5. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pani kolegyni, že pripomenula naozaj to, čo som hovorila vo svojej jednej faktickej poznámke, že naozaj, aj v čase, keď ten svet cashu naozaj existoval, už platili zákony alebo sa vytvárali zákony na ochranu proti prianiu špinavých peňazí. A už vtedy boli povinné hlásenia neobvyklých obchodných transakcií. Predpokladám, že táto obchodná transakcia bola naozaj neobvyklá. Videli sme tu hŕbu peňazí, čo teda v nijakom prípade nemožno považovať za normálnu transakciu, ak niekto 112 alebo 120 kg bankoviek dokáže v hotovosti uhradiť na jedenkrát.
Tiež si, pani kolegyňa, spomenula prejav predsedu. V podstate mne sa zdalo, že ten jeho prejav bol takým piár podpredsedu Kaliňáka alebo na podpredsedu Kaliňáka a je mi možnože len trochu ľúto, že mi tu čosi prišlo a jak keby išlo v podstate o budovanie kultu osobnosti, jeho, jeho kultu osobnosti. Tiež bolo spomenuté, že predložil aj nejaké protikorupčné návrhy, myslím pán, pán Kaliňák. Ale dôležité je, že či naozaj tie návrhy zaručovali transparentnosť. A myslím si, že sám je príkladom toho, že tie návrhy vôbec neboli transparentné.
Dôležité je možnože pripomenúť aj, že vždy ide o to, že pán podpredseda vlády robí veci, ktoré sú viditeľné. To hovorím o tom piár. Neviditeľné veci ho veľmi nikdy nezaujímali. Napadá mi, že napríklad podpora projektov prevencie kriminality, ktorá každoročne neuveriteľne mešká. Jeho ministerstvo nedokáže načas dávať granty združeniam, ktoré pomáhajú obetiam, s ktorými sa chválil, ako vlastne klesá počet obetí na cestách. Je smutné, že sa nezaoberá vôbec tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Remišová, ja budem rovnako, ako pán poslanec Blanár, reagovať na vaše slová, že pán predseda vlády podnecuje nenávisť k učiteľom. Učili ste vy vôbec niekedy? Ja mám za sebou 25-ročnú prax. Som pedagóg 25 rokov a toto, čo ste povedali, je niečo tak hrozné z vašich úst, pretože ako viem, vy ste nikdy neučili. A práveže pán premiér v živote o učiteľoch, nepodviedol tak hanebne, ako svojho času ešte prvá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá im dala 13., 14. plat do zákona, ktorý im vzápätí zrušila. Toto v živote premiér Fico neurobil, práve naopak, on im v každej svojej vláde platy zvyšoval. Ja som to sama cítila na svojej výplatnej páske. Takže, prosím vás, o čom to rozprávate? Kedy ich on ponižoval? Kedy podnecoval nenávisť k učiteľom? Toto sú veľmi silné slová. A skutočne zvážte to, čo hovoríte. Pretože ozaj tu vyvolávate len a len nenávisť.

Pán poslanec Blanár, pani poslankyňa Nachtmannová, vy pravdepodobne nečítate vyhlásenia vášho pána premiéra. Neviem, v akom vesmíre vy žijete, ale pravdepodobne ste nečítali alebo nepočuli pána premiéra, keď sa učiteľov spýtal: "A čo ste vy urobili pre ten štát?" Pán Fico neustále sa naváža do učiteľov, neustále hovorí, že ich štrajky boli politicky motivované. Najnovšie vyšiel s takou absurdnosťou, že teraz už chápe, keď tam videl Pavla Demeša. Čiže kto to je? To je permanentná kampaň proti učiteľom a proti ich požiadavkám. A nemáte pravdu, učila som na vysokej škole. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi povedať, ja som učil 15 rokov, a to, čo povedala pani Remišová, je absolútne pravda. Aj keď rozhodne si myslím, že to, koľko človek učil, nemá nič spoločné s tým, či vie čítať noviny. To čítanie s porozumením by mal mať každý absolvent minimálne strednej školy. Ale poďme teraz k tomu vystúpeniu.
Dovolím si začať tak odľahčene, máme po ôsmej večer, že táto dnešná schôdza pre mňa osobne predstavovala takú výchovnú skúsenosť o tom, ako to napríklad prebieha na takom Kaliňákovom dopravnom inšpektoráte v rámci reformy ESO. Lebo tam tiež prídete ráno, skoro, ešte hodinu pred otvorením, ako som ja dneska prišiel, aby ste stihli si zobrať ten lístok alebo sa zapísať, zapísal ako prvý a potom prídu takí tí ľudia, čo to majú vybavené napríklad z titulu funkcie, že sú to tí díleri áut a tí tam vedia vybaviť tie značky skôr. A potom už, keď dôjde na vás čas a už ste tesne, tesne, tak potom ešte niekto vždy vbehne dnu, lebo ten to má tiež vybavené, alebo ten tam niekoho pozná. A vy tam tak čakáte, čakáte a často čakáte až do druhého dňa. Tak musím povedať, že niečo podobné, keby nám kolegovia láskavo neodhlasovali tú rozpravu až do polnoci, by som zažil ja, že tiež som tu čakal od jedenástej a do siedmej by som sa ani nedostal. Tak toľko, toľko k praktickým skúsenostiam reformy ESO, ako ich človek zažíva aspoň pomyselne tu v parlamente. Ale teraz poďme k samotnému Robertovi Kaliňákovi.
Jedno z obvinení, ktoré tu padá často a padalo teda aj predtým, keď bolo ohlásené podávanie tohto vyslovenia nedôvery, je, že je to len divadlo. Zbytočné divadlo. Tak dovoľte mi povedať, že je to divadlo a je to tak v poriadku, pretože divadlo má svoj zmysel. Divadlo má svoj zmysel vtedy, keď je to jediný spôsob reagovania na neprijateľnú skutočnosť. Tou neprijateľnou skutočnosťou dnes je, že máme Roberta Kaliňáka ako ministra vnútra. Je takmer nemožné veriť v právny štát a v to, že ho možno vôbec na Slovensku vybudovať, kým je Robert Kaliňák ministrom vnútra. Keďže rešpektujeme demokraciu, rešpektujeme výsledky volieb, tak nepôjdeme ako predchodcovia strany SMER na barikády aj s puškami a dobíjať Zimný palác a vyhadzovať legitímne zvolenú vládu. Nie. Rešpektujeme ju. My len, len máme tú jedinú ďalšiu možnosť, a to je povedať tu v parlamente, že tak nie je v poriadku.
Zároveň mi dovoľte povedať, že veľa sa tu dnes oháňalo popularitou, ale my sme mali referendum o tejto vláde pred tromi mesiacmi. A to referendum dopadlo tak, že 72 % ľudí hlasovalo proti dovtedajšej vláde. A tá strana, ktorá ju mala, išla zo 44,4 % na 28 %. Ak si vezmete napríklad výsledky podobné napríklad v Nemecku, tak ešte v roku 2006, 2005, pardon, tak kancelár Schröder okamžite rezignoval nielen teda na vládnu, ale aj na stranícku pozíciu po tom, čo dosiahli ešte o niečo nižší pád, si dovolím povedať, ako SPD. Takže, takže ani s tou popularitou to nie je až také silné. Ale to sú len úvodné veci.
Podstatná otázka je, prečo práve teraz? Je toto naozaj taká kauza, aby sme odvolávali ministra na začiatku vlády? Odpoveď, ktorú som počul od kolegov a ja s tou odpoveďou vecne súhlasím, je, že áno, toto je tak vážna vec, aby sme odvolali ministra aj počas prvých sto dní vlády. Myslím si, že je to pravda, aj keby to bol nový minister alebo minister, ktorý má inak čisté, čistý štít, tak pri takýchto vážnych veciach, ja sa k nim ešte dostanem, by to bolo dostatočným dôvodom.
Ale treba povedať, že návrh na odvolanie Roberta Kaliňáka podľa mňa má svoj zmysel a platnosť takmer kedykoľvek. Mal by zmysel aj pred rokom, mal a bude mať zmysel aj o pol roka a ak bude vo funkcii, aj o dva roky. Lebo Robert Kaliňák sa naozaj stal takým symbolom, dneska už to tu bolo viackrát povedané, nemožnosti právneho štátu za vlády SMER-u, ako sa Pavol Paška stal symbolom rozkrádania v zdravotníctve. A on na rozdiel od Pavla Pašku, keďže bol aj vo výkonnej funkcii, je to možné dokonca aj vystopovať mnohým jeho konkrétnym skutkom, ale aj mnohým jeho konkrétnym neskutkom. Robert Kaliňák je ministrom vnútra 2 993 dní. Je to najdlhšie pôsobiaci nielen minister vnútra od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ale s najväčšou pravdepodobnosťou spolu s Robertom Ficom aj najdlhšie pôsobiaci člen vlády vôbec od vzniku Slovenskej republiky. Priznám sa, nekontroloval som ich všetkých do bodky. Je možné, že ešte niektorý iný člen vlády sa im vyrovná, ale myslím, že ich nikto neprekoná.
Robert Kaliňák aj dneska, aj často rád vyčíta Danielovi Lipšicovi, čo všetko mal a mohol spraviť. Daniel Lipšic bol ministrom vnútra len 20 %, pätinu toho času, čo bol ministrom vnútra Robert Kaliňák, konkrétne 637 dní. Dokonca aj druhý najdlhšie pôsobiaci minister vnútra pán Vladimír Palko bol ministrom vnútra 2,5-krát kratšie ako Robert Kaliňák, a to je najdlhšie pôsobiaci minister vnútra po Robertovi Kaliňákovi od pádu Mečiara. To znamená, že na Roberta Kaliňáka naozaj dneska musíme uplatňovať pravidlá na vyhodnotenie fungovania a nefungovania najdlhšie a suverénne, násobne najdlhšie pôsobiaceho ministra vnútra. Tento minister vnútra má najhoršie výsledky od konca Mečiarových vlád vo svojej pôsobnosti. Ani mnohí ministri, ktorí pôsobili kratšie, napríklad aj pán Palko, aj pán Lipšic, priznám sa, že s pánom Palkom ja som nikdy nemal dobrý vzťah a dneska teda nemám žiadny. S pánom Lipšicom tiež ten vzťah nie je nejaký veľmi srdečný, ale musím povedať, že za oveľa kratšie obdobia dokázali urobiť oveľa viac, ako dokázal pán Robert Kaliňák za oveľa dlhšie obdobie. Preto ani nie je spravodlivé, keď si on dovolí sa na nich, by som povedal, jazdiť si na nich tým, že čo všetko mohli a mali. Predovšetkým by mal vysvetliť sám sebe do zrkadla, čo všetko mohol a mal.
Navyše sa jedná o prvého ministra vnútra, od, opäť od pádu Mečiara, ktorého majetkové pomery nám zostávajú dodnes záhadou. Pán Kaliňák má síce rýchly jazyk, a k tomu sa ešte vrátim, ale o tom, ako nadobudol svoj majetok, vieme okrem historiek na úrovni Kanisovho tipovania veľmi málo. Vieme o údajne zázračnom obchodovaní s akciami spoločnosti Apple a Disney, ak si to pamätám správne a vieme o nejakých podnikoch typu Harley Davidson. Ak si však pozriete ročné príjmy, ktoré Robert Kaliňák vykazuje počas svojho pôsobenia v prvej a druhej Ficovej vláde, tak takéto ročné príjmy zodpovedajú správam majetku v hodnote miliónov eur. Robert Kaliňák, a to ešte nie sme pri tom nehnuteľnom majetku, ktorý je odhadom určite cez milión, Robert Kaliňák má oficiálne priznaný majetok alebo príjmy zodpovedajúce majetku vo výške pravdepodobne horný koniec sedemcifernej sumy v eurách. To môže byť úplne v poriadku, ale taký minister, najmä ak je ministrom vnútra, dlhuje verejnosti vždy vysvetlenie, ako k tomu prišiel a ak to skončí historkami o akciách Applu a Disney, tak to nestačí.
Pokiaľ hovoríme o samotnej činnosti Roberta Kaliňáka, ja som si napísal tri pozitíva, aby som nebol negatívny. Dve z nich už tu boli spomenuté, aspoň pokiaľ som sledoval debatu, niekedy aj samotným ministrom a jeho premiérom, je to dotiahnutie Schengenu, je to zníženie nehodovosti na cestách. Ja by som ešte doplnil a ospravedlňujem sa, ak to už zaznelo, je to aj reforma policajných dôchodkov. To sú tri veci, ktoré treba vnímať pozitívne. Keď sa na ne pozrieme hlbšie, nie sú to až také zásadné zmeny, ako to vyznieva v tej propagande. Poviem príklad. Naša nehodovosť, odkedy nastúpil, smrť, teda počet ľudí usmrtených na cestách sa znížil o 2/3. V Českej republike aj v Maďarsku sa znížil o polovicu. To znamená, máme lepší výsledok, ale nie je to až taká, taký unikátny výkon, ako nám je často naznačované, ale treba k tomu mať úctu, lebo je to určite aspoň z môjho pohľadu nespochybniteľné pozitívum.
To však nie sú tie najdôležitejšie veci. Tá najdôležitejšia vec pre ministra vnútra v krajine, ako je Slovensko, je naozaj otázka fungovania právneho štátu, fungovania polície. A tu musím povedať, že tá obrana, ktorú dnes predviedol minister Kaliňák aj s jeho predsedom vlády, je natoľko nielen pokrytecká, ale aj neprijateľná, že ju musím rozobrať hlbšie. Ešte než sa dostanem k samotnej otázke rezortu vnútra, dovoľte mi len stručne poukázať na, no neviem, či irónia je správne slovo, lebo to už, ak by ste spojili drzosť s iróniou, tak dostanete nejaké nové slovo, ktoré celkom neviem pomenovať, keď minister Kaliňák a predseda vlády Fico kritizujú jeho kritikov a argumentmi, že nám to poškodí povesť v Európskej únii. Nikto, ale nikto od pádu Vladimíra Mečiara nepoškodil dobré meno Slovenskej republiky v Európskej únii tak, ako Robert Kaliňák a Robert Fico. Nie preto, že odmietali utečencov ako takých, hoci aj, samozrejme, nie je dneska možno najpopulárnejšia pozícia, ale spôsob, akým viedli predvolebnú kampaň dovnútra aj do zahraničia, nenávistný spôsob, ako viedli a vedú dodnes konverzáciu o týchto veciach vnútrospoločensky. To je to, čo poškodilo meno a poškodzuje meno Slovenskej republiky v Európskej únii. Nič, čo by títo dvaja páni mohli počas predsedníctva, nemôže túto stratu a poškodenie povesti ani nahradiť, ale povedzme si úprimne, ani zásadne zhoršiť.
Ak si pamätáte, dneska tu už bolo spomínané, v Českej republike uprostred predsedníctva padla vláda. Bola to hanba. Češi z toho mali na chvíľu hanbu, ale môžem vám povedať, že obraz Česka v Európskej únii sa tým nijako zásadne nezmenil. O pol roka, o rok na to už všetci zabudli, najmä preto, že úloha predsedníckej krajiny sa značne preceňuje.
To, čo porozprávali Robert Kaliňák a Robert Fico v záchvate predvolebnej kampane a špeciálne Robert Fico hovorí aj dnes, to vám garantujem, že sa nezabudne ani o rok, ani o dva, ani o tri. Lebo to sú veci, na ktoré je Európa najneskôr od konca druhej svetovej vojny veľmi citlivá.
A teraz k tej samotnej politickej zodpovednosti. Sú krajiny, kde keď sa vykoľají vlak a umrú ľudia, tak minister dopravy odstúpi. Nie preto, že by si niekto myslel, že za to môže, že tam stál s tou výhybkou a osobne ten vlak niekam vyhodil. Dokonca ani nie preto, že bol zodpovedný v takom širšom slova zmysle, že, ja neviem, škrtol rozpočet na opravy železníc o 50 % a vďaka tomu tam boli nefunkčné signály. Jednoducho preto, že v tých krajinách je to vnímané ako súčasť politickej kultúry, že štátna moc v prípade veľkých problémov a chýb, bez ohľadu na to, či sme ju schopní niekomu prisúdiť, musí urobiť aspoň symbolické sklonenie hlavy a symbolickú zodpovednosť.
No a teraz si to vezmime, ako je to u nás. U nás máme situáciu, že podnikateľ, ktorý je domácim predsedu vlády a ktorý, ako to už bolo dneska zadokumentované, má podnikateľsky veľmi blízko k ministrovi vnútra, je podozrivý zo zásadných daňových podvodov a aj to vyšetrovanie, na ktoré je daný aj podnet dokonca, je vyšetrovateľkou nepochopiteľne zametené pod koberec. A za toto ani predseda vlády, ani minister, oni tam nevnímajú žiadnu politickú zodpovednosť. To je tak ďaleko od vykoľajených vlakov, že mám z toho pocit, že Roberta Kaliňáka ani keby našli na priemyselnej kamere, ako stojí pri tej koľajnici s piatimi kilami výbušniny, tak ani tak by neodstúpil, lebo by povedal, že kým nemajú obrázky z toho, ako to tam odpaľuje, tak vlastne sa nič nepreukázalo.
Robert Kaliňák a Robert Fico širšie, mali za ostatných osem rokov z desiatich k dispozícii nielen zákony a čas, ale aj osoby. A tu prichádza taká zaujímavá vlastnosť politickej zodpovednosti, ktorá sa na Slovensku často robí. Keď si chcú niektorí politici obhájiť to, že môžu dosadiť svojich ľudí, kam chcú, tak to obhajujú tým, že predsa, keď to bude zlé, tak musím byť schopný niesť za to zodpovednosť a keď za to mám niesť zodpovednosť, musím si tam dať svojich ľudí. To je obľúbený argument aj ministra Kaliňáka, prečo si obsadzuje policajný zbor. Mimochodom analýzy, ktoré sa robili v policajnom zbore, ukázali, že výmeny policajných riaditeľov na krajských a okresných, oni sa dejú po každých voľbách. To znamená, náš policajný zbor je spolitizovaný na úroveň nielen prezídia, ale na úroveň krajského riaditeľstva aj okresného riaditeľstva. A Robert Kaliňák je ten, ktorý to vždy obhajoval tým, že ako inak má niesť zodpovednosť za ten výkon, keď nemá možnosť do toho personálne zasahovať.
Dneska, keď je prúser, keď títo istí ľudia volajú tým šéfom hliadok, že ten je náš, toho nechaj, alebo keď zametú pod koberec vyšetrovanie podozrivých daňových podvodov, tak zrazu Robert Kaliňák hovorí, ja s tým nič nemám. Však podľa zákona ja im nemôžem nič prikazovať. Ja im nemôžem do toho nič hovoriť. Kde je teraz politická zodpovednosť? Kde je teraz tá zodpovednosť za to, že celý policajný zbor dnes majú v rukách ľudia, ktorých vymenoval Robert Kaliňák, na všetkých úrovniach. To sú jeho ľudia, nikoho iného. Dnes už za nich necíti zodpovednosť? Cíti za nich zodpovednosť len, keď ich menuje? Ale nie, keď ich má odvolávať alebo sám to prijať?
Takisto tento minister vnútra sa nebojí robiť tlačovky o detailoch policajných vyšetrovaní a operácií, keď sa mu to hodí. (Reakcia z pléna.) Úplne v pohode, mal som to, ale ďakujem za výzvu, pán minister. Lebo to ešte aj ukáže niečo o vašom prístupe k spravodlivosti. Pred rokom a trištvrte, ak si pamätáte, vypukla taká zaujímavá malá kauza, volala sa MH Development. MH Development bola firma ministerstva hospodárstva, ktorá mala na starosti spravovanie určitých majetkov štátnych. A zistilo sa najprv, že konateľ tejto firmy si prenajíma za štátne auto od vlastnej firmy. A potom tak, keď sme to zistili, tak ho vláda odvolala, teda minister hospodárstva, no a na to sme zistili, že on keď predtým dostal pokutu od výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vo výške 12-tisíc eur za nedovolené podnikanie, tak to zaplatil nasurovo zo štátneho účtu, účtu firmy. To znamená, on si zaplatil, ešte, dneska som, odskočím trochu. Dneska som videl taký vtip, hneď reagovali na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte mi, pán poslanec. Pán poslanec Muňko, môžem vás poprosiť? Ďakujem.
Nech sa páči.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Keď tu dneska pán Lipšic odhaľoval o tom, že ako teda reagoval pán Bašternák na policajnú hliadku, tak jeden humorista hneď reagoval tak, že on sa tomu pánovi Bašternákovi nečuduje, lebo po skúsenostiach s finančnou správou on asi očakával, že policajti budú dávať peniaze jemu. A niečo podobné, ale nie humorné, ale naozaj sa stalo s týmto pánom v MH Development, ktorý keď dostal pokutu za to, že nedovolene podniká ako štátny úradník, tak ju nasurovo zaplatil zo štátneho účtu svojej firmy, ktorej bol štátnym konateľom. On to urobil. A 12-tisíc euro.
Keď sme na to prišli, tak sme žiadali k tomu mimoriadnu schôdzu, lebo sa to začalo zametať celé pod koberec, keďže tento pán je v príbuzenskom vzťahu s exprezidentom Gašparovičom. No a vtedy pán minister Kaliňák spolu s pánom ministrom - teraz už, priznám sa, neviem. Pavlisom? Kto bol vtedy minister hospodárstva? Vy ste ich vtedy tak rotovali dosť rýchlo - urobil tlačovku, tesne pred tým, než tá mimoriadna schôdza mala byť, aby ohlásil, že konateľ bol obvinený, teda exkonateľ už v tej chvíli. Polícia funguje, vyšetrili sme, obvinili sme ho. Netreba žiadnu mimoriadnu schôdzu, ani potom, smeráci zabili. To len k tomu, pán minister, že sa nehanbíte robiť tlačovky, keď sa vám to hodí o konkrétnych detailoch prípadov. Ten prípad je ešte zaujímavejší v tom, že o pár týždňov prokuratúra zrušila toto rýchle obvinenie. Na to minister Kaliňák sa vyjadril opäť k živému prípadu bez akýchkoľvek problémov, že on je presvedčený, že to rýchlo obvinia ho znovu a za rok a pol, o ktorý sa nič nestalo, lebo už neboli mimoriadne schôdze. Tak to len ako malý príklad toho, že kedy politická zodpovednosť, kedy moc nad policajným zborom sa hodí, kedy nie je problém s tým zasahovať do vyšetrovania, vyjadrovať svoj názor. Problém nastáva vtedy, keď je objektívny prúser.
Kolegovia ostatní už hovorili veľa o reformnom diele a úspechoch pána ministra Kaliňáka. Takže dovoľte mi to neopakovať, ale dovoľte mi možno len uviesť zopár čísiel a faktov. Slovensko má po štyroch rokoch reformy ESO druhý najväčší podiel zamestnancov verejnej správy, obrany a sociálneho zabezpečenia tisíc obyvateľov v celej Európskej únii. Obávam sa, že ak bude reforma ESO pokračovať ešte štyri roky, tak preskočíme aj to Luxembursko, ktoré je zatiaľ jediné pred nami. Nepreskočíme ho v HDP, v ktorom je najvyššie v EÚ, ale preskočíme ho možno v úradníckych počtoch. Pán minister nám k tomu dáva záruku, keďže po tom, čo mal usporiť 700 miliónov a po tom, čo ich nebol schopný nijak zdokumentovať, tých 700 miliónov, prestal o nich hovoriť a teraz pýta ďalšie desiatky miliónov, aby to urobil znovu.
Štátna služba. V roku 2013 pán Kaliňák sľuboval nový zákon o štátnej službe, dokonca ústavný, ktorý mal navždy ukončiť politizáciu štátnej správy. Ten zákon nie je dodnes. Na jeseň príde do tejto snemovne, ale viete prečo? Pretože Európska komisia povedala, že ak nebude schválený do konca tohto roku, tak zmrazia eurofondy. To je jediná vec, čo funguje na túto vládu, je tak, ako funguje na môjho syna, keď mu poviem, že nebude môcť pozerať televízor večer, rozprávky, tak na to vláde funguje jedine to, keď sa im hrozí zmrazenie eurofondov. Preto tu bude zákon o štátnej službe, ale ten zákon je absolútne vykostený a nič v štátnej službe ani nezmení.
Verejné obstarávanie. Pamätáte si veľkú reformu verejného obstarávania, ktorú minister ohlásil len štyri mesiace po nástupe pri moci v lete 2012? Sľúbil žiadne dodatky. Toto je taký dobrý príklad toho, ako funguje Kaliňák. Minister vyhlásil, že nebudú žiadne dodatky a dal to aj do zákona. Jedine so súhlasom Rady ÚVO, novozriadenej, ktorú obsadila vláda Roberta Fica.
Asi po roku som kontroloval, že čo sa s tým stalo, že koľko tých dodatkov tá vláda schválila a zistil som, že takmer žiadne. Si hovorím, že veľmi prísne funguje táto rada. Potom som našiel ešte jeden materiál a z toho som pochopil, že to je úplne naopak. Táto vláda menovaná vládou Roberta Fica sa rozhodla, že medzi takéto dodatky v podstate nepatria, skôr, že teda do tejto, do tohto zákazu, ktorý pán minister tam presadil, nepatria dodatky navyšujúce cenu, pokiaľ v tom navýšení je aspoň nejaká drobná zmena. To znamená, môžete navýšiť cenu, o koľko chcete, môžete pridať dodatok, ale ak napíšete, že ešte v rámci toho dva klince, tak už to nespadá pod ten zákaz. Tým pádom Kaliňák mal svoje miesto pod slnkom, zakázal dodatky, obstarávatelia majú ďalej svoje dodatky, všetci sú spokojní, okrem daňovníkov. Možno aj tí sú spokojní, kým o tom nevedia, škoda, že im kazím dneska večer.
Sľúbil aj zrýchlenie súťaží a viac obstarávajúcich, viac súťažiacich. Podľa oficiálnych údajov Európskej komisie máme dneska 32 % súťaží s jediným účastníkom, čo je jedno z najväčších čísiel v Európskej únii. To je prvé fórum ministra Kaliňáka. Priemerný nákup trvá 137 dní, čo je opäť jeden z najvyšších čísiel v Európskej únii, opäť podľa reformy ministra Kaliňáka. Európska komisia vo svojej najnovšej správe o hlavných problémoch Slovenska spomína slovo "verejné obstarávanie" 43-krát. Obávam sa, že ak ešte štyri roky bude mať minister vnútra na starosti verejné obstarávanie, tak už nielenže nič neobstaráme, ale už ani žiadne eurofondy na to nedostaneme.
Máme ministra vnútra, ktorý aj dnes preukázal, že má veľmi rýchly a veľmi fungujúci jazyk, ktorého najčistejšou alebo najdôležitejšou charakteristikou je nezáväzný vzťah s faktmi. Nezáväzný v tom, že niekedy s nimi minister pracuje, niekedy s nimi nepracuje, ale najčastejšie ich otočí spôsobom, že tie fakty ani nevedia, ako sa volajú.
Dovoľte mi použiť iba jeden príklad z jeho dnešného poobedňajšieho vystúpenia, kde rozprával o tom, ako sa od nástupu Ficovej vlády zlepšilo Slovensko v hodnoteniach korupcie podľa Transparency Internationale. Hovoril o tom, ako sme postúpili z ktorého miesta na ktoré miesto. Problém týchto hodnotení je v tom, že tie metodiky a aj počty krajín sa menia a vyvíjajú. To znamená, že hovoriť o počte miest v absolútnom vyjadrení nie je veľmi presné. Dokonca ani ten počet bodov nie je úplne presný, lebo medziročne sa občas menia aj tie spôsoby, ako sa to počíta. Takže 51 v jednom roku nie je to isté, ako 51 niekedy v druhom roku. Môžeme sa na to sťažovať na Transparency, ale tak to je. Ale máme jeden spôsob, ako zistiť, či sa Slovensko naozaj zlepšuje, a to je pozrieť sa na poradie Slovenska v rámci krajín Európskej únie. Máme 28 krajín Európskej únie, tie sú tam hodnotené stále, všetky, vieme zistiť.
Keď nastupovala Ficova vláda v roku 2012, Slovensko malo za sebou štyri krajiny Európskej únie: Bulharsko, Rumunsko, Taliansko a Grécko. O štyri roky neskôr, pri nástupe tejto vlády, má Slovensko za sebou štyri krajiny: Bulharsko, Rumunsko, Taliansko a Grécko, pričom Grécko sa už na nás doťahuje. Takže ak niekto začne hovoriť o tom, že sa tu podľa Transparency zlepšil stav korupcie za druhej Ficovej vlády, tak určite vie niektoré z čísiel buď znásobiť alebo podplatiť, podľa vlastných preferencií, aby mu to vyšlo, ale ten fakt je úplne niekde inde.
Hoci minister vnútra sa dnes tváril, akoby nemal mať žiadnu zodpovednosť za svojich podriadených, tak dovoľte mi mu tých podriadených pripomenúť. Štátnou tajomníčkou ministerstva vnútra je dnes pani Saková, ktorá bola predtým štyri roky vedúcou úradu a bola kľúčovou osobou zodpovednou za túto reformu ESO, aj verejne. To znamená, podľa ministra Kaliňáka mala také výsledky štyri roky v reforme ESO, že dnes povýšila na druhú najvyššiu pozíciu v rezorte. Ja sa priznávam, že okrem ministra Kaliňáka a asi pani Sakovej ja dnes nepoznám nikoho, kto by reformu ESO považoval za úspech. A pokiaľ o tom chce pán minister sa baviť, myslím, že mu s radosťou všetci vyhovieme, lebo tých faktov, respektíve absencie faktov v akomkoľvek zásadnejšom zlepšení je tu viac než dosť.
A záverom mi dovoľte odcitovať diagnostické kritériá na jednu chorobu, ktorá sa volá porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou. Je to nazývané ADHD a dnes tým trpí čoraz viac našich detí. Medzi jej symptómy patria:
- ľahká ovplyvniteľnosť vonkajšími podnetmi,
- problémy so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie,
- vysoká miera aktivity, ale bez výsledku,
- pôsobí dojmom, akoby bol v neustálom pohybe, nenechá v pokoji ruky ani nohy,
- vrtí sa a padá zo stoličky,
- vyhľadáva blízke predmety, s ktorými sa hrá,
- nemôže sa dočkať, kým príde na rad a často skáče do reči ostatným alebo ich vyrušuje,
- dostáva sa do ťažkostí aj tým, že si veci nedokáže vopred premyslieť a najskôr reaguje, až potom premýšľa,
- agresívne správanie a neprimerane prudká reakcia aj na drobné podnety.
Ponechám na vás, ktorého člena vlády vám táto charakteristika pripomína, ale v politike ADHD má tragické dôsledky nielen pre toho človeka samotného, ale aj pre nás ostatných a dnes tu už veľakrát zaznelo, že po odchode Pavla Pašku nastal čas aj na odchod Roberta Kaliňáka. A ten dôvod je, že desať rokov v politike je naozaj dlhý čas. Napríklad Tony Blair vo svojich pamätiach hovorí, že aj ten najúspešnejší politik na tom vrchole nevydrží o moc dlhšie, lebo to moderné vládnutie je natoľko vyčerpávajúce a ničivé.
Na Slovensku to tak úplne nie je. Ale na Slovensku tých desať rokov je asi maximum skôr z toho dôvodu, že po desiatich rokoch sa naozaj nakopí, a mimoriadne v prípade Roberta Kaliňáka sa nakopilo toľko šrámov na jeho povesti a už aj toľko dôkazov, že nevie priniesť reálnu zmenu k lepšiemu v oblasti ani právneho štátu, ani reforiem štátnej a verejnej správy, že ani ten rýchly jazyk, ani ten osobný šarm, ani tie ostatné danosti to nedokážu zmeniť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené poslankyne, vážení poslanci, boli sme svedkami prestrelky koalície, opozície a zase späť, koalície a znova opozície, tej pravej. Dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril za nás, za extrémistov a za krajnú pravicu, lebo opozíciou smie byť len OĽANO a SaS.
Dnešné odvolávanie ministra vnútra opäť ukazuje, že v slovenskej politike sa na viac ako divadlo nezmôžeme. Čísla nepustia a napokon odvolávanie pán Kaliňák ustojí. Kauza Bašternák je pre iniciátorov tejto schôdze len zámienka, zároveň však potvrdením, ako sme uviazli niekde v období pred desiatimi rokmi, keď takéto schôdze ešte niekoho vôbec vzrušovali. Dnes nevzrušujú nikoho. A napokon ani naši voliči netušia, že nejaká mimoriadna schôdza dneska je. Nie, nejdem spochybňovať informácie či samotnú kauzu Bašternák v tom zmysle, aby som suploval, či dokonca nahrádzal orgány činné v trestnom konaní. Je to ich úloha, aby prípad vyšetrili, naša ako poslancov zas skontrolovať, či tomu tak naozaj je.
Do parlamentu v roku, v roku, do, po parlamentných voľbách 2016 sa Národná rada rozdelila nielen na koalíciu a opozíciu, ale aj na opozíciu - tú jedinú dobrú a opozíciu vyvrheľov. My SME RODINA sme vraj tí vyvrheli, vraj niektorí s nami nedokážu byť v tejto jednej miestnosti.
Po pohľade, pri pohľade do pléna k tomuto bodu, teda k odvolávaniu pána Kaliňáka si dovolím, si len hovorím: nemáme na viac? Dokedy budeme hrať tú hru z minulých období parlamentu na angažovaných urvalkov?
V kauze Bašternák ide o bratislavský bytový komplex Five Star Residence, ktorý stavala firma Mariána Kočnera. Spoločnosť Ladislava Bašternáka v ňom údajne kúpila sedem bytov za 12 miliónov eur a následne si mala uplatniť nadmerný odpočet DPH vo výške 2 milióny eur. Tým mali okradnúť ľudí.
A tu sa zastavím, kolegovia. Koľko firiem na Slovensku optimalizuje daňový základ? Koľko firiem na Slovensku sa správa rovnako ako Bašternákovci? Ja vám súčasne odpoviem, kolegovia. Kauza Bašternák a bratislavský bytový komplex Five Star Residence nakoniec vyšumí. Môže sa nám to nepáčiť, ale nakoniec sa ukáže, že k žiadnemu porušeniu zákona nedošlo. Vieme asi prečo.
Prečo to vravím? Namiesto tejto schôdze by sme sa mali už dávno baviť, čo s DPH a nadmernými odpočtami. Mali sme si dávno povedať a baviť sa o systémových riešeniach, ktoré by nás posunuli do spoločnosti, kde ľudia nebudú motivovaní zlým systémom, sofistikovane konať, nemorálne, no paradoxne z ich pohľadu racionálne. DPH je dnes prekonaná daň. Keď ju v roku 1949 vo Francúzsku zavádzali, malo to byť dočasné povojnové opatrenie. Ale aj vďaka prípadu Bašternák otvoriť tému, ako systémovo zmeniť konštrukciu DPH, respektíve či neprejsť na model Sells taks, tak ako je v USA, kde sa iba platí a nič nekasíruje, kde neexistuje odpočet a štát nikomu nemusí platiť a teda nie je okrádaný.
Mrzí ma, že dnešné rokovanie, kde sa budeme predháňať v záujme, v invektívach a smetiskovom boji, či bola lepšia vláda pani Radičovej alebo dve vlády Roberta Fica a kto viac zlyhal v slovenskej politike, teda kto je neschopnejší, nás nikam neposunie. Nadmerné odpočty tu budú aj o mesiac, optimalizovanie daňových základov rovnako a hlúpa konštrukcia DPH tiež. Ročne sa nevyberie 2,5 miliardy eur. Je to 75 miliárd starých korún.
Toto je základný problém, ktorý musíme riešiť. A za našu stranu sa pridávame k názoru, že všetky kauzy sa majú nezávisle prešetriť orgánmi činnými v trestnom konaní a nesmú byť nikým ovplyvňované.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja len pár možno vecných poznámok. Diskusia na tému, či DPH áno alebo nie, je zaujímavá, len problém je, že to je unifikovaná daň v Európskej únii, čiže tento parlament nemá kompetenciu ju zrušiť, čiže je to skôr akademické cvičenie. Hovoriť, či je lepšia Sells taks alebo DPH, ale to nás, obávam sa, že veľmi ďaleko nepohne, aj keby sme sa zhodli na optimálnom riešení.
Druhá vec ale je, že podľa mňa problém nie sú akože len systémové riešenia, ale aj to, že keď niekto poruší zákon, ak je vplyvný a bohatý, pôjde si to odsedieť. V Nemecku známi ľudia, futbaloví tréneri, otec Steffi Grafovej, sú za daňové podvody vo väzení. Oni nemajú, Nemci, výrazne inú daňovú legislatívu. Kauza Bašternák je čítankový podvod daňový, podľa platných zákonov, nemusíme ich v princípe meniť, stačí ich aplikovať a ja znovu odporúčam všetkým kolegom, ja viem, je to možno nudné, technické, právnické, prečítať si uznesenie vyšetrovateľky NAKA, ktorým odmietla trestné oznámenie. To nie, že to bol sofistikovaný podvod a Bašternák sa z toho nejako vyšmykne, lebo to robil veľmi, veľmi geniálne. Bašternák podľa mňa by bol odstíhaný až možno v strednej Afrike za to, čo urobil. Tak isto ako aj Vareha.
Ešte raz, ja si myslím, že pokiaľ nebudú niesť zodpovednosť aj vplyvné osoby v tejto krajine za prekračovanie zákonov, môžeme robiť systémových riešení habadej, koľko chceme, nič v tejto krajine nezmeníme. To je príbeh Česka, príbeh Rumunska, vieme, ako na to, len zatiaľ, žiaľ, na Slovensku nie je vôľa, aby sme ten príklad nasledovali.

Pán kolega Kollár, spomínali ste, že strana SME RODINA je nejakým spôsobom ako kebyže vyčleňovaná z tej nejakej dobrej časti opozície, ale ono to čisto záleží od vás, ako sa k veciam postavíte. A v tomto prípade sa mi trošku zdalo, že ten váš postoj bol skreslený tým, že pán Bašternák je váš osobný priateľ a vy sa to ani, alebo nebojíte sa to priznať. Priznali ste to na grémiu pred dvomi mesiacmi verejne pred všetkými, kedy ste povedali, že proti Ladislavovi Bašternákovi nikdy nepôjdem, to hovorím čestne, lebo je to môj priateľ. To ste tam povedali. Takže ja to tu asi na vás beriem, lebo ste to priznali. A preto v tejto veci, si myslím, že treba to priznať, povedať áno, mám tu nejaký konflikt záujmov, však kamarátov si nevyberáme, ale neni dobré vlastne potom nadradiť ten osobný záujem nad záujem celej opozície.
Záujem opozície je v tomto prípade ísť po krku zlodejom alebo ľuďom, ktorí kryjú vo vláde špinavý kšeft a podvod, ktorý tu naozaj bol okatý. A to, čom ste hovorili o tom, že však aj iné firmy optimalizujú. Ako umenšovať tento zločin ako do roviny hocijakých iných optimalizačných akože podvodov ostatných firiem, no prepáčte. To si naozaj vyprosím v mene občanov Slovenskej republiky, aj vašich voličov. Toto je zločin za 12 miliónov eur. Osem miliónov iba za jeden rok, okradnutí ľudia tejto republiky. Možno priemerná firma na Slovensku optimalizovala o tisíc, dvetisíc eur ročne? Ale toto je zlodejina za 8 miliónov eur.
Pán Kollár, z tohto nemôžeme robiť maličkosť. Maličkosť, ako každá druhá firma robí. Toto je zločin, ktorý nesmieme kryť ani vy, ani my a keď to nebudete kryť, my budeme veľmi radi, že budeme spoločne ťahať aj v iných veciach.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. No veci okolo pána podnikateľa, ktorého meno tu omieľate, aj vo mne vyvoláva viac otázok. Ak sa to potvrdí a dúfam, že aj sankcia bude dosť tvrdá, ale fakt, nechajme tieto veci na orgány, ktoré sú na to príslušné a ja preto som aj rád, že vyšetrovanie je znovu otvorené a máme tu na Slovensku precedensy, ktoré sú podobného rázu, však už ten omieľaný Vareha, však bol exprezidentov kamarát, a predsa dopadol ako dopadol. Čiže preto vítame, že vyšetrovanie je znovu otvorené a ešte podotýkam jednu vec. V daňovom zákone máme jednu veľmi dobrú pasáž. Tá hovorí, že daňová kontrola, aj keď je právoplatne ukončená, i daňový orgán ju môže hocikedy znova otvoriť a dôjsť k absolútne iným výsledkom na základe nových dôkazov. Čiže ani jedna daňová kauza nemôže byť právoplatne ukončená, lebo vždy môžu daňové orgány, keď sa nejaké, no objavia sa nejaké nové dôkazy, vždy môže byť otvorená. Čiže kto robí daňové podvody, nemôže nikdy, ani do konca života kľudne spávať.

Ďakujem pekne. Pán Gál, súhlasím s vami, ale tak isto potvrdzujem, že musí platiť prezumpcia neviny. Pokiaľ sa to vyšetrí, tak si tuná všetci musíme na to dať pozor, aby naozaj ten dotyčný bol odstíhaný.
Pán poslanec Lipšic, s tým aj s vami súhlasím. Padni komu padni.
A teraz pán Matovič. Klamete, pán Matovič, ja som povedal, že ja pána Bašternáka poznám, nie sme kamaráti. Nikdy som s ním nebol na dovolenke, nikdy som s ním nebol na večeri, nechodím sa s ním stretávať po kávach. Poznám ho, ale nie sme kamaráti. A áno, máte pravdu, tunak ja som zaujatý, to ste správne povedali, ja sa k tomu verejne priznávam, ja pána Bašternáka poznám. Nie sme kamaráti, áno? Takže pravdou je tá, že nikdy som sa s ním nestretával a nekamošil. Dobre? A som tunak, áno, zaujatý, to musím povedať, a je tunak, je tu tento konflikt záujmu z mojej strany, ale ja sa k tomu priznávam.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi tak zhrnúť, keďže tá diskusia sa blíži k svojmu záveru, dovoľte mi zhrnúť, čo sme dnes počuli a čo z toho vyplýva. Počuli sme opakovane, že kauzy s dépeháčkami sú vymyslené, že sa nič v tomto smere reálne nedeje. Počuli sme tiež, že neprebehli, aj keď to bolo povedané veľmi nenápadne, žiadne finančné transakcie medzi Robertom Kaliňákom, ministrom vnútra a medzi firmami, akýmikoľvek firmami, kde figuroval, kde figuroval Ladislav Bašternák. Tak si to zapamätajme, tak si to zapamätajme.
Taktiež sme sa dozvedeli, že minister - zrejme akýkoľvek, ale možno sa to vzťahuje iba na ministra vnútra - nemá žiadnu zodpovednosť za systematické zlyhanie polície. Pokiaľ sa nepreukáže právoplatne možno na súde, že zasahoval do vyšetrovaní, že priamo riadil systematické zlyhania polície pri tých istých osobách, pri tých istých podvodných schémach, pokiaľ sa toto nepreukáže, tak minister podľa vlády a podľa neho samého nemá žiadnu zodpovednosť za to, čo sa na jeho rezorte deje. V podstate podľa tejto filozofie, keď nastúpi minister alebo minister vnútra, môže si tam strčiť nejakú kartičku, prihlásiť sa, že prišiel na ministerstvo a na štyri roky odísť niekam na dovolenku, lebo aj tak nenesie zodpovednosť za nič, čo sa tam deje a čo robia jeho podriadení.
Taktiež, ako som spomínal predtým v kauze výbušniny, nebola vyjadrená žiadna ľútosť nad tým, že nič netušiacemu človeku, ale nie jednému, mnohým, na ktorých sa tieto veci diali, bola teda podstrčená, podstrčená výbušnina, nebola nad tým vyjadrená žiadna ľútosť, nad týmto faktom, že sa takto dialo. Bolo to dokonca explicitne bagatelizované napríklad pánom Baškom, ktorý povedal, že no však no a čo, veď aj niekde v Amerike bolo nejaké cvičenie CIA a niečo podobné sa tam stalo. No tak no a čo? Myslím si, že toto je veľmi smutné vysvedčenie postoja vlády a vy všetci, ktorí budete hlasovať za podporu Roberta Kaliňáka, podporujete aj toto stanovisko.
Vyzerá to nateraz tak, za chvíľu bude hlasovanie, kde sa už, kde už boli vyjadrenia, že koalícia podporí Roberta Kaliňáka, takže vyzerá to minimálne nateraz tak, že nieže oligarchovia, ale aj treťotriedni podvodníci, aj treťotriedni podvodníci budú mať dočasne svetlejšie alebo svetlé, stále svetlé zajtrajšky a budú môcť znásobovať, keď ste tu videli tú hŕbu cashu z doby cashu, tak budú môcť znásobovať svoje zisky aj naďalej. Dalo sa im zelené svetlo, alebo teda chystá sa im dať zelené svetlo.
Musím ale povedať, že tieto kauzy aj keď sa podľa vládnych predstaviteľov nestali, tak svojím hlasovaním nevymažete, hlasovaním sa tieto skutočnosti a tieto kauzy nevymažú, nevymažete zodpovednosť ministerstva vnútra a ministra vnútra. Tie systematické zlyhávania, čo sa tam dejú, no zdá sa mi, že aj keď teda minister vnútra nemá s dejom na svojom ministerstve nič spoločné, tak tam šarapatí nejaký falošný vrchný, ktorý vždy keď Bašternák, Kočner a tak ďalej, keď sa vyšetruje nejaká ich kauza, tak tento falošný minister vnútra príde, taký nejaký tieňový, ktorý tam pobehuje a všetko to takto zaklapne naspäť do zeme, zametie pod koberec, vždy pri tých istých schémach, pri tých istých ľuďoch spraví to isté, pribehne, pozametá, odíde a minister vnútra ani netuší, čo sa na jeho rezorte deje. Nevymažete to hlasovaním, nevymažete.
Sedemdesiat percent ľudí hlasovalo za zmenu toho režimu, ktorý tu bol posledné štyri roky. Nedosiahli ho zatiaľ, nedosiahli ho po týchto voľbách, ale je možné, že keď Robert Kaliňák dnes pri hlasovaní nestiahne sám seba, Roberta Kaliňáka, a vy ho podporíte, že týchto 70 % ľudí dosiahne postupnú zmenu, pretože Robert Kaliňák nestiahne postupom času nadol len seba, ale možno stiahne svojím negatívnym vplyvom a s týmito kauzami postupne nadol celú, celú vládu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)