6. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložila Národnej rade správu.
Za prvé správu o zavedení realizácie Geografického informačného systému v zmysle právnych predpisov Európskej únie a v podmienkach Slovenskej republiky vrátane odhadu škôd pre Slovenskú republiku a farmárov v prípade porušenia povinností. Tu hrozia značné škody pre Slovenskú republiku. Bolo by dobré, keby Národná rada bola o týchto skutočnostiach informovaná.
Ďalej správu o realizácii programu cezhraničnej spolupráce, ktorých je riadiacim orgánom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre roky 2014 - 2020. Mám informácie, že tu Slovenská republika je v značnom omeškaní, a bolo by dobré, keby sme dostali takúto správu.
A za tretie informáciu o počte výziev a stave kontrahácie pre Program rozvoja vidieka 2014 - 2020 vrátane informácie o počte vyhodnotených a podpísaných zmlúv.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som navrhnúť doplnenie programu schôdze o nový bod v znení Informácia o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí ustanovení, ktorými sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (2015/0907/1PP).
Návrh odôvodňujem tým, že ide o závažný návrh týkajúci sa spôsobu volieb do Európskeho parlamentu (2015/0907/1PP). Návrh odôvodňujem tým, že ide o závažný návrh týkajúci sa spôsobu volieb do Európskeho parlamentu, ktorý nerieši len technické otázky, ale má dopad aj na celkový charakter Európskej únie.
Týmto návrhom sa zaoberal ústavnoprávny výbor a odporučil výboru pre európske záležitosti, aby preskúmal, či je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. Môj osobný názor je, že nie je, pretože nie je nevyhnutné upravovať veci, ktoré boli doteraz ponechané na legislatívu národných štátov a harmonizovať ich na úrovni Európskej únie. V mene slovenského parlamentu môže v tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Môžem najprv zdôvodnenie a potom návrh? Alebo? O. K., čiže dávam návrh na to, aby Národná rada zaviazala vládu, aby predložila Národnej rade kompletný zoznam všetkých vykupovaných pozemkov pri výstavbe obchvatu okolo Bratislavy a takisto rýchlostnej cesty smerom na Dunajskú Stredu.
Dávam teda tento návrh z toho dôvodu, že sa nám dostali informácie, že prišlo k rovnakým podvodom ako pri výkupe pozemkov pod fabriku Jaguar, že boli vykúpené pozemky tesne predtým, ako začal vykupovať štát, alebo teda v posledných mesiacoch a rokoch, čiže už vtedy, kedy bolo známe, kade cesta pôjde, a že niektorí exponovaní politici takýmto spôsobom urobili rovnaký podvod na občanoch.
Čiže žiadam o zoznam všetkých pozemkov, kedy boli vykúpené, za akú cenu, a kedy predtým boli kúpené od pôvodných majiteľov.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovensko sa dlhodobo profiluje ako podporovateľ politiky otvorených dverí Severoatlantickej aliancie a rozširovania Európskej únie. Je pre nás dôležité, aby sme ukotvili štáty v našom susedstve a na Balkáne v európskych a euroatlantických štruktúrach. Rozširujeme tak priestor stability a bezpečnosti v Európe.
V kontexte tejto politiky už dávno odovzdávame naše skúsenosti z nášho prístupového procesu štátom, ktoré usilujú o členstvo v euroatlantických štruktúrach. Zasadzujeme sa za to, aby sa každá európska krajina po splnení všetkých kritérií mohla stať plnoprávnym členom aliancie. Takou krajinou je aj Čierna Hora. Prešla dlhú, náročnú, ale zmysluplnú cestu budovania strategického dialógu a spolupráce so štátmi Aliancie. Vyvinula maximálne úsilie na to, aby zaviedla nevyhnutné reformy. A dnes pred ukončením integračného procesu sa správa ako plnohodnotný člen.
V decembri minulého roka úsilie Čiernej Hory spojenci náležite ocenili, keď dostala formálne pozvanie do Severoatlantickej aliancie. Po úspešnom zavŕšení prístupových rokovaní v máji tohto roka ministri zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie podpísali Protokol k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.
Po jeho ratifikácii vo všetkých členských štátoch Aliancie a ratifikácii Severoatlantickej zmluvy Čiernu Horou sa Čierna Hora stane plnohodnotným 29 členom Aliancie. Návrh protokolu, ako ho teraz schvaľujeme, je historickým momentom nielen pre Čiernu Horu, ale aj pre Balkán a pre samotnú Alianciu. Integráciou Čiernej Hory do Severoatlantickej aliancie sa posilní aj naša vlastná bezpečnosť. Chceme na západnom Balkáne krajiny, v ktorých funguje právny štát a ktoré majú stabilnú ekonomiku.
Prijatím Čiernej Hory do Aliancie vysielame dôležitý signál aj ďalším štátom, ktoré sa usilujú o členstvo. Vedia, že ak splnia podmienky a kritériá, majú rovnakú možnosť ako Čierna Hora. Slovensko vždy patrilo k silným podporovateľom tejto politiky, a teda aj vstupu Čiernej Hory do Aliancie. Veď práve agenda podpory členstva Čiernej Hory nás pozitívne zviditeľnila. Aj vďaka tomu sme sa v Aliancii vyprofilovali ako krajina s uznávanou expertízou a mediačnými schopnosťami na západnom Balkáne. V Čiernej Hore, ako aj v ďalších štátoch tohto regiónu nás dobre poznajú. V ich histórii budeme navždy zapísaní ako krajina, ktorá verila v ich úspech ešte v čase, keď o ňom mnohí pochybovali. Týmto sme si zvýšili kredibilitu v celom regióne, a to nehovorím len o Čiernej Hore.
Pozvanie Čiernej Hory bolo dlho očakávaným a som presvedčený, že aj správnym rozhodnutím. Už predvstupový proces priniesol posilnenie bezpečnosti krajiny aj celého regiónu. Proces vstupu do Aliancie doslova prinútil Čiernu Horu implementovať demokratické, bezpečnostné, obranné a ekonomické reformy. Tie z tejto najmenšej krajiny bývalej Juhoslávie urobili vzorový príklad pre celý región. Reformy priniesli Čiernej Hore výrazný ekonomický rast. Okrem legislatívnych a ekonomických úspechov Čierna Hora zaznamenala aj stabilizáciu etnickej politiky a zlepšila svoje mnohokrát citlivé vzťahy so Srbskom aj s Kosovom. Takéto sociálne a ekonomické pozitíva posunuli Čiernu Horu ďalej aj v rámci posledného rozširovacieho balíčka Európskej komisie. Som si istý, že tento efekt sa po ratifikácii prístupového protokolu a nadobudnutí plnoprávneho členstva ešte znásobí.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ratifikáciou prístupového protokolu, ktorá bude súčasne jednou z prvých ratifikácií medzi členskými štátmi Aliancie, potvrdí Slovensko svoj úprimný záujem o novodobú, bezpečnú a demokratickú podobu západného Balkánu. Dovolím si týmto požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

10.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady.
Výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 7. júna 2016 č. 12 odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písmeno d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolom súhlas.
Zahraničný výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh, predložený návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Gestorský výbor neschválil ani spoločnú správu. Gestorský výbor uznesením č. 15 ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť informáciu o prerokovaní predmetného návrhu vo výboroch a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, čaká nás hlasovanie o osude a vôli krajiny pridať sa k nám.
Ako pamätník časov, keď Slovensko na rozdiel od svojich susedov vypadávalo vôbec z úvah o zaradení sa do civilizovaného sveta v ére Vladimíra Mečiara, bolo naše prijatie do NATO absolútnou prioritou na ceste Slovenska do Európy. Možno to bude znieť dehonestujúco, ale neberte to tak. Vstup do NATO znamenal pre Slovensko niečo ako návštevu poľnej odvšivovacej stanice, pretože do Európskej únie nemôže byť prijatý štát, ktorý by bol v stave, akým ho nechala zavšivavený éra Vladimíra Mečiara. Éra samoúnosov, éra samovýbuchov, éra posvätenej zlodejiny, éra výroku: "Keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ."
Ďakujem za opýtanie, nechceli nás s Mečiarom, ale potom sa podaril obrat a Slovensko cez bránu NATO vstúpilo i do Európskej únie. Bezpečnostne nemá krajina v Európe, ktorá sa vracia do civilizácie, žiadnu inú alternatívu, pretože obvyklé bludy o neutralite, samozrejme, fungujú len dovtedy, kým sa niekto mocný nerozhodne tú neutralitu pošliapať. Lebo neutralita nie je nič, čo krajinu bráni. To, ako fungujú neutrality, sa mohli presvedčiť mnohé krajiny sveta, keď sa mocnejší susedia rozhodli prevalcovať ich. Nech nikto nehovorí o Švajčiarsku, lebo to je výnimka z pravidla.
Mal som i ako turista a vodák, i ako prorektor univerzity možnosť postupne viackrát navštíviť Montenegro alebo teda Čiernu Horu. Krajinu s dramatickou históriou s posledným panovníkom, ktorý okrem biednosti svojej krajiny disponoval istým počtom veľmi pekných čiernookých a čiernovlasých dcér, ktoré vydával veľmi strategicky do európskych kráľovských rodov za manželky. Potom prešlo Montenegro socialistickou Juhosláviou a po jej rozpade sa stalo krajinou, kde sivá ekonomika tvorila možno viac ako 50 % fungovania štátu a kde fungovalo máločo. Ak sa splnením kritérií pre vstup do NATO, teda ako som to nazval v úvode, odvšivením krajiny, táto krajina vybrala smerom k nám, ako sme si my prešli svoju cestu do Európy, tak je pre mňa úplne prirodzené, že Černohorcom želám úspešnú cestu, a budem rád, keď budú s nami. A ak si to oni sami želajú, tak rozhodne nie je úlohou nášho parlamentu im v tom brániť. Myslím si, naopak. A teraz nebudem šíriť bludy o slovanskej vzájomnosti, lebo pokiaľ ide o tú, je najlepšie pozrieť sa na priateľský vzťah Poliakov a Rusov, Poliakov a Ukrajincov, Srbov a Chorvátov a mnohých iných ďalších bratov Slovanov, ktorí nemajú väčších nepriateľov ako iných Slovanov, teda nie z dôvodu slovanskej vzájomnosti, ale z dôvodu toho, že si ctím vôľu občanov Montenegra, aby sa dostali tam, kam sme sa kedysi dostali my, a vykročili, akokoľvek krívajúc a potácajúc sa, po lepšej ceste.
Budem rád, ak táto snemovňa našim budúcim spojencom a európskym spoluobčanom z Montenegra vyhovie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja musím reagovať na slová pána Osuského, ktoré ma v mnohom naozaj šokovali. Vy ste tu hovorili o nejakom odvrhnutom Slovensku za čias Vladimíra Mečiara, Slovensku, ktoré bolo mimo svetového diania, Slovensku, ktoré podľa vás bolo mimo civilizovaného sveta. Potom sme vstúpili do NATO, do Európskej únie a zrazu sa všetko obrátilo k lepšiemu. To povedzte tým miliónom slovenských občanov, ktorí žijú v chudobe a každodenne bojujú tento zápas o, o bežný chlieb či mlieko, ktorí sa na vás pozerajú a sledujú tieto vaše reči a neveria vlastným očiam. Áno, dnes môžeme byť hrdí. Môžeme byť hrdí, že patríme k medzinárodnému spolku zločincov. Môžeme byť hrdí, že aj životmi našich mužov a peniazmi našich daňových poplatníkov sme prispeli k rozvratu krajín, ako je Líbya, Irak, Sýria, o ktoré sa postarali práve tieto zločinecké agresívne krajiny združené v pakte NATO na čele so Spojenými štátmi americkými.
Viete čo, pán Osuský? Ja na to hrdý nie som. A žiadny skutočný pravý slovenský vlastenec nikdy nebude hrdý na to, že jeho vlasť pomohla v rozvracaní cudzích štátov, ktoré nám nikdy nič neurobili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Osuský, už si začínam zvykať, že vy máte vždy plné ústa rečí o demokracii a slobode a rozhodnutí ľudí. Počuli sme pred chvíľkou tiež, že máme nechať na vôľu ľudí z Čiernej Hory, chcem vám ešte znova povedať, že tá krajina sa nazýva Čierna Hora, alebo teda v ich jazyku Crna Gora, a nie Montenegro, tak by ste mohli tú lásku k angličtine trošku tlmiť, ale je to vaša vec, samozrejme. Ale hovorili ste o tom, aby sme nerobili napriek vôle ľudí z Čiernej Hory.
Ja sa vás chcem spýtať, či v Čiernej Hore bolo uskutočnené referendum o vstupe do zločineckej organizácie NATO, alebo nie. Ak takéto referendum ešte nebolo, nemáme sa kam ponáhľať. Počkajme na vyjadrenie obyvateľstva Čiernej Hory, či chcú, alebo nechcú sa pridať do tejto organizácie, a potom môžte hovoriť o tom, že či rešpektujeme, alebo nerešpektujeme vôľu obyvateľov Čiernej Hory.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Osuský praje Čiernej Hore vstup do NATO. Ja si myslím, že by sme mali byť dobrosrdeční a žičliví, a nie naopak, želať druhým zlé až to najhoršie, ako im to práve želal pán poslanec Osuský. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán poslanec Mazurek, to je, každý si proste vyberie z dejín to, čo si vyberie. Vy ste si nepochybne vybrali režim, ktorý už vtedy tušil to, čo vy dnes hovoríte, ktorý teda v decembri ’41 vyhlásil vojnu Spojeným štátom. No áno, očividne to bol dobrý režim, poslal teda vojská proti, ako vy iste hovoríte, bratom Rusom, Rýchla divízia došla až na Kaukaz a iste to je to, čo vy vidíte ako to pravé riešenie, ale nakoniec každý tu zastupujeme istý pohľad istých voličov na isté veci. Ja zastupujem svojich voličov, vy svojich voličov.
Pokiaľ ide o referendum v Čiernej Hore, každá krajina sa riadi demokratickými princípmi, pokiaľ taká je, a keby taká nebola, nemohla by sa o členstvo v NATO uchádzať, a pokiaľ občania na princípe zastupiteľskej demokracie zvolili svoje zastupiteľské orgány a tie oficiálne požiadali v mene svojej krajiny a v mene občanov, ktorí ich zvolili, o vstup do tejto organizácie, nie je mojou úlohou uvažovať o tom, či a ako má byť v Čiernej Hore referendum. Ale, prosím, skúste to Černohorcom poradiť, možno sa toho chytia, každopádne status quo je taký, že o vstup požiadali ich zvolení zástupcovia, a ak sa tak stalo, nie je mojou úlohou analyzovať to, čo si vy myslíte, že by sa malo diať.