6. schôdza

Pán poslanec Dostál bol posledným ústne prihláseným do rozpravy. Chcem sa opýtať, reagovať bude pán minister zahraničných vecí, ale chcem sa opýtať, či v rámci rozpravy alebo či to chcete ako záverečné slovo. Ako záverečné slovo. 
Takže končím rozpravu k tomuto bodu.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pozorne som počúval túto debatu a musím povedať, že to nebola debata o Čiernej Hore. Táto debata ukázala hlbokú názorovú a, povedal by som, až civilizačnú rozpoltenosť, ktorá vládne v tomto parlamente.
Je tu skupina poslancov, ktorí považujú Severoatlantickú alianciu za zločineckú organizáciu. Na rozdiel od nich vláda Slovenskej republiky a aj ja osobne som presvedčený, že miesto Slovenskej republiky je v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, že toto je civilizačný a hodnotový rámec, na ktorom je postavená naša štátnosť, a nie náhodou celé generácie politikov, diplomatov, expertov pracovali na tom, aby sme túto víziu naplnili, a nie náhodou táto vízia mala celú tú dobu veľkú podporu našej verejnosti a čísla jasne dokazujú, že to bolo šťastné rozhodnutie pre Slovensko.
Rovnako tak som presvedčený a je to aj pozícia vlády Slovenskej republiky, že krajiny, ktoré sa chcú stať súčasťou toho istého civilizačného rámca a splnia podmienky, ktoré sú pre to určené, by mali dostať túto možnosť, a to je presne prípad Čiernej Hory a to je vlastne to, o čom sa tu dnes malo debatovať.
Chcem povedať, že spochybňovanie pristúpenia Čiernej Hory k Severoatlantickej aliancii je v skutočnosti spochybňovaním civilizačného zaradenia Slovenska. A na toto spochybňovanie sa používajú už mnohokrát vyvrátené kvázi argumenty, napr. otázka referenda, pričom sa ignoruje to, že referendum nie je súčasťou čiernohorskej ústavy a po druhé nie je súčasťou prístupového procesu k Aliancii a po tretie, že vláda Čiernej Hory, ktorá žiada a ktorá splnila podmienky na vstup do Čiernej Hory, mala členstvo v Čiernej Hore kontinuálne vo svojom programe a s týmto programom vyhráva vo voľbách. To znamená, legitimita je jasne daná týmto vrátane väčšiny poslancov v čiernohorskom parlamente.
Druhý obľúbený argument je, že vláda ukradla voľby. Ja Balkán poznám dobre a viem, že na Balkáne nie je zvykom priznať si porážku. To znamená, pokiaľ hovoríme o vodnom póle, basketbale alebo o futbale, tak na vine je rozhodca, pokiaľ hovoríme o voľbách, tak na vine je ten, kto, ich víťaz, ktorý ich určite ukradol. A pri tejto príležitosti sa ignoruje to, že všetky voľby v Čiernej Hore od vzniku tejto krajiny dôsledne monitoruje Organizácia pre bezpečnosť, spoluprácu v Európe aj Európska únia. Ich hodnotiace správy sú k dispozícii a všetky tieto správy hovoria, že tieto voľby spĺňajú európske štandardy.
Čiernohorské médiá pred pár hodinami informovali a pán poslanec Kotleba aj potvrdil, že poslanci Čiernohorského demokratického frontu poslali list vám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s výzvou, aby ste hlasovali proti ratifikácii prístupového protokolu. Ako mi bolo jasné z viacerých vystúpení, list dorazil na miesto určenia. Dovoľte mi, aby som povedal, že Demokratický front je politické zoskupenie, ktoré odmieta parlamentarizmus a ústavný rámec a namiesto toho preferuje pouličné nepokoje a násilnosti. A ja som pomerne zdesený z toho, že koľko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa ochotne rozhodlo stať hovorcami tohto zoskupenia.
A chcel by som na vás všetkých, vážené panie poslankyne a páni poslanci, apelovať, v prvom rade nebuďte súčasťou čiernohorskej vnútornej politiky a po druhé poďme pomôcť europeizovať Balkán namiesto toho, aby sme balkanizovali Slovensko.
A najlepšie, ako to môžete urobiť, je tým, že budete hlasovať za vyslovenie súhlasu s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujeme pánovi ministrovi. Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má tlač 128.
Poprosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, pána Petra Plavčana, aby návrh vlády odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

[Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 128.]

64.
Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh súvisí s návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 129).
Novelu školského zákona navrhujeme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní vzhľadom na to, že 1. septembra 2016 majú nadobudnúť účinnosť ustanovenia § 29 ods. 8 školského zákona, ktorými bol doplnený najnižší počet žiakov základnej školy. Tým by od nového školského roku hrozil reálny zánik konkrétnym základným školám, ktoré sú uvedené v prílohe osobitnej časti dôvodovej správy návrhu novely školského zákona. Preto predkladáme návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zabezpečenie včasnej účinnosti navrhovanej zmeny.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu vlády.
Ďakujem. 

Ďakujeme aj my. Poprosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.
Teraz dávam slovo členke výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pani poslankyne Eve Smolíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.
Nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu a šport o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 128).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. mája 2016 č. 117 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 128), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v termíne do 13. júna 2016.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerokoval predložený návrh vlády na 4. schôdzi výboru dňa 8. júna 2016. Uznesením č. 14 súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 6. schôdzi. Dovoľte mi, predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predloženému návrhu.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 128):
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 129), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi."
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som a prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujeme aj my. Pani poslankyňa, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu. Týmto otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden pán poslanec.
Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu na skrátené konanie k tomuto návrhu zákona a na úvod mi dovoľte aj vysvetliť, prečo sme proti tomu, aby tento zákon bol schvaľovaný v skrátenom konaní.
Ale ešte predtým, v starom Ríme v senáte po druhej púnskej vojne istý senátor bol natoľko presvedčený, že existencia Kartága je hrozbou pre bezpečnosť a životaschopnosť Ríma, že každý svoj prejav končil známymi slovami: "Carthago est delenda!", teda Kartágo musí byť zničené, čo sa mu nakoniec aj podarilo, síce až o niekoľko desiatok rokov, ale podarilo presadiť. Myslím, že dneska sme v podobnej situácii, kde ťažko predstierať záujem o štandardnú parlamentnú agendu, akou je, samozrejme, tento zákon, v situácii, keď jeden z najmocnejších mužov tejto vlády nevie vysvetliť jeho styky na organizovaný zločin, a preto chcem povedať, že, myslím si, že v tejto chvíli by každý parlamentný prejav mal začínať tým, že žiadame pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, a kým tak neurobí, tak všetky ostatné veci sa voči tomu javia ako pomerne nepodstatné. (Potlesk.)
A teraz mi dovoľte k samotnému meritu veci. Na to, aby som vysvetlil, prečo sme proti schváleniu skráteného legislatívneho konania vo veci tohto zákona, sú minimálne dva dôvody. Jeden súvisí s tým, či sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, a druhý súvisí s tým, či ide o zákon, ktorý je vôbec hodný schvaľovania. Pretože ak je to zákon, ktorý nemáme schváliť, tak ho nemáme schváliť ani v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa môjho názoru nie sú naplnené ani jedna, ani druhá podmienka, teda nie sú naplnené dôvody na skrátené konanie a nejde ani o dôvod, nejde ani o zákon, ktorý by sme mali schváliť.
Dovoľte mi začať skrátením legislatívnym konaním. Som tu len šesť rokov, takže si nepamätám toľko, čo parlamentní matadori, aj keď myslím, že po ostatných voľbách už z tých parlamentných matadorov tu veľa nezostalo, ale nepamätám si, že by sa zákon schvaľoval v skrátenom legislatívnom konaní len preto, aby poslanci mohli mať prázdniny.
Vláda odôvodňuje potrebu schválenia tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní tým, že musí byť účinný do 1. septembra 2016. V tejto chvíli máme, ak sa nemýlim, 14. júna 2016. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je po prvom čítaní nevyhnutných 30 dní na to, aby bol návrh zákona prerokovaný vo výboroch a potom bol schválený v druhom a treťom čítaní. Znamená to teda, že najneskôr v druhej polovici júla môže byť tento zákon schválený úplne bez problémov v normálnom legislatívnom procese tak, aby bol účinný, a to vrátane legisvakančnej lehoty pána prezidenta, teda 15 dní na podpis, prípadne vrátenie. To znamená, neexistuje žiadny, aj keď akceptujem, že by tento zákon mal byť za každú cenu účinný 1. septembra, neexistuje žiadny dôvod, aby bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní okrem neochoty poslancov byť prítomný v mesiacoch júl a august v tejto snemovni.
Musím povedať, že tento, táto legislatívna lenivosť vládnej koalície, lebo tá to sem navrhla, je pre mňa poburujúca, a to nie preto, že by som tu chcel nutne sedieť v júli a auguste, ale ak ste natoľko presvedčení, že tento zákon musí byť schválený, ja o tom presvedčený nie som a o chvíľku to vysvetlím, tak ste tu mali byť ochotní sedieť aj v júli, aby ste to schválili, a nie znásilnili legislatívnu procedúru len kvôli tomu, aby ste mali prázdniny.
Tento zákon je navyše zlý a nie je potrebný. To, že na Slovensku máme málotriedky, tzv. neplno organizované školy, nielen na lazoch a iných miestach, kde, odkiaľ je ťažká dostupnosť bežného školstva, že ju máme v Bratislavskom kraji. Odporúčam poslancom, aby si pozreli zoznam počtu málotriedok v Bratislavskom kraji. Je ich tu hodne a takto by sa dali nájsť málotriedky aj v okolí niektorých iných veľkých miest. A to, že to treba riešiť, pretože je to neefektívne a nesprávne konanie, mať takéto školy v situácii, keď nevieme zaplatiť deťom kvalitné vzdelanie, je niečo, o čom sa hovorí už dlhé roky. Nehovorím o tom teraz ja, hovorila o tom vláda SMER-u v roku 2012 a ’13, keď správa o stave školstva z dielne vtedajšieho ministra školstva Čaploviča schválená vládnou aj parlamentnou väčšinou hovorila o tom, že máme 690 štátnych, 8 súkromných a 15 takýchto cirkevných škôl, ktoré majú, ktoré obsahujú málotriedky alebo sú málotriedkami, a že v nich sa dneska vzdeláva približne 13,5 tisíca žiakov. Okrem toho sú tam aj ďalšie triedy, ktoré sú nespájané.
Takisto táto správa hovorila o tom, že máme 110 škôl, v ktorých je menej ako 13 žiakov. Máme ďalších 248 škôl, v ktorých je menej ako 24 a viac ako 13 žiakov, to znamená, máme 258 škôl, aspoň sme ich mali, keď táto správa bola konaná, v ktorých bolo menej ako 24 žiakov.
Tieto školy majú nárok dneska nielen na normatív, ktorý je na žiaka o 50 %, až o 50 % vyšší, ako je normatív na ostatných žiakov, ale zároveň v tzv. dohadovacom konaní, čo je veľmi málo regulovaný proces dohadovania, lobovania, môžu získať ďalšie neobmedzené prostriedky, a v praxi aj poukázať im na to, že inak neprežijú, aj získavajú. Inými slovami, my dneska v skutočnosti ani nemáme prehľad, ani táto vláda ho nepredložila, koľko nás naozaj stoja tieto školy na hlavu viac oproti bežným žiakom. Ten 50 % navýšený normatív je len v podstate základom, nie, nie tým skutočným číslom.
Toto chcela riešiť už druhá Ficova vláda a pán minister Čaplovič predložil návrh zákona, ktorý bol aj schválený, ktorý to mal riešiť. Ako už u pána ministra Čaploviča bývalo vtedy zvykom, riešil to, prepáčte, dovoľte mi vizuálne gesto, neviem to inak povedať, takýmto spôsobom (rečník sa poškrabal pravou rukou za ľavým uchom), pretože namiesto toho, aby odstránil tie motivácie, to znamená to, že sa nadštandardne platia tieto triedy a títo žiaci, tak to ponechal a zároveň sa pokúsil urobiť minimálny počet žiakov v triede, pod ktorý sa takáto škola má zavrieť. Inými slovami, na jednej strane hovoríte, že budete nadštandardne také triedy financovať, na druhej strane poviete, že ak tá trieda ale vlastne nie je pod nejaký bod, tak ju treba zavrieť, aj keby bola ochota napríklad mesta, obce a niekoho iného ju ďalej udržiavať, napr. z miestnych, kultúrnych, sociálnych a iných dôvodov, ktoré cituje aj pán minister alebo vláda vo svojom návrhu. Táto kombinácia, keď niečo nadštandardne financujete a potom to, naopak, chcete zavrieť, je veľmi, veľmi divná.
Z tohto pohľadu ja môžem len súhlasiť s tým, keby nová vláda pristúpila k systémovému riešeniu tohto problému a dala nám na stôl návrh, ako túto situáciu do budúcnosti riešiť. Takýto návrh by malo napríklad absolvovať ustanovenie, že nadštandardné financovanie sa bude týkať tých škôl, na ktoré nie je náhrada v nejakom rozumnom okruhu kilometrov. Môžeme sa baviť o tom, či je to 10, 15, 25, ak teda by znamenalo, že deti by museli dochádzať viac ako určitú vzdialenosť, dovolím si odhadnúť, že nikto v tejto snemovni by nemal problém s tým, aby sme takú školu nadštandardne platili. Ale znamenalo by to, že nebudeme mať málotriednu školu v Chorvátskom Grobe, ktorý je súčasťou dneska bratislavskej mestskej aglomerácie. A takých príkladov by som vám vedel vypovedať viac.
Takisto by takýto systémový návrh mohol hovoriť o tom, že nemusíme mať minimálny počet žiakov v triede, ale v tom prípade, ak ten nie je dodržaný, nie je napríklad nárok na prostriedky z dohadovacieho konania alebo z nejakých iných neštandardných celkov. A takto by sa dalo pokračovať. Systémové riešenie určite existuje, nielen jediné, a keby tu bolo, mohli by sme o ňom diskutovať. Namiesto toho tu máme ako prvý školský zákon v tejto novej snemovni, teda taký, ktorý je z vládnej dielne a bude aj reálne schválený, zákon, ktorý sa ďalej len točí v kruhu, ktorý trvá už viac ako päť rokov.
Máme tu situáciu, kde najprv minister financií Kažimír povie, že aj takéto školy sú príkladom toho, ako neefektívne je zorganizované školstvo, on ho nebude lepšie financovať, kým sa toto neuprace. To minister Kažimír povedal ešte v roku 2012, na to minister Čaplovič príde so správou o stave školstva, ktorá povie, že to treba riešiť, potom príde s návrhom zákona, ktorý to rieši, nebudem to gesto opakovať, ale teda neúčinne a zároveň veľmi komplikovane, reálne to nerieši. A potom nová vláda ešte aj toto neúčinné a komplikované gesto zruší v skrátenom konaní a neponúkne žiadne ďalšie riešenie. To je vzdelávacia politika za..., v piatom roku Ficových vlád, a to je vzdelávacia politika, ktorú musíme odmietnuť.
Preto mi dovoľte povedať aj po konzultácii teda s mojimi kolegyňami Petrík a Macháčkovou, že nebudeme hlasovať za toto skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme aj my, pán poslanec Beblavý. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Gál, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Keďže prejednávame návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, tak budem reagovať len k tej časti, ktorá sa týkala skráteného legislatívneho konania, tá bola veľmi krátka.
Nič nejdeme znásilňovať. Už by som mohol povedať, že aj teraz je neskoro. Školy by, keby že niet tejto novely, školy by mali zatvárať, niektoré školy by mali zatvárať svoje dvere už v septembri. Čiže musíme dať aj tým školám nejakú istotu, že zo zákona ani jedna škola nemusí zatvoriť svoje brány. Tak preto toto skrátené legislatívne konanie, aby sme dali zriaďovateľom aj vedeniu školy v časovom predstihu odpoveď na to, že zo zákona netreba ani jednu školu zatvoriť kvôli tomu, že nemajú minimálny počet žiakov.