6. schôdza

14.6.2016 - 22.6.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

15.6.2016 o 12:09 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 12:03

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za zhovievavosť. Ja budem veľmi stručný, ale myslím si, že je dobré to zdržať v jednom celku aj z úcty k poslancom, ktorí vystúpili.
Ja vám dovolím si prečítať ešte raz jednu vetu z úvodného slova. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1,05 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer 34 percent. Schodok, áno, čiže musím vás dostať do sféry kešu, takého toho hodnotenia hotovostného schodku a potom takzvaného akruálneho, áno. Čiže jeden je hotovostný, kešový, normálne odborné porovnanie a odborná terminológia. Pán poslanec a bývalý člen bankovej rady potvrdí. Jeden je hotovostný schodok, druhý je takzvaný akruálny. Akruálny je veľmi podobný podvojnému účtovníctvu, ktoré poznáme z firiem. Bohužiaľ, nie tak veľmi podobný. Princípy sú podobné, bohužiaľ, vo verejnom výkazníctve alebo v štátnom výkazníctve sú pre ľudí, ktorí robili v biznise a prišli z normálneho života a nie z nejakého akvária, absolútne nelogické veci, ktoré sú v štátnom výkazníctve, bohužiaľ. Ale je to tak a je to proste naprieč všetkými krajinami v Európe.
Ten schodok bol, pán poslanec Dostál, nižší. Čiže to je tá základná vec. To, čo kritizujete, vy máte, to je taká streľba proste na viacej terčov. Rozumiem, ste, nepovažujem vás za teda naozaj mohykána vo verejných financií. Ste aktivista, venujete sa mnohým veciam. Moji partneri z finančného výboru v tejto oblasti mnoho vecí určite vám budú vedieť vysvetliť. Ja som tak isto pripravený hocikedy či už na výbore alebo, mimo pléna, samozrejme. Ale podstatné je hovoriť o tom, že v tom makroálnom hodnotení sú naozaj plusové, mínusové položky. Takže viete, hovoriť teraz. Ja som vám, celý úvod som vám vysvetľoval, že jedným účtovným rozhodnutím, to znamená účtovným zaevidovaním alebo nezaevidovaním nejakého typu príjmu alebo nejakého typu výdavku je tá odchýlka od pôvodného cieľa. To, čo je kľúčové z pohľadu ale hotovostného schodku alebo kešového schodku, je výsledok hospodárenia, ktorý je o miliardu lepší. A preto aj medziročne klesá verejný dlh. Vaša poznámka o tom, že ale neklesá v absolútnom čísle. Tak tu musím povedať, že ako minister financií musím povedať, že áno, nedá sa vyhovovať vo všetkých oblastiach, lebo keby neklesol ani v percentuálnom, tak to inak ma vyšticujete. Áno, ale v tejto krajine nikdy neklesal hotovostne schodok s výnimkou výpredaja štátneho majetku a la Gorila, hej, keď sa proste predával štátny majetok a vtedy sa časť tohto výnosu použila na zníženie dlhu.
A tu vám musím povedať, že táto krajina nikdy nehospodárila čo len vyrovnane, nie prebytkovo, preto nemôže klesať medziročne absolútny dlh. To je konštatovanie. Nie je to výhovorka. Je konštatovanie. A ja som sedel v opozičných laviciach, keď vy ste boli koaličný poslanec, a pamätám si vaše vystúpenia a celú takú, bol to taký rýchly film, ktorý vám prebehol za dva roky. Ale pamätám si, pamätám si, čo sa vtedy dialo. Tak poprosím z hľadiska takej konzistencie, príspevok, ktorý ste si pripravili, bol teda štipľavý, ale opakujem vám, niektoré veci vám tam tiež nesedia, hej, z toho vnímania. Nemôžte ísť raz do akruality, raz do absolútneho vyjadrenia. Proste miešate to, lebo vám to vyhovuje. Lebo ste človek, ktorý rád priťahuje pozornosť. V rámci toho ste schopný behať v gumených rukaviciach alebo s prezervatívom na hlave. Je vám to jedno. Ide o to, len upútať pozornosť, pán poslanec.
Ak hovoríme o tom, čo ste rozprávali vy, pán poslanec, z pohľadu výdavkov. Príbeh minulého roku je veľmi jednoduchý. Súhlasím, že príjmy sa rozpočtujú ťažko a sú to v podstate, je to prognóza a ja kritizujem všetkých analytikov, aj ktorí pracujú na ministerstve alebo sú mimo budovy ministerstva financií, že sa netriafajú. Pozrite si príjmy. Tretí rok za sebou miliarda hore-dole. Chvalabohu, na tej pozitívnej stránke. To znamená, máme väčšie príjmy a mohlo by to byť možno aj inak. To znamená, tá prognostická práca je v pokrízovom období zrejme objektívne problematická a sme naozaj v období, kde sa zásadným spôsobom zvyšuje efektivita výberu daní ako výsledok boja s daňovými únikmi. Môžte si teraz v tejto atmosfére myslieť, čo len chcete, ale čísla sú jasné. A to je strana príjmová.
A tá výdavková je v minulom roku postihnutá veľmi jasnými vplyvmi. Čerpanie európskych fondov, lebo finále, lebo Speedy Gonzales z hľadiska čerpania európskych fondov, lebo korekcie, dofinancovanie korekcií, rozhodnutia v projektoch, kde bolo vyšetrovanie Olafu. Rezort dopravy zrušil financovanie, nahradili sme ho zo štátneho rozpočtu. 300 miliónov len jedna trať v Zlatovciach, hej, len proste pre vnímanie reality. A potom ďalšie dve investície, a to je Land Rover, ktorý nemohol byť zahrnutý v rozpočte na rok 2015, lebo sa o ňom rozhodlo až niekedy začiatkom roku 2015, a dúfam, že konsenzus alebo väčšinový konsenzus je, že je to pozitívna vec. A potom ďalšia vec je obchvat Bratislavy, keď sa začal výkup pozemkov, pretože sa začalo pracovať na PPP projekte, ktorý bol následne teraz verifikovaný. A to sú všetko stámilióny eur. To sú všetko desatiny percenta HDP, keď by sme išli presne. Výkup pozemkov sa dial cez NDS, ale hospodárenie NDS ovplyvňuje celý verejný sektor. A podobne rezort dopravy a hospodárstva v oblasti Land Roveru, príprava toho sajtu, toho priemyselného parku a eurofondy. Toto je celá zápletka. Toto je celá zápletka a z tohto pohľadu, prepáčte, nemám výčitky svedomia, lebo podľa mňa sú to správne veci, hej, obchvat Bratislavy, konsenzus, veľká investícia a dočerpanie európskych fondov, obálok hlavne v rezorte dopravy.
Skončil som, ospravedlňujem sa, ak som sa niekoho dotkol a ak som teda nebol úplne vyčerpávajúci. Ďakujem veľmi pekne, vidíme sa popoludní.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.6.2016 o 12:03 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

12:09

Lucia Nicholsonová
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán minister, ja si chcem len overiť, toto možno považovať za vaše záverečné slovo? (Reakcia ministra.) Dobre.
Chcem sa opýtať pána spravodajcu. Nie, nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Skryt prepis

15.6.2016 o 12:09 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
6. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní
 

Vstup predsedajúceho 13:54

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalším bodom programu je

Program stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019.

Materiál má parlamentnú tlač 109 a spoločná správa výborov má tlač 109a.
Dávam slovo ministrovi financií Petrovi Kažimírovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Nech sa páči, pán minister.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

15.6.2016 o 13:54 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:03

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Tak ako v predchádzajúcom bode, štátny záverečný účet hovoril o výsledkoch hospodárenia štátu a celej verejnej správy v roku 2015, tento dokument je takým širším plánom, ako by sa mala vyvíjať ekonomika a verejné financie v najbližších rokoch, výhľadovo až do roku 2019. Samozrejme, aj s očakávaniami výsledku v roku 2016. Tento dokument je vlastne základnou odpoveďou aj na eventuálne pochybovačné otázky o tom, ako by sa mala riešiť pozícia fiškálnej disciplíny a doplnenie fiškálnych pravidiel, či už z národnej legislatívy, alebo tej kľúčovej, ktorá vyplýva z legislatívy, ktorá nám priam vyplýva z hľadiska nášho členstva v Euroskupine a v Európskej únii.
Program stability prezentuje vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Predkladá sa v Európskej komisii v rámci európskeho semestra, ktorého cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.
Slovenská ekonomika si za vlaňajšok pripísala nárast hrubého domáceho produktu o 3,6 %, čo je najviac za posledných 5 rokov. Vďaka rastu domáceho aj zahraničného dopytu pokračovalo oživenie na trhu práce. V ekonomike pribudlo 44-tisíc nových pracovných miest. Voľné pracovné miesta zaznamenávajú historické maximá, a preto možno predpokladať pokračovanie pozitívneho vývoja zamestnanosti. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2015 vzrástla na 883 eur, čo predstavuje medziročné tempo rastu o 2,9 percenta. Vzhľadom na pokračujúci pokles cien vzrástla reálna mzda až o 3,2 %, čo predstavuje druhý najrýchlejší rast po krízovom období. V nasledujúcich rokoch bude pokračovať postupné znižovanie deficitu verejnej správy až do dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa, tzv. MTO, v roku 2019.
Stanovené fiškálne ciele sú plne v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a umožňujú financovanie investičných priorít novej vlády. Fiškálny rámec predpokladá v rokoch 2017 – 2019 postupné znižovanie schodku verejnej správy v roku 2017 na úroveň 1,29 stotín, v roku 2018 na úroveň 0,44 stotín percenta hrubého domáceho produktu a dosiahnutie rozpočtového prebytku 16 stotín, teda plusová hodnota 16 stotín percenta hrubého domáceho produktu v roku 2019.
Primárne saldo hospodárenia verejnej správy sa dostane do prebytku 0,1 % hrubého domáceho produktu už v roku 2017 a bude sa naďalej zlepšovať až k dosiahnutiu 1,5 % HDP v roku 2019. To je aj odpoveď na kritiku, ktorá zaznela pri obhajobe programového vyhlásenia vlády, ktoré fixuje dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia verejnej správy najneskôr do roku 2020, tak jak som vám to teraz popísal v súlade, v plnom súlade s medzinárodnými, ale dúfam, že aj domácimi pravidlami. To ale de facto znamená, že prebytkové hospodárenie chceme už dosiahnuť v roku 2019 a oproti pôvodnému plánu minulej vlády to je vlastne posun teda len o jeden rok, nie o dva, ako je to často interpretované.
Rozpočtové ciele verejnej správy sú v plnom súlade s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami, tak ako som vám to pomenoval. Nevýrazná odchýlka od plnenia konsolidačných požiadaviek identifikovaná v roku 2015 je kompenzovaná výraznejším než požadovaným poklesom štrukturálneho salda v roku 2016. Očakávaný výsledok hospodárenia v roku 2016 a rozpočtové ciele zodpovedajú medziročnej štrukturálnej konsolidácii vo výške 0,7 % HDP v roku 2017 a pol percenta hrubého domáceho produktu roku 2018. Pri takmer neutrálnej fiškálnej politike Slovensko dosiahne v roku 2019 svoj strednodobý rozpočtový cieľ v podobe štrukturálneho deficitu na úrovni pol percenta. Teda v roku 2000 nominálne 0,16, štrukturálne mínus 0,5. Tak ako nám to pravidlá dovoľujú.
Dočasný charakter viacerých výdavkov a prognózovaný výber daní v scenári nezmenených politík umožňujú pokles deficitu na úroveň 0,9 % HDP v roku 2017. Fiškálny priestor vo výške dodatočných 0,4 % HDP bude v roku 2017 využitý predovšetkým na priority novej vlády v oblasti znižovania korporátnych daní a investičných výdavkov spojených s prípravou strategického priemyselného parku pri Nitre a bratislavského obchvatu. To znamená inými slovami, zmäkčenie cieľov na rok 2017 oproti pôvodnému plánu sa chce plne využiť na financovanie investícií, obchvat, Land Rover, a samozrejme aj je započítané zníženie korporátnych daní a samozrejme tento priestor sa chce využiť aj na navýšenie platov, napríklad v oblasti verejnej správy, kľúčovo v oblasti školstva.
V rokoch 2018 a 2019 prispejú k naplneniu cieľov konsolidačné opatrenia celkovo vo výške 0,2, resp. 0,3 % HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami potrebných konsolidačných objemov sú naozaj realizovateľné ciele.
Výdavky na vládne priority by mali byť financované pomalým rastom mzdových nákladov vo verejnej správe a vyššou efektívnosťou výdavkov vďaka ich revízii a pokračujúcim efektívnejším výberom daní. Novým nástrojom rozpočtovej politiky je hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov, tzv. projekt hodnota za peniaze. V roku 2016 prebehne revízia výdavkov zameraná na zdravotníctvo, dopravu a informatizáciu verejnej správy, ktoré predstavujú 40 % výdavkov verejnej správy. Mandát pre jednotlivé revízie schvaľuje vláda a závery revízie budú vstupom pre prípravu rozpočtu verejnej správy a pevne verím, že v týchto jednotlivých kapitolách už pri príprave rozpočtu na budúci rok.
Naplnenie strednodobého rozpočtového plánu umožní pokles hrubého dlhu verejnej správy na horizonte prognózy pod 50 % hrubého domáceho produktu, do roku 2017 zostane úroveň verejného dlhu bez výrazných zmien okolo úrovne 53 %, ako je to dnes. A počnúc rokom 2018 sa prognózuje rýchlejšie tempo znižovania dlhu vzhľadom na predpokladaný rýchlejší rast ekonomiky. Oživenie rastu cien a očakávaný prebytok hospodárenia verejnej správy bude dlh v roku 2019 smerovať pod najnižšie sankčné pásmo daného roku, a to je vo výške 48 % hrubého domáceho produktu.
Vláda zachováva rozpočtový cieľ pre rok 2016 na úrovni 1,93 % HDP na základe identifikovaných pozitívnych rizík. Podľa priebežného monitoringu vývoja hospodárenia verejnej správy, v ktorom sú zahrnuté negatívne riziká, opäť pripravujúce kľúčovo, napríklad z rozhodnutia ohľadom výstavby bratislavského obchvatu, je dnešné očakávanie na úrovni 2,13 % hrubého domáceho produktu. Ale máme ešte pred sebou minimálne dve daňové prognózy, makroekonomické prognózy a my už dnes môžeme povedať, že tieto riziká budeme vedieť absorbovať minimálne teda z lepšieho ekonomického fungovania a z lepšieho výberu daní.
Toľko na úvod, ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.6.2016 o 14:03 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

14:09

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujeme, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Petrovi Náhlikovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.
Skryt prepis

15.6.2016 o 14:09 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie 14:12

Peter Náhlik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019 (tlač 109). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 116 z 26. mája 2016 pridelil program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania iné stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 28 zo dňa 13. júna 2016, výbor pre európske záležitosti uznesením č. 16 zo dňa 9. júna 2016.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k programu stability odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Program stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019 (tlač 109) zobrať na vedomie. Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 35 zo dňa 13. júna 2016. Výbor ma určil za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

15.6.2016 o 14:12 hod.

PhDr. PhD.

Peter Náhlik

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:12

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.
Skryt prepis

15.6.2016 o 14:12 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 14:14

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní v sále aj mimo sály, ťažko je zaujať tou diskusiou na tému o predkladaných, ktorá je zachytená v predkladaných materiáloch v tej skupine, ktorú predkladá pán minister financií v čase diskusií o grexite, brexite a kalixite, ale vážna vec je to, čiže pokúsiť sa o to treba. Skúsim sa zamerať na to, čo tu doteraz neodznelo.
Menej sa hovorilo o tom, že ten rok 2060 alebo ´65, ku ktorému mierime a ku ktorému sa, ku ktorým tým rokom sa robia analýzy, že ten rok je blízko. Že to nie je tak, že ktovie, mnohí sa ho nedožijeme a nepocítime nikdy tú tvrdosť, ktorá vyplynie zo zhoršenia situácie povedzme v demografii. Ono tú tvrdosť už cítime teraz vzhľadom na to, že Komisia dáva pozor, vzhľadom na to, že aj naši politici dávajú pozor, vzhľadom na to, že máme zákon o dlhovej brzde, vzhľadom na to, že máme rozpočtovú radu, tak strážime tú dlhodobú udržateľnosť. No a každé to, každá neefektívnosť dnes sa cez ten prepočet prejaví už dnes v tom, že sú potom, že si potom nemôžeme dovoliť primerane zvyšovať platy učiteľov, že si nemôžeme dovoliť vyššie dôchodky, že musíme posielať ľudí skôr; neskôr do dôchodku; pardon; že nemáme dosť peňazí na sestričky. Čiže budúcnosť je tu.
Podľa mňa dôležité pri tomto bode je povedať si, zodpovedať niekoľko otázok, napríklad prečo teda vláda rezignovala na ciele predchádzajúcej vlády, resp. nerezignovala, ale znížila tú ambíciu svoju, lebo doteraz tie odpovede boli len také, že sa teda zmenila koalícia a táto koalícia hovorí, že treba vyrovnaný rozpočet posunúť. Ale nie je to, nie je to odborná odpoveď. Dúfam, že nám ju dá pán minister. Je to odpoveď podľa mňa z toho istého vrecka, z ktorého je odpoveď, že kto vyhrá voľby, môže všetko. Je to iba taká politická odpoveď.
K dlhu tu odznelo niekoľko komentárov, počúval som to, že aký je dlh v porovnaní s HDP a v absolútnej čiastke. A podľa mňa kľúčové je povedať si, že ten dlh musíme znižovať udržateľným spôsobom, to znamená znižovaním deficitu, nie jednorazovými opatreniami. Hoci mne je sympatické aj to, ale nestačí to ako riešenie dlhodobej neudržateľnosti verejných financií, ktorá stále existuje.
No a keď si povieme to, čo je hlavné pri konsolidácii verejných financií, že z toho dlhodobého hľadiska, dobre, uznajme, že keď je kríza, keď sú zlé časy, tak vláda má právo požičať si nejaké peniaze a teda zvýšiť dlh, ale potom by ich mala vrátiť, keď sú dobré časy. No a my tie dobré časy teraz máme, už štyri roky máme dobré časy a znižujeme dlh prioritne jednorazovými opatreniami a vôbec ani nehovoríme o tom, že by sme mali, že sa nám podarí znížiť dlh na predkrízovú úroveň. Moment, teraz mi tu, no, zhasla obrazovka, ale dá sa to aj bez toho, dúfam.
Čiže nedostávame sa tam ani približne na tú predkrízovú úroveň a z takého dlhodobého hľadiska teda nemôžeme tvrdiť, že to ozdravovanie verejných financií je úplne na dobrej ceste. Hoci nie je tak ďaleko od dosahovania strednodobých cieľov, to treba uznať.
V tomto bode sa chcem zastať a tu som mal práve na obrazovke citát rady rozpočtovej zodpovednosti, tu som sa chcel zastať Ondreja Dostála, že RRZ mala v hodnotení strednodobých cieľov, mala napísané, že dva ostatné roky vláda nesplnila rozpočtové ciele. A môžeme hovoriť, že cez čo je to merané, každopádne ale platí, že program stability v roku 2012 odhadoval na rok 2015 alebo plánoval na rok 2015 deficit 1,7 %, tá skutočnosť podľa Eurostatu je 2,97 % v 2015., to už nie sú desatinky, to je pomerne veľký rozdiel.
Z toho dlhodobého hľadiska ešte musím urobiť poznámku, že áno, tie, to dlhodobé, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií ako keby sa zlepšovala v tomto volebnom období, ale treba povedať aj to, že do veľkej miery to spôsobuje reforma dôchodkového systému, kde sú aj zarátané tie pomalšie rastúce dôchodky, ale aj ten neskorší odchod do dôchodku. A tvrdím, že to ešte bude mať politické náklady. Už teraz vidíme články v novinách, že od budúceho roka sa teda pôjde neskôr do dôchodku, myslím, o 76 dní, už je s tým spojená kritika. Kritika je spojená aj s tým, že principiálne v tej reforme je vlastne to isté, čo bolo kritizované aj v tých rokoch predchádzajúcich, a síce rozdelenie na novo- a starodôchodcov. Nie takýmto dramatickým spôsobom ako kedysi, ale principiálne to tam je, pretože človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek na Silvestra tohto roka 62 rokov, tak pôjde do dôchodku vo veku 62 rokov, a kto sa narodil o deň neskôr, a teda bude mať 62 rokov na Nový rok budúci rok, iba o deň neskôr, tak pôjde neskôr do dôchodku nie o deň, ale o 76 dní. Čiže dvaja susedia všetko robili rovnako a taký veľký rozdiel. Toto spôsobí ešte politické náklady, a teda tvrdím, že z dlhodobého hľadiska nemôžeme tak ľahko akceptovať to, že sa nám výrazne zlepšila udržateľnosť verejných financií.
Čo si myslím, že treba robiť, čiastočne naozaj presadzovať ten princíp value for money, ale vidím tam veľké riziká v tom, že na to, aby sa uplatnil, tak treba stanoviť merateľné ukazovatele. A to je veľké politické riziko v zdravotníctve, v školstve aj inde. Ďalej väčší dôraz na to, ako sa funkčne rozdeľujú peniaze, je to v materiáloch, ktoré predkladá pán minister, popísané v tej časti, ktorá sa volá COFOG, to je veľmi dobrá kalkulačka, dá sa z nej porovnať, ako nám rastú výdavky napríklad na školstvo alebo na zdravotníctvo, a porovnávať to s inými krajinami zahraničnými aj povedzme s tými najúspešnejšími, ale pozrieť sa aj na to, že z tých peňazí, ktoré minulý rok štát získal navyše, a tých bolo skoro trištvrte miliardy alebo približne, tak do ekonomiky išlo viac o 25,7 mil., ale na vzdelávanie menej o 1,9 mil. eur. Čiže toto keď porovnávame s tými tendenciami, tak celkom nevychádza, že by sme sa ich držali.
Ďalej si myslím, že pokiaľ naozaj chceme dosiahnuť to, aby v časoch lepšieho hospodárskeho rastu Slovensko konsolidovalo a neminulo skoro všetky peniaze na súčasnú spotrebu alebo aj súčasné investície, ale aby znižovalo udržateľným spôsobom dlh, tak bude potrebné zaviesť výdavkové stropy, tak ako boli navrhnuté, určite aj ministerstvo financií vie o rôznych možnostiach, ako by sa dali výdavkové stropy dostať do našej legislatívy.
No a posledný bod, čo si myslím, je, že, a tým nadviažem na začiatok vstupu pána ministra do rozpravy, keď hovoril o školstve. Myslím si, že ťažko je kopírovať IFP na jednotlivé rezorty. Lebo tí ministri iných rezortov majú iné záujmy. Racionálne iné záujmy v politike, než má ministerstvo financií, ktoré bráni udržateľnosť verejných financií a nízky dlh a deficit, a to sú záujmy Slovenska podľa mňa. Čiže skôr si myslím, že IFP má mať kapacity analyzovať problematiku ďalších rezortov. Nieže ďalšie rezorty si vytvoria samostatné analytické jednotky.
A pekne je to vidno, že na tom školstve taká jednotka existuje a je, aj dnes bolo krásne vidno, že nevieme sa ani dohodnúť, či máme kvalitné školstvo alebo nemáme školstvo. Nevieme sa dohodnúť. Odborníci hovoria všeličo.
Takto voľne tá diskusia v oblasti verejných financií neplynie. Tam sú proste analýzy, o ktoré sa môžme oprieť a takisto nejaký výber faktov zverejňovaný. Takže myslím si, že ten postup by mal byť taký, cez to IFP by sa ľahšie dalo dosiahnuť aj, by sa dal ľahšie dosiahnuť úspech v projekte value for money.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.6.2016 o 14:14 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:24

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne.
S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Bugár, podpredseda, pardon.
Skryt prepis

15.6.2016 o 14:24 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:28

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Jurzyca, vzhľadom k tomu, že aj od vás, ale aj od viacerých kolegov z SaS som počul veľakrát už, že sme posunuli možnosť dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu, tak vám musím povedať, ako to prebiehalo, keď sme rokovali s vaším predsedom za prítomnosti pani poslankyne Kiššovej, keď sme išli rokovať o tom, že či sa dá vôbec vytvoriť spoločná vláda s tými istými, dá sa povedať, programovými prioritami, ako sme potom išli rokovať, samozrejme, s pánom predsedom Ficom. Prvé, čo bolo povedané, že dobre, dobre, dá sa dosiahnuť dohoda, ale však my nemusíme tlačiť na vyrovnaný rozpočet, kľudne to odsuňme, aby sme mali čo rozdávať. Takže už viackrát by som nerád to počul, lebo ešte raz, môžte sa opýtať pani poslankyňu Kiššovú, ale aj pani súčasnú ministerku Luciu Žitňanskú, ktorá bola so mnou na tom rokovaní, minimálne štyria sme to počuli. Takže to, čo vyčítate momentálne nám, bohužiaľ, oveľa vehementnejšie obhajoval váš predseda, pán predseda teda Sulík. Takže viete, hovorme aspoň pravdu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.6.2016 o 14:28 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom