6. schôdza

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela k tým dôchodkom. Dovoľte, aby som povedala svoj názor. Ja osobne považujem posúvanie odchodu do dôchodku našich občanov za zločin proti našim ľuďom, proti našim občanom, ktorí tu pracujú. To je môj názor.
Ďakujem.

Pán poslanec Kamenický.

Ďakujem.
Plne súhlasím s kritikou, ktorá zaznela z našich koaličných rád, čiže to znamená, že to, čo hovoríte o tom posúvaní tých cieľov, my sme posunuli cieľ vyrovnaného dôchodku o jeden rok. Len o jeden rok vzhľadom aj na to, že sú tu nejaké priority. Pred voľbami sme tu mali rôzne demonštrácie, na jednej strane by ste veľmi veľa rozdávali, na druhej strane chceli mať vyrovnaný rozpočet. Čiže to môžte robiť vtedy, keď budete vy vládnuť a budete to nejakým spôsobom nastavovať.
Čo sa týka tých, súhlasím, že demografický vývoj nás nejakým spôsobom dobehne, budeme ho musieť riešiť. Ale musím povedať, že tak, ako bol nastavený prvý a druhý pilier, deväť na deväť, to bolo z hľadiska vôbec fungovania, hlavne teda po kríze roku 2008, neudržateľný systém. A myslím si, že áno, budeme to musieť riešiť možno nejakým tretím pilierom, ktorý bude podporovaný štátom, prípadne nejakým iným spôsobom. Takže to nás všetko, samozrejme, čaká, ale myslím si, že nebudeme všetci sedieť so založenými rukami, ale budeme to riešiť.
Čo sa týka tých štrukturálnych opatrení a jednorazových. Ja som vďačný aj za tie jednorazové opatrenia, čo sa týka štrukturálnych, tak ten program stability hovorí o nejakých, nejakej budúcnosti toho, ako to vidí vláda, akým spôsobom to chce nastaviť. Ak si pozriete na strane 6, je tam za rok 2016, ´17, ´18, ´19, je tam konsolidované úsilie vo výške 0,45, 0,70, 0,50 a 0,16 s tým, že dosiahneme tie strednodobé ciele tak, ako sme si nastavili. Čo oceňujem, hneď vedľa je vývoj hrubého dlhu, dokonca aj čistý dlh sa nám stabilizoval a zostáva na jednej úrovni a od roku 2017 by mal klesať. Čo ja ako ekonóm oceňujem a myslím si, že ten smer, ktorý momentálne nastavilo ministerstvo, je správny.
Ďakujem.

Ďakujem.
Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.

Ďakujem.
K pánovi Bugárovi, no ja som práve dúfal, že dostanem odpoveď takú nie celkom politickú, ale skôr nejakú ekonomickú a dostal som len politickú, to znamená, že vy by ste boli ešte horší, no. Tak, ale chcel som počuť, že či sú nejaké ekonomické dôvody na to, aby sa ten cieľ posúval.
A pokiaľ ide o tú dlhodobú udržateľnosť, tak väčšinou súhlasím s tým, čo hovoril pán Kamenický, ibaže nemôžeme donekonečna zvaľovať vinu na reformy, ktoré sú 15 alebo 10 rokov staré. Jednoducho tá neudržateľnosť existuje a kroky musíme robiť dnes.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja v prvom rade chcem teda poďakovať pánovi Jurzycovi za veľmi korektný príspevok, ktorý sa skoro nikdy teda nedostáva do nejakých populistických rovín, ako myslím si, že to je to vzájomné poznanie.
Ja by som vo všeobecnosti chcel povedať úplne tak apoliticky, aj keď sa to ťažko z tejto kabínky ako dá, ale ja sa o to pokúsim vzhľadom na agendu, ktorú mám na starosti.
Táto krajina v oblasti verejných financií má veľmi dobrý kredit. Hovorím o verejných financiách a hovorím o pohľade zvonku. Hovorím o pohľade, ktorý si napríklad dodržiavajú medzinárodné finančné trhy, pretože vždy a vždy budem opakovať, že najlepšou skúškou toho, akú krajina má meno, aké meno má, je to, či vám veriteľ požičia peniaze a za čo vám požičia peniaze. A Slovensko naozaj patrí k tým krajinám, ktoré svoje dlhopisy, svoje dlžoby je schopná financovať cez veľmi, cez dlhopisy s veľmi dlhou splatnosťou, to znamená, 10-, 20-ročné, 30-ročné dlhopisy v prípade Slovenska nie sú problémom. Naše takzvané rizikové prirážky sú na historických minimách, hneď na to odpoviete, samozrejme, ale kvantitatívne uvoľňovanie, ale Draghi, ECB. Áno, aj, ale tieto podmienky majú všetky krajiny, nielen Slovensko, hej, majú aj všetky krajiny eurozóny a aj ďalšie krajiny Európskej únie. A tu už tie výsledky nie sú úplne rovnaké, pretože naozaj Slovensko sa v istých obdobiach na základe hodnotenia takzvaných benchmarkových porovnateľných dlhopisov, za ktoré sa považuje dlhopis s desaťročnou splatnosťou, má tretie najlacnejšie, hej, po Nemecku a takzvanom trvalom eurovale, na Slovensku to voláme trvalý euroval, v angličtine to je ESM, čo je teda výborná vizitka. Je to proste vizitka, je to praktické vyjadrenie toho, že keď vám niekto je ochotný požičať peniaze na 10, 15, 30 rokov, to znamená, neberie do úvahy veľmi nejakú minulosť alebo nejakú takú fatálnu prítomnosť, ale berie do úvahy pravdepodobnosť toho, že o 10, 15, 30 rokov vám tá krajina peniaze vráti. To znamená, že verí v tú budúcnosť tej krajiny a verí v to, čo tá krajina vysiela, čo proste reprezentuje.
Možno sa, máte pocit, že hovorím v nejakej rovine science fiction, lebo to proste politická scéna je často proste traumatizovaná tým, že my sa sebabičujeme, ináč mentalitne sme zrejme tiež nastavení tak, že sa málokedy vieme pochváliť alebo chceme pochváliť. Je to otázka proste aj vnútorného sebavedomia.
Ja vám vravím na základe svojej skúsenosti, ktoré už sa blížia k dekáde skoro, bez chvastúnstva, lebo toto je výsledok celej politickej elity za väčšie obdobie. Toto, to ja, nikto nechce si tuná, teraz nechcem tu mať nejakú medailu (rečník si ukázal na ľavú stranu hrude) a budem sa tu búchať, že toto je teraz len moja zásluha. Na rezorte financií napríklad robia ľudia, ktorí sú tam 12 rokov, hej. To znamená, viete veľmi dobre, sú minimálne dva rezorty v krajine, ktoré majú takú dlhodobú udržateľnosť z hľadiska personálnych politík. Čiže to nie je ani o politike. To je naozaj to, čo ste, pán Jurzyca, povedali, to je o takom vnímaní takej, sledovanie takej zlatej nite, ktorú by bolo dobré nasledovať, ak veríme v niečo, čo by malo ovplyvniť životy našich detí v tom dobrom slova zmysle.
Takže z hľadiska verejných financií opakujem, táto krajina v porovnaní s inými, samozrejme, hej, ja nebudem hovoriť o Švajčiarsku teraz a o Novom Zélande, ale máme tu nejaký svoj, svoj európsky pašalík, v ktorom si proste žijeme, a v tom porovnaní s krajinami, ktoré teda niekedy sme do tých krajín chodili s klobúkom v ruke, v porovnaní s týmito váženými starými dámami naša krajina má veľmi dobré parametre verejných financií a to aj z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, ktorý je, nehnevajte sa, ja považujem teda túto kategóriu síce všeobecne za akceptovanú, merateľnú, ale veľmi akademickú. Lebo hovoríme o tom, čo bude v roku 2050, a my nevieme, čo bude 24. júna po brexite, hej. Po referende vo Veľkej Británii o tom, či Británia zostane alebo nezostane.
Ja vám chcem len povedať, že od roku 2009, keď celé svetové hospodárstvo spadlo do jednej veľkej jamy a odvtedy sa z nej proste škriabe a Slovensko opäť malo to šťastie, že patrilo medzi tých, ktorí sa medzi prvými vyškriabalo z tých problémov v roku 2009. Od tej doby je veľký problém prognózovať vývoj, od tej doby sme proste na hojdačke a ako malá a otvorená ekonomika sme proste odsúdení na sledovanie tejto hojdačky a napriek teda proste tomu, že sme veľmi vystavení šokom, proste chúťkam, psychopatickým niekedy reakciám svetových finančných trhov, lebo sú veľmi citlivé a naozaj by si zaslúžili veľkú psychologickú štúdiu, tak napriek tomu, že sme vystavení týmto otrasom, máme schopnosť stáť na vlastných nohách naozaj niekoľko rokov a teraz idem aj k cieľu, vysvetleniu ekonomickej podstaty, prečo napríklad posun.
Posledné dva-tri roky stojíme na zdravých vlastných nohách vďaka tomu, že máme oživenie domácej ekonomiky. To je to, čo sa hovorí, je iné mať trojpercentný alebo päťpercentný ekonomický rast založený len na zahraničnom dopyte a iné ho mať vyvážený, kde má zahraničný dopyt pri našom type ekonomiky svoj, samozrejme, prirodzený význam, ale je podporený a plne vyvažovaný domácim dopytom, to znamená tým, že domácnosti míňajú. Že dokonca aj tí dôchodcovia míňajú. Že firmy míňajú, že investujú, že zamestnávajú, že majú menej nezamestnaných a dúfam, že aj menej ľudí, ktorí sú len závislí na dávkach a len proste niekedy naozaj žijú mimo systém.
Uvedomte si, jeden zo základných problémov našej krajiny je to, že máme nízku zamestnanosť. Máme nízky počet ľudí, ktorí pracujú v porovnaní s ďalšími krajinami, s ktorými sa chceme porovnávať, dokonca aj s Českou republikou. Uvedomte si, že sme v krajine, ktorá si zvykla a vyrovnala sa vlastne s tým, že najnižšiu nezamestnanosť v histórii sme mali na úrovni ôsmich percent. To je, osem percent je v iných krajinách fatálna nezamestnanosť. V tejto krajine najnižšia nezamestnanosť v histórii bola osempercentná a už signalizovala ekonomika nedostatok pracovných síl. My sa k tejto hranici opäť blížime.
Opäť z týchto dokumentov v programe stability už vidíte, kde atakujeme deväťpercentnú hranicu, prídeme s prognózou, ktorá bude hovoriť o osempercentnej hranici o dva roky. A už viete, keď sa stretávate s ľuďmi, zamestnávateľmi, že už je problém, už je problém so zamestnanosťou, už je problém s remeslami a zase sa dostávame k debate, ktorej ste sa tu venovali jeden deň, k školstvu a vôbec k mládeži a k budúcnosti našich detí. Ale je to dané, samozrejme, aj tým, že tu máme rómsku populáciu, hej, ktorú proste zamlčiavame ten fakt, ale máme tu nepracujúcu alebo proste neschopnú pracovať rómsku populáciu, ale máme tu aj kopec bieleho väčšinového obyvateľstva, ktorý si tiež žije mimo systém. Na to proste, jednak si tieto veci treba povedať, že to tak je, že máme možno 100-tisíc ľudí bielej pleti, Slovákov, hej, ktorí nerobia, ktorí nerobia, ktorí sú možno v pasci, napríklad v pasci exekúcií, hej, cez nebankové, cez modely správania, modely kultúrneho správania, kde každý chce mať všetko a má svoje ciele a chtíče a tomu podriaďuje všetko.
Nie som tu za farára, aby som o týchto veciach hovoril, ale ak hovoríme o udržateľnosti napríklad penzijného systému, odchode veku do dôchodku, môžme proste hovoriť celé dni o rôznych možnostiach, ako tým potenciometrom posunúť doľava alebo doprava, ale kľúčový problém je v tom, že ľudia nechcú mať deti. Proste rodí sa nám malý počet detí. Rodiny odkladajú rozhodnutie o tom, aby mali deti, ženy odkladajú rozhodnutie o tom, že by mali deti, však si zoberte, koľko máte prvorodičiek do 30 rokov. Toto je proste problém, ktorý ale opäť nemá ani ľavé ani pravé videnie, možno konzervatívne, možno liberálne, tam sa proste dajú hľadať ako riešenia, ale proste toto nemôže rozdeľovať ani politickú scénu. Tieto témy nemôžu rozdeľovať politickú scénu. Totiž bez konsenzu riešenia týchto problémov nie sme schopní riešiť to, čo sa odborne volá potenciál tejto ekonomiky, hej, ktorý nemôže byť zase riešený iba; viete, máme plné ústa inovácií, tých zázračných vecí, stratégií 2020, 24 to proste plno tých bruselským jazykom povedaných vecí, ktoré, o ktorých viete, ale nikdy ich neuvidíte ani sa nikdy nenaplnia.
Tie problémy sú veľmi jednoduché z hľadiska pomenovania a to je, respektíve riešenie začína v tom, že si musíme byť schopní povedať pravdu, aj keď je veľmi nepríjemná. A jedna z právd je, že máme napríklad regióny, ktoré sú proste odsúdene na exodus, kde sme sa, vlastne možno elity, politické elity posledných desiatich, pätnástich rokov akceptovali to, že možno je lepšie žiť načierno v Bratislave, neprihlásený na trvalé bydlisko, alebo je lepšie žiť v Írsku, alebo robiť niekde pokútne v Nemecku alebo v Rakúsku. Toto sú proste veci, o ktorých, ktoré majú súvis s udržateľnosťou verejných financií, s tým, koľko vyberáme daní, aké dane sme schopní vôbec nastaviť a vôbec s kultúrou a príslušnosti k štátnosti ako takej.
Prajem krásny deň. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990) a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce v znení uvedených protokolov.
Návrh vlády je uvedený ako tlač 19 a spoločná správa výborov je ako tlač 19a.
Návrh vlády odôvodní minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír. Nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990) a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990), tlač 19.]

Ďakujem pekne za slovo.
Predkladaný Protokol o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce predstavuje medzinárodnú dohodu členských krajín medzinárodnej banky, meno ktorej som spomínal, ktorej cieľom je prerozdeliť podiely členských krajín v upísanom základnom imaní MBHS po vystúpení Maďarska a Kubánskej republiky z tejto banky. Maďarsko vystúpilo z tejto banky v roku 1992 a Kubánska republika v roku 2013. Obidve krajiny však dodnes figurujú ako podielnici v upísanom základnom imaní v MBHS, čiže akákoľvek zmena v štruktúre upísaného základného imania si vyžaduje zmenu zakladajúcich dokumentov banky a na tú je potrebný súhlas všetkých krajín.
Toľko asi na úvod, nebudem vás obťažovať dlhšie. Ďakujem.