6. schôdza

Pán spravodajca, chcete zaujať? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, tlač 129. Výsledky rokovania výborov máte v tlači 129a.
Prosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, aby zaujal miesto navrhovateľa a zároveň, aby návrh odôvodnil. (Reakcia z pléna.)
To je v poriadku, ale ja hľadám pána ministra Plavčana, nie teba, pán poslanec, ty si tu. Takže vyhlasujem prestávku päť minút.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Takže budeme pokračovať.
Pán minister, pán minister školstva, vedy, výskumu a športu, nech sa páči, máte slovo. Rokujeme o zákone 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, nech sa páči, môžte ho odôvodniť.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 129.]

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ako už bolo spomenuté, 1. septembra 2016 majú nadobudnúť účinnosť ustanovenia § 29 ods. 8 školského zákona, ktorými bol doplnený najnižší počet žiakov základnej školy. Uplatnením týchto ustanovení školského zákona pre všetky základné školy by mohlo dôjsť k sťaženiu prístupu k vzdelaniu a je to vo vzťahu k vzdelávaniu v materinskom jazyku. Pri zabezpečení vzdelávania na prvom stupni základných škôl sa však preferuje zohľadnenie potreby jednotlivých regiónov, konkrétne potreby zabezpečenia maximálnej možnej dostupnosti primárneho vzdelávania. Návrhom tohto zákona sa ustanovenie § 29 ods. 8 školského zákona upravuje, a to vytvorením výnimky z minimálnych počtov žiakov v triedach základnej školy pre základné školy, ktoré majú len ročníky prvého stupňa.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Eve Smolíkovej, aby nás informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj v gesčnom výbore. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 129), vo výboroch v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2016 č. 112 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní na šiestej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. A ďalej uznesením č. 115 z 15. júna 2016 sa uzniesla prerokovať ho v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Po druhé, gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Po tretie, k vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v znení čl. 25 z 15. júna odporúča vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 23 z 15. júna 2016 odporúča vládny návrh zákona schváliť s doplňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy.
V bode IV máte doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedenom návrhu s odporúčaním ho schváliť.
V piatom bode gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, gestorský výbor, z 15. júna 2016 č. 25. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem.

Ďakujem pani spravodajkyni.
Teraz otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Pétera Vörösa.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctená Národná rada, sotva uplynul rok od poslednej novely školského zákona a dnes ho opäť máme na stole. Problém systém škôl na Slovensku akosi tlačíme pred sebou, pohadzujeme si ho ako horúci zemiak a riešenie sa stále odkladá.
Momentálne nás tlačí problém takzvaných málotriednych škôl, ktoré v dôsledku zavedenia minimálneho počtu žiakov v jednej triede zmenou zákona v roku 2013 sa dostali na prah zániku. Najviac sa toto rozhodnutie dotklo národnostne zmiešaného územia a predovšetkým národnostných škôl, v ktorých sa z roka na rok znižuje počet žiakov v dôsledku asimilácie, nepriaznivého demografického vývoja a odlivu ľudí pre nedostatok pracovných miest.
Na tento fakt sme upozornili aj pri poslednej novele školského zákona. Vďaka dohode s vtedajšou vládou sa nám podarilo posunúť účinnosť spomínaného opatrenia na september 2016. Ako som na to vtedy aj sám upozornil, získali sme iba čas a problém bol v skutočnosti posunutý na ďalšiu vládu. Pri zostavení novej vlády sme túto našu prioritu predložili koaličným partnerom a to, že na riešení tejto otázky sa nám podarilo dohodnúť, považujeme z nášho pohľadu za mimoriadne dôležitý krok. Budem k vám úprimný, zachovanie národnostných škôl na národnostne zmiešaných územiach je pre nás aj srdcovou záležitosťou a témou osobitého významu.
Pri vypracovaní konkrétneho znenia novely sme však narážali na problém, ktoré školy zaradiť do tej kategórie, kde by neplatili povinné minimálne počty žiakov v jednej triede. Koaličná dohoda sa totiž odvoláva na všeobecne zaužívaný hovorový výraz "málotriedne školy". Musím však podotknúť, že tento termín zákon nepozná. Zákon pozná iba plnoorganizované a neplnoorganizované školy. Medzi plnoorganizované školy patria základné školy zriadené so všetkými ročníkmi od prvého do deviateho a neplnoorganizované školy sú základné školy s ročníkmi od prvého po štvrtý alebo od prvého po piaty, teda iba prvý stupeň. Avšak v obidvoch kategóriách nájdeme školy, ktoré majú nízky počet žiakov v jednotlivých triedach. Obzvlášť sa to týka škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ktoré už dlhodobo zápasia s problémom nedostatku žiakov.
Vážené kolegyne, kolegovia, z horeuvedeného dôvodu a na základe dohody s našimi koaličnými partnermi v mene poslaneckého klubu MOST – HÍD som cez výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložil pozmeňujúci návrh k novele vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh bol vo výbore schválený. Môj pozmeňujúci návrh je nasledovný:
V § 29 sa za odsek 17 vkladá odsek 18, ktorý znie:
"Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny."
Pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že predložený návrh sa konkrétne týka 23 škôl s vyučovacím jazykom maďarským, jednej školy s vyučovacím jazykom rusínskym a 36 škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Spomínané ustanovenie však neberie do úvahy skutočnosť, že určenie minimálneho počtu žiakov významne ohrozuje aj plnoorganizované školy, ktoré rovnako nedokážu túto podmienku splniť. Ide o výrazne vyšší počet, o viac ako 60 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Hoci zákon ustanovuje aj rôzne výnimky z minimálneho počtu žiakov v jednej triede, bez zákonnej garancie však tieto školy budú vystavené zániku, čo je z hľadiska zachovania identity maďarskej národnostnej menšiny neprípustné. Plnoorganizované školy sú z hľadiska dlhodobého vývoja životaschopné. Z uvedeného dôvodu sa predloženým pozmeňujúcim návrhom ustanovuje výnimka z najnižšieho počtu žiakov aj vo vzťahu ku všetkým plnoorganizovaným základným školám s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.
Ďalším dôvodom návrhu ohľadne zrušenia minimálneho počtu žiakov v jednej triede je skutočnosť, že vláda v tomto roku plánuje predložiť nový zákon o financovaní škôl a školských zariadení, kde bude možné pristúpiť k prehodnoteniu školskej siete obozretne a so zohľadnením špeciálnych požiadaviek aj národnostných škôl.
Dámy a páni, zastávame názor, že štát má plniť svoju základnú funkciu, ktorá je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky. Paragraf 34 (pozn. red.: správne má byť "článok 34") ods. 2 ústavy znie nasledovne: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje právo na vzdelanie v ich jazyku".
Fungovanie školskej siete je z hľadiska národnostných menšín životne dôležitou otázkou. Zachovanie identity národností je možné iba cez zabezpečenie jazykových práv, možnosti vzdelávania v materinskom jazyku, dostupnosti vzdelávania a podporu ich kultúry. Strana MOST – HÍD trvá na tom, že školy s vyučovacím jazykom národností sú kľúčovými inštitúciami v dlhodobom zachovaní ich identity. Naším eminentným záujmom je, aby od 1. septembra 2016 štát nezatvoril ani jednu jedinú základnú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín.
Dámy a páni, verím, že môj pozmeňujúci návrh sa stretne s vašou podporou, za ktorú vám v mene všetkých rodičov, žiakov a učiteľov dotknutých škôl úprimne ďakujem.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Pán poslanec Dostál.