6. schôdza

Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť v rozprave k tomuto zákonu.
Nie je nás tu veľa, ale chcel by som sa opýtať, koľkí z vás majú občiansky preukaz s čipom? Jeden, dva, tri, štyri, výborne. Koľkí z vás ho už aj využili? Koľkí z vás ho už využili. Jeden. Ale myslím, využili v zmysle, že sa prihlásili do toho systému. (Reakcia podpredsedu Bugára.) Výborne. Ďakujem. Aj pán Bugár. Blahoželám. Ste naozaj jedným z mála, pretože keď si pozriete štatistiky, ktoré sú uvedené aj na internete, tak k dnešnému dňu tie čísla sú naozaj veľmi, veľmi nízke. Vychádza to asi na 0,8 percenta.
Čo to znamená v podstate pre nás ako občanov Slovenskej republiky? To nie je až taký závažný problém alebo závažná záležitosť, ale čo sa týka právnických osôb, ktoré majú k 1. 8. 2016 začať tento systém, a teda prihlasovanie sa, preberanie všetkých úradných oznámení práve prostredníctvom tohto elektronického systému, tak pre nich to problém zrejme bude. Z viac ako 800-tisíc do dnešného dňa aspoň raz sa do toho systému prihlásilo, myslím, pán podpredseda, opravte ma, 27-tisíc? Neviete, neviete tie čísla. (Reakcia ministra, zasmiatie sa rečníka.) Mali by ste podľa mňa byť v tom lepšie zorientovaný, pretože málo podnikateľov o tom vie.
Máme tu 1. 8., samozrejme, v tomto návrhu zákona sa tá účinnosť odkladá na 1. 1. 2017. Ale chcel by som sa vás z tohto miesta opýtať, ako to máte ošetrené, pokiaľ my máme dneska ten zákon v prvom čítaní, 1. 8. budeme mať podľa súčasne platného zákona vstúpenie do platnosti, a teda povinnosť pre právnické osoby prihlasovať sa do tohto systému, a druhé a tretie čítanie bude až v septembri, či ste na toto mysleli, akým spôsobom je celé toto ošetrené. A hlavne mi tu chýba nejaká informačná kampaň. Neviem, či ste teda zachytili nejakú informačnú kampaň k tejto situácii, ktorá sa tu udeje k 1. 8. 2016.
V Českej republike prebiehala veľmi masívna kampaň v médiách, boli mnohé videá k tomu inštruktážne, boli mnohé diskusie. Na Slovensku jediné, čo som zachytil, je jedna správa na slovensko.sk z 10. 6., kde bola publikovaná jedna krátka informácia teda o tom, že k tomuto stavu, k tejto povinnosti pre právnické osoby od 1. 8. reálne dôjde. Čiže toto je taká prvá hrozba. Alebo hrozba. Taká prvá moja otázka na pána podpredsedu, čo sa udeje, čo sa udeje 1. 8. a súčasne či ten 1. 1. 2017, lebo už raz tá účinnosť bola odkladaná, malo to byť už k 1. augustu minulého roka, či ten 1. 1. 2017, keď sa to teda posunie a povedzme, že sa ten jeden mesiac nejako ututle alebo dva mesiace, že či je dostatočný. Či sa naozaj stihnú všetci na to pripraviť, všetky úrady, všetky ministerstvá. A teda či sa neoplatí skorej naozaj pouvažovať nad tým možno to posunúť ešte o jeden rok, aj keď ten zákon je v platnosti už tri roky.
Druhá vec k tomuto zákonu. Mal som také tri základné body. Tá druhá sa týkala elektronickej podateľne. Centralizovaná elektronická podateľňa je veľmi dobrý nástroj. V zákone, v tom pôvodnom návrhu, v navrhovanom znení tak, ako to išlo do medzirezortného pripomienkového konania, tá centralizovaná elektronická podateľňa bola predpísaná pre všetkých, pre všetky ministerstvá, pre všetky úrady, ale potom sa niektoré ministerstvá, hlavne ministerstvá, začali tak nejak stavať, že ale načo, však my máme vlastnú elektronickú podateľňu, my to nepotrebujeme. Tak bolo povedané, dobre, tak dáme sedemročné prechodné obdobie. Ale aj to sedemročné prechodné obdobie bolo pre nich nieže málo, ale jednoducho nežiaduce. Jednoducho centralizovaná elektronická podateľňa pre nich nebola týmto spôsobom ani veľmi mysliteľná. Čiže opäť je otázka, čo sa stane s touto elektronickou podateľňou, či ostane tak, ako je pôvodne navrhovaná, či to bude nejak postupne sa zavádzať naozaj na všetky ministerstvá, na všetky úrady alebo, tak ako je to v súčasnom znení zákona, tak k tomu asi nedôjde.
No a moja taká tretia otázka sa týkala používania rodného čísla. Rodné číslo podľa informácie, ktoré mám dostupné, by postupne malo zaniknúť. Napriek tomu ten certifikát, elektronický podpis je naviazaný práve na toto rodné číslo.
Čiže, a teraz máme problém, ak budeme si podpisovať dokumenty, alebo budú podpisovať dokumenty práve napríklad občania zo zahraničia. Jednoducho, princípom celého tohto zákona malo byť zosúladenie sa s európskym štandardom. A my tu ideme zase možno trošku nad nejaký ten nadštandard.
Takže to sú možno také tri základné otvorené otázky do ďalšej diskusie. Ja som presvedčený, že teda tento zákon tým prvým čítaním zrejme dôjde aj k nejakým vylepšeniam. Ten priestor práve v tom druhom čítaní je a práve na tých výboroch určite bude.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Galek, položil si pánu ministrovi otázku, že či tá doba predĺženia povinností pre právnické osoby, aby dokázali prijímať do svojej dátovej schránky dokumenty z úradov, je postačujúca. Ja si myslím, že to nie je správna otázka. Správna otázka by mala byť taká, prečo do 1. augusta sa to jednoducho nestihlo. Prečo ozaj nebola urobená poriadna kampaň? A napriek tomu, že na e-Government sme použili takmer miliardu euro, tak jednoducho ten e-Government je v žalostnom stave. Aj toto svedčí o tom, že sa snažíme, aj keď sa to nebude technicky dať zrealizovať, posunúť nejaký dátum účinnosti, svedčí to o tom, že toto sa jednoducho súčasnej, a teda aj minulej vláde Roberta Fica nedarí realizovať.
Ďakujem.

Jednou iba vetou. Budem tlmočiť tieto otázky podpredsedovi vlády a, samozrejme, som presvedčený o tom, že počas legislatívneho procesu, to znamená najlepšie počas rokovania výborov pred druhým čítaním, bude nevyhnutné na tieto otázky odpovedať relatívne, alebo respektíve na ne reagovať zmenou textu alebo posunutím účinnosti.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ako už bolo spomenuté, 1. septembra 2016 majú nadobudnúť účinnosť ustanovenia § 29 ods. 8 školského zákona, ktorými bol doplnený najnižší počet žiakov základnej školy. Uplatnením týchto ustanovení školského zákona pre všetky základné školy by mohlo dôjsť k sťaženiu prístupu k vzdelaniu a je to vo vzťahu k vzdelávaniu v materinskom jazyku. Pri zabezpečení vzdelávania na prvom stupni základných škôl sa však preferuje zohľadnenie potreby jednotlivých regiónov, konkrétne potreby zabezpečenia maximálnej možnej dostupnosti primárneho vzdelávania. Návrhom tohto zákona sa ustanovenie § 29 ods. 8 školského zákona upravuje, a to vytvorením výnimky z minimálnych počtov žiakov v triedach základnej školy pre základné školy, ktoré majú len ročníky prvého stupňa.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 129), vo výboroch v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2016 č. 112 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní na šiestej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. A ďalej uznesením č. 115 z 15. júna 2016 sa uzniesla prerokovať ho v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Po druhé, gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Po tretie, k vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v znení čl. 25 z 15. júna odporúča vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 23 z 15. júna 2016 odporúča vládny návrh zákona schváliť s doplňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy.
V bode IV máte doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedenom návrhu s odporúčaním ho schváliť.
V piatom bode gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, gestorský výbor, z 15. júna 2016 č. 25. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctená Národná rada, sotva uplynul rok od poslednej novely školského zákona a dnes ho opäť máme na stole. Problém systém škôl na Slovensku akosi tlačíme pred sebou, pohadzujeme si ho ako horúci zemiak a riešenie sa stále odkladá.
Momentálne nás tlačí problém takzvaných málotriednych škôl, ktoré v dôsledku zavedenia minimálneho počtu žiakov v jednej triede zmenou zákona v roku 2013 sa dostali na prah zániku. Najviac sa toto rozhodnutie dotklo národnostne zmiešaného územia a predovšetkým národnostných škôl, v ktorých sa z roka na rok znižuje počet žiakov v dôsledku asimilácie, nepriaznivého demografického vývoja a odlivu ľudí pre nedostatok pracovných miest.
Na tento fakt sme upozornili aj pri poslednej novele školského zákona. Vďaka dohode s vtedajšou vládou sa nám podarilo posunúť účinnosť spomínaného opatrenia na september 2016. Ako som na to vtedy aj sám upozornil, získali sme iba čas a problém bol v skutočnosti posunutý na ďalšiu vládu. Pri zostavení novej vlády sme túto našu prioritu predložili koaličným partnerom a to, že na riešení tejto otázky sa nám podarilo dohodnúť, považujeme z nášho pohľadu za mimoriadne dôležitý krok. Budem k vám úprimný, zachovanie národnostných škôl na národnostne zmiešaných územiach je pre nás aj srdcovou záležitosťou a témou osobitého významu.
Pri vypracovaní konkrétneho znenia novely sme však narážali na problém, ktoré školy zaradiť do tej kategórie, kde by neplatili povinné minimálne počty žiakov v jednej triede. Koaličná dohoda sa totiž odvoláva na všeobecne zaužívaný hovorový výraz "málotriedne školy". Musím však podotknúť, že tento termín zákon nepozná. Zákon pozná iba plnoorganizované a neplnoorganizované školy. Medzi plnoorganizované školy patria základné školy zriadené so všetkými ročníkmi od prvého do deviateho a neplnoorganizované školy sú základné školy s ročníkmi od prvého po štvrtý alebo od prvého po piaty, teda iba prvý stupeň. Avšak v obidvoch kategóriách nájdeme školy, ktoré majú nízky počet žiakov v jednotlivých triedach. Obzvlášť sa to týka škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ktoré už dlhodobo zápasia s problémom nedostatku žiakov.
Vážené kolegyne, kolegovia, z horeuvedeného dôvodu a na základe dohody s našimi koaličnými partnermi v mene poslaneckého klubu MOST – HÍD som cez výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložil pozmeňujúci návrh k novele vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh bol vo výbore schválený. Môj pozmeňujúci návrh je nasledovný:
V § 29 sa za odsek 17 vkladá odsek 18, ktorý znie:
"Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny."
Pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že predložený návrh sa konkrétne týka 23 škôl s vyučovacím jazykom maďarským, jednej školy s vyučovacím jazykom rusínskym a 36 škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Spomínané ustanovenie však neberie do úvahy skutočnosť, že určenie minimálneho počtu žiakov významne ohrozuje aj plnoorganizované školy, ktoré rovnako nedokážu túto podmienku splniť. Ide o výrazne vyšší počet, o viac ako 60 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Hoci zákon ustanovuje aj rôzne výnimky z minimálneho počtu žiakov v jednej triede, bez zákonnej garancie však tieto školy budú vystavené zániku, čo je z hľadiska zachovania identity maďarskej národnostnej menšiny neprípustné. Plnoorganizované školy sú z hľadiska dlhodobého vývoja životaschopné. Z uvedeného dôvodu sa predloženým pozmeňujúcim návrhom ustanovuje výnimka z najnižšieho počtu žiakov aj vo vzťahu ku všetkým plnoorganizovaným základným školám s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.
Ďalším dôvodom návrhu ohľadne zrušenia minimálneho počtu žiakov v jednej triede je skutočnosť, že vláda v tomto roku plánuje predložiť nový zákon o financovaní škôl a školských zariadení, kde bude možné pristúpiť k prehodnoteniu školskej siete obozretne a so zohľadnením špeciálnych požiadaviek aj národnostných škôl.
Dámy a páni, zastávame názor, že štát má plniť svoju základnú funkciu, ktorá je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky. Paragraf 34 (pozn. red.: správne má byť "článok 34") ods. 2 ústavy znie nasledovne: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje právo na vzdelanie v ich jazyku".
Fungovanie školskej siete je z hľadiska národnostných menšín životne dôležitou otázkou. Zachovanie identity národností je možné iba cez zabezpečenie jazykových práv, možnosti vzdelávania v materinskom jazyku, dostupnosti vzdelávania a podporu ich kultúry. Strana MOST – HÍD trvá na tom, že školy s vyučovacím jazykom národností sú kľúčovými inštitúciami v dlhodobom zachovaní ich identity. Naším eminentným záujmom je, aby od 1. septembra 2016 štát nezatvoril ani jednu jedinú základnú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín.
Dámy a páni, verím, že môj pozmeňujúci návrh sa stretne s vašou podporou, za ktorú vám v mene všetkých rodičov, žiakov a učiteľov dotknutých škôl úprimne ďakujem.
Ďakujem.