6. schôdza

Dobrý deň, vážený predsedajúci, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave zo včerajšieho dňa k novele zákona o obnoviteľných zdrojoch.
Ako som už včera spomínal, všetky dobré myšlienky, ktoré tu aj padnú, resp. sa nejakým spôsobom ujmú vo forme zákona, stále niekto musí zneužiť, vykľučkovať, ohnúť. A nakoniec všetko to končí pri veľkom biznise. Žiaľ, to je ten náš udržateľný rozvoj. A budem sa stále pýtať, kto má povedať, čo je udržateľný rozvoj, pretože zdá sa mi, že udržateľný rozvoj sa iba deklaruje, ale v praxi vôbec nevyužíva, resp. nedávajú sa takéto zákony, to znamená, aby sme nežili na úkor iných generácií, vôbec, ale vôbec nechceme akceptovať. A biznis prebíja všetko.
Ako sme už tu včera ako predkladatelia tejto novely zákona hovorili, najväčší problém je hlavne s drevnou hmotnou, ktorá sa využíva na štiepkovanie a na spaľovanie hlavne nelesnej vegetácie. To znamená vegetáciu v poľnohospodárskej krajine.
Máme našu krajinu spravovať alebo drancovať, vážení kolegovia a kolegyne? Ja si myslím, že by sme ju mali spravovať. A pokiaľ si toto neuvedomíme, tak môžeme sa hanbiť a budeme sa hanbiť pred našimi predkami za to, že čo vlastne necháme našim deťom, či tu necháme púšť alebo či tu necháme normálne prosperujúcu a nevydrancovanú krajinu, slovenskú krajinu.
Momentálne ja mám rád fakty a zákon, ktorý momentálne novelizujeme, ako som už včera spomínal, č. 309/2009 Z. z., neni ani z minulého storočia ani z predminulého storočia, je teraz súčasný a poďme si pozrieť, ako definuje základné pojmy, lebo v každom zákone v úvodných statiach, v úvodných paragrafoch máme definíciu, čo vlastne tento zákon chce povedať.
Takže, vážení zákonodarcovia, v § 2 tohto zákona ods. 1 písm. d) čo je biomasa, lebo o nej hovoríme? Biomasu spaľujeme. Takže musím upresniť, že to, čo bolo a je v našej dôvodovej správe uvedené, že aj európska smernica hovorí a definuje biomasu, áno, túto definíciu už máme aj v našom zákone. Je v našom zákone definícia biomasy, ako si predstavuje aj Európa biomasu a čo by vlastne ňou malo byť, aby sa používala aj na tieto energetické účely. Takže citujem písmeno d), biomasou rozumieme biologicky rozložiteľnú zložku výrobku, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva, akvakultúry, biologicky rozložiteľnú zložku komunálneho odpadu a biologicky rozložiteľnú zložku priemyselného odpadu vrátane lúhu zo spracovania dreva, zvýrazňujem ešte raz, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví. Tak sa pýtam, ako je možné, že tam končia celé stromy, celé kmeňoviny, ktoré by mohli byť a sú v kategórii nie v šestke. Ale sú v trojke, niektoré sú v štvorke, v dvojke. Pýtam sa, čo to je, akým spôsobom my vlastne uplatňujeme toto znenie zákona, ako sa k nemu my staviame? Samozrejme, jak som včera povedal, všecko je o tej kontrole. Všecko je o tých ľuďoch, ktorí by tento zákon mali dávať do praxe.
A ja sa pýtam a budem sa pýtať stále pri každom mojom vystúpení, keď chceme hájiť záujmy štátu, lebo predpokladám, že zákony, ktoré tu dávame, sú aj v záujme štátu, aby sme ochránili našu republiku a naše prostredie pre ďalšiu generáciu, ako jeden štátny úradník, ktorý má ísť dať tú pokutu, je motivovaný, ako ho motivuje štát, motivuje ho 500-, 700-eurovým platom a keď má dať pokutu 10-tisíc, tak ju dá, myslíte. to si myslíte? Odpovedzte mi, keď sa zmení politická situácia, má ten štátny úradník istotu, že ho nevyhodia pri súčasnej politickej garnitúre, ktorá tu u nás vládne? A nehovorím teraz len o siedmom volebnom období, hovorím o všetkých siedmich volebných obdobiach, ktoré tu doteraz boli. Nemá ten štátny úradník veľkú, by som povedal, motiváciu, aby hájil záujmy tohto štátu. A tak ako sme včera debatovali o učiteľoch, že majú mať zvýšené platy, áno, aj tí štátni úradníci, ktorí majú dodržiavať a chrániť štát a jeho záujmy, záujmy našich ľudí, mali by byť dotovaní tak, že vedia, že keď sa budú o ten štát biť, tak že štát sa im aj na tom dôchodku patrične odmení, možnože aj tým, že budú mať definitívu, ako sme svojho času o tom uvažovali a stále sa nevieme k tomu dopracovať, pretože pri takýchto biednych platoch aj kontrolórov, ktorí majú kontrolovať možnože aj výrub toho dreva, to vôbec nedocielime.
Takže, vážení, zákon tu máme, legislatíva je dobrá. My ešte nakoľko nevieme ho čítať, nevieme ho uvádzať do reálnej praxe, pretože je asi napísaný po japonsky alebo po filipínsky, takže naši kontrolóri, ktorí by túto biomasu mali takto chápať, vyzerajú, že tak to nechápu, tak preto je tu novela nášho zákona, ktorá hovorí o tom, že čo je biomasa, že biomasa je vrátane všetkých produktov jej spracovania okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, vážení. To znamená, znovu precizujeme to, čo už v zákone je, len vlastne neni to pochopené. A každý si to vysvetľuje po svojom a potom vyzerá to tak ako jeden čihi a druhý hota.
Takže, vážení, myslím, že keď toto mi niekto povie, že je zase nejaký politický marketing a neviem čo všecko možné, tak sa tu hráme na nejakú politickú mašinériu, tak ja tvrdím, je to o budúcnosti našej krajiny, našej krajiny, ako bude vyzerať, pretože chcem veriť, že už tu máme dávno preč doby, keď sa všecko rekultivovalo, všecko meliorovalo, všecko vyrúbavalo, medze sa rušili, rušili sa remízky, rušili sa brehové porasty, to bola doba socializmu, kde sme vyprodukovali, ja hovorím, poľnohospodársku púšť, tak chcem veriť, že táto doba je už dávno za nami.
A keď si pozrieme, momentálne táto, by som povedal, biomasa, áno, drevná hmota z akých zdrojov sa dostáva do jednotlivých tých spaľovní v rámci obnoviteľných zdrojov, tak konštatácia neni veľmi dobrá, keď si vezmeme aj lesné hospodárstvo, ktoré, samozrejme, tiež podstatnou mierou prispieva k spaľovaniu tejto biomasy, tak prakticky je to objem 4 mil. ton drevnej biomasy, drevnej hmoty. Ale potenciálne možnosti v produkcii tejto suroviny na lesných pozemkoch sú v súčasnosti najmenej využívané, a to z dôvodu viete akého? Ekonomickej dostupnosti, ekonomickej dostupnosti. To znamená, sú vyššie výrobné náklady v porovnaní so zdrojmi v drevospracujúcom priemysle a na nelesných pozemkoch. Čo to v praxi znamená rozložené na drobné? Že nemá nám ten konár z toho lesa dva kilometre kto priniesť, možnože aj ručne, na okraj lesa, aby mohol byť odvezený na to miesto, kde sa má spáliť alebo kde sa má štiepkovať, kde sa má poriešiť ako biomasa.
Neni tu náhodou na zamyslenie aj pojem, ako znížiť nezamestnanosť? Tým, že budeme tých našich ľudí z tých obcí motivovať tak, že tú drevnú hmotu doslova fyzicky prinesú, nepotrebujeme tam mať neviem aké lanovky a všecko možné, približovacie stroje. Áno, nech sú takto využití, lebo máme kvantum nezamestnaných, stále hovoríme, že nám rastie, nezamestnaní niektorí nie sú spôsobilí. Áno, nie sú spôsobilí pracovať v takomto sektore s nejakými počítačmi, tak, áno, máme tu kvantum ľudí, ktorí môžu byť a boli niekedy aj v lesnom sektore využití a využívaní. Takže poďme aj na to sa pozrieť, keď sa čistia lesy, aby aj tá konárovina, ktorá by mala ísť do tej biomasy na to spaľovanie, bola daná tam, kam si to tento zákon, respektíve zdroje obnoviteľné požadujú. A malo by to takto byť.
Takže, vážení, dávam aj na zváženie aj ostatným ministrom, aby sa zamysleli nad tým, či tu neni cesta, nie iba technika, vážení, lebo aj ľudská sila sa dá využiť. A ja ako poľnohospodár to konštatujem stále a stále, pretože z 220-tisíc zamestnaných v poľnohospodárstve, ktoré sme mali začiatkom deväťdesiatych rokoch, momentálne máme 47-tisíc. To znamená, 170-tisíc ľudí je tam nezamestnaných. Áno, boli to aj tí, ktorí iba hádzali hnoj od nejakých kráv alebo v nejakej tej živočíšnej výrobe, a prakticky mnoho ľudí bolo zamestnaných aj v lesníctve. Tu je teda ďalší podnet, ako by sme mohli možnože aj zvýšiť zamestnanosť, znížiť nezamestnanosť v jednotlivých regiónoch aj takto, že budeme stimulovať, aby tie zvyšky po tej ťažbe mohli byť využité na spaľovanie v rámci obnoviteľných zdrojov, v rámci biomasy.
Takže, vážení, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať zároveň, aby ste sa opýtali svojho svedomia, či drancovanie našej krajiny hlava-nehlava, hlavne nelesnej vegetácie je udržateľný vývoj, či chceme, aby takýto vývoj bol, či chceme, aby naše pôdy boli znovu ohrozované eróziou či už vodnou alebo veternou tým, že to vyrúbeme a urobíme z krajiny poľnohospodársku púšť, ja hovorím. Hovorím teraz o nelesnej vegetácii, momentálne keď si pozrieme, ako je to rozložené, tak máme 2,5 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy a 2 mil. hektárov lesnej pôdy, takže tých 2,5 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy aj s tým, že tam budeme zachovávať remízky, bude poľná cesta aj so stromoradím, kde budeme zachovávať aj biokoridory, kde bude aj to jazierko možno s tými trstinami, s tou vrbinou, aby sme mohli nechať našim budúcim generáciám, a nie všecko teraz, pretože je to hit, všetko štiepkovať, všetko spáliť, aby sme vyrúbali hlava-nehlava. A apelujem aj na kontrolórov, aby dostali od štátu stimuly a aby hájili záujmy štátu, to znamená záujmy všetkých občanov Slovenska, tak, aby Slovensko bolo v udržateľnom rozvoji aj do budúcna.
Takže končím tak ako stále: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ako vidno, tie problémy, ktoré sa snaží opozícia riešiť, nie sú iba o Robertovi Kaliňákovi, ktorého týmto opätovne žiadam odvolať, ale keď mám prejsť teda ku konkrétnej reakcii na pána Fecka tiež tu mám pár čísiel.
Hovorili ste o tom, ako sa rieši u nás ťažba, ako sa rieši u nás využívanie či už poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy. Skutočná ročná ťažba v lesoch už od roku 1995 na Slovensku neustále prekračuje únosnú ťažbu, a to v priemere o 20 %. V roku 2012 bolo vyťažených 1,3 mil. ton energetickej dendromasy, ale potenciál popisovaný stromovej biomasy vhodnej na energetické použitie bol až 2,8 mil. ton. Napriek tomu vtedy bolo využitých 3,8 mil. ton na práve tie energetické účely. Také najvypuklejšie je to na východnom Slovensku, kde celkové ročné využiteľné množstvo drevnej biomasy zo všetkých zdrojov bolo spolu 530-tisíc ton. Ročná spotreba dendromasy v roku 2013 v Prešovskom a Košickom kraji bola až 1 mil. ton. To znamená skoro dvojnásobok. No ale čím to sanujeme? No tak znižujeme rubnú dobu, nelegálne ťažíme dendromasu v lesoch aj mimo nich, prekračujeme ročnú kapacitu porastov na nelesných plochách, robíme výroby okolo lesných ciest alebo vetrolamov, dovážame túto dendromasu zo zahraničia. No a hlavne, čo sa snaží aj tento zákon alebo teda táto drobná novela upraviť, využívame zaradenie dreva do vyšších tried kvality na energetické účely. Toto by sa naozaj nemalo stávať, to drevo vieme využiť aj efektívnejšie, a preto prosím pánov poslancov o podporenie návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, tých problémov je tu viacero. A je iba na nás, ako sa ku nim postavíme, ako sa zákonodarný zbor našej Slovenskej republiky postaví k týmto problémom, nie svetovým. Ale riešme u nás doma, keď je nejaký problém, pretože svetové problémy asi nevyriešime, tak to vyzerá, ale tie slovenské vieme vyriešiť a vieme sa postaviť k nim, pokiaľ tu budú normálni, rozumní, so zdravím gazdovským rozumom ľudia a kde budú dva a dva stále štyri, nie šesť ani tri.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, dovoľte mi najprv tlmočiť jeden celospoločenský odkaz. Cisár je nahý, žiadame odvolanie Roberta Kaliňáka.
A teraz k problematike, ktorej sa venujeme, biomase. Povodne, zmena klímy, dopady na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, aj toto sú dôsledky nezákonného využívania kvalitného dreva na spaľovanie v elektrárňach, biomasaker.
Vážení, novelu zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby vám predkladáme v drobnej zmene v § 2 ods. 12 písm. a) bod 5, ktorý upravuje definíciu biomasy, upravuje formuláciu tak, aby za biomasu sa považovalo len drevo pochádzajúce z energetických porastov a z drevospracujúceho priemyslu.
Túto úpravu si vyžiadal dopyt „po ekologickom palive, drevnej štiepke“. V praxi by sa štiepka mala získavať len z konárov rýchlo rastúcich energetických drevín. To je však oveľa náročnejšie, ako zoštiepkovať celý zdravý strom vyššej kvalitatívnej triedy, teda aj taký, ktorý by poslúžil v drevospracujúcom priemysle napríklad na výrobu nábytku. Tieto praktiky potvrdila aj kontrola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A následne udelila aj pokuty niektorým elektrárňam.
Z komunikácie s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uvádzam, že v lesnom hospodárstve sa vyprodukuje ročne približne 9,1 mil. metrov kubických surového dreva, z čoho takmer 5,2 mil. metrov kubických je vyvezených do zahraničia s dôvetkom, že v tuzemsku nie sú kapacity na spracovanie takéhoto množstva dreva. Je to priveľa. Aj ministerstvo na základe odhadu odborníkov predpokladá v najbližšom období, v horizonte dvoch rokoch, zníženie ročnej potenciálnej ťažby dreva o takmer 2 mil. metrov kubických surového dreva.
Nuž ale zamyslime sa, aký je dôvod tejto úvahy. Že by nebol dopyt trhu? Asi nie. Skôr to potvrdzuje skutočnosť, to, čo aj povedal kolega Galek, že doterajšie výruby boli neprimerané a ťažbu treba ihneď výrazne obmedziť, alebo sa tá ťažba využívala na iné účely, na aké mala ísť. Ak sa rúbe viac, ako dorastie, tak nejde predsa o obnoviteľné zdroje. Aj odborná verejnosť uvádza, že udržateľná ťažba všetkého dreva na lesných a nelesných plochách je zhruba 5 mil. až 6 mil. metrov kubických dreva ročne. Ale uvažovaný objem, s ktorým počíta ministerstvo, 7,1 mil. metrov kubických je tiež privysoký.
A apelujem na pani ministerku, aby bola ťažba prehodnotená a vypočula si aj hlas 10 540 ľudí, ktorí podpísali petíciu za zastavenie výrubov stromov. A táto petícia bola odovzdaná pred dvoma dňami na Úrad vlády a ministerstvo životného prostredia.
V súčasnosti sa ťažia takmer 4 mil. metrov kubických dreva na energetické účely, problémom je ale nesprávne nastavená štátna politika podpory obnoviteľných zdrojov energie, a to, že sa nedodržiavajú podmienky § 6 ods. 3 vyhlášky ÚRSO 490/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnej kombinovanej výroby a biometánu. Podľa zistení na niektorých prevádzkach dochádza k spaľovaniu dreva zaradeného do vyšších tried kvality dreva v zmysle technických noriem. (Reakcie z pléna.) Ďakujem pekne, verím, že aj pán Bugár ma teraz bude pozorne počúvať, pretože problémom je vážna vec, že štátne orgány a organizácie nedokážu kontrolovať pôvod drevnej štiepky.
Elektrárne musia evidovať a nahlasovať prehľad nakúpenej biomasy a prehľad skutočne využitej spotrebovanej biomasy na účely výroby elektriny. Tu bývajú ale rozdiely. Praxou je, že elektrárne neuvádzajú pravdivé údaje o kvalitatívnej triede dreva používaného na palivo, ako palivo na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. A ak je biomasa vyrobená z dreva, tak okrem parametrov relatívnej vlhkosti vplývajúcej na výhrevnosť musí spĺňať aj podmienku zaradenia dreva podľa technických noriem. To je dôležité pre určenie výšky dotácie. Ako sa hovorí, papier znesie všetko. Čože je to za problém napísať do hlásení, že drevná štiepka určená na výrobu štátom dotovanej kombinovanej výroby elektriny a tepla je kvalitatívnej triedy VI, hoci je v skutočnosť iná? Situácii v skutočnosti nahráva aj vyhláška, ktorou sa ustanovujú práve podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie vysoko účinnej kombinovanej výroby a biometánu.
Špekulanti si cestičky našli. Získať štátom veľmi slušnú garantovanú dotáciu na výrobu elektriny z biomasy na úrovni nula celá viac ako 10 centov za kilowatthodinu je veľmi zaujímavé. A drevná štiepka sa stala zaujímavým obchodným artiklom.
Vráťme sa do roku 2014, kedy zistenia ÚRSO boli také závažné, že sami museli vykonať opatrenia, opatrenia v zmene vyhlášky. Tie však, sa ukazuje, stále nie sú dostatočné, pretože nie je možné zabezpečiť efektívnu kontrolu kvality spaľovaného dreva. A tak sa drevo získava všade tam, kde je ľahšie dostupné. Pretrváva nepomer medzi produkciou a spotrebou energetickej dendromasy, čo priamo ohrozuje existenciu lesov, vetrolamov či brehových porastov. Dotácie tak nielen deformujú trh s energiou, ale aj zvyšujú cenu za elektrickú energiu v domácnostiach aj priemyselných podnikoch, ktoré sa dostávajú do nevýhody oproti zahraničiu. A toto všetko sa deje pod rúškom ochrany životného prostredia, znižovania emisií a využívania obnoviteľných zdrojov. Nuž ako sa dobrá myšlienka môže zvrhnúť na katastrofu až na úroveň biomasakra.
Táto drobná zmena v zákone prispeje k lepšej kontrole a k jednoznačnejšej identifikácii pôvodu drevnej štiepky, pomôže, ak ju vládna koalícia nezastaví. Ide o dva riadky, sedemnásť slov v zákone.
Chcem len podotknúť, že nejde o zamedzenie akéhokoľvek využitia dreva na spaľovanie v elektrárňach či teplárňach, ale na zamedzenie spaľovania drevnej štiepky z kvalitného dreva v štátom dotovaných elektrárňach, tam, kde je garantovaný výkup za stanovenú cenu. Ide o sektor, ktorý by sa mal riadiť voľným trhom. Zatiaľ tomu tak nie je. Podpísané sú zmluvy, s tým zatiaľ neurobíme nič, ale treba si uvedomiť, že prax ukázala, že väčšina dreva, ktorá sa v týchto elektrárňach spaľuje, je kvalitnejšia, a teda si nezasluhuje našu podporu cez doplatok ako za ekoenergiu.
Naďalej bude ale možné využívať drevo na získavanie energie, na spaľovanie nekvalitného dreva v domácnostiach a teplárňach viac-menej bez štátnych dotácií. Nevadí, ak by aj elektrárne drevo, resp. drevnú štiepku spaľovali a predávali elektrinu, nech sa páči, ale bez doplatku a garantovaného odberu od štátu. A rešpektujúc súčasný právny stav zmlúv, zrejme ich neukončíme, dostávajú dotáciu tieto podniky. Nesmie to byť však systém, ktorý umožňuje špekulácie a obchádzanie pravidiel pri získavaní drevnej štiepky. Opakujem, že nejde o paušálny zákaz spaľovať drevo či odpad z drevospracujúceho priemyslu.
Požiadala som aj členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby podporili tento zákon. A odporučili mi, aby som sa obrátila s požiadavkou o stanovisko na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tak som sa naň obrátila, napísala som pani ministerke, dostala som odpoveď, ktorú som si ešte včera večer trošku s ňou musela prekonzultovať, pretože v jednej časti odpovede hovoria, že síce nesúhlasia, ale v druhej časti hovoria, že v podstate súhlasia s tým. Tak aby som nesprávne neinterpretovala odpoveď, dovolím si prečítať celú tú e-mailovú komunikáciu zo strany ministerstva. A ak vám nebude niečo jasné, odporúčam poradiť sa s pani ministerkou, aby možno ešte pred hlasovaním, ak by vám bolo robilo problém práve toto vyjadrenie, možno to upresnila, pretože v ústnej komunikácii podporila alebo uznala, že tento problém je vážny a treba ho riešiť.
Takže tá e-mailová komunikácia znela takto:
„Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi preposlať vám stanovisko ministerstva k vami predkladanému návrhu zákona:
Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva nesúhlasí s navrhovanou zmenou § 2 ods. 1 písm. a) bod 5 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie.
Za nedoriešené v celej tejto problematike považujeme nesystémové poskytovanie podpôr na obstaranie technológie na spaľovanie dendromasy. Je nepochopiteľné, že podpory sa poskytujú v oblastiach s nedostatkom disponibilných zdrojov dendromasy.“ Takže v podstate kritizujú to, ale nesúhlasia s tým.
„V rámci nášho ministerstva je možné poskytnúť z Programu rozvoja vidieka 2014 až 2020 podpory pre mikropodniky a malých výrobcov tepla na a) investície na budovanie zariadení na energetické využívanie drevnej biomasy na výrobu elektriny a tepla spaľovaním plynu vyrobeného termochemickou konverziou s maximálnym elektrickým výkonom do 500 kilowatthodín, b) investície na budovanie zariadení na energetické využívanie odpadovej drevnej biomasy na výrobu tepla a vykurovanie s maximálnym tepelným výkonom do 500 kilowatthodín.
Údaje uvedené v dôvodovej správe považujeme za zavádzajúce. V lesnom hospodárstve sa vyprodukuje ročne cca 9,1 mil. metrov kubických surového dreva, z čoho 5,2 mil. metrov kubických je vyvezených do zahraničia. V tuzemsku nie sú kapacity na spracovanie takéhoto množstva dreva. Na základe odhadu odborníkov predpokladá sa v najbližšom období, cca dva roky, zníženie ročného etátu, to znamená zníženie ročnej potenciálnej ťažby dreva o cca 2 mil. metrov kubických surového dreva. Z tohto dôvodu očakávame zvýšenie cien všetkých sortimentov dreva.
Vyhláška ÚRSO č. 490/2009 Z. z. povoľuje spaľovanie dreva kvalitatívnej triedy VI, čím považujeme obmedzenie spaľovania kvalitného dreva vo veľkých teplárňach z legislatívneho hľadiska za dostačujúce.“ Zrejme iba pre krátkosť času nebolo možné si dovysvetliť toto stanovisko, ale verím, že návrh zákona posuniete do druhého čítania, aby sa vlastne tieto nejasnosti vysvetlili, pretože my tu nehovoríme o teplárňach, nehovoríme tu ani o týchto malých zdrojoch energie, ktoré podporuje ministerstvo pôdohospodárstva, ale hovoríme tu o elektrárňach, ktoré sú dotované a majú garantovaný odkup elektriny.
Pokračujem ďalej. Teraz sa budem odvolávať na nami často kritizovaný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý pri kontrolách zistil, že časť drevnej hmoty určenej na výrobu štiepky na energetické využitie pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla je vyššej kvalitatívnej triedy ako triedy VI a časť drevnej štiepky bola vyrobená z inej kvalitatívnej triedy ako triedy VI a zodpovedala III. a V. triede akosti. Takýchto podnetov ÚRSO riešil 14. A vo viacerých prípadoch boli podnety aj oprávnené.
Opakujem, že napriek opatreniam, ktoré vykonalo ÚRSO úpravou vyhlášky, sa situácia nezlepšila. Špekulanti si našli spôsob, ako obísť aj tento predpis, a to systémom subdodávky drevnej štiepky.
Cieľom zákona je vyradiť drevo zo zoznamu obnoviteľných zdrojov pre štátom dotované elektrárne. Totiž ak si výrobca elektriny neplní svoje povinnosti v zmysle zákona o OZE, obnoviteľných zdrojoch energie, tak si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení uplatniť právo na doplatky. Preto je dôležité, aby zákon ustanovil, že drevná štiepka sa môže vyrábať len z biomasy vrátane všetkých produktov jej spracovania okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, tak, ako je uvedené v návrhu nášho zákona.
Vážení kolegovia, prosím vás o podporu tohto zákona a jeho posunutia do druhého čítania. Prosím, deklarujme takto spoločne úprimnú snahu adaptovať Slovensko na zmenu klímy tak, ako sa hlásime v Parížskej deklarácii i v dokumentoch pripravovaných predsedníctvu Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, zastavme biomasaker v našich lesoch, ktorý je navyše ešte s podporou štátnych dotácií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Anka Zemanová spomenula vo svojom príspevku aj pokuty, ktoré udelil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví za spaľovanie vyšších tried kvality, ako povoľuje norma. O tomto som včera hovoril aj ja vo svojej faktickej poznámke, konkrétne to boli dve kogeneračky v Topoľčanoch a Bardejove, ktoré vlastní firma BIOENERGY. Táto firma je zaujímavá aj tým, že v Bardejove začala stavať sedem mesiacov túto kogeneračku pred schválením zákona o podpore OZE, ktorý po prvýkrát definoval tieto dotácie a ostatné pravidlá pri podpore využívania. Takýto riskantný krok sa dá uskutočniť iba s istotou, že parlament v budúcnosti zahlasuje tak, ako treba. To znamená, niekto to naozaj dopredu vedel, čo sa udeje. Na slávnostnom otvorení fabriky v roku 2010 sa zúčastnil Jozef Medveď, vtedajší minister životného prostredia, a Peter Žiga, vtedajší štátny tajomník ministerstva hospodárstva a dnes minister hospodárstva. O pánovi Žigovi asi všetci dobre vieme, že pred nástupom do politiky sa živil ako obchodník s drevom. V minulosti bol aj členom Dozornej rady Liptovskej drevárskej. A spolu s Helmutom Rettenmeierom, ktorý je spolumajiteľom firmy Rettenmeier Holding AG mal viacero spoločných aktivít. Zaujímavé je však to, že minulý rok firma Taper, kde je pán Žiga stále spoločníkom, bola Pluskou odhalená, že so Štátnymi lesmi obchodovala nielen do roku 2012, ale deje sa tomu dodnes. Dôkazom je aj doklad z roku 2015 o pôvode dreva, ktoré má Pluska k dispozícii. A toto drevo bolo certifikované Lesmi SR. To znamená, je možné, že novelou tohto zákona vstúpime práve tomuto pánovi ministrovi na otlak. Že by to bol po pánovi Kaliňákovi, ktorého týmto opätovne vyzývam, aby odstúpil, ďalší minister, ktorý tu bohatne na úkor štátu? To je otázka do pléna.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, iba na doplnenie. Ja si dovolím zacitovať § 3 ods. 1 zákona: „Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorú si uplatní podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), a vyrába elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu, to znamená, máme na mysli ÚRSO, skutočné nadobudnutie množstva a kvality biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny,“ to znamená, oznamuje skutočné nadobudnutie množstva a kvality. A to už je potom na tom pracovníkovi, akým spôsobom, jak som hovoril vo svojej rozprave, proste ako on si vie zastať tú svoju úlohu, ktorú má ako štátny úradník alebo úradník, ktorý by mal zastupovať štát. A preto ja hovorím, že mnoho zákonov tuná je perfektných, urobených, len realizácia v praxi cez ľudský sektor obyčajne zlyhá. A potom je to o tej partokracii, že si to rozoberú jednotlivé sektory, určití ľudia, ktorí nevedia, kedy majú dosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Stotožňujem sa s tým, čo povedali aj kolegovia do rozpravy k pripomienke na moju rozpravu.
Áno, ja chcem tiež vyzvať pracovníkov, ktorí kontrolujú, aby sa nebáli, pretože aj oni tu žijú, aj oni tu majú svoje deti a dopadov na životné prostredie týchto obrovských výrubov sme svedkami všetci tí, ktorí ideme do lesa.
A opätovne apelujem na pani ministerku, že je to práve ona, ktorá môže dať pokyn Lesom Slovenskej republiky, ktoré vo väčšine sú práve tými, čo ťažia toto drevo, aby sa prehodnotil Program starostlivosti o les a prehodnotila sa aj výška ťažby a údržba lesných porastov.
Ďakujem.

Dámy a páni, ďakujem za rozpravu, ktorá bola veľmi konkrétna. Verím, že poslanci, ktorí sú v sále, aj tí, ktorí to sledujú vo svojich pracovniach, si uvedomili, že naozaj existujú vážne podozrenia, že pod zámienkou alternatívnych zdrojov energie prichádza k tunelovaniu zdrojov štátu.
Výruby drevín sú často spojené aj so štátnymi podnikmi, napríklad s podnikmi zameranými na starostlivosť o vodné hospodárstvo.
Napríklad koncom roku 2013 oznámil štátny podnik Vodohospodárska výstavba zámer vyrúbať viac ako 100-tisíc stromov. Išlo o územie pripravovaného Vodného diela Slatinka napriek tomu, že sa už vtedy vedelo, že Vodné dielo Slatinka sa stavať nebude s najväčšou pravdepodobnosťou, keď Európska komisia rozhodla, že nepodporí výstavbu veľkých priehrad z fondov Európskej únie.
Po dôkladnom preštudovaní vzťahov je možné nájsť dôvod tohto zdanlivo nezmyselného výrubu. Generálny riaditeľ, vtedajší, štátneho podniku Vodohospodárska výstavba pán Lazár bol v minulosti dlhoročným predsedom Predstavenstva Teplární Košice, akciová spoločnosť.
Mohli by sme pokračovať v týchto vzťahoch. Teplárne, ďalšie a ďalšie mená už spomínali moji predrečníci.
Na záver by som vám chcel pripomenúť iba obrázok, ktorý takto na diaľku ukážem, ale ktorý si ľahko nájdete na Facebooku alebo v pošte, ktorú dostávate ako poslanci. (Ukázanie obrázka.) Na tomto obrázku vidíte rozrezaný strom a vidíte, že na spaľovanie sa spália ročne zhruba 4 mil. stromov, na vývoz do zahraničia odíde zo Slovenska 3,4 mil. stromov, rôznymi nelegálnymi výrubmi prídeme o 1 mil. stromov, dokonca aj v národných parkoch sa rúbe, z rôznych kalamitných a nielen kalamitných dôvodov zmizne toho 1,3 mil. a veru aj v rezerváciách nie tak veľa, ale aj v tých najprísnejších zmizne ročne 15-tisíc stromov. Takto na tomto grafe tá horná časť je spaľovanie biomasy. Vidíme, že pod zámienkou, že ide o biomasu a odpadové drevo, zo Slovenska zmizne viac stromov, než ich vyvezieme. Sú to 4 mil. stromov.
Dámy a páni, skutočne slovo biomasaker nie je v tomto prípade prehnané. Hlavné bohatstvo Slovenska stále zostáva naše prírodné bohatstvo. Jednak sú to čisté vody, pramene mnohých riek, podzemných vôd a to, čo vidíme denno-denne, stále ešte našťastie zelené stromy, prírodné bohatstvo Slovenska. Občania každému z vás určite píšu. Ja teda také e-maily dostávam, verím, že ich dostávate aj vy, že pred ich očami tisíce kamiónov prevážajú drevo zo Slovenska buď do spaľovní, alebo na skládky týchto spaľovní. Prosím vás, v mene budúcnosti, pretože strom rastie naozaj dlhšie, než my tu budeme sedieť v tejto snemovni, rastie dlhšie, než existuje samostatná Slovenská republika, strom rastie naozaj desiatky rokov, toho, čo si teraz nepremyslene zničíme chybným zákonom, sa nedočkáme za našich životov s tým, že by sa napravilo, preto pomôžte pozmeniť ten návrh zákona.
A dodám takú netradičnú vsuvku, nebude sa týkať Kaliňáka. Hoci aj ukradnite, ako sa hovorí v tomto parlamente, ten zákon, prevezmite ho, urobte s tým niečo. Ak vám pýcha alebo akási koaličná nenávisť nedovolí nikdy podporiť ani rozumné návrhy poslancov, ponúkam ho komukoľvek z vás, osvojte si ho, predložte ho v príhodnú dobu, ak je toto vaša vôľa. Máte tu väčšinu, ale pamätajte, že na prvom mieste sme tu pre verejnosť a pre obhajobu jej záujmov.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, ešte vás preruším. Keďže má prísť pán prezident, stihneme povedať úvodné slovo teraz alebo až potom?

Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Až potom.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Až potom. Je s tým všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.)
Takže vyhlasujem prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o 10.00 hodine. Poprosím o päť minút desať tých, ktorí chcú byť v sále, aby boli v sále. Ďakujem veľmi pekne.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážený pán predseda parlamentu, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystupujem pred vami v čase, keď už o niekoľko málo dní Slovensko prevezme predsedníctvo v Rade Európskej únie. Dnes žijeme v dobe, kedy vie byť akýkoľvek úspech, česť alebo povinnosť spochybnená a keď mnohé veci prijímame ako samozrejmosť. Preto chcem začať moje dnešné vystúpenie pred vami práve touto témou.
Som presvedčený, že nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v Európskej únii je a bude výnimočnou správou o stave Slovenskej republiky v roku 2016. Je úspechom našej krajiny, ale aj čestnou povinnosťou a príležitosťou Slovenska.
Predsedníctvo je správou o stave našej republiky preto, lebo členstvo v Európskej únii dáva našej republike najsilnejšie politické a ekonomické postavenie, aké mohlo Slovensko dosiahnuť. Vďaka členstvu v Únii a, samozrejme, aj v Aliancii sa môžeme cítiť relatívne bezpečne. Vďaka nemu sme v Európe dokázali prekonať historické animozity a aj náš región strednej Európy je stabilnou a bezpečnou časťou sveta.
Preto naše členstvo v Európskej únii nemá žiadnu rozumnú inú alternatívu. A predstavy a návrhy, že Slovensko by mohlo fungovať – a lepšie – aj mimo Európskej únie, sú opakom vlastenectva a sú hazardérske. Hovorím o tom preto, lebo aj na Slovensku rastú nálady a podpora politických síl, ktoré chcú dosiahnuť rozpad Európskej únie, rozpad architektúry mieru, spolupráce, spoločnej slobody a prosperity.
Naše predsedníctvo v Rade Európskej únie je výnimočnou správou o stave našej republiky aj preto, lebo naše členstvo nebolo a nikdy nebude samozrejmosťou. Dejiny sa neskončili pred dvadsiatimi rokmi, kedy Slovensko takmer vypadlo z procesu rozširovania Európskej únie. Dejiny sa neskončili ani pred dvanástimi rokmi, keď sme vďaka rozumným rozhodnutiam našich občanov a ich zvolených reprezentantov, podpore susedov a významných krajín západnej Európy, dobehli zameškané a stali sa členom Únie.
Dejiny sa nekončia ani dnes, keď v jednej z krajín s napätím očakávame výsledky referenda o zotrvaní alebo vystúpení z Európskej únie. Hovorím o tom preto, lebo dopustiť podobnú neistotu v ďalších krajinách, osobitne v našom regióne strednej Európy, by znamenalo vrátiť sem riziká a hrozby minulosti. Hovorím o tom preto, lebo prispieť k súdržnosti Únie našou schopnosťou vyjednávať dobré kompromisy bude súčasťou povinnosti, ktorú o pár dní prevezmeme.
A to je ďalší dôvod, prečo považujem naše predsedníctvo v Rade Európskej únie za výnimočnú správu o stave Slovenskej republiky. Verím, že bude potvrdením, že Slovensko túto službu dokáže poskytnúť, že preukážeme nielen schopnosť vyjednávať o vlastných záujmoch alebo spájať sa regionálne, ale že Slovensko dokáže byť čestný, poctivý a úprimný sprostredkovateľ medzi krajinami a ich záujmami, v prospech celku, v prospech vyše 500 miliónov občanov Európskej únie, najsilnejšej ekonomickej veľmoci na svete s najvyššími sociálnymi zárukami a službami pre svojich občanov a skvelými ľudskými aj ekonomickými predpokladmi zvládnuť každý predstaviteľný problém a krízu.
Ruku na srdce, vedeli by si také niečo vôbec predstaviť naši starí rodičia, alebo ešte donedávna naši rodičia?
Pokúsme sa preto rešpektovať, že najlepšou službou, ktorú môže Slovensko poskytnúť sebe a Európe v nasledujúcich šiestich mesiacoch, je práve pozícia čestného, poctivého a úprimného sprostredkovateľa. Netlačme Slovensko do vyhrotených a konfrontačných postojov, ktoré by túto našu povinnosť oslabili.
Povedal som to viackrát a zopakujem to aj dnes, považujem za chybu, že sme zabudli v domácej politike povedať o Európskej únii čokoľvek priaznivé, že sa v politických diskusiách stratil zmysel pre proporciu, že takzvaný diktát Bruselu je viac prázdny politický slogan než odraz reality, že sa pomaly nenájde nik, kto pripomenie, že podstatné rozhodnutia neprijímajú bruselskí úradníci, ale ľuďmi zvolení predstavitelia v Európskom parlamente a Rade Európskej únie, že tieto rozhodnutia sú výsledkom demokratických hlasovaní, kompromisov a rokovaní, ktorým budú nasledujúcich 6 mesiacov predsedať zástupcovia Slovenska, a že chyby, ktoré sa dejú aj v bruselskej politike, určite nie sú častejšie ako chyby v našej domácej politike.
Podľa informácií, ktoré mám, Slovensko je dobre pripravené prevziať o niekoľko dní predsedníctvo v Rade Európskej únie. Je to výsledok práce našej profesionálnej diplomacie a bývalej vlády, na ktorú súčasná vláda nadviazala. Chcem sa poďakovať všetkým za doterajšie úsilie, rovnako tak hlavnému mestu a jeho obyvateľom, pre ktorých bude znamenať predsedníctvo aj isté nepohodlie.
A dovoľte mi vysloviť jedno želanie, verím, že ho môžem vysloviť v mene väčšiny občanov Slovenska: Predstavme sa ako priateľskí hostitelia, uvážliví moderátori európskej diskusie a zanietení spolutvorcovia európskej jednoty.
Vážené dámy, vážení páni, pred rokom – pri prvej takejto príležitosti v mojom funkčnom období – som sľúbil založiť tradíciu prichádzať do Národnej rady každoročne v tomto júnovom čase. Tento rok sa tak deje relatívne krátko po parlamentných voľbách. V nich svoju správu o stave republiky vydali tí najdôležitejší – občania našej republiky.
Dnes nie je mojím zámerom túto správu dopĺňať, ani s ňou polemizovať. Máme krátko po vzniku novej vlády. To je vždy začiatok, ktorý by mal byť novým impulzom. Je priskoro hodnotiť veci. Rád by som sa však s vami podelil o niekoľko okruhov námetov, ktoré súvisia so stavom vecí u nás a ktoré súvisia aj so správou o stave svojej republiky, ktorú napísali sami občania vo voľbách, pretože ako vidím v súčasnej situácii neistotu a niekoľko významných rizík, tak vidím v nej aj príležitosti.
Tie riziká sú úplne očividné.
V parlamentných voľbách nezískal žiaden politický prúd dominantnú prevahu, ani nezískal dominantnú prevahu žiaden program alebo myšlienka. Namiesto nich sa výrazne posilnila nedôvera k politike a k politikom, a možno až hnev vo viacerých podobách, niekedy aj krajnosť a extrém.
Preto si myslím, že súčasná vláda by sa nemala spoliehať na to, že k nej dnes neexistuje reálna politická alternatíva. Ale ani súčasná demokratická opozícia by sa nemala spoliehať na to, že ak vláda nebude úspešná, tak ju automaticky vymení. Takáto jednoduchá dvojčlenka dnes neplatí.
V skutočnosti situácia nie je dobrá. Štyria z piatich dospelých ľudí na Slovensku si myslia, že náš štát – Slovenskú republiku – ovláda zopár oligarchov. Dôvera ľudí v štát spadla na nové historické minimá. Chcem vážne varovať, že ak bude tento trend pokračovať, ak ľudia nedostanú dôvod, aby obnovili svoju dôveru v štát a jeho inštitúcie, po budúcich voľbách môže byť problematické, ak nie nemožné, zostaviť vládu z demokratických politických strán, akýchkoľvek.
Zatiaľ čo za nedôveru v štát si môžeme predovšetkým my sami tu doma, tak nárast vplyvu rôznych konšpiračných teórií, spochybňovania vedeckých faktov a lživé kampane na internete a sociálnych sieťach nie sú výlučne domáceho pôvodu. A myslím si, že by vláda a štátne inštitúcie mali začať brať tento fenomén vážne, pretože dnes sa z toho stáva otázka bezpečnosti štátu, a nielen konštatovať, nielen analyzovať, ale aj aktívne konať.
Ako prezident sa držím zásady nevstupovať do sporov medzi vládou a opozíciou a nemám v úmysle vstupovať ani do sporov vo vnútri vládnej koalície, akým je dnes napríklad koaličný spor o koncesionárske poplatky. Som ale presvedčený, že aj v súvislosti s fenoménom, o ktorom hovorím, napríklad potrebujeme silné a nezávislé, ale aj odvážne verejnoprávne médiá. A preto vás prosím, apelujem, aby sa nestali predmetom politického záujmu, politického zápasu.
Preto využívam túto príležitosť a žiadam vás, aby ste rešpektovali a posilňovali nezávislosť verejnoprávnych médií, a verejnoprávne médiá a ich zamestnancov vyzývam, aby sa nepoddali tlaku, aby boli pozorní a aby plnili svoju spoločenskú úlohu, pomôcť ľuďom, aby boli informovanejší.
V týchto dňoch je najhorúcejšou témou korupcia. Od prezidenta sa očakáva, že aj pri tomto probléme bude situáciu na politickej scéne a v spoločnosti upokojovať, ale ľudia už takmer neveria akémukoľvek prísľubu, keď ich niekto upokojuje.
Od prezidenta sa očakáva, že nebude vstupovať do politických sporov a hádok politických strán a dokonca v nich niekomu držať stranu, ale korupcia je téma a oblasť, ktorá je podstatná, v ktorej sa vedú politické spory a hádky neustále. Hovorím o čistote verejného života a o schopnosti štátu garantovať rovnosť všetkých ľudí pred zákonom.
Myslím, že v kontexte kauzy, ktorá je dnes politickou témou číslo jeden, nemôžem parlamentu, vláde ani politickým stranám poskytnúť žiadnu radu, ktorú nepoznáte. Ale chcem zdôrazniť, že ak má Slovensko takto pokračovať ďalej, bude to mať veľmi vážne následky.
Asi niet osoby, ktorá by uverila, že niekto v kufríkoch priniesol 12 mil. eur v hotovosti (potlesk). Napriek tomu do dnešného dňa nemáme zmysluplnú odpoveď. Koľko občanov si podľa vás myslí, že orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány nepodliehajú žiadnym tlakom – politickým ani iným – a sú absolútne nezávislé a že sa na ich prácu dá spoľahnúť?
Predstavte si, že sa daňové orgány alebo orgány činné v trestnom konaní dopracujú k nejakému výsledku o dva, o tri roky alebo o päť rokov, akémukoľvek. Posilní to dôveru v právny štát dnes, o mesiac, alebo do roka?
Netreba sa preto čudovať otázkam ľudí: Máme skutočne nezávislú políciu, inšpekciu či prokuratúru? Ak áno, tak spoločnosť očakáva výsledky, a reálne, pochopiteľné vysvetlenie neobjasnených káuz.
So závisťou sa pozeráme na okolité štáty, napríklad na Rumunsko, kde od posledných parlamentných volieb v súvislosti s korupciou bolo celkovo obžalovaných, stíhaných a odsúdených viac ako 1 500 osôb, vrátane popredných politikov, za uplácanie sudcov bol odsúdený jeden z najbohatších podnikateľov v krajine a prokuratúra obvinila 77 lekárov z brania úplatkov.
Podozrenia z korupcie a klientelizmu vo vysokej politike sú témou, ktorá vyvoláva najväčšie vášne a politické spory a roky priťahuje pozornosť médií. Žiaľ, deklarovaná politická dôležitosť tejto témy je v príkrom rozpore s tým, čo by sme mohli označiť za uspokojivé výsledky. Kauzy sa vlečú roky a dostratena. Tento rozpor je nevysvetliteľný, nepochopiteľný a neudržateľný.
V lepšom prípade je jediným výsledkom vyvodenie akej takej politickej zodpovednosti, ktoré však nemá byť koncom, ale začiatkom hľadania spravodlivosti a pravdy o vyslovených podozreniach. Vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešením žiadnej kauzy, ale je gestom, obyčajným gestom slušnosti, ktoré má upokojiť verejnosť a umožniť zodpovedným inštitúciám pracovať.
Takto to funguje v krajinách s normálnym systémom spravodlivosti a kultúrou slušnosti v politike, nie však na Slovensku. Naši občania sú namiesto toho konfrontovaní s nepodarenou reality šou, v ktorej môžu najviac tak tipovať, či niekto odstúpi, alebo neodstúpi, a v ktorej si majú vybrať, akým neúplným informáciám a politickým deklaráciám uveria. Toto je druh viery a dôvery, ktorú už jednoducho nemôžeme od ľudí na Slovensku žiadať.
Jediným výsledkom je nedôvera v politiku, štát a jeho schopnosť zabezpečiť elementárnu spravodlivosť a čistotu verejného života. Nesmieme sa hnevať na ľudí, keď už nepočúvajú ani rozumné vysvetlenia. Aj rozumní a mierni ľudia sú už jednoducho veľmi nahnevaní. A rozumná politika toto dokáže aj pochopiť, aj sa podľa toho rozumne zachovať.
Chcem vás – poslancov, vládu, politické strany – požiadať: Hľadajte urýchlene také inštitucionálne a politické riešenie, ktoré konečne poskytne ľuďom skutočnú nádej, vieru a sebavedomie, nádej, vieru a sebavedomie, že je prakticky vylúčené, aby sa ešte niekedy politika zamiešala do daňových a policajných úradov a že už žiadne – skutočne žiadne – porušenie zákona nezostane nevyšetrené a nepotrestané (potlesk).
Musím sa na tomto mieste vyjadriť aj k téme nárastu politického extrémizmu a neonacizmu. Súčasnú situáciu považujem viac za príležitosť, než za dôvod na neprimerané obavy, v prípade, ak túto príležitosť využijeme.
Čo to znamená? Podľa môjho názoru to znamená nulovú toleranciu k prejavom extrémizmu a neonacizmu, na ulici, na internete, na športoviskách, kdekoľvek. Podľa môjho názoru to znamená, že štát sebavedomo zakročí proti každému, kto sa pokúša nahrádzať napríklad jeho úlohu pri zabezpečovaní poriadku.
Chcem v tejto súvislosti navrhnúť, aby sme sa pokúsili prekročiť stále prevažne oficiálny ráz každoročných osláv Slovenského národného povstania. Už je správny čas, aby sme si mohli trúfnuť doplniť oficiálne oslavy SNP pri pamätníkoch aj netradičnými formami, ktoré túto skutočne hrdinskú demokratickú kapitolu nášho života národa spravia príťažlivou, hodnou obdivu pre všetkých ľudí všetkých generácií, aby sme pri tejto príležitosti poslali do kúta neonacizmus, antisemitizmus, rasizmus, popieranie holokaustu a relativizáciu zločinov proti ľudskosti, na ktorých sa, bohužiaľ, podieľala aj časť nášho národa (potlesk).
Vážené dámy, vážení páni, ďalším okruhom, o ktorom sa chcem zmieniť, sú prioritné politiky štátu. Ak si spomenieme, akým spôsobom a čom sa u nás diskutovalo pred rokom, potom sme sa posunuli správnym smerom. Aj na základe programu novej vlády sa mi zdá, že sa už nemusíme presviedčať o tom, že zdravotníctvo máme v kríze a školstvo potrebuje zásadné podnety a reformy.
Dnes ale ľudí na Slovensku už oprávnene ani nezaujímajú nástroje, ktorými chceme dosiahnuť nejaké ciele. Chcú vidieť skutočné, reálne výsledky. Dovoľte mi povedať aspoň tri takéto ciele, ktoré by podľa môjho názoru mohli byť bezpodmienečným cieľom a záväzkom do štyroch rokov.
V zdravotníctve, po prvé, musí byť cieľom, aby ľudia na každom mieste na Slovensku, bez ohľadu na sociálne postavenie a miesto bydliska, mali na rovnakú diagnózu predpísané a garantované rovnaké diagnostické a liečebné postupy, rovnaké podozrenie – rovnako včasnú diagnostiku, na rovnakú diagnózu – rovnakú liečbu, garanciu pre pacienta, povinnosť a záruku pre lekára.
Po druhé, musí byť cieľom, aby ľudia nepociťovali hendikep znevýhodnenia v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Hovorím o pacientoch, ktorí ešte skoro ráno za tmy odchádzajú k lekárom, aby sa tam dočkali poradia. A niekedy sa ho aj nedočkajú. A to nehovorím len o Krupine a o Kremnici, kde som bol minule. Ale takýchto miest a dediniek na Slovensku je množstvo. Myslím, že musíme nájsť spôsob, ako prinútiť poisťovne, aby takýto manažment ľuďom poskytli a bol súčasťou záväzkov lekárov voči poisťovni, ak treba, v spolupráci s obcami a mestami.
Po tretie, som presvedčený, že namiesto diskusií o jednom poplatku – a pokryteckom privieraní očí nad desiatkami poplatkov, ktoré sú ľudia donútení platiť –, musí nastať rýchlo deň, keď začne v tomto chaose platiť poriadok zrozumiteľný každému, aby človek popri platení poistenia pri otvorení peňaženky vždy vedel a rozumel, prečo.
Som presvedčený, že rovnakým, veľmi konkrétnym spôsobom musíme dokázať popísať realistický pokrok v druhej priorite – v školstve.
Nebudem opakovať, čo som na túto tému obsiahlo hovoril minulý rok. Pokiaľ ide o stav vecí, sme na tom rovnako ako pred rokom. Pokiaľ ide o ambície, sme na novej štartovacej čiare. Nový minister školstva sa verejne zaviazal urobiť najväčšiu reformu za 25 rokov.
Často ma počujete hovoriť, že musíme vrátiť úctu vzdelaniu a vrátiť úctu učiteľom. Dnes sa chcem prihovoriť, aby sme sa oveľa viac venovali tomu, čo konkrétne chceme dosiahnuť, aby sme namiesto zvyšovania nárokov na naše deti, ktoré dosahujú v priemere čoraz horšie výsledky, zvýšili nároky na naše školstvo – a ono nám to vrátilo na našich deťoch.
Dovoľte mi mieru konkrétnosti, ktorú potrebujeme a ktorú dnes ľudia očakávajú, ilustrovať na jednom príklade, príklade, v ktorom sa prelína úloha pre naše školstvo s problémom našej rómskej populácie. Som presvedčený, že je najvyšší čas zaviazať sa, že pretneme začarovaný kruh chudoby a nízkej vzdelanosti. Začať dnes znamená začať hneď a ambiciózne.
Jeden z konkrétne merateľných cieľov – o ktorých stále hovorím, že si ich vláda musí postaviť –, by mohol byť postavený nasledovne: Do desiatich rokov budú všetky rómske deti na Slovensku končiť základnú školu s porovnateľnými priemernými výsledkami ako nerómske deti, počnúc generáciou detí, ktoré v budúcom roku vstúpia do prípravky. Zrátajme, koľko na to budeme potrebovať peňazí, pedagógov, sociálnych pracovníkov. Už dnes máme základné školy, ktoré s takouto ambíciou pracujú. Ide len o to, či chceme, aby sme ich také mali pre všetky rómske deti.
Zdá sa nám to málo? Myslím, že nemáme nič trvácnejšie a realistickejšie ako preťať začarovaný kruh rómskej otázky – nevzdelanosti a z toho vyplývajúcej chudoby. Je to ambiciózny cieľ, ale už si nemôžeme dovoliť otáľať. Treba si klásť náročné ciele a hľadať cesty, ako ich naplniť – inak na to doplatia nielen rómske komunity, ale celá naša spoločnosť.
Vážené dámy, vážení páni, príklady, ktoré som použil v súvislosti so zdravotníctvom a školstvom, nemusia vyhovovať všetkým. A pravdaže ide o ústavnú kompetenciu vlády a parlamentu formulovať ciele ekonomickej a sociálnej politiky. Ako prezident však považujem za svoju povinnosť takto osobitne upozorniť a ilustrovať, kam sa Slovensko v priebehu roka posunulo, od úvah a diskusií, čo by sme chceli dosiahnuť, akým spôsobom, k jednoznačnej verejnej objednávke. Prestaňme donekonečna diskutovať a proste to urobme.
Vážené dámy a páni, žijeme obdobie neistoty, ale aj obdobie príležitostí. V roku 1998 bolo na tom Slovensko tak zle, že keď chcelo odvrátiť ekonomický kolaps, vláda musela pridať a postupne meniť veci, pretože iná možnosť nebola. A potom s tým prišlo aj zdravé sebavedomie Slovenska, ktoré v priebehu pár rokov dobehlo zmeškané a dotiahlo sa na susedov. Dnes je na tom Slovensko ekonomicky relatívne dobre. Hospodárstvo rastie, nezamestnanosť klesá, fabriky produkujú a živnostníci sa pretĺkajú. Ale servis štátu a štátom poskytované služby tomu nezodpovedajú. A všetci cítime, že u nás proste nie je víťazná atmosféra. A myslím si, že si uvedomujeme, že okrem priorít, o ktorých som hovoril, musíme si v niektorých oblastiach položiť odvážnejšie otázky, aby sme s vecami pohli.
Nikto si už presne nepamätá, kto prvý vyslovil sľub a dátum: „Dotiahneme diaľnice do Košíc.“ Iba vieme, že to bolo už veľmi dávno. Žiaľ, ešte než sa nám to podarí, musíme prijať ako fakt, že široká cesta chudobnejšie a čoraz vyľudnenejšie regióny dnes už nezachráni. A neurobí z nich zázračné bohaté časti Slovenska. Musíme preto rozmýšľať, ako vrátiť sebavedomie do obcí, miest a regiónov, ktoré sa cítia absolútne zabudnuté.
Tiež si už asi nik nepamätá, kedy sme v našej spoločnosti zabudli na to, že štát je tu pre ľudí, a nie ľudia pre štát, že každý jeden pracovník štátnej správy platený štátom je tu preto, aby pomáhal, aby slúžil občanom. Každý jeden pracovník živnostenského úradu, Sociálnej poisťovne, daňového úradu, cudzineckej polície a všetkých ďalších štátnych inštitúcií by si mal znova a znova pripomínať: „Náš zákazník – náš pán. Náš občan – naša služba.“
Tisícky obetavých pracovníkov v týchto inštitúciách situáciu nezachránia. Toto musí byť povinnosťou každého jedného štátneho pracovníka, od tých najvyšších. A je povinnosťou každého občana, každého jedného nášho občana, aby sebavedomo a slušne takúto službu vyžadoval.
Myslím, že máme na Slovensku tiež najvyšší čas uvažovať – a dohodnúť sa –, ako budeme riešiť nedostatok pracovnej sily vo viacerých oblastiach. Stále viac počuť obavy zamestnávateľov, že kapacita pracovného trhu, ľudí s požadovanou kvalifikáciou je v niektorých regiónoch pomaly vyčerpaná.
Zníženie nezamestnanosti je jednou z najlepších správ posledného obdobia. Stále ale chýba našej krajine atraktívnosť pre talentovaných ľudí. Slovensko by malo byť krajinou, ktorá nielen vychováva talentovaných, schopných a sebavedomých ľudí, ale malo by byť aj krajinou, ktorá takýchto ľudí priťahuje zo zahraničia, ktorá umožňuje takýmto ľuďom u nás rásť a byť u nás úspešnými. Naše Slovensko nie je veľkou krajinou a to by sme sa mali naučiť využiť ako našu výhodu. Malá a flexibilná krajina v centre Európy s jasnou podporou kreatívneho priemyslu a inovácií je totiž ideálnym prostredím pre testovanie, zavádzanie a investície do najmodernejších technológií z celého sveta.
Musíme tiež začať uvažovať a dohodnúť sa, ako chceme pripraviť ľudsky dôstojnú starobu našim seniorom odkázaným na pomoc, ktorých bude stále viac. A nás, aktívnych a schopných sa popri práci dostatočne starať o svojich rodičov a starých rodičov bude stále menej.
Vážené dámy a páni, tieto dni držíme prsty našim futbalistom – včerajší Hamšíkov gól, wau. Onedlho budeme držať palce našim športovcom na olympiáde. A potom budeme dúfať, že nás príjemne prekvapí Peter Sagan v jeho staronovej disciplíne. Budeme hrdí, že budú mať na hrudi náš štátny znak, a budeme sa tešiť z ich úspechov.
Poznáte to iste sami. Keď sa zhovárame o tom, čo je na Slovensku skvelé, tak najčastejšia odpoveď je: nádherná príroda a dobrí ľudia. Keď hovoríte s manažérmi slovenských závodov, ktoré patria do celosvetových korporácií, tak vám povedia, že tie naše, tie, ktoré sú na Slovensku, patria medzi najlepšie na svete, pretože máme skvelých a motivovaných ľudí. Ako prezidenta ma skutočne tieto slová vždy napĺňajú hrdosťou. Máme aj pôvodné slovenské firmy, ktoré robia skvelé meno a predávajú Slovensko vo svete.
Ale myslím si, že ako krajina potrebujeme aj úspechy iného druhu, naše spoločné, ktorých súčasťou sa budeme cítiť všetci a na ktoré budeme hrdí. Dôvody takejto hrdosti nemôže nahradiť vynikajúci výkon slovenského športovca, ani celosvetový úspech niektorej slovenskej firmy, ani rast HDP medzi najvyššími v Európskej únii.
Pôvod tejto hrdosti a zdravého sebavedomia môže znova vyrásť iba z toho, že Slovensko dokáže pridať, že sa nám to znovu podarí, že pri každom eure, ktoré z našich daní štát niekam investuje, dokáže kvalifikovane odpovedať, čo od toho eura, čo od tej investície očakáva, že dokáže pohnúť s problémami tak, aby si všetci mohli povedať: Táto krajina, naše Slovensko, nie je iba pre najlepších, nie je iba pre bohatých, nie je iba pre vyvolených, ale že Slovensko je skvelý, priateľský, starostlivý a bezpečný domov aj pre bežných normálnych ľudí (potlesk), že úspechom, ktorý sa spoločensky cení, nie je iba výnimočný výkon, ale aj normálna poctivá práca a že príkladom úcty, ktorú chceme k sebe navzájom pociťovať a prejavovať ako ľudia, je na prvom mieste náš štát – tým, ako sa ku nám správa. Nedokáže všetko, pretože nikto nedokáže všetko. Ale keď ho potrebujeme, dokáže veľa, tak ako my, jeho občania.
Ďakujem za pozornosť (potlesk).