6. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, že si to vystihla, že je to tá oblasť, respektíve doba neslobody, ktorá tu bola. A je to Ústav pamäti národa, pamäti, ešte raz hovorím, národa, nie nepamäti. A mal by byť zastávaný ľuďmi, ktorí ten morálny kredit majú. A myslím si, že ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, by nemali zabúdať, čo sme my prežili, možnože kedy sme to mohli zvrátiť a nezvrátilo sa to, teraz myslím na rok 1968, aby sa poučili z chýb, ktoré možnože od vývoja nášho národa sa vyskytli, a aby mali dostatočnú výstrahu pred tým, aby sa tieto chyby neopakovali. Kto sa nepoučí z krízového vývoja vo vývoji národa, bude chybu opakovať. A ako si to už priznala, tak aj VPN-ka určitým spôsobom zlyhala, pretože chcela iba kontrolovať, nie prevziať zodpovednosť na Slovensku a neodstavila členov Komunistickej strany od verejných funkcií, tak to je dôsledok toho, čo dneska tu máme. A, žiaľ, už to uznávajú aj predstavitelia v svojich knihách a svojich pamätiach. Ja vtedy som nebol, ja som štrngal v Prešove a bol som za inú obrodu, akú sme dosiahli po tých dvadsiatich piatich rokoch, a tiež som bol prvý, kto bol vyhodený z roboty, ako 28-ročný inžinier. Povedali mi: „Máš smolu, končíš, lebo si sa vzoprel proti tomu, čo sa v uliciach dialo. To znamená, vzoprel si sa tomu režimu, ktorý bol, a išiel si do ulíc.“ Takže, vážení, každý si spytuje svoje svedomie, kde bol. A Ústav pamäti národa musí túto pamäť národa zachovávať pre ďalšie generácie, vedieť čo sa tu dialo a čo sa diať tu nemá.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo. Chcem povedať, že dnes budem za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa v tajnej voľbe voliť pani doktorku Janku Šípošovú. Chcem vám prečítať, čo povedala na svoju otázku, čo chce robiť v živote. Tak jej hlavným heslom v živote je rovná spravodlivosť, rovnaká spravodlivosť pre všetkých, pre obete zločinov a diskriminácie predovšetkým, štát nemá patriť vyvoleným a spravodlivosť nemôže byť na predaj. Práve preto sa snažila ako politička, ako poslankyňa a predložila návrh novely zákona o protikomunistickom odboji. Cieľom tohto návrhu bolo odstrániť amorálny a nespravodlivý sociálny stav, kedy trýznitelia dostávajú vysoké výsluhové dôchodky a nespravodlivo väznení živoria zo svojich podpriemerných dôchodkov.
Treba o slobodu bojovať stále aj si ju stále chrániť, lebo ona je veľmi, veľmi krehká. A preto v správnej rade je potreba, aby boli ľudia čistí a rovní. A myslím si, že nie je vôbec náhodou, práve je to symbolické, že práve dnes volíme člena správnej rady, kedy nielen si pripomíname 10. výročie úmrtia Jána Langoša, ale aj dnes je odhalený pamätník politickému väzňovi Antonovi Srholcovi. Ako som povedala, treba o slobodu bojovať stále aj si ju chrániť. Takže voľme rovných a čistých ľudí do Správnej rady Ústavu pamäti národa.

S reakciami na faktické poznámky pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem kolegom za podporné stanoviská. Ľudská pamäť má naozaj takú vlastnosť, že po čase si začíname akoby pamätať a vychádza nám na povrch viac to dobré. Na to zlé ako keby sme a priori zabúdali, to sa ani neudialo. A práve z toho hľadiska je veľmi dôležité, aby sme to nedobré čo sa Slovenska týkalo, oživovali, pamätali, aby sme sa naozaj z toho dokázali poučiť v každom čase. Preto je dôležité, aby sme tento ústav držali naozaj v líniách, ktoré mu boli pri stavbe zákona, pri stavbe samotnej inštitúcie dané do vienka. A teda budeme veľmi zvedaví, aké ďalšie sledovanie Ústavu pamäti národa bude.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, nech sa páči, posledný prihlásený do rozpravy.

Vážená snemovňa, ja som chcel predstaviť svojho kandidáta, chcel som predstaviť, prečo som ho navrhol, ale vzhľadom na čas, ktorý ste mi vymedzili, aby sme skončili do 17.00 hodiny, neurobím to. Nebudem sa vyjadrovať ani o Jánovi Langošovi, lebo o mŕtvych treba rozprávať len dobre a zle nechcem povedať a dobrého tu neni čo povedať. Takže to je len toľko na margo toho.
Ale poviem na margo pána Osuského, ktorý vidí všade komunistov a boľševikov. Pán Langoš zakladal Ústav pamäti národa s jednou členkou strany, ktorá tam stále pracuje. Prečo tú nenapádate? Na to sa chcem opýtať.
Plne súhlasím, že treba voliť morálnych a čistých ľudí, nie bývalých politikov, pretože v politike človek obyčajne vždy nejakým tým zvodom prepadne. Môj kandidát je čistý a to, čo povedala pani Jurinová, nechcem to opakovať všetko, je, že je poberateľom zlatých padákov a že sa podieľal na tunelovaní Ústavu pamäti národa. Nuž, vážená alebo vážení, ja som prečítal asi ten článok, odkiaľ ste to zobrali, tam skutočne nie je jedného seriózneho slova. Ak je zlatý padák tri odstupné platy po sedem a polročnom pôsobení v ústave, tak, áno, má zlatý padák. A ten plat nie je taký, aby to mohla byť horibilná suma, ktorá sa dá pomenovať zlatým padákom. A ak nejaký trestný čin spáchal, treba ho dať na orgán, ktorý je na to určený.
A čo sa týka tajnej voľby, pán Osuský, vy veľmi dobre viete, že tajná voľba bola vymyslená na to, aby sa poslanec mohol rozhodnúť slobodne, bez ohľadu na svoje stranícke sekretariáty, lebo občan potrebuje vedieť, že jeho poslanec keď sa rozhodne, sa rozhodne v jeho záujme, nie v záujme straníckych sekretariátov. A preto treba jednoducho pripustiť tajnú voľbu, pretože to je najspravodlivejšia voľba, to je to, za čo sme celé obdobie neslobody pledírovali. Celé obdobie neslobody sme pledírovali za tajné voľby a dnes povieme, že to nie je možné. Takže nechcem už ďalej o tom rozprávať.
Hovorím, Ústav pamäti národa je o pamäti národa. Pamäť národa je niečo, čo nás má viesť z dneška, zo súčasnosti do budúcnosti na základe poznania minulosti. Pamäť národa obyčajne nerobia súčasníci, súčasníci obyčajne vidia len ten svoj úsek. Pamäť národa musí robiť kvalifikovaný historik, ktorý to vie vyhodnotiť nezávisle, a to je môj kandidát. A každý, kto má záujem o to, aby skutočne Ústav pamäti národa robil to, čo je v zákonnej náplni jeho, tak musí voliť môjho kandidáta.
Ďakujem (potlesk).

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je šesť faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Takže pokračovanie z výboru sa tu istým spôsobom opäť ukázalo.
Pán poslanec Hrnko, hovorili ste o robení pamäti národa. Ja zmením to, čo ste vy povedali. Podľa mňa by ju mal robiť práve ten, ktorý má priamu účasť na tom, čo sa dialo. Verím tomu, že takýto človek má s tým najlepšiu skúsenosť. A keďže viem, že v rodine pani Šípošovej tým celá rodina trpela aj trpí doteraz, tak myslím si, že jej miesto, aj keď historička nie je, je dôležité. Sám ste povedali, že vlastne mladí alebo súčasníci by to robiť nemali.
Ja by som sa možnože ešte pozastavila nad samotným Ústavom pamäti národa. Možnože by bolo veľmi dobré sa zaoberať aj tým, že prečo takýto ústav, z vašich slov teda vidím, že tiež mu dávate určitú dôležitosť, ešte doteraz nemá vlastné sídlo, prečo doteraz musí zápasiť s finančnými problémami.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál.