6. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, že si to vystihla, že je to tá oblasť, respektíve doba neslobody, ktorá tu bola. A je to Ústav pamäti národa, pamäti, ešte raz hovorím, národa, nie nepamäti. A mal by byť zastávaný ľuďmi, ktorí ten morálny kredit majú. A myslím si, že ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, by nemali zabúdať, čo sme my prežili, možnože kedy sme to mohli zvrátiť a nezvrátilo sa to, teraz myslím na rok 1968, aby sa poučili z chýb, ktoré možnože od vývoja nášho národa sa vyskytli, a aby mali dostatočnú výstrahu pred tým, aby sa tieto chyby neopakovali. Kto sa nepoučí z krízového vývoja vo vývoji národa, bude chybu opakovať. A ako si to už priznala, tak aj VPN-ka určitým spôsobom zlyhala, pretože chcela iba kontrolovať, nie prevziať zodpovednosť na Slovensku a neodstavila členov Komunistickej strany od verejných funkcií, tak to je dôsledok toho, čo dneska tu máme. A, žiaľ, už to uznávajú aj predstavitelia v svojich knihách a svojich pamätiach. Ja vtedy som nebol, ja som štrngal v Prešove a bol som za inú obrodu, akú sme dosiahli po tých dvadsiatich piatich rokoch, a tiež som bol prvý, kto bol vyhodený z roboty, ako 28-ročný inžinier. Povedali mi: „Máš smolu, končíš, lebo si sa vzoprel proti tomu, čo sa v uliciach dialo. To znamená, vzoprel si sa tomu režimu, ktorý bol, a išiel si do ulíc.“ Takže, vážení, každý si spytuje svoje svedomie, kde bol. A Ústav pamäti národa musí túto pamäť národa zachovávať pre ďalšie generácie, vedieť čo sa tu dialo a čo sa diať tu nemá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem povedať, že dnes budem za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa v tajnej voľbe voliť pani doktorku Janku Šípošovú. Chcem vám prečítať, čo povedala na svoju otázku, čo chce robiť v živote. Tak jej hlavným heslom v živote je rovná spravodlivosť, rovnaká spravodlivosť pre všetkých, pre obete zločinov a diskriminácie predovšetkým, štát nemá patriť vyvoleným a spravodlivosť nemôže byť na predaj. Práve preto sa snažila ako politička, ako poslankyňa a predložila návrh novely zákona o protikomunistickom odboji. Cieľom tohto návrhu bolo odstrániť amorálny a nespravodlivý sociálny stav, kedy trýznitelia dostávajú vysoké výsluhové dôchodky a nespravodlivo väznení živoria zo svojich podpriemerných dôchodkov.
Treba o slobodu bojovať stále aj si ju stále chrániť, lebo ona je veľmi, veľmi krehká. A preto v správnej rade je potreba, aby boli ľudia čistí a rovní. A myslím si, že nie je vôbec náhodou, práve je to symbolické, že práve dnes volíme člena správnej rady, kedy nielen si pripomíname 10. výročie úmrtia Jána Langoša, ale aj dnes je odhalený pamätník politickému väzňovi Antonovi Srholcovi. Ako som povedala, treba o slobodu bojovať stále aj si ju chrániť. Takže voľme rovných a čistých ľudí do Správnej rady Ústavu pamäti národa.

Ďakujem kolegom za podporné stanoviská. Ľudská pamäť má naozaj takú vlastnosť, že po čase si začíname akoby pamätať a vychádza nám na povrch viac to dobré. Na to zlé ako keby sme a priori zabúdali, to sa ani neudialo. A práve z toho hľadiska je veľmi dôležité, aby sme to nedobré čo sa Slovenska týkalo, oživovali, pamätali, aby sme sa naozaj z toho dokázali poučiť v každom čase. Preto je dôležité, aby sme tento ústav držali naozaj v líniách, ktoré mu boli pri stavbe zákona, pri stavbe samotnej inštitúcie dané do vienka. A teda budeme veľmi zvedaví, aké ďalšie sledovanie Ústavu pamäti národa bude.
Ďakujem.

Vážená snemovňa, ja som chcel predstaviť svojho kandidáta, chcel som predstaviť, prečo som ho navrhol, ale vzhľadom na čas, ktorý ste mi vymedzili, aby sme skončili do 17.00 hodiny, neurobím to. Nebudem sa vyjadrovať ani o Jánovi Langošovi, lebo o mŕtvych treba rozprávať len dobre a zle nechcem povedať a dobrého tu neni čo povedať. Takže to je len toľko na margo toho.
Ale poviem na margo pána Osuského, ktorý vidí všade komunistov a boľševikov. Pán Langoš zakladal Ústav pamäti národa s jednou členkou strany, ktorá tam stále pracuje. Prečo tú nenapádate? Na to sa chcem opýtať.
Plne súhlasím, že treba voliť morálnych a čistých ľudí, nie bývalých politikov, pretože v politike človek obyčajne vždy nejakým tým zvodom prepadne. Môj kandidát je čistý a to, čo povedala pani Jurinová, nechcem to opakovať všetko, je, že je poberateľom zlatých padákov a že sa podieľal na tunelovaní Ústavu pamäti národa. Nuž, vážená alebo vážení, ja som prečítal asi ten článok, odkiaľ ste to zobrali, tam skutočne nie je jedného seriózneho slova. Ak je zlatý padák tri odstupné platy po sedem a polročnom pôsobení v ústave, tak, áno, má zlatý padák. A ten plat nie je taký, aby to mohla byť horibilná suma, ktorá sa dá pomenovať zlatým padákom. A ak nejaký trestný čin spáchal, treba ho dať na orgán, ktorý je na to určený.
A čo sa týka tajnej voľby, pán Osuský, vy veľmi dobre viete, že tajná voľba bola vymyslená na to, aby sa poslanec mohol rozhodnúť slobodne, bez ohľadu na svoje stranícke sekretariáty, lebo občan potrebuje vedieť, že jeho poslanec keď sa rozhodne, sa rozhodne v jeho záujme, nie v záujme straníckych sekretariátov. A preto treba jednoducho pripustiť tajnú voľbu, pretože to je najspravodlivejšia voľba, to je to, za čo sme celé obdobie neslobody pledírovali. Celé obdobie neslobody sme pledírovali za tajné voľby a dnes povieme, že to nie je možné. Takže nechcem už ďalej o tom rozprávať.
Hovorím, Ústav pamäti národa je o pamäti národa. Pamäť národa je niečo, čo nás má viesť z dneška, zo súčasnosti do budúcnosti na základe poznania minulosti. Pamäť národa obyčajne nerobia súčasníci, súčasníci obyčajne vidia len ten svoj úsek. Pamäť národa musí robiť kvalifikovaný historik, ktorý to vie vyhodnotiť nezávisle, a to je môj kandidát. A každý, kto má záujem o to, aby skutočne Ústav pamäti národa robil to, čo je v zákonnej náplni jeho, tak musí voliť môjho kandidáta.
Ďakujem (potlesk).

Ďakujem pekne. Takže pokračovanie z výboru sa tu istým spôsobom opäť ukázalo.
Pán poslanec Hrnko, hovorili ste o robení pamäti národa. Ja zmením to, čo ste vy povedali. Podľa mňa by ju mal robiť práve ten, ktorý má priamu účasť na tom, čo sa dialo. Verím tomu, že takýto človek má s tým najlepšiu skúsenosť. A keďže viem, že v rodine pani Šípošovej tým celá rodina trpela aj trpí doteraz, tak myslím si, že jej miesto, aj keď historička nie je, je dôležité. Sám ste povedali, že vlastne mladí alebo súčasníci by to robiť nemali.
Ja by som sa možnože ešte pozastavila nad samotným Ústavom pamäti národa. Možnože by bolo veľmi dobré sa zaoberať aj tým, že prečo takýto ústav, z vašich slov teda vidím, že tiež mu dávate určitú dôležitosť, ešte doteraz nemá vlastné sídlo, prečo doteraz musí zápasiť s finančnými problémami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, vo vašom vystúpení ma veľmi zaujala myšlienka, že by sme mali voliť morálnych a čistých ľudí, nie bývalých politikov, lebo na nich je vždycky niečo také pochybné, ak som to dobre zachytil. Tak ma to trochu zaujalo práve preto, že vy ste boli 8 rokov politikom, potom ste nasledujúcich 16 rokov boli bývalým politikom, to, že by sa to dalo brať aj ako istá forma sebakritiky, a teraz ste zasa politikom.
Druhá vec, k tej tajnej voľbe. Je rozdiel, tajná voľba či je pre občanov, ktorí si volia svojich zástupcov, alebo je pre tých zástupcov, ktorých si občania zvolili. To je dramatický rozdiel. Ak sa vy nedokážete slobodne rozhodovať bez ohľadu na názor straníckych sekretariátov, je to vaša vec a váš problém, ja to dokážem a nemám s tým problém. A mali by ste to dokázať aj vy.
Posledná vec. Ja som sa vás ešte pred vystúpením spýtal na to, že či aj váš kandidát, a teda aj vy ako navrhovateľ vidíte rovnako kriticky a odmietavo obe totality, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí, aj tú fašistickú zo slovenského štátu Jozefa Tisa, aj tú komunistickú z nasledujúcich štyroch desaťročí, pretože toto je pre Ústav pamäti národa veľmi dôležité, úplne podstatné, lebo Ústav pamäti národa sa venuje obom týmto zločineckým režimom a ľudia, ktorí o ňom rozhodujú, ktorí majú akýkoľvek vplyv na jeho fungovanie, by mali mať rovnako kritický a odmietavý názor na obe totality, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Hrnko, tak vám unikla v tom prejave a v zápale taká veta na tému Ján Langoš, že o mŕtvych sa má hovoriť len v dobrom, áno, aj Rimania vraveli, de mortuis nihil nisi bene, a potom ste to zatĺkli formuláciou, a keďže o dobrom neni o čom hovoriť, tak ste pokračovali. Takáto formulácia je diagnostická. Presne takúto formuláciu by povedal každý puncovaný komunista a eštebák.A ak ste ešte potom povedali, že ste celé obdobie pledíroval za tajnú voľbu, tak sa teda divím, prečo Komunistická strana, ktorej ste boli členom, volila svojich všetkých bossov veľmi často aklamačne a skandovaným potleskom. Neviem, ako sa vám darilo to pledírovanie za tajné voľby, o ktorých teraz hovoríte, pretože ja sa nepotrebujem spovedať nijakému straníckemu sekretariátu, moje hlasovania sú sem-tam nedávno, napríklad zo včera či spred včerajška dôkazom toho, že sa rozhodujem podľa svojho vedomia a svedomia a nemám problém svoje hlasovanie verejne prezentovať, i keď ide o osoby (potlesk).

Pán poslanec Hrnko, musím povedať, že s vami hlboko súhlasím vo vašej obhajobe tajnej voľby, tak ako ste ju pomenovali, že tajná voľba má chrániť slobodu tých, ktorí volia pred nejakým diktovaním straníckych sekretariátov. Dúfam len, že pri najbližšom odvolávaní ministra vnútra alebo vlády budete tiež presadzovať tajnú voľbu, aby náhodou sa necítili niektorí členovia vládnej koalície ustrkovaní svojimi tajnými sekretariátmi a odporúčaniami. Ale každopádne v tomto s vami súhlasím (potlesk).

Ďakujem veľmi pekne. Tak na začiatok by som chcela vzdať naozaj hold mužovi, ktorý tu chýba, Jankovi Langošovi.
A chcela by som ďalej pokračovať, že naozaj si myslím, že tou osobou, ktorá by mala nastúpiť momentálne v našich hlasoch do Ústavu pamäti národa, je Janka Šípošová. V duchu podpory nášho historického vedomia je to priama účastníčka komunistických perzekúcií, predkladateľka zákona na odškodnenie obetí komunistického režimu. Roky bojuje kľudnou cestou za práva politických väzňov, ktorí trpeli počas komunistického režimu. Janka Šípošová je sama dcéra politického väzňa, a preto aj vie, že svedomie je nad každý zákon. Slovensko sa musí vysporiadať so svojou minulosťou, vraví Janka, hrubé čiary nie sú riešením, ich výsledkom sú pomníky zločincom, šliapanie po dôstojnosti obetí komunistických zverstiev a pochybný základ celej spoločnosti. To sú slová Janky Šípošovej, ktorými u mňa získala miesto.
A na záver by som chcela povedať iba, nezabúdajme na odkaz Jána Langoša. Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať.
Ďakujem (potlesk).

Ako ste to povedali, pán poslanec Hrnko, že práve to je to negatívum, že bola v politike, lebo že sa dá zhumpľovať, alebo že sa zhumpľovala? (Reakcia z pléna.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím vás, nediskutujte.

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
Vy ste sa v politike zhumpľoval? (Reakcie z pléna.)Ďakujem.