6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil, vlastne ktorý bude nahrádzať spravodajkyňu, ktorá bola určená gestorským výborom.
Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 139.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Jediný pán poslanec, pán poslanec Fecko. Do rozpravy?

Áno, ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ako som povedal, trošku to rozvediem v rozprave, aby ste mohli, kolegyne a kolegovia, reagovať, pretože o tom to má byť, aby sme si tu vykonzultovali, či tento problém, ktorý každý zákon, ktorý sa tu predkladá, lebo tá novela zákona v prvom čítaní, by mal byť nejako rozobratý plénom Národnej rady, či je to problém alebo neni. Ja tvrdím, že tento problém, ktorý idem riešiť, je problém a uvedomili si to aj kolegovia z vládnej strany SMER, ktorí v prvom volebnom období, teda v prvom, v druhom. V prvom, v ktorom ja som ich mohol zažiť ako vládnucu stranu, to znamená v roku 2012, hneď pánom Podmanickým, bol to jeden z prvých ich návrhov zákonov, na ktorého som ja reagoval. A prakticky plejádu svojich návrhov zákonov, ktoré budem, chcem veriť, že v tomto volebnom období predkladať, začínam tak ako v minulom volebnom období, to znamená, reagujem na tento podľa mňa neúplný, na túto neúplnú novelu zákona, ktorá bola prijatá zo strany vládnych vtedy poslancov SMER-u.
Myslím si, že štát by mal zabezpečovať v prvom rade bezpečnosť svojich občanov. Optimálne by bolo, keby štát veril ľuďom, ľudia verili štátu. To by bolo super, to je asi ideál, ku ktorému každá politická strana alebo politické vedenie, ktoré v tejto republike aj v iných krajinách je, by malo smerovať. Pýtam sa, ak váš sused sa rozhodne chovať krokodíla a vy bývate vedľa neho, aké máte šance, aby ste mu v tom zabránili? Povedzte mi, aké? Žiadne. Keď bude chovať jedovatých hadov v bytovke byt oproti, aké máte šance, aby to nechoval? Žiadne. Je to jeho rozmar, jeho hoby. Áno, beriem, každý sme nejak ladený. Každý máme nejaký svoj životabudič. U mňa je to tiež ornitológia, takže áno, každý niečo máme. Ale musím povedať, pokiaľ začínate ohrozovať bezprostredné okolie, a to nielen tým, že možnože ho stresujete, ale dokonca idete na život a na zdravie, tak to už je veľmi vážne. A som bol veľmi rád, že poslanci vládnej strany SMER zareagovali na levy, pandy, proste triedu cicavcov, že áno, treba to riešiť. Pokiaľ nedá súhlas obec, nemá tam čo robiť, aby sa to tam chovalo.
Žiaľ, to, čo nám vyčítajú, ako opozičným návrhom, nie ste komplexní, nie ste systémoví. Páni kolegovia, teraz z vládnej koalície, toto je komplexné, systémové? Veď predsa naša vyhláška, ktorú máme v našej republike, my sa nemusíme presviedčať, čo je nebezpečný živočích, vyhláška 143/2012 hovorí, čo Slovenská republika zadefinovala pod nebezpečnými zvieratmi. Tu to máte. Je tam šesť tried živočíchov, ktoré prakticky by mali následne v každých nejakých zákonoch, ktoré sa týkajú nebezpečných zvierat, mali byť úplne komplexne presunuté do týchto noviel, ďalších zákonov, ktoré o nebezpečných zvieratách hovoria. Tu sa stalo to, že ste vytiahli z tých šiestich tried, vytiahli ste triedu cicavce a triedy pavúkovce, paryby, obojživelníky, plazy ste vôbec do tejto novely zákona nedali. Tak sa pýtam, sme komplexní, alebo nie sme komplexní? A ja dvojkoľajnosť nemám rád. Dvojkoľajnosť u mňa nemá zmysel, pretože potom sa to začne, rôzne výnimky, rôzne špekulácie. A myslím si, že občania si to nezaslúžia.
Nechcem obmedzovať žiadnych a myslím, že touto novelou nebudem obmedzovať žiadne, by som povedal, nejaké možnosti chovu, ale aby boli tam, kde nebudú ohrozovať bezprostredne život našich ľudí a hlavne susedov, ktorí pri danom nejakom chovnom zariadení budú, samozrejme, musieť bývať. Rodinu si nevyberieme, tam sa narodíme, susedov si už vybrať môžme, ale niekedy je to problém. Niekedy je to problém a pokiaľ ste celý život možnože budovali nejaký dom a naňho šetrili a máte tam už nejaké to zázemie, zrazu príde nejaký zbohatlík alebo ten, ktorý, pre ktorého takéto hoby je akože prvoradé, tak viete, akú máte šancu, aby ste to svoje úsilie toho vášho bývania pokojného, nejakým spôsobom pokračovali, alebo vás doslova, že vyštve, a musíte sa vysťahovať.
Takže, vážení, myslím si, že pokiaľ chceme robiť dobro a nechceme ďalej nejak tú strunu trpezlivosti našich občanov napínať, mali by sme sa zamyslieť, či táto novela, ktorú predkladám, má politické razenie alebo má obyčajné ľudské razenie. Obyčajné ľudské razenie, ktoré hovorí o tom, že zabezpečme, aby si tí občania mohli povedať cez to obecné zastupiteľstvo, či budú mať alebo nebudú mať takýto chov nebezpečného živočícha umiestnený v danej obci. Samozrejme, keď to bude niekde v extraviláne, ak sa obec uznesie, niekde na nejakých opustených pozemkoch, možno, bude to mimo, nech sa páči, som za. Ja som tiež choval papagáje, neboli síce nebezpečné, musel som sa pýtať susedov, či môžem. Lebo aj ony otravovali krikom. Áno, mal som súhlas dookola všetkých, áno, môžte, pán Fecko, chovať papagáje. Mal som ich 650. Nebolo to ani 10 ani 20, mal som 650 dvadsiatich druhov. Takže prakticky bol som si vedomý, že otravujem okolie. Otravujem okolie svojím koníčkom. A to je o tom, či sa vieš vžiť do, by som povedal, pozície toho tvojho suseda, tvojho blížneho, s ktorým tu máš spolunažívať alebo nespolunažívať. A preto ja hovorím, že pokiaľ chceme tu vytvoriť normálnu funkčnú spravodlivú spoločnosť, mali by sme túto, by som povedal, ja tvrdím, že nedokonalosť pri tejto novele, ktorá bola, hovorím, už raz, tento zákon bol novelou schválený, aby sme ju doplnili úplne, aby všetky triedy, či už plazy, jak som čítal, pavúky, paryby, aby aj ony boli podmienené, ak ich niekto chce chovať, súhlasom samosprávy.
Apelujem aj na svedomie vtedajších ešte opozičných, teraz vládnych, teda koaličných poslancov, ktorí za môj zákon, lebo ho nemením, novelu zákona, ja ho nemením, to je to isté, čo som dával v minulom volebnom období, akurát meníme časové horizonty účinnosti, respektíve kedy je potrebné nejak dať, dokedy môže dať ten, čo už chová na ten, na tú obec, to povolenie, aby mal, tak apelujem aj na ich svedomie, aby teraz, keď sú pri koaličnej, koaličnom zoskupení, aby si prehodnotili, či ich svedomie bude za alebo proti. Konkrétne vyzývam kolegu Gála, kolegu Bugára, kolegu Hrnčiara, kolegu Šebeja. Pretože od nich som dostal za, tak som zvedavý, ako sa teraz k tejto otázke postavia, lebo nič iné, nič viacej, nič menej, len to, čo som dával, dávam znovu a budem to dávať do nekonečna. Každý polrok. Ja nie som z tých, ktorý keď sa problém nevyrieši, necháme ho tam niekde v kúte, lebo tento problém tu je a bude stále a ja by som bol veľmi rád, aby naši občania pocítili tú silu štátu, že štát ťa chráni.
Áno, každý by si mal uvedomiť, že ako chce spolunažívať so svojím okolím. A pri tejto príležitosti musím povedať ešte jednu vážnu vec. Hovoril som to aj pri programovom vyhlásení vlády, keď som pani ministerke dával nejaké podnety. Netýka sa to síce nebezpečných, ale je to tiež ako nejaké nebezpečie. Mám podnet. Päťárová rodinná zástavba, to znamená, dom na dome a v strede máte chovateľa holubov. Má päťsto holubov. A vy bývate vedľa neho. Sa pýtam, aký máte pokojný rodinný život, keď vyňdete na ten svoj päťárový, na tú nejakú trojárovú záhradku, dvojárovú záhradku a začnú vám tam nalietavať holuby? V zastavanej zóne, nie niekde na konci obce, v zastavanej zóne a každé vaše prádlo, ktoré vyvesíte, keď periete, každý váš, možnože návšteva vašej záhrady sa končí nejakým tým znečisteným trusom.
Aj to je veľká podľa mňa nejaká otázka, ktorú by sme mali riešiť, možnože aj v tejto novele zákona, ktorú keď by ste to posunuli do druhého čítania, samozrejme, budem veľmi rád, keď to, akože ešte aj to poriešime. Zatiaľ som to apeloval na ministerstvo už štyri roky, zatiaľ sa to neriešilo vôbec, ale aj to by som chcel teda nejakým spôsobom pripomenúť, že možnože aj takýto spôsob, doslova, že otravovania života svojich susedov, by mal štát nejakým spôsobom riešiť, či už cez tú samosprávu alebo cez ten nejaký iný orgán, ktorý má čo do toho povedať. A myslím si, že zákon a zákony, ktoré my tu prijímame, majú čo povedať do toho. Kto iné? Kto iný, ak nie zákony? Pretože zatiaľ sme sa ešte podľa Desatora Božích prikázaní nenaučili žiť a sa ani nenaučíme, takže musíme tu mať zákony. Že sú nedokonalé? Áno, aj my sme nedokonalí ako ľudia, ale mali by sme sa o tú dokonalosť snažiť, či sa nám to páči alebo nepáči. To je jedno, či ste veriaci, neveriaci, kresťania, katolíci, protestanti, ateisti. Mali by sme sa o tú dokonalosť, každý, nejakým spôsobom pokúšať a hlavne, že by ten váš spôsob života, neišlo na úkor vašich blížnych, aby neišlo na úkor vašich blížnych. Preto bez toho koníčka prežiješ, ale bez toho, že by možnože si mohol ten človek v pohode ísť domov, kľudne, bez nejakého stresu, že mu tu vybehne nejaký krokodíl a doslova ho na ulici zje, tak toto, myslím, že už má trošku vážne grády. A mali by sme sa nad tým zamyslieť, aby sme našich občanov takýmto spôsobom nestresovali.
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, nechcem to ďalej naťahovať. Chcem veriť, že vaše svedomie sa prebudí a urobíme ďalšie gesto k tomu, aby občania v náš štát a v náš zákonodarný zbor začali veriť, začali očisťovať si svoje mienky o ňom, čo my tu robíme, čo my tu stvárame. A chcel by som vás naprieč politickým spektrom poprosiť o potvrdenie postúpenia tejto mojej novely zákona do druhého čítania, aby sme tú komplexnosť zabezpečili, keď už v minulom období to bolo trošku nekomplexné, tak teraz aby sme to zavŕšili.
Takže budem končiť tak, ako zvyknem: žime tak, to nám odkazujú naši predkovia, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem. Pán kolega, musím povedať, že keď som prvýkrát počul teda, že chcete s takouto, s takýmto, novelou alebo s takýmto zákonom prísť do parlamentu, tak sa mi to zdalo také, že úplne marginálne, až som si hovoril, že čo to tu má robiť. Ale počúvajúc vás, a musím povedať, že ste ma presvedčil a že, až som si tak hovoril, že, a obdivujem, že dokážete takú marginálnu vec vytiahnuť, ale v konečnom dôsledku aj obhájiť, že naozaj to má dopad na niektorých ľudí, ktorí môžu byť dotknutí, a ak sú dotknutí, tak potom sú naozaj dosť dotknutí. Takže oceňujem tento váš prístup. Aj to, že tu tak za to bojujete a že naozaj nám sa snažíte vysvetliť, ako je to dôležité. A naozaj to vidím ako takú občiansku nepolitickú tému, ktorá by tu nemala mať problém prejsť, pretože je to veľmi praktická vec. Takže vďaka za to vysvetlenie ako, dostalo ma to.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Martin, ja som za tento zákon nezahlasoval už, tuším, trikrát a dúfam, že zaň nehlasujem, teda ja viem, že zaň nezahlasujem znovu, dúfam, že zaň nezahlasuje väčšina tohto pléna, pretože si myslím, že to je jednoducho zlý nápad. Keď má niekto určovať podmienky pre chov zvierat, nech je to veterinárna správa alebo ministerstvo pôdohospodárstva nech povie, na takýchto pavúkov majú byť takéto teráriá, takéto pletivá, takéto dvere, na takýchto hadov majú byť takéto podmienky. A keď sú tie podmienky splnené, tak nech každý chová podľa podmienok, ktoré určil štát alebo daná autorita, ktorá tomu rozumie a ktorá sa v tom vyzná.
Považujem za nemiestne a niekedy možno až "vyřizovanie" si susedských účtov, aby o rozhodovaní, aby rozhodovalo miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo nejakej obce, kde sú častokrát štyria, piati ľudia, o tom, či niekto môže chovať pavúky alebo hady, ktoré nikomu v tej obci nevadia. A bude to čisto o tom, že toho pavúka a hada proste moja manželka nemá rada. A to by nemalo byť.
Takže si myslím, že ak treba sprísniť podmienky, nech to spraví štát, nech to spraví veterinárna správa, nech to spraví ministerstvo prostredníctvom vyhlášky a nech sa prísne, nech sa prísne vyžaduje, aby tieto podmienky boli splnené. Ale nie, aby o tom rozhodoval ne, neodborný orgán, ktorým to miestne zastupiteľstvo je.
A čo sa týka susedského života, pozrite sa, najnešťastnejší človek, keď príde domov, je aj tak premiér Fico. A jakých fajných susedov má? (Potlesk.)

Pán poslanec Lukáč.

Ďakujem. Ja by som rád podporil kolegu Fecka. Myslím si, že je to úplne jednoduchá novela, ktorá rieši túto problematiku komplexne. Zároveň to nevylučuje to, čo povedal pred, hovorca, pán Poliačik. Áno, ministerstvo to môže upraviť vyhláškou, ale je dobré, ak konečné slovo bude mať obecné zastupiteľstvo, hlavne v malých obciach, lebo veľmi výrazne to môže prispieť k dobrým susedským vzťahom. S tým súhlasím. Osobná skúsenosť.