6. schôdza

Ďakujem aj kolegovi Grendelovi za jeho veľmi výstižný citát súčasnej situácie.
K pánu poslancovi Pčolinskému. Vy ste hovorili, že je tam duplicita s tými podnetmi. Nikde ste nevysvetlili, že v súčasnom znení zákona či je tam tých päť podnetov, minimálne tri z opozície. No nie je to tam.
Za druhé. Áno, môžeme tu mať nejaké jazykové cvičenia, či by sa Najvyšší kontrolný úrad mal volať Najvyšší kontrolný úrad alebo tak, ako je to v angličtine, že Supreme Audit Office, je to úplne jedno, ja si myslím, že či je to Supreme Audit Office, alebo je to Najvyšší kontrolný úrad, ten výbor pre NKÚ by v Národnej rade existovať mal. A práve preto, že podčiarkuje tú dôležitosť NKÚ, ktorú NKÚ v chode má a v tom kontrolnom pilieri riadenia štátu.
Takže v tom sa s vami nezhodujem, držím vám palce v príprave novely, nech sa páči, inšpirujte sa aj týmto, ak sa vám to páči, ak nie, prineste vlastnú, lepšiu novelu.
A ďakujem, to je asi všetko.

Ďakujem, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 148, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 142.
Dávam slovo pani poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 148.]

Ďakujem veľmi pekne. Cieľom tohto návrhu zákona je zmena infozákona, ktorá by mala viesť k väčšej transparentnosti a k väčšej dôslednosti zverejňovaných informácií. Ak dovolíte, tak poviem viac následne v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. 
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. 
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. 
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Alebo teda, pani poslankyňa, vám som to dal, aj tak by som dal slovo.
Takže nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem veľmi pekne. Návrh zákona, s ktorým prichádzame, vychádza z aplikačnej praxe a s problémami, s ktorými sme sa stretli pri odhaľovaní, ja to poviem, že rôznych káuz, alebo keď sme dohľadávali rôzne informácie.
Prvá taká závažná zmena sa týkala rozšíreniu okruhu povinnej osoby. Keď sme si pýtali informácie od niektorých podnikov, kde má štát napríklad 100 % účasť, tak sme dostali odpoveď, že nie sú povinná osoba, a skutočne je to tak.
Predstavte si, že štát založí firmu A, má v nej 100 %, firma A založí firmu B, v ktorej má 100 % a firma A spoločne s firmou B si založia, majú firmu C. Podľa zákona, podľa infozákona, infozákon sa tvári tak, ako keby v tejto firme C neboli žiadne verejné prostriedky, ako keby to nebola povinná osoba, ako keby tá firma C nenarábala s verejnými financiami. Táto firma C nie je povinná zverejňovať vôbec nič. Samozrejme, nejde o vymyslený príklad, takýchto firiem mimo dosahu verejnej kontroly je mnoho.
Napríklad keď si zoberiem Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Slovenskú záručnú a rozvojovú banku založilo ministerstvo financií, čiže v tomto prípade je to firma B, štát, ministerstvo financií založilo Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, Slovenská záručná rozvojová banka musí zverejňovať informácie, je to povinná osoba. Slovenská záručná a rozvojová banka založila zas firmu B, je to SZRB Asset Management. SZRB Asset Management je tiež povinná osoba, musí zverejňovať informácie. Ale Slovenská záručná a rozvojová banka a SZRB Asset Management vlastnia spoločne eseročku Slovenský záručný a rozvojový fond, o hospodárení tejto spoločnosti nevieme vôbec nič, hoci 100 % zdrojov v tejto firme v Slovenskom záručnom a rozvojovom fonde je verejné zdroje, a oni nemusia podľa zákona zverejňovať vôbec nič.
A narazili sme na to pri takom príklade, keď sme našli zmluvu, že za hodinu právnych služieb si v minulosti tento Slovenský záručný a rozvojový fond vypýtal cenu až 180 až 540 eur za hodinu. Toto bola zmluva, ktorú mal Slovenský záručný a rozvojový fond, to bolo v minulosti, chceli sme sa dopátrať, koľko platí za právne služby dnes, ale nedopátrali sme sa toho. Takisto napríklad by ma zaujímalo, ako hospodári Slovak Investment Holding. Takisto je to spoločnosť, ktorá je založená, plne vlastnená Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, ktorú zase vlastní ministerstvo financií. Ale o jej hospodárení sa tiež nedozviete vôbec nič.
Alebo napríklad, koľko platí Národný centrálny depozitár cenných papierov za prenájom svojich kancelárií na Trnavskej ceste. Ani to sa nedozviete, lebo na svojej stránke nezverejňujú vôbec nič.
Teraz som hovorila o ministerstve financií, prejdime napríklad na ministerstvo hospodárstva. V súčasnosti sa chystá obrovský projekt nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Bude to zastrešovať Slovenská energetická spoločnosť a táto firma je spoločným podnikom Slovenskej jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, JAVYS, ktorá tam vlastní majoritný podiel. Ale o hospodárení tejto spoločnosti sa taktiež nič nedozviete, pretože to nie je povinná osoba.
Čiže prvý cieľ tohto zákona bolo rozšíriť okruh povinných osôb, aby sa povinnými osobami stali aj spoločnosti, všetky spoločnosti, ktoré, ktoré hospodária so spoločným majetkom, s majetkom štátu.
Druhým problémom, na ktorý sme narazili bolo to, že obce, štát alebo ústredné orgány štátnej správy sa vyhýbajú infozákonu alebo zverejňovaniu napríklad zmlúv, alebo všetkých informácií, ktoré by mali zverejňovať, takým sofistikovaným spôsobom, že tieto podstatné informácie skryjú do príloh. V súčasnom znení infozákona prílohy doteraz nemuseli zverejňovať, prílohy zmlúv. To znamená, že oni síce do zmluvy dali celkovú sumu, ale do prílohy dali napríklad cenovú štruktúru alebo koľko kusov sa nakúpilo za danú sumu. Bez tejto informácie je verejná kontrola v podstate nemožná. Takže navrhujeme, aby sa povinne museli zverejňovať aj všetky prílohy zmlúv.
A poslednou zmenou je zverejňovanie, vypustenie, vypustenie výnimky. Doteraz sa nemuseli zverejňovať zmluvy NDS, teda majetok, ktorý prechádzal do vlastníctva NDS. Vzhľadom na škandály s pôdou pri..., ktorá sa odkupovala pod obchvatom Bratislavy, tak túto výnimku navrhujeme vypustiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Končím možnosť, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Dostál.

Ďakujem. Chcel by som sa vyjadriť k druhému z tých troch bodov, o ktorých hovorila pani poslankyňa Remišová vo svojom vystúpení, a síce k tomu, že okrem zmlúv sa majú zverejňovať aj ich prílohy a dodatky.
No toto je vec, ktorá by v normálnej krajine nemusela byť predmetom návrhu novely, pretože v normálnej krajine by sa nerešpektoval len text zákona, ale aj duch a zmysel zákona. A duch a zmysel zákona je, samozrejme, taký, že ak zákon nariaďuje povinné zverejňovanie zmlúv, tak sa tým myslí, že majú byť zverejnené všetky podstatné náležitosti, ktoré sa tých zmlúv týkajú, a teda aj ich akékoľvek zmeny a dodatky a, samozrejme, aj prílohy, ktoré obsahujú podstatné náležitosti. Čiže bolo by to samozrejmé a štátne orgány a ďalšie povinné osoby by sami od seba zverejňovali nielen zmluvy, ale aj prílohy a dodatky, pretože by rešpektovali nielen suchý text, ale aj duch zákona.
Žiaľ, nežijeme v úplne normálnej krajine, a preto je potrebné niektoré veci povedať explicitne a nespoliehať sa na to, že štátne orgány a samospráva budú robiť takú vysoko sofistikovanú robotu, že okrem textu zákona budú rešpektovať aj duch zákona, preto si myslím, že tá novela je veľmi užitočná a hodná podpory.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tom tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prerokovaniu petície občanov Slovenskej republiky podanej Národnej rade 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom. Petícia má tlač 18.
Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Kresákovi a prosím ho, aby podal informáciu o prerokovaní petície vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.

(Rokovanie o petícii občanov Slovenskej republiky podanej Národnej rade Slovenskej republiky 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom, tlač 18.)