6. schôdza

Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Ján Budaj.

Ďakujem pekne aj za túto milú, nielen duchovnú, ale i kultúrnu udalosť. Chcem pripomenúť, že imperatív ekonomizmu káže šetriť, a ja s tým absolútne súhlasím. Na druhej strane rozum radí nešetriť natoľko a tak, aby sa šetrením spôsobili ešte väčšie škody.
Pán minister, v skutočnosti by tu mal byť zákon, kde by sa málotriedky menšinové podporovali z osobitného fondu tak, aby málotriedky nemenšinové naozaj neboli iba z pohodlnosti a neprežívali tam, kde naozaj sa dá vycestovať do susednej obce, a žiaci nielenže nič nestratia, ale, naopak, získajú, lebo získajú kvalitnejšiu školu.
Vy máte naraz v tom zákone pomiešané hrušky s jablkami. Chápem, že je to akútne riešenie a že to chcete mať rýchlo z krku, ale v skutočnosti ten problém patrí do inej oblasti. Podporovanie málotriedok menšinového jazyka by sa malo financovať z iného fondu a vy by ste si mali riešiť pravidlá pre každého študenta mimo, mimo toho, kto by spadal pod podporu z tohto fondu, spravodlivo a rovnako, bez výnimiek, či je to Maďar, Slovák alebo Rusín.
Toto v tomto zákone nemáte a chcel by som vás vyzvať, aby ste prinajmenej pre budúcnosť diskutovali o tom, aby sa naozaj podpora málotriedok, v ktorých ide o uchovanie kultúry a jazyka, diala tak, aby nebola na úkor školského systému, aby bola na výške školského systému, lebo ona súvisí s kultúrnym bohatstvom, ktoré treba zachovávať z vyššieho princípu, než je ekonomizmus.

Ďakujem. S faktickou ešte pani poslankyňa Erika Jurinová. Uzatváram možnosť faktických a poprosím pani poslankyňu Eriku Jurinovú.

Ďakujem pekne. No v prvom rade ďakujem kolegyni Sone Gaborčákovej za možnože takú genézu kultúrno-spoločenského vývoja Rusínov na Slovensku. Z toho, čo bolo povedané, je asi úplne jasné, že rusínska kultúra, bohužiaľ, upadá. Neupadá ako taká kultúra, ale upadá financovanie možno školstva. Viem, že je to na programe dňa, a pán Budaj veľmi dobre vyjadril možno spôsob, akým by sa dali, dali ošetriť, dala ošetriť podpora menšinového školstva. Rovnako si myslím, ako to tu už bolo povedané niekým iným, myslím, že kolegyňa Remišová, že tuto ide o podčiarknutie splnenia si niektorého z bodov alebo jedného z bodu strany MOST - HÍD, aby sa do..., aby sa proste konalo vo veci národnostných menšín. Ale tak ako aj kolega Budaj povedal, podľa mňa tunák sa miešajú hrušky s jablkami. A spôsob určite nie je správny, ktorý zvolilo ministerstvo.
Treba veľmi rozumne rozlišovať, že čo je naozaj efektivita, a to, čo pomôže národnostným menšinám a rozvoju kultúry týchto menšín.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa Gaborčáková asi nebude reagovať.
Poprosím, pán poslanec Branislav Gröhling.
Pripraví sa pán poslanec Zsolt Simon.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s málotriedkami sa ako hlavný argument používa hlavne dostupnosť vzdelania pre všetkých. Ja chcem povedať, že určite som za to, aby málotriedky boli zachované tam, kde sú potrebné. Je nutné ich zachovať tam, kde v blízkosti nie sú žiadne iné plnoorganizované školy. Ak je obec príliš vzdialená od iných obcí, kde sú tieto plnoorganizované školy alebo v prípade ich nespája žiadna cesta, nechcem hovoriť, že autobusové spojenie, ale žiadna cesta s okolím.
Táto novela sa od septembra má dotknúť 60 škôl, ktoré ministerstvo uvádza v prílohe zákona. Ja iba pripomeniem, že je to 60 škôl, ktoré majú žiakov od päť do jedenásť. Tridsaťšesť týchto škôl je vyučovacích s jazykom slovenským, 23 s jazykom maďarským a jedna je s jazykom rusínskym, tak ako uvádza aj dôvodová správa.
Ale pozrime sa, že koľko z týchto škôl je naozaj v ťažko dostupných oblastiach, a teda ktoré sú nevyhnutné. Je pravdou, že 59 z tých 60 škôl má plnoorganizovanú základnú školu v blízkosti do 15 kilometrov. 36 z týchto 60 škôl má plnoorganizovanú základnú školu dokonca v blízkosti do 6 kilometrov. Teda z väčšej časti ide školy, ktoré sú relatívne v blízkosti iných plnoorganizovaných škôl, a dokonca z tých 59, lebo ja som si robil tabuľku, je 44 škôl v obciach, ktoré majú absolútne dokonalé autobusové spojenie, takže môžu ich využívať žiaci v druhom stupni. Navyše v súčasnom demografickom vývoji zrejme mnoho z týchto málotriedok naozaj zaniknú, a preto sa musím spýtať, či toto riešenie, toto jednorazové riešenie, zachránenie týchto škôl je naozaj koncepčné, a že či je to riešenie problematiky. Ja si myslím, že nie, lebo v prípade viacerých týchto škôl, ktoré, myslím, že v prípade iba tých 36 škôl, o ktorých rozprávam, by možno stálo za zváženie zriadiť špeciálne školské autobusy, ktoré by vozili tieto deti do väčších škôl s pedagogickým kvalifikovaným dozorom. Išlo by určite o efektívnejšie riešenie tejto situácie.
V konečnom dôsledku si povedzme, že je užitočné, ak žiaci vyrastú a budú dochádzať na druhý stupeň do najbližšej plnoorganizovanej základnej školy, ja len pripomeniem ešte zopár ľudí, že aj splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny pán Bukovský za stranu MOST - HÍD povedal, že musíme nájsť koncepčnejšie riešenie, ako sám povedal, že toto riešenie by mali byť školské autobusy s kvalifikovaným a pedagogickým dozorom.
Teraz mi napadla jedna myšlienka, ktorú som aj hovoril vo faktickej, že príde mi veľmi vtipné, že zákon pred tromi rokmi aj množstvo poslancov, ktorí tu sedia, schválili a teraz bude hlasovať za to, aby sa tento zákon zmenil. Na jednej strane sa to podporuje, na druhej strane sa to nepodporuje. Pre mňa aj ministerstvo trošku, nechcem povedať, že zavádza, ale na jednej strane hovorí o racionalizácii, o zlučovaní a zrušení základných a stredných škôl, ja viem, že budete hovoriť teraz, že až od druhého stupňa, ale najskôr to bolo hovorené všeobecne, ktoré majú teda žiakov a nevystačili im tieto bežné normatívy, a na druhej strane chcete robiť racionalizáciu.
Ja využijem, pán poslanec Gál, keď ste tu, nechcem hovoriť nič, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, ani tam komentovať veci, ale ja som to tak pochopil z toho, čo vy ste rozprávali, že všetky tie ostatné, a nehovorím o tom obsahu, hej, že všetky tie veci, ktoré ste dávali, ste tak potlačili, a že ste zvýraznili tie málotriedky. Ale pre mňa to tu nie je koncepčné riešenie, vyriešiť málotriedky tým spôsobom, že novelou zachrániť 60 málotriedok v tomto roku, keď na budúci rok ich môže byť 90 a nevyriešite financovanie ani nič ostatné, hej.
Ja si myslím, že vzniká dosť nespravodlivá situácia, pretože takto na jednej strane nútime mať viacej žiakov vo veľkých školách a malým školám v podstate dovolíme mať žiakov iba menej. Nie je to férové voči zriaďovateľom, nie je to férové voči riaditeľom bežných základných škôl. Preto si povedzme, že oni musia naháňať čo najviac žiakov, aby im vystačil normatív, aby mohli zaplatiť zamestnancov, aby im školu nezavreli. Oni musia plniť nejaké minimálne počty tých žiakov v triedach. Učitelia, riaditelia z týchto bežných základných škôl musia žiadať o finančnú pomoc rodičov, iných, aby im prispeli. Všetci vieme tie príhody s plastovými oknami, IT technikov, počítačových miestností a tak ďalej. Tieto školy stále potrebujú viacej žiakov, aby im financie z normatívov vystačili, a na druhej strane málotriedky, ktoré dostávajú na žiaka omnoho viacej peňazí, majú zvýšený normatív, mnohé sú dofinancovávané cez dohadovacie konanie a k tomu ani ešte nemusia pri tých 36 plniť ten minimálny počet žiakov. Mne to príde veľmi neférová situácia oproti ostatným školám. A toto naozaj nie je, ako to bolo spomínané, o nejakých ekonomických aspektoch, lebo ja si myslím, že to by malo byť asi aj ten vedľajší efekt. Ja keď som vnímal vždy parlament, tak som ho vnímal tak, že sa zaoberal tým, že či voliť riaditeľa školy, či zrušiť alebo nezrušiť deviaty ročník, či taká maturita alebo onaká maturita je dôležitá.
Ale ja si myslím, že sa nezameriavame na najdôležitejšiu vec, ktorá je, a to je na kvalite vzdelávania, ktorú poskytujeme týmto mladým ľuďom. My by sme mali rozprávať o kvalite vzdelávania, mali by sme rozprávať o výsledkoch našich žiakov. Ja neviem, že či je tu ešte, teraz ma napadlo, pani poslankyňa Cséfalvayová v istej tlačovej správe minulý týždeň povedala, že málotriedky tvoria, ja to prečítam, aby to bolo doslovne: "sociálny a kultúrny život obce, a preto by nemali byť zrušené".
Ja si myslím, že asi všetci s tým súhlasíme, že naozaj škola je určitým spôsobom súčasťou kultúrneho a spoločenského života v tej obci alebo meste. Ja sa ale musím spýtať, že načo nám slúžia školy. Že či školy nám slúžia na to, aby poskytovali nejaký kultúrny program tej obci, alebo, a mali by byť nejakými kultúrnymi stánkami, alebo že či školy sú vzdelávacie inštitúcie a v prvom rade majú vzdelávať? Lebo to je pre mňa priorita. Myslím si, že koncepčnejšie bolo by zamerať sa na výsledky týchto škôl, prosím vás. Nesledujme teda počet, množstvo žiakov, lokalitu, či tvoria kultúru obce, alebo netvoria kultúru obce, ale namiesto toho, prosím vás, sledujme konečne v školstve kvalitu výučby, výsledky žiakov a ich pripravenosť reálne na druhý stupeň, ktorá je. A na základe týchto informácií by sme mali postupovať.
Keď sa dozvieme, a ja som už povedal aj na našom výbore, že keď sa dozvieme, že tieto školy majú najlepšie výsledky alebo lepšie výsledky ako iné základné školy, úplne ich podporujme, zachovajme ich, ale nevytvárajme teraz takú nespravodlivú situáciu, v ktorej štandardné základné a stredné školy musia bojovať o žiakov a musia spĺňať minimálne počty, zatiaľ čo v tomto roku, teda v nasledujúcom školskom 60 málotriedok bude ospravedlnených a ďalší školský rok ich môže byť 90. Na to, čo chceme vo vzdelávaní dosiahnuť, sa môžeme pozrieť naozaj dvomi pohľadmi, a buď je to ekonomický aspekt, teda buď chceme v tom vzdelávaní mať nejaký systém, teda systém, efektivitu, alebo nie. Že buď chceme efektívne vynaložiť tie financie za tie kvalitné výsledky, ktoré sú, alebo nie. My môžeme povedať, že buď chceme, buď chceme kvalitu alebo chceme iba kvantitu a chceme množstvo mať málotriedok. Ja si myslím, že tieto dve veci by sa ale mohli dať aj skĺbiť. Hej? A my momentálne sa veľmi, veľmi nesprávne zameriavame na kvantitu a povedzme si pravdu, že o tej kvalite absolútne nič nevieme. Keby v tej dôvodovej správe bolo, že málotriedky sú kvalitnejšie na základe testovania, na základe porovnávania, na základe výsledkov v druhom stupni, ja nepoviem ani pol slova. Ale my absolútne teraz nevieme, na základe čoho fungujeme, a myslím si, že všetky vyjadrenia sú prioritne emotívne a nie sú podložené číslami. Takže by sme sa mali sústrediť na to, či škola pripravuje žiaka na život, mali by sme sa sústrediť na to a zaujímať sa, že čo urobiť už na prvom stupni, ako zmeniť výučbu, ako pripraviť žiakov na ďalšie vzdelávanie, aby neskôr v pätnástom roku naši žiaci aj v tých medzinárodných hodnoteniach neklesali, ale aby, naopak, aj stúpali a aby sa tieto výsledky stále zvyšovali. Ja si myslím, že toto by malo zaujímať prioritne parlament a ministerstvo.
Mimochodom, mám tu ešte tak rýchlo poznačené, čo som si pozeral, že aj OECD nás upozornilo, že máme priveľa malých škôl na Slovensku. Hej? Pri tej otázke málotriedok teda môžeme hovoriť o tom, že mnohé z uvedených málotriedok, ktoré má zákon chrániť, sú naozaj v dostupnosti iných škôl, a teda nie sú nevyhnutné. Môžeme argumentovať aj tým, že množstvo z nich naozaj nedokáže fungovať z navýšených normatívov a snaha zachovať ich trošku odporuje tej snahe o racionalizáciu.
Ja si myslím, že naozaj by sme sa na túto problematiku mali aj na problematiku iného školstva, myslím teraz regionálneho, či už základného, alebo stredné školy, pozerať cez kvalitu toho vzdelávania a mali by sme sa pozerať na výsledky týchto škôl, až na základe toho prinášať nejaké riešenia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca štyria poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásenia faktickými poznámkami. Poprosím, pán poslanec Gábor Gál.

Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem sa vám poďakovať, že ste boli veľmi vecný, pán kolega, ale pozeráte sa na to troška alebo až priveľmi merkantilisticky, asi je vám ľúto tých finančných prostriedkov, ktoré pôjdu do týchto škôl s malým množstvom žiakov, ale určite viete, že investícia do školstva je vždy najlepšia, vždy sa vypláca, najviac vypláca v tej danej spoločnosti.
Kvalita a kvantita. Nedá sa to porovnať, nedá sa tá rovnica takto nastaviť, lebo mnohé málotriedky, mnohé školy, kde majú malý počet žiakov, vykazujú vysokú kvalitu. Čiže je to len o potom ľudskom substráte na tej-ktorej škole. Tento zákon je o tom, aby zriaďovatelia nemuseli zo zákona zatvárať školy. Keď sa zriaďovateľ aj teraz, alebo aj po zmene tohto zákona sa rozhodne, že zavrie školu, tak ju zavrie. To je rozhodnutie zriaďovateľa. Ale aby sme tu my v Bratislave, tu v tomto, v tejto sále nepovedali, že ktorá škola sa má zavreť a ktorá nie. Potom áno, to je druhá vec, musíme nastaviť aj financovania škôl. Ale teraz v prvom rade ide o to, aby sme dali čas tým školám, kým nevymyslíme nové financovanie, aby sme my nepovedali to, že ktorá škola sa zavrie a ktorá nie. Potom, keď nastavíme model financovania škôl, potom budeme mať jasnejšie a potom budeme nastavovať pravidlá tak, aby sme, aby sme zachovali tie školy, ktoré musíme zachovať.
Proste táto spoločnosť musí aj nerentabilné školy, aj nerentabilné ustanovizne, aj iné inštitúcie zachovávať, lebo to je v záujme spoločnosti. Nielen čistý merkantilistický vzťah.

Ďakujem. Pani poslankyňa Veronika Remišová.

Ďakujem pánu kolegovi Gröhlingovi za prínosnú rozpravu. Ja by som len chcela povedať, ako je to v Čechách. V Čechách je minimálny počet žiakov na triedu 17, čo, si myslím, že je celkom rozumný počet. A stále hovorím, že toto je len zobchodovanie nejakej priority MOST-u, pretože ešte v roku 2012 minister Kažimír sa svätosväte dušoval, že je neúnosné, ak u nás fungujú školy s jedným, piatimi alebo siedmimi žiakmi. Vtedy na Slovensku pôsobilo viac ako 280 základných a 11 stredných škôl, kam chodilo maximálne 20 žiakov. A ja teraz nehovorím, že či by sme ich mali zrušiť, alebo by sme ich nemali zrušiť, ale ja som nikde nevidela nejaké predstavené, predstavenie alternatívnych riešení, napríklad v akom type budov sú tieto školy, málotriedky, a či aj, či sa tu nedajú urobiť nejaké úspory.
A ten príklad, ktorý som uviedla, obec Réca, to je naozaj typický príklad neefektívneho, neefektívneho využívania prostriedkov, na hlavnej ulici dve budovy školy, jedna maďarská s piatimi žiakmi, druhá slovenská 35 žiakov. Načo je toto dobré? To neni dobré ani pre žiakov, ani pre rodičov, ani pre učiteľov. Ak hovoríme o tom, že chceme, aby sa posilňovala nejaká vzájomná integrácia a vzájomné porozumenie medzi menšinami, tak čo je lepšie, ako dať tie maďarské deti, spraviť im tam v tej integrovanej škole program s maďarským jazykom tak, ako to chcú, ale budú v škole s tými slovenskými deťmi.
Však prepána, prečo by malo v jednej obci na dvoch, pár krokov od seba fungovať dve rôzne školy?