9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Tak náš klub teda si povedal, že tento zákon odmietne takpovediac z filozofických dôvodov, pretože si myslíme, že v konečnom dôsledku nebude ničím iným len dymovou clonou. Ale musíme rešpektovať to, že naozaj pani ministerka vložila do toho veľa a jej argumentácia je presvedčivá, aspoň pokiaľ ide o preukázanie vôle niečo robiť. Avšak naše obavy pretrvávajú.
My sa obávame, že ak hovoríme o znižovaní korupcie, pre koho to bude to znižovanie korupcie? Určite nie pre tých vyvolených ako Bašternák a špičky SMER-u. Keď hovoríme, keď hovoríme už o detailoch, tak potom transparentnosť. Komu pomohla skutočnosť alebo ako pomohla v znižovaní korupcii skutočnosť, že vidíme zmluvy? Pozrite sa napríklad na zmluvy, ktoré uzatvára Generálna prokuratúra. Jednoducho je to výsmech, ani tam celú zmluvu nedávajú, všetko to robia tak, aby sa nedalo vidieť, čo vlastne kupujú. A to je, prosím, orgán, ktorý je poverený chránením zákonnosti.
Pozrime sa napríklad, keď hovoríme o Okresnom súde Žilina ako o pracovisku, ktoré toto bude mať na starosti. Pozrime sa, ako funguje Okresný súd Malacky, ktorý má na starosti veci v oblasti verejného obstarávania. Tam, neviem, či je to teraz ešte tak, ale donedávna rozhodoval všetky veci, na 99 % všetkých vecí v oblasti verejného obstarávania rozhodoval jediný sudca, prosím pekne, a nikomu to nevadilo. To aj v tej Žiline bude tak?

Ďakujem pekne za slovo.
Pani ministerka, vy ste povedali, že tento zákon prinesie maximálnu transparentnosť do vzťahov. No v tejto podobe, v akej to predkladáte, obávam sa, že tá transparentnosť tam bude ale minimálna, nie transparentná; nie maximálna. My ho zrejme podporíme v prvom čítaní, aby išiel do druhého čítania, ale, samozrejme, očakávame, aby ten, samozrejme, očakávame úpravy, respektíve pozmeňovacie návrhy tak, aby naozaj tento zákon priniesol tú maximálnu transparentnosť. Nachádzame sa v stave, keď schránkové firmy dnes valcujú tendre, valcujú, respektíve tie najväčšie štátne zákazky a pokiaľ s tým niečo neurobíme a neobmedzíme vplyv finančných skupín a niektorých vybraných oligarchov, tak, bohužiaľ, skôr či neskôr sa staneme krajinou, kde toto prekvitá, tým myslím Grécko, Rusko a podobne.
Čiže ja naozaj oceňujem tiež snahu, že tento zákon tu dnes je, oceňujem, že chcete s tým niečo urobiť, ale keď už ideme niečo urobiť, tak to urobme poriadne a urobme to tak, aby nikto nemohol ani zľava, ani sprava vyčítať, že je to deravé. Pretože v tejto podobe naozaj tá maximálna transparentnosť tam nebude. Bude nejaká, ale nebude maximálna.
Ďakujem.

Pani ministerka, mrzí ma, že reagujete len na niektoré selektívne veci. Ja o tom budem v rozprave hovoriť. Skutočnosť, že sú licencované subjekty vyňaté z celej právnej úpravy, budem hovoriť o konkrétnych kauzách z minulosti. Ak je niečoho synonymum obrovskej kauzy, už o tom hovorila pani kolegyňa Remišová, je to kauza SkyToll, diaľničné mýto. Absolútne v pohode to budú môcť urobiť ešte raz. Malina. Vôbec nepodliehajú zákonu. Kauza Towercom. Teraz, ja viem, že ten zákon písalo ministerstvo spravodlivosti, ale mali sme tu už aj zákony, ktoré písali finančné skupiny. A jedna finančná skupina podľa mňa sa tomuto strašne teší, ktorá bola aj za kauzou diaľničného mýta, aj za kauzou Towercom. Je to podľa mňa nevysvetliteľné. Okrem toho, že to ide nad rámec vládneho programu, ale to teda mňa vôbec nezaujíma, pretože práve cez rôzne licenčné konania tu dochádzalo k presunu obrovských verejných zdrojov do rúk finančných skupín a veľmi netransparentným a predraženým spôsobom. Ak sa toto z právnej úpravy vyníma, lebo na tom nie je v koalícii dohoda, tak moja otázka znie potom, kde je ten limit proste akože. Kde je ten limit? A mne sa zdá, že aj v tomto prípade už bol prekročený.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani ministerka, dá sa súhlasiť s jednou vecou s vami, že základom proti korupcii je transparentnosť. Však je to len dovtedy, pokiaľ nejde o kamufláž. Keď aj odhliadneme od tých procesných neistôt, o ktorých hovorili moji predrečníci, tak vo finále sa možno dozvieme, že niekde na Kajmanoch 21-ročná dievčina zarába milióny eur, dozvieme sa to transparentne a čo? Papier znesie všeličo. Snažíte sa navodiť dojem, že zákon je protikorupčný. Áno, je to možné, že zachytia sa malé ryby, ale tak, ako povedal aj kolega Lipšic, tak tí veľkí žraloci elegantne vykľučkujú a dnes už sa smejú a tomuto zákonu tlieskajú.
Môj názor je, že pokiaľ nezačne riadne fungovať v našej krajine justícia, tak tváriť sa a riešenie hľadať tým, že sa prenáša zodpovednosť na banky, advokátov a notárov a iné subjekty, tak je to falošné. Zodpovednosť za charakter štátu má vláda a jej predstavitelia. A pokým nedokážete urobiť poriadok s vlastným ministrom, tak tento zákon je veľmi nedôveryhodný.

Ďakujem za slovo.
Pani ministerka tu hovorila o tom, že zákon bude záležať na jeho vykonateľnosti. Tento zákon už len z podstaty svojej komplexity jednoducho vykonateľný nie je a v našom prostredí, či už v súčasnom, ale aj keby sa začalo čistiť, tak možno o 20 rokov je čiastočne vykonávateľný. A ako u nás prebiehajú tendre? Tendre prebiehajú tak, že už zadanie tendra pošle, pokiaľ nehovoríme o nejakých malých tendroch, ale ako sme videli pri SPP, J&T, ako vidíme pri veľkých IT tendroch, jednoducho pošle tá firma, ktorá to následne vyhrá, pošle zadanie tendra, tí úradníci to len jednoducho, dajú tam hlavičku ministerstva a nezmenia ani vlastnosti dokumentu pre istotu a hodia to na stránku. A detto zmluva, keď sa podpisuje, tak tú zmluvu pošle už IT firma a nieže tá zmluva nie je skontrolovaná po stránke vecnej, odbornej, ale tá zmluva nie je skontrolovaná ani po právnej stránke, či aspoň právne zodpovedá nejakým náležitostiam, ktoré má zmluva mať. Takto u nás prebiehajú tendre! Ale hlavne, keď budeme vedieť, kto je majiteľ a minimálne ten fiktívny niekde napísaný, tak sa všetko zrazu zmení. Samozrejme, nezmení sa absolútne, absolútne nič.
Naozaj preniesť ešte váhu na advokátov alebo banky, keď vieme, že minimálne teda jedna veľká banka si ani len základné povinnosti pri pochybných transakciách, politicky exponovaných osobách a pochybných osobách absolútne nieže neplní, ale ešte to kamufluje úplne nehanebne pred verejnosťou, a povedať, že banka má niesť zodpovednosť za to, že či potvrdzuje nejaké informácie o niekom zo zahraničia? Čo má banka s nejakými Kajmanskými ostrovami, keď je na Slovensku? Čiže toto je jednoducho absolútna nehoráznosť, to prenesenie na súkromný sektor, nehovoriac o tom, že majitelia sa môžu kedykoľvek zmeniť, keď to advokát potvrdí, toto sú majitelia, o hodinu môže byť situácia absolútne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som sa chcela spýtať k tomu, čo ste spomínali, len otázku, ste hovorili, že budú sa zverejňovať skutoční vlastníci v rámci transpozície smernice, ale bude to neverejný údaj, a chcela som sa spýtať, či nemôže ísť Slovensko nad rámec smernice a dať to ako verejný údaj. Vlastne tak ako to v tom registri, aj vo Veľkej Británii je to verejný údaj.
No a potom ešte k tým ostatným poznámkam. Ja som si tak hovorila, že je tam síce pokuta aj; takto; treba povedať, že aj v tej Veľkej Británii majú problém, že tá úspešnosť, to zaviedli vlastne v lete a jedna z 20 firiem zapísala tie údaje a zapísala ich správne. Čiže tie firmy, samozrejme, sa snažia tomu brániť všetkými možnými prostriedkami. Čo urobíme my? My im dáme pokutu, môžme im dať pokutu teda až do toho jedného milióna. Ale vrátila som sa k tej firme SkyToll a pozrela som sa, že čo oni vlastne z toho biznisu, ktorý naozaj ja pokladám za jeden z najväčších nevýhodných biznisov pre štát, majú. V roku 2012 oni dostali platby vo výške viac ako 96 miliónov eur. To znamená, že dať milión na pokutu, milión nejakému bielemu koňovi, advokátskej kancelárii napríklad, nebude pre nich absolútne žiadny problém. Že tieto firmy, tá nevýhodnosť biznisu alebo teda ten biznis je tak obrovský, že ani tá výška tej pokuty ich nemusí odradiť. No, takže to len k tým úvahám, že ako to spraviť tak, aby firmy boli naozaj motivované dávať tam reálne údaje o tých vlastníkoch. A stále si myslím teda, že notári a advokáti nebudú schopní toto zabezpečiť.

Ďakujem pekne, veľmi krátko, však ja potom na záver odpoviem na viac otázok.
Pani poslankyňa Remišová, v tejto fáze ako neverejný údaj, pretože tak to vyžaduje smernica, následne po úprave smernice asi to bude verejný údaj, nie asi, ale už to k tomu smeruje aj v rámci EÚ. Zároveň, samozrejme, sa boríme aj s tým, že pokiaľ to nie je verejný údaj v rámci celého priestoru Európskej únie, tak je to ako keby znevýhodnenie časti subjektov v rámci toho európskeho priestoru, keď sú podriadení prísnejším pravidlám. Preto my sme zvolili cestu, že štát má právo toto požadovať, ale nejdeme ako keby nad rámec v rámci čisto biznis sféry, súkromná sféra verzus súkromná sféra. Preto vynímame ten verejný sektor, že tam, kde vstupujeme vo vzťahu k verejnému sektoru, tam chceme viac, pretože máme na to nárok. Nikto nemá povinnosť, kto nechce zverejňovať viac, nikto nemá povinnosť obchodovať so štátom, hej?
Pokiaľ ide o tie licencie, vždy sa tá debata v parlamente, pokiaľ ja si ju pamätám, aj pokiaľ si pamätám uznesenie vlády, viedla na tému zdrojov. Ja rada v ďalšej fáze sa budem venovať aj otázke licencií. Mne sa ten návrh, ktorý Adam Valček dal v pripomienkovom konaní, aby zákon pokrýval, alebo aby sme zvážili aj otázku licencií, mne sa páči. Prišiel v štádiu pripomienkového konania. Je to podľa môjho presvedčenia taký vážny zásah do toho zákona, ktorý sa, samozrejme, že bude dotýkať množstva subjektov, ktorý by sa nemal robiť v priebehu takéhoto procesu, ale som absolútne otvorená do budúcnosti, keď sa budú robiť korekcie, pretože vždy sa robia nejaké korekcie zákonov, na túto tému sa rozprávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr jednu osobnú prosbu, ktorá nesúvisí s návrhom zákona. Lebo sa mi zdá, že už sa tu prekračujú nejaké také základné hranice, neviem, či empatie, slušnosti. Som sa teraz dozvedel, že pani podpredsedníčka Nicholsonová dostala výzvu od kancelárie pána predsedu Národnej rady, aby si rýchlo doplnila všetky hodiny a vedenie schôdze, aby ich mala vyrovnané s ostatnými podpredsedami parlamentu. Mne sa zdá, že v situácii, keď je šesť dní po pôrode, ju nútiť, aby rovnocenne viedla parlament s tromi kolegami podpredsedami parlamentu, je niečo, čo prekračuje tie najzákladnejšie, najzákladnejšie hranice slušnosti.
A chcem vás poprosiť, pani ministerka, aby ste hovorili s pánom predsedom Dankom aj preto, že máte podobnú skúsenosť, keď ste vo vysokej verejnej funkcii mali tretie dieťa, a myslím si, že postoj vtedy nás ostatných k vám bol čo najviac ústretový, čiže hovorím aj trošku z takej osobnej skúsenosti. A myslím si, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás, k téme, k zákonu.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ja vás poprosím, neprerušujte ma, dobre? Ak si myslíte, že tým, že máte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predseda, ak si myslíte, že máte gombík k dispozícii, že vám to umožňuje byť neslušný a skákať mi do reči, tak nie. Dajte si faktickú poznámku, ak sa vám zdá, že to nepatrí na rokovanie pléna, takáto vec, tak fajn, tak fajn, svedčí to o proste nejakej vašej úrovni alebo vašej empatii, však v tichosti o tom trošku porozmýšľajte pred tým, ako niečo poviete alebo vykríknete, a potom možno k tomu zaujmete stanovisko. Ja som urobil prosbu pre pani ministerku vo vzťahu k vášmu predsedovi Národnej rady, ak sa vám zdá tento postoj v poriadku, sa vám to páči a oceňujete ho potleskom, fajn. Hovorím, každý proste si nejakú vizitku vystavuje verejne, aj vy, aj pán podpredseda Hrnčiar. Jemu zrejme tiež vadí, že by pani podpredsedníčka Nicholsonová viedla schôdzu o hodinu kratšie ako on. V poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja si vyprosím, aby ste hodnotili, čo mne vadí alebo nevadí, ja som mal v piatok napísané všetky prázdne kolónky za pani podpredsedníčku Nicholsonovú, ktorá sama požiadala o to, že chce viesť schôdze, tak poprosím vás, nehodnoťte moje konanie, dobre?

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ešte raz vás chcem požiadať dôrazne, zatiaľ je v tomto parlamente sloboda prejavu, aby ste ma neprerušovali v rozprave. Ak sa chcete do rozpravy prihlásiť alebo reagovať na mňa, samozrejme, kedykoľvek. Ale ešte raz, to, že máte pred sebou nejaký gombík, ešte neznamená, že sa môžete správať tak, že skáčete do reči. (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.
Pán poslanec, venujte sa téme!

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Chcem sa v troch oblastiach vyjadriť k navrhovanému zákonu. Jedna sa bude týkať vôbec prijímania zákonov a ich reálnej vymožiteľnosti a účinnosti.
Druhá sa bude potom týkať, to, čo som už avizoval vo faktickej poznámke, konkrétnych medzier v zákone, ja som jednu pomenoval, a to sa týka licencovaných subjektov s tým, že tá reakcia pani ministerky podľa mojej mienky nie je úplne uspokojivá. Však môžme to niekedy v budúcnosti riešiť, jasné, však budeme možno o rok, o dva. Ja si myslím, že to nie je uspokojivá odpoveď. Lebo ak vieme, akým spôsobom fungujú schránky v licencovaných konaniach, ak synonymom jednej z najväčších krádeží prvej Ficovej vlády bola kauza mýtneho tendra, dodnes je to škandál a my sa tvárime, že to nemusíme riešiť, lebo pripomienka prišla neskoro a je to nad rámec vládneho programu, tak potom trošku robíme dymovú clonu. Celkom evidentne robíme dymovú clonu. Ale k tomu sa ešte vrátim v tej druhej časti. Nechcem predbiehať.
A tá tretia sa bude týkať podľa mojej mienky celkového rámca, celkového rámca boja proti korupcii tejto vlády, lebo je pravdou skutočnosť, že táto vláda tvrdí, že takou vlajkovou loďou v legislatíve boja proti korupcii je práve tento zákon. Je práve tento zákon. A preto podľa mojej mienky musíme hovoriť aj o tom, akým spôsobom táto vláda proti korupcii bojuje, aj o kauzách, ktoré sú kauzami posledných dní.
Ja pevne verím, pán podpredseda Hrnčiar, že ma nebudete už ďalej prerušovať, lebo to je také, viete, veľmi zvláštne, vy hovoríte, viete, pri tomto zákone my nemôžme hovoriť o kauze Kaliňák, lebo to nepatrí k tomuto zákonu. Zvoláme schôdzu ku Kaliňákovi, tú protiústavne prerušíte. Čiže vy hovoríte, že my o kauze Kaliňáka vlastne v parlamente vôbec hovoriť nemôžeme.
Tým, čo sú tuná právnici, by som rád odporučil na prečítanie, je to posledné rozhodnutie štrasburského súdu, veľkej komory, je to jednohlasné rozhodnutie vo veci Karacsonyi proti Maďarsku, odporúčam to najmä kolegom z MOST-u, právnikom z MOST-u, ktoré sa týka obmedzovania slobody prejavu opozičných poslancov na témy verejného záujmu v parlamente. Štrasburg judikoval v tomto rozhodnutí v princípe, že ak je nejaký prejav, ktorý má najvyššiu mieru ochrany, najvyššiu mieru ochrany z hľadiska čl. 10 dohovoru, je to prejav opozičného poslanca na tému verejného záujmu v parlamente. Tak to by si mohol aj pán podpredseda Bugár prečítať pri hlasovaní o novom rokovacom poriadku, ale aj pri tom, čo sa deje sústavne, ako sa odkladajú schôdze a obmedzuje sa sloboda prejavu opozičných poslancov v Národnej rade. Je to zatiaľ iba v angličtine, priznávame, ale myslím si, že máte šikovných poradcov.
Všeobecne k účinnosti zákonov. Ja si myslím, že zákony, samozrejme, sú dôležité. Ale niekedy dochádzame do stavu, že sa prijímajú zákony – nehovorím, že to je vyslovene tento prípad – len ako marketingový ťah. My sme na ústavnoprávnom výbore, myslím, v pondelok rokovali o správach generálnej a špeciálnej prokuratúry, ktorá obsahovala aj zmienku o tom, ako funguje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. To bol tiež zákon, ktorý prišiel do parlamentu pred šiestimi rokmi z dôvodov vtedy čisto marketingových, nebudem tú celú genézu spomínať, lebo taký zákon potrebný je, ale nie taký, čo ste prijali. Bolo pred voľbami, premiér Fico proste urobil marketingovú kampaň, asi v prieskumoch sa znovu objavilo, že taký zákon by ľudia ocenili. Ten zákon do dnešného dňa nebol aplikovaný ani v jednom prípade. Ani v jednom jedinom prípade! Sme vám to hovorili tuná v parlamente, dávali sme pozmeňovacie návrhy, aby bol funkčný, nič, dávali sme opätovne novely, návrhy noviel zákona, nič. Ten zákon, ten zákon je tak deravý, že švajčiarsky ementál je oproti tomu šuviks. Podľa mojej mienky človek s podpriemernou inteligenciou ten zákon obíde bez akýchkoľvek problémov. Aký zmysel má prijímať zákony tohoto charakteru, ktoré tuná v parlamente niekto príde, povie, toto proste ideme po tých bohatých, ktorí zneužívajú, kradnú. Je to čistá dymová clona, proste to nie je ani clona, to je proste, to je nič, nula, nula, nič. Čiže niekedy je nejaký limit, kedy tá účinnosť zákona je už taká smiešna, že nemá zmysel ho prijímať, lebo to je fraška.
A aby som nehovoril len akože o iných zákonoch, ja som mal skúsenosť, už to bolo hodne dávno, kedy som do parlamentu predkladal zákony aj o konflikte záujmov, aj o preukazovaní pôvodu majetku, ktoré v parlamente boli tak zmenené a tak bola ich podstata vlastne vygumovaná, že som ich radšej stiahol. Dokonca v rozpore vtedy so želaním vládnej koalície, lebo si myslím, že proste prijímať zákon len preto, aby nejaký bol, aby sme si odfajkli nejakú kolónku, je blbosť.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Beblavý ešte na začiatku rokovania dnešného. Áno, zákony sú dôležité, ale keby som si mal vybrať, že čo je dôležitejšie, či zákony, alebo osoby, ktoré ich napĺňajú a ich integrita, ich odbornosť, tak to druhé.
Odporúčam vám si prečítať, pred nejakým časom mala rozhovor jedna z elitných českých prokurátoriek Lenka Bradáčová a sa jej pýtali, čo si myslí, že je dôležitejšie, zákony alebo osoby, ktoré zákony vykonávajú. Ona povedala, že svojho času si myslela, že to je 50 na 50, ale teraz po tej skúsenosti, ktorú má, je presvedčená o tom, že absolútne kľúčové je, aké sú osoby v kľúčových pozíciách vykonávajúcich právo.
Ono to je tak, ako aj v ústavnom práve asi najkrajšie ústavné texty s najkrajšími slobodami a právami mal Sovietsky zväz. Všetko tam bolo. Sloboda prejavu, vierovyznania, čo ste chceli, najkrajšie, najkomplexnejšie. Samozrejme, tá realita bola trošku iná. Čiže preto by som ja bol tuná trochu zdržanlivý.
Hovorím to aj preto, a k tomu sa vrátim na záver, že kľúčovou osobou tejto vlády na boj proti korupcii je Robert Kaliňák. A o tých kauzách budem hovoriť na záver. Proste ako je dôveryhodné, ako je dôveryhodné to, že vláda prichádza s protikorupčnými opatreniami v tejto zostave.
Ale aby som nehovoril len o SMER-e. O čom je, keď koaličná strana MOST vyhandluje, vymení post námestníka SIS za šéfa Úradu pre verejné obstarávanie? (Reakcia z pléna.) O čom je, keď strana MOST vymení dohodnutý post námestníka SIS za šéfa ÚVO? (Reakcia z pléna.) Jasné. (Reakcie z pléna.) Myslím si, že práve to personálne zloženie, s ktorým sem prichádzate, je dôkazom toho, aká je dôveryhodnosť tejto vlády v oblasti boja proti korupcii.
Keď takýto zákon do parlamentu príde, tak jeho hlavným účelom by mala byť úspora verejných financií. To znamená, že by sme mali mať transparentnejšie verejné obstarávania. Ale keď si pozriete doložku vplyvov, tak pri vplyve na rozpočet verejnej správy je vplyv – žiaden. Čiže tento zákon by mal slúžiť k tomu, aby škaredé schránkové firmy nevyhrávali predražené netransparentné tendre. Ale úspora je nulová. Práve naopak, ten zákon bude mať náklady, myslím, 330-tisíc eur na administratívu rezortu spravodlivosti.
Spomenul by som štyri oblasti, kde ten zákon má najväčšie diery, a myslím si, že sa tie diery limitne blížia k tomu, že nemá ten zákon až taký zmysel prijímať. Ja tiež zvažujem, ako hlasovať v prvom čítaní, lebo je to určitý krok, ktorý vylepšuje daný právny stav, ale tých dier je tam veľmi veľa.
A začnem tou prvou, ktorú už pani ministerka zmienila, že sa netýka licencovaných činností. Podľa mňa je to závažný nedostatok toho zákona. A spomínal som kauzu diaľničného mýta, ktorú sme mnohí, ktorí ste dnes aj vo vládnej koalícii, spoločne a dlhodobo kritizovali. Stála za ňou jedna finančná skupina a jeden oligarcha. Kauza Towercom. Stála za ňou rovnaká finančná skupina. Proste ak by tento zákon písala, netvrdím, že ho písala, táto finančná skupina, tak by ho asi napísala podobným spôsobom. A to vysvetlenie pani ministerka dala pre médiá, ja ho odcitujem, aby som, aby tuná nemusel pán podpredseda Bugár gestikulovať: "Presahuje to rámec programového vyhlásenia vlády," reagovala na výhradu Lucia Žitňanská. Čiže moja otázka znie: Kto to v tej vláde zablokoval, aby sa tento zákon netýkal licencovaných subjektov, licenčného konania vôbec? Ktorý biely kôň ktorého oligarchu, ktorej finančnej skupiny? Lebo nedáva to žiadnu logiku, aby verejné zdroje, ktoré sa prelievajú v rámci licenčného konania, obrovské stovky miliónov, boli spod tohto zákona vyňaté s tým, že veď možno v budúcnosti by sme to mohli riešiť, možno o dva, o tri roky, uvidíme, aká bude situácia. Ja si myslím, že to je obrovská diera tohoto zákona.
Druhá diera tohoto zákona je, že veľmi slabo pokrýva štruktúrovaných subdodávateľov. Poviem vám príklad, ktorý je možnože taký jednoduchší a bolo by treba urobiť sofistikovanejšiu schému. Myslím, že daňové finančné riaditeľstvo za vašej bývalej vlády urobilo tender na ten IT systém, ktorý vyhralo IBM. A teraz tam mali, ale IBM je akože fajn. Však IBM všetci poznáme. Ale tí traja alebo koľkati subdodávatelia, ktorí boli už vopred dohodnutí, som o tom presvedčený, boli vlastne firmy pána Brhela a pána Miškovského. Už sme o tom hovorili. Budeme vedieť, aká je štruktúra IBM. Super. Ale vopred budú dohodnutí a tí subdodávatelia, tie tri firmy vlastne ten celý tender zrealizovali. IBM to len zakrylo a neslúži to veľmi ku cti IBM, ale asi by inak tú zákazku nedostali, samozrejme.
Tretia vec a štvrtá, poviem minimálne také dve schémy, na základe ktorých je možné ten zákon obísť aj v akomkoľvek inom konaní, a dokonca, dokonca sa k jednej schéme, zaujímavé, že tá istá finančná skupina aj verejne priznáva, že tú schému aplikujú. Nehovorím, že kvôli tomuto, ale môže sa využiť aj v takýchto prípadoch. Vyhrá tender nejaký subjekt, obchodná spoločnosť. Vieme, aký je konečný užívateľ. Ale všetky poradenské proste, poradenské, konzultačné, neviem aké služby si bude zazmluvňovať s niekým úplne iným, ktorý už nie je ten výherca, víťaz súťaže, v hodnote akejkoľvek v princípe. A tam už nebudeme vedieť, kto je ten konečný užívateľ výhod. Jeden skutočný vlastník. Ten beneficient toho, kam tečú peniaze.
Poviem iný príbeh, ktorý sa už využíva. Úverové vzťahy. Sú finančné skupiny, ktoré tieto schémy už používajú dnes. To znamená, že dajú nejaký úver nejakej firme, ktorá má, teda dajme toho konečného užívateľa výhod a ten úver je tak vysoký, že si odčerpávajú potom 10-percentný úrok a podiel na zisku. Táto skupina sa k tomu aj priznáva. Inak je to rovnaká skupina, aká bola za mýtnym tendrom a Towercomom, je to možno len náhoda. Povieme, že chceme podiel na zisku nie 3, ale 8 % a tiež podiel na zisku, keď sa vám bude nad rámec dariť. Niekedy si chceme uplatniť aj opcie, ktoré nám časom umožnia vo firme získať majetkovú účasť. Čo tým chcem povedať? Cez tieto úverové vzťahy si tento veriteľ môže odliať 95 % zisku. Ale on nebude v registri konečných užívateľov. On nebude nikde. On nebude nikde.
Preto hovorím, že ten zákon má také veľké diery, že je veľmi otázne, či by sme ho mali v tomto stave prijímať a napríklad pri licenciách poberať, veď možno to o dva-tri roky vyriešime. Lebo obávam sa, možno o dva-tri roky niečo vyriešime, ale myslím si, že táto vláda už o dva-tri roky v tejto oblasti riešiť nič nebude. Lebo je to len skôr vlajková loď, čomu nasvedčuje aj vaše vedomie, pani ministerka, že veď to je nad rámec programového vyhlásenia vlády. Ak to je nad rámec programového vyhlásenia vlády, tak to bude nad jeho rámec aj o dva-tri roky. Čiže tadiaľ cesta nevedie podľa mojej mienky.
To sú len také štyri, pre účely prvého čítania, najzákladnejšie výhrady.
Teraz chcem povedať, že určite pre účely druhého čítania pripravíme pozmeňovacie návrhy, ktoré budú mať za cieľ odstrániť aspoň časť nedostatkov, ktoré som teraz pomenoval. A ja si myslím, že slová sú strašne pekná záležitosť, ale oveľa kľúčovejšie sú skutky. A my poslanci skutky prejavujeme hlasovaním. A nechcem veľmi špekulovať, ako budete hlasovať, ale predpokladám, že všetky relevantné návrhy opozičných strán budú zamietnuté, ako boli doteraz. Čo je vaše právo v princípe, však máte väčšinu, hlasujte. Len potom nehovorme, že prijímame zákon, ktorý je tak dôležitý a kľúčový. Infozákon bol kľúčový. Zverejňovanie zmlúv bolo kľúčové. Ale tento zákon kľúčový rozhodne nie je.
A tým sa dostávam k tej tretej časti môjho vystúpenia. A to je, neviem, či to nazvať étos, ktorý táto vláda vyžaruje, ale je to skôr negatívny étos v oblasti boja proti korupcii. Nehovorím, že na Slovensku bola spravodlivosť niekedy bezchybná. Nebola. Ale čo sa deje v posledných mesiacoch vo vzťahu k spravodlivosti, sú veci, ktoré sa možno diali a možno ani nediali v polovici 90. rokov. A nehovorím to ako šírenie poplašnej správy, lebo to by som bol nerád, ale iné prirovnanie ma, žiaľ, nenapadá. Spomeniem konkrétny príbeh, ktorý sa udial teraz v lete. Neviem, či o ňom budeme niekedy rokovať pri odvolávaní ministra Kaliňáka, lebo možno o odvolaní ministra Kaliňáka rokovať nebudeme nikdy. Tá bohorovnosť vládnej väčšiny, že môže obmedzovať ústavné práva poslancov, je pomerne veľká. Včera mala vládna väčšina možnosť skorigovať svoje rozhodnutia a aspoň predsunúť body o odvolávaní premiéra, Kaliňáka a ministra vnútra. A dokonca aj poslanci, ktorí hovorili, nemali sme to asi tak posunúť, tak neskoro, to je pravda, ani tí nehlasovali za. Preto hovorím, že tie skutky sú dôležité, nie tie slová. Slová sú veľmi pekné v médiách, jasné. Ale tie skutky sú dôležité.
Pre presunutie? (Reakcia z pléna.) Ale vaše vyjadrenia mediálne som nečítal. Čítal som vyjadrenia pána poslanca Kresáka, pána poslanca Procházku a potom som si pozrel a pozrel som si ich hlasovania. Vaše mediálne vystúpenia, žiaľ, pani poslankyňa, nesledujem a nechcem vám verejne povedať dôvod, pre ktorý tomu tak je.
Ale teraz sa vrátim k tým kauzám. V lete sa ešte udialo okrem tohoto ešte niečo ďalšie, čo považujem za bezprecedentné. Zvolali sme k tomu mimoriadne ústavnoprávny výbor. Mám veľké pochybnosti, či vládna koalícia umožní, aby prebehol. A to je kauza prokurátora Špirka. Chcem o tom hovoriť preto, že je to vec, ktorá sa týka justície a týka sa boja proti korupcii. Prokurátor Špirko dozoroval, zrejme stále dozoruje, kauzu B.A. Haus, kde je podozrivým minister vnútra. Mal v gescii aj ďalšiu kauzu, kde jeden odsúdený daňový podvodník vypovedal o korupčných schémach na ministerstve vnútra pri rôznych tendroch. Nabehlo jeden piatok cez prázdniny k nemu komando z NAKA. Urobili všetky invazívne úkony, vzali mu relevantné, zaistili mu relevantné spisy a vzniesli mu obvinenie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Vďaka tomu, že toto obvinenie, toto uznesenie bolo zverejnené a každý, podľa mňa aj laik, ale určite každý právnik, ktorý si ho prečítal, musel dôjsť k záveru, že je úplne účelové a neopodstatnené, bolo nakoniec aj Generálnou prokuratúrou zrušené ako nezákonné. Čiže ak hovorím, že išlo o nezákonné vznesenie obvinenia, tak to nehovorím ja, to povedala Generálna prokuratúra.
A teraz, viete mi povedať nejaký evidentnejší konflikt záujmov, taký, ktorý presahuje všetky hranice, keď minister vnútra, ktorý je predmetom vyšetrovania, jeho podriadená inštitúcia NAKA vznesie obvinenie prokurátorovi, ktorý vec dozoruje, nezákonné obvinenie, a ideme ďalej a máme protischránkový zákon? Toto sa nestalo naozaj ani za Mečiara. Mečiar to možno robil iným spôsobom. A vy ste ticho, a dokonca neumožníte o tom ani v parlamente hovoriť, ani na výbore hovoriť. Ak tu niekto, sa ujal ten pojem, ale týka sa deštrukcie demokracie, neviem, čo už som sa napočúval, čo je väčšia deštrukcia demokracie ako takéto úplne evidentné a svinské zneužívanie práva na elimináciu v tomto prípade odvážneho prokurátora.
Nechcem špekulovať veľmi o tom, čo by sa bolo vôbec stalo, ak by to uznesenie o vznesení obvinenia zverejnené nebolo. Neviem, čo by urobila Generálna prokuratúra, a nechcem o tom ani špekulovať, lebo by sa mohlo, mohla hrať na takú hru, že veď my len poznáme ten spis. Vy to nepoznáte, čo to vy kritizujete, my to poznáme, neukážeme nikomu. Našťastie kvôli tomu zverejneniu to už, túto hru, hrať nemohli. A odporúčam minimálne právnikom v tejto snemovni si to uznesenie prečítať. Je na takej istej úrovni asi ako uznesenie pani vyšetrovateľky Ujváryovej v kauze Bašternák. Proste jedno škandalózne, nezákonné rozhodnutie. A napriek tomu táto snemovňa a jej väčšina do poslednej nohy hlasuje za zotrvanie ministra Kaliňáka vo funkcii. Moja otázka znie, že čo sa ešte musí stať? Čo sa ešte musí stať po kauze Špirko?
Poviem vám iný príbeh, kde spravodlivosť, spravodlivosť, bohyňa spravodlivosti je zobrazovaná so zaviazanými očami preto, že by mala mať zaviazané oči vo vzťahu k tým, ktorí pred ňou stoja, či sú to ľudia vplyvní alebo menej vplyvní, bohatí alebo chudobní, ľavicoví, pravicoví, červení, zelení, tak by mala mať rovnaké posudzovanie. Ale u nás bohyňa spravodlivosti nemá zaviazané oči. Poviem to aj na príklade, ktorý súvisí s ministrom vnútra. Asistent môjho kolegu pána poslanca Rajtára, ktorý nahliadol do prevodov bankových ministra Kaliňáka... (Reakcie z pléna).
Ja by som vás poprosil, však dajte si faktickú poznámku a môžte potom, nechajte ma aspoň dohovoriť, lebo veľa o slušnosti hovoríte, ale bolo by dobré opäť sa k tým skutkom vrátiť a nielen k tým slovám. Dajte si faktickú a ja budem veľmi rád počúvať. Len chvíľku ticho.
A tak vo vzťahu k tomuto poslaneckému asistentovi sa urobia okamžite invazívne úkony, dokonca právnik Tatra banky, ktorý podával trestné oznámenie, príde k vyšetrovateľovi NAKA, tam dá trestné oznámenie. NAKA v tej veci nie je príslušná, však ešte v tej veci vôbec nekoná, však? Až následne začne trestné stíhanie vyšetrovateľ, až následne rozhodne prezident policajného zboru, že NAKA je príslušná. Ako ten právnik Tatra banky vedel, ku komu vlastne prísť? Príslušná bola Okresná polícia Bratislava 5. Kto komu telefonováva? Príď tam, tento ťa zobere, ideme na to. Nerozumiete tomu stále? A teraz teda dobre. On je stíhaný za trestný čin ohrozenia bankového tajomstva. Je to rovnaký trestný čin, rovnaký trestný čin, ktorý sa týka aj ohrozenia daňového tajomstva, telekomunikačného a obchodného tajomstva.
A hádajte, kto ohrozil daňové tajomstvo pred voľbami v roku 2012, dokonca na tlačovej konferencii? Len znovu pre právnikov, ktorí nerobia trestné právo, by som vám odporúčal si prečítať skutkovú podstatu trestného činu. Má dve alternatívy konania. Jedna z nich je, kto vyzvedá v úmysle vyzradiť, a druhá je, kto tú informáciu, ktorú môže mať z akýchkoľvek zdrojov a legálnych, kto ju vyzradí verejne. Tam, samozrejme, je podozrivý predseda vlády Fico. Ešte hovorím, keď vykrikuje pán poslanec Hrnko, porušil Rybanič trestný. Fajn, tak keď on porušil, prečo ho neporušil premiér Fico, rovnaký trestný čin? (Reakcia z pléna.)
Koho sa mám opýtať? (Reakcia z pléna.) No vy neviete, u Rybaniča viete, u Fica neviete. No to je dobré! To je celkom dobré. (Smiech v sále.) Hej, hej, fajn. Ja som videl spisy obidva, ja tie spisy poznám. Áno. (Reakcia z pléna.) Viete ako? Lebo jedného zastupujem ako obvineného a druhého ako poškodeného. Úplne legálne. Dobre? Ak si urobíte licenciu advokátsku, nech sa páči do toho smelo potom tiež, pani poslankyňa, do káuz a do spisov.
Čiže, a teraz vám poviem. Tam šesť mesiacov, šesť mesiacov nebol nikto vypočutý. Začali stíhanie vo veci a podľa mňa premiéra Fica ani nevypočujú, však asi mu ani nemajú ako možno doručiť predvolanie, ale aj keby mu chceli doručiť predvolanie, ktorému sa sústavne vyhýba, čo je inak tiež skvelá proste, podľa mňa to je skvelý príklad pre ľudí, ako by mala spravodlivosť fungovať. Predseda vlády, ktorý je prítomný na Slovensku, nie je na úteku zatiaľ, tak nepreberá predvolania súdu. Skvelé, skvelé, hlavne, že máme dobré zákony. Máme dobré zákony. A v takom prípade, keď si porovnáte trestné stíhanie pre rovnaký trestný čin v kauze Rybanič a v kauze Fico, veľmi ľahko vidíte, akým spôsobom, akým spôsobom má bohyňa spravodlivosti rozviazané oči a postupuje vyslovene len podľa toho, o koho ide. Nemusíme ísť. Môžme ísť, keď spomínate, lebo pani poslankyňa Vaľová sa ohradzovala, premiér Fico nepreberá, nepreberá, a možnože je to triviálna záležitosť, nepreberá súdne predvolania v kauze obžalovaného Daňa. On je stíhaný pre ohováranie, keď vyzval bývalého ministra Počiatka na drogový test. Koľko možno z vás, ale nechcem na vás, premiér Fico koľko razy tu hovoril o Sulíkových kokaínových večierkoch a tak ďalej. A nechcem ho ja stíhať, ale vám sa zdá, že to na každého dopadá rovnako?
Teraz sú stíhané, ešte zatiaľ nie sú obvinené, redaktorky Trendu, ktoré zverejnili kauzu Chovanec. Boli predvolané včera pred vyšetrovateľa, ktorý robil predtým emisie, tunelovanie Vojenského spravodajstva. Ten problém je, že však vy, na NAKA sa tí vyšetrovatelia vyberajú podľa toho, o akú vec ide. Sa menia tí vyšetrovatelia, ak ten pôvodný nechce urobiť to, čo, aký je zámer. Tuná ide o vyšetrovateľa Laha, ten náhodou dostal trestný čin ohovárania, kde dal trestné oznámenie minister Kaliňák.
Ako ďaleko ešte chcete ísť? Ako ďaleko ešte chcete ísť? Lebo ak tu niekto ohrozuje samotné základy právneho štátu, ktoré v takomto rozsahu neboli obmedzené od mečiarovských čias, tak ste to vy. Teda nemyslím vy konkrétne, ale vaša vládna koalícia. A reprezentanti, ktorí, ktorých sústavne vo funkciách držíte a niektorí aj pomerne aktívne obhajujete. Myslím si, že je to možnože paradoxné v niečom, že predchádzajúca vláda bola v tomto akoby zdržanlivejšia ako dnešná koaličná vláda, neviem to celkom porozumieť tomu, ale tak mi to vychádza. Ani prvá, ani druhá Ficova vláda si nedovolila robiť takéto veci poškodzujúce základné demokratické hodnoty, ako robíte vy. A možnože to ľudia ešte až tak nevnímajú, aj keď to podľa mojej mienky začínajú, ale ak je niekto najväčším ohrozením v súčasnosti slobôd a demokracie na Slovensku, je to súčasná vaša štvorkoalícia, teda pardon, myslím, že už ste len trojkoalícia.
A akýkoľvek zákon, aj ktorý je vedený dobrým úmyslom, ktorý prichádza do parlamentu, tento základný problém nikdy nevyrieši. Ten zákon po prvé má pomerne veľké diery, na ktoré som nepočul odpoveď, respektíve takú, že veď možno to vyriešime niekedy v budúcnosti, ale to podľa mňa nie je odpoveď, ktorá je dostatočná. A po druhé, to, čo ste vytvorili od toho marca, apríla tohoto roku, akým spôsobom aplikujete v konkrétnych veciach spravodlivosť, vaša vláda, akým spôsobom aplikujete najdôležitejší princíp právneho štátu, ktorým pre mňa je rovnosť pred zákonom, je proste hanebnosťou. Je hanebnosťou. A akýkoľvek dobre mienený zákon túto hanebnosť ani trošku nezmyje.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Áno, pán Lipšic, chcem vám povedať a neplatí to len na vás, ale aj na ďalších poslancov, ktorých sa to týka. Idete z pani Nicholsonovej div že, teda urobiť sväticu, div, že ju nejdete vysvätiť, vyhlásiť za svätú, za to, že päť dní po pôrode a v šestonedelí odišla od takého malého dieťaťa, novorodenca a prišla do parlamentu. Uisťujem vás, že na tom nie je nič sväté ani posvätné, ani záslužné. Pani Nicholsonová nie je ani taká chudobná, že by nemohla žiť bez poslaneckého platu a platu podpredsedníčky parlamentu, a pani Nicholsonová nie je ani nenahraditeľná, ani nepostrádateľná. Čo by mnohé ženy na Slovensku, občianky tejto republiky, dali za to, keby mohli byť pri novorodencovi alebo malom, takom malom dieťati a keby neboli nútené z finančných dôvodov chodiť do práce. Preto považujem ja postoj pani podpredsedníčky Nicholsonovej za nesprávny. Nechcem sa vyjadriť ináč, ale je to, podľa mňa sú to zištné dôvody.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Lipšic, toto je moja prvá faktická poznámka v parlamente, tak vopred sa ospravedlňujem, ak sa vám nebude úplne páčiť. Na úvod tiež by som rád reagoval na vaše zastanie sa pani Nicholsonovej. Ja to môžem len uvítať, ale na druhej strane by som vás tiež chcel poprosiť a verejne vyzvať, aby ste potom na druhej strane nepoužívali nejaké ironické poznámky k iným poslankyniam, pretože dúfam, že tak ako ja, aj vy máte rád všetky ženy.
A teraz už k podstate. Áno, tento tzv. nový schránkový zákon, ak to môžem takto nazvať, má reagovať na všetky historické problémy, ktoré tu boli. Vy ste spomínali mýtny tender, ja by som vám ale rád pripomenul, že najväčšou schránkovou kauzou v histórii slovenskej politiky bola kauza SDKÚ, po ktorej predsa vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda sa rozhodol už nekandidovať v ďalších voľbách ako líder kandidátky. A viete dobre, že v tom čase ste boli ministrom spravodlivosti vy v Dzurindovej vláde, a pokiaľ si dobre pamätám, ste neurobili v tejto problematike nič. Neprišli ste so žiadnym zákonom.
Myslím si, že ak hovoríte o tom, že niekedy nie zákony, ale osoby sú zárukou efektivity a efektívnosti, tak si myslím, že práve pani ministerka spravodlivosti Žitňanská je tou osobnosťou, ktorá by mohla byť zárukou, aby ten zákon začal aj účinne fungovať.
A na záver vás chcem poprosiť, veď je toto len prvé čítanie. Bude druhé čítanie, v ktorých môžte predložiť pozmeňovacie návrhy a nikto nehovorí, že pri tak dôležitej problematike nemôžu byť napokon zahrnuté a schválené. Možno zo mňa hovorí ešte taká nováčikovská naivita, ale mám pocit, že napríklad pri takýchto témach by sme sa naozaj mohli baviť vecne, a vy ako bývalý dvojnásob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)