9. schôdza

6.9.2016 - 23.9.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

7.9.2016 o 16:03 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:59

Natália Grausová
Skontrolovaný text
... chcem len opýtať, že či aj majú, či ľudské práva sa vzťahujú aj na Slovákov a na kresťanov. To by bola taká moja otázka, či aj Slováci majú ľudské práva, či aj slovenský národ a príslušníci tohoto národa majú ľudské práva.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.9.2016 o 15:59 hod.

MUDr.

Natália Grausová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:00

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť pravidelnú informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v I. polroku 2016 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku 2016.
Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady na základe § 4 zákona č. 19/2002, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde pravidelne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období, to znamená v I. polroku roku 2016, vláda Slovenskej republiky prijala a publikovala 16 aproximačných nariadení vlády. Máte ich uvedené v prílohe materiálu. V prílohe č. 2 sú potom uvedené návrhy aproximačných nariadení, ktorá vláda predpokladá prijať v II. polroku tohto roku. Celkovo predpokladáme prijať 12 aproximačných nariadení.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vzali túto informáciu na vedomie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

7.9.2016 o 16:00 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:01

Jozef Ježík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím z 29. júla 2016 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Vláda predkladá túto informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Pani ministerka uviedla, koľko týchto nariadení bolo prijatých, koľko je plánovaných v ďalšom polroku.
Takže ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu 5. septembra 2016 na svojej 16. schôdzi a uznesením č. 40 odporúča Národnej rade vziať informáciu na vedomie.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

7.9.2016 o 16:01 hod.

MUDr.

Jozef Ježík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:03

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám ako alternát návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.
Účelom tretieho protokolu, ktorý bol prijatý 6. marca 1959 Radou Európy v Štrasburgu, je upraviť právne postavenie Rozvojovej banky Rady Európy. Tretí protokol ustanovuje výsady a imunity banky, orgánov banky a jej úradníkov, ktoré sú potrebné pre nezávislý výkon úradných funkcií. Pri riešení sporov, ktoré nastanú z úverových zmlúv, vymedzuje rozhodcovské konanie. Neoddeliteľnou súčasťou tretieho protokolu je aj štatút banky, ktorý vymedzuje hlavné orgány banky a ich právomoci.
Rozvojová banka Rady Európy je multilaterálnou finančnou inštitúciou so sídlom v Paríži a predstavuje hlavný nástroj politiky solidarity rozvíjanej Radou Európy. Rozvojová banka má dnes 41 členov. Slovenská republika je členom Rozvojovej banky od 22. decembra 1998. Poslaním banky je spolufinancovanie sociálne zameraných projektov formou zvýhodnených úverov so splatnosťou 10 až 15 rokov.
V roku 2015 Rozvojová banka Rady Európy schválila operácie pre Slovenskú republiku vo výške 464,5 milióna eur. V minulosti Slovenská republika využila finančné prostriedky poskytnuté Rozvojovou bankou napríklad na financovanie projektu Povodne na území Slovenskej republiky, odstránenie následkov a preventívne opatrenia alebo na financovanie projektov v oblasti bytovej a vzdelávacej infraštruktúry. Budúca spolupráca medzi Slovenskou republikou a Rozvojovou bankou bude založená na podpore projektov, ktoré prispejú k hospodárskemu rastu našej ekonomiky, k zamestnanosti a regionálnemu rozvoju.
Tretí protokol je podľa Ústavy Slovenskej republiky takzvanou prezidentskou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Je zároveň medzinárodnou zmluvou, ktorá bude mať podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky bude tretí protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada vyslovila s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy súhlas a súčasne rozhodla, že tretí protokol je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

7.9.2016 o 16:03 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:06

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 158 z 21. júla 2016 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor uznesením z 5. septembra 2016 č. 37 odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy a rozhodol, že predmetný protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zahraničný výbor rokoval 6. septembra 2016 o predmetnom návrhu, ktorý neschválil, nakoľko výbor neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že tento protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy (tlač 152a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 25 zo 6. septembra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

7.9.2016 o 16:06 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:10

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady predkladám ako alternát návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej, ktorá nadväzuje na partnerskú dohodu z roku 1995 uzavretú medzi vtedajšími európskymi spoločenstvami, ich členskými štátmi a Kazachstanom.
Vzhľadom na rastúci význam hospodárskych, obchodných a investičných vzťahov, osobitne v oblasti energetiky, a s cieľom posilniť politický dialóg medzi EÚ a Kazachstanom bolo potrebné pôvodnú partnerskú dohodu podstatným spôsobom revidovať tak, aby nová dohoda reflektovala kvalitatívne vyššiu úroveň vzájomných vzťahov, ako aj aktuálnu geopolitickú situáciu. Výsledkom týchto snáh je dnes predkladaná dohoda o posilnenom partnerstve a spolupráci, ktorá pokrýva 29 hlavných oblastí spoločného záujmu, ako napríklad obchod, colná spolupráca, duševné vlastníctvo, energetika, výskum a inovácie, migrácia, podpora demokracie, efektívne presadzovanie princípov právneho štátu či ochrana ľudských práv.
Za Slovenskú republiku dohodu s výhradou ratifikácie podpísal na okraj Rady pre zahraničné veci minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák 16. novembra 2015 v Bruseli a slávnostný podpis v mene EÚ sa uskutočnil o mesiac neskôr 21. decembra 2015 v Astane.
V súlade s pravidlami pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax vyslovila vláda Slovenskej republiky súhlas s uzatvorením tejto dohody až po jej podpise 30. júna 2016.
Z právneho hľadiska je predkladaná dohoda tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, t. j. zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú EÚ a jej členské štáty na jednej strane a tretia strana, v tomto prípade Kazachstan, na strane druhej, ktorá pokrýva prevažne oblasť spoločných právomocí EÚ a členských štátov. Z pohľadu zmluvnej praxe predstavuje dohoda medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy, pričom z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 4 ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu, medzinárodnú politickú zmluvu a o medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Dohoda má zároveň prednosť pred zákonmi v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy, keďže je klasifikovaná ako medzinárodná zmluva, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodná zmluva, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.
Z uvedených dôvodov podlieha dohoda v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o ostatné zmluvné strany, k dnešnému dňu bol ratifikačný proces ukončený v Kazachstane a v Lotyšsku.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou o posilnenom partnerstve a o spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej a tiež rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

7.9.2016 o 16:10 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:14

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 166 z 2. augusta 2016 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor.
Ústavnoprávny výbor uznesením z 5. septembra 2016 č. 38 a zahraničný výbor Národnej rady uznesením zo 6. septembra 2016 č. 22 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej a rozhodli, že predmetná dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s predmetnou dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej bola schválená uznesením zahraničného výboru Národnej rady č. 26 zo 6. septembra 2016.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

7.9.2016 o 16:14 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:17

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Prajem všetkým príjemný dobrý deň a chcem najprv vysvetliť neúčasť pána ministra Richtera, ktorý je momentálne práve v aute na ceste z Veľkého Krtíša, kde zasadala vláda, do Bratislavy, ale asi to nestihne, takže si vás dovolím poprosiť, aby ste sa uskromnili s mojou účasťou.
Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, teda defláciou, vedie k príliš nízkej valorizácii dôchodkov. Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení na roky 2016 až 2020 zaviazala riešiť vzniknutú situáciu úpravou valorizácie dôchodkov.
Predloženým návrhom zákona navrhujeme ustanoviť minimálne valorizačné percento na výpočet pevných súm, zvýšenie jednotlivých druhov dôchodkov, respektíve niektorých úrazových dávok na rok 2017 tak, aby sa zabezpečilo zvyšovanie dôchodkových dávok v istej primeranej a dôchodcovskou verejnosťou aj akceptovateľnejšej sume. Podľa súčasného právneho stavu sa v roku 2017 po výpočte zvyšovania dôchodkových dávok zohľadní 90 percentami rast spotrebiteľských cien a 10 percentami rast mzdy. Ak by určené valorizačné percento bolo nižšie ako minimálne valorizačné percento, použije sa na výpočet navrhované minimálne valorizačné percento. Pre informáciu, pre rok 2017 predpokladáme veľmi nízku infláciu na úrovni pod jedným percentom. Minimálne valorizačné percento na rok 2017 sa navrhuje na úrovni dvoch percent.
Navrhované opatrenie bude mať výrazne pozitívny vplyv na zvýšenie jednotlivých druhov dôchodkových dávok. Zároveň ako minister financií vám oznamujem, že bude to mať výrazne negatívny dopad na verejný rozpočet vo výške vyše 100 miliónov eur. Na ilustráciu, pri zachovaní súčasného právneho stavu by pevná suma zvýšenia nekráteného starobného dôchodku bola vo výške 1,40. 1 euro 40 centov. Ak by sa aplikovalo minimálne valorizačné percento, tak ako to navrhuje tento zákon, bol by tento dôchodok zvýšený o 8 eur 20 centov.
Toľko na úvod. Ďakujem.
Skryt prepis

7.9.2016 o 16:17 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:20

Jozef Burian
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení, zákona č. 461/2003 (tlač 188). V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 188 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby zákon prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

7.9.2016 o 16:20 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:22

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, poslankyne, poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorou sa jednorazovo zavádza zvýšenie dôchodkov, úrazových dávok mimo plánu, ako by som povedal, zavádza sa teda prechodným ustanovením pre 1. január 2017 pevná suma, o ktorú sa zvýšia jednotlivé dávky, najmä ide o dôchodky. A ako tu už pán minister financií spomenul, podstatou je vlastne to, že ak by sa podľa platného doteraz zákona dôchodky, starobné dôchodky zvyšovali o euro štyridsať k 1. januáru 2017, tak po schválení tohto zákona sa starobné dôchodky zvýšia o 8 eur a 20 centov. To je jednoduchá podstata tohto návrhu.
Tak dovoľte mi niekoľko výhrad, ktoré mám. Tak prvá všeobecná výhrada je tá, pokiaľ sa z dôvodu snahy zvýšiť životnú úroveň idú zvyšovať dôchodkové alebo úrazové dávky ich poberateľom, pretože ten mechanizmus, ktorý je nastavený v zákone, je nepostačujúci a ten mechanizmus je dnes v zásade naviazaný na infláciu, na zvyšovanie spotrebiteľských cien, tak potom sa pýtam, prečo sú takýmto spôsobom pozitívne diskriminovaní, respektíve zvýhodnení len poberatelia dôchodkových dávok, respektíve úrazových dávok a nie sú takýmto spôsobom pozitívne diskriminovaní, respektíve zvýhodnení aj poberatelia ostatných, nazvem to, sociálnych dávok. V prvom rade rodičia s malými deťmi. To znamená, pýtam sa, prečo takýmto spôsobom nie sú zvyšované aj rodičovské príspevky.
Pripomeniem pre toho, kto to nepozná, valorizácia rodičovských príspevkov je naviazaná podľa zákona na životné minimum, na rast životného minima, a to je naviazané zase na rast spotrebiteľských cien, čiže na infláciu. Čiže v podstate ten mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok a zvyšovania povedzme rodičovského príspevku je fakticky obdobný, no ale my tu teda máme zákon, ktorým sa výhodnejšie jednorazovo zvýšia dôchodky, ale nemáme tu zákon, ktorým by sa obdobne zvýšili rodičovské príspevky.
Mohol by som pokračovať, keď sme pri rodinách, prečo tu nemáme zákon, ktorým sa podobne zvýšia prídavky na deti? Prečo tu nemáme zákon, ktorým sa zvýšia všetky možné sociálne dávky? To sú v prípade detí, to je v prípade detí milión približne detí a ich rodičov. V prípade rodičovských príspevkov je to 139-tisíc poberateľov rodičovských príspevkov. V prípade rôznych sociálnych dávok sú to statisíce poberateľov týchto sociálnych dávok. Pýtam sa vás, vládna koalícia, prečo nemyslíte aj na týchto ľudí. Prečo je to takto, ako to predkladáte? Zamyslite sa! To je najvážnejšia výhrada.
Ďalšia výhrada je k samotnému tomuto zákonu. Poprosím, kolegyne, kolegovia, dajte si tú námahu, máte pred sebou počítače, choďte do programu, nájdite si tento bod a otvorte si doložku sociálnych vplyvov, analýzu sociálnych vplyvov a na strane 1 nájdete takúto rubriku, ktorá sa teda štandardne musí vždy uviesť, keď sa predkladá zákon, hocijaký zákon. Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv.
Reakcia ministerstva je takáto: "Návrh zákona má pozitívny vplyv na príjem skupín poberateľov s nízkymi dôchodkovými dávkami, t. j. skupiny poberateľov, ktorí sa môžu nachádzať v riziku chudoby."
V čom je pointa? Pointa je v tom, že od 1. júla 2015 máme na Slovensku zavedené tzv. minimálne dôchodky. Čiže tí dôchodcovia, ktorí poberajú veľmi nízke starobné dôchodky, povedzme príklad niekde na úrovni 250 eur mesačne, tak oni od 1. 7. 2015, čo možno hodnotiť, samozrejme, pozitívne, majú priznané tzv. minimálne dôchodky a tie sa pohybujú, keď to veľmi zjednoduším, zhruba na úrovni 270 až 320, 330 eur mesačne, v závislosti od, keď to takisto zjednoduším, od počtu odpracovaných rokov. Tieto minimálne dôchodky sú naviazané svojou filozofiou takisto ako tie rodičovské príspevky na sumu životného minima. Ak sa nezvyšuje suma životného minima – a ona sa nezvyšuje –, tak tým pádom sa nezvyšujú ani tieto minimálne dôchodky. Čiže ten dôchodca, ktorý poberá skutočne nízky dôchodok, povedzme 300 eur, ten minimálny dôchodok, ten bude poberať tých 300 eur aj po 1. januári 2017.
Aby som to ešte raz trošku inak zopakoval. Predstavte si, že je to takto: Dôchodca mal priznaný starobný dôchodok povedzme 250 eur. 250 eur. Od 1. júla 2015, čiže takto od vlani, sa mu ten jeho dôchodok zvýšil povedzme na 300 eur. Výborne. Čiže vlastne dnes poberá 300 eur. No a teraz technicky. Tento zákon mu síce zvýši aj ten jeho starobný dôchodok z tých 250, ktorý má stále v evidencii Sociálnej poisťovne, z 250 na 258,20, to je fajn, lenže, lenže, keďže tých 258,20 je menej ako tých 300, ktoré poberá, tak on vlastne bude poberať tých svojich 300 aj po 1. januári 2017. Jemu ťažko budete rozprávať, že ste mu zvýšili dôchodok o 8,20, že ste ho zvýhodnili, pretože on bude dobre vedieť, že tých istých 300, ktoré dostáva teraz, bude dostávať aj po Novom roku v roku 2017.
Čiže poprosím vás, aby ste si veľmi dobre uvedomili túto skutočnosť, zamysleli sa nad tým a, samozrejme, pokiaľ ide o celú tú mašinériu propagandistickú, ktorá je s tým spojená, ako ste zvýšili dôchodky, tak treba si uvedomiť, že toto rozprávajte tým, ktorí poberajú 400- alebo 500-eurové dôchodky, ale buďte tichučko, keď sa stretnete s nejakým dôchodcom, ktorý poberá minimálny dôchodok, lebo by ste možno mohli dostať jednu poza uši, pretože jemu dôchodok nezvyšujete. Takže na toto, prosím vás, veľký pozor. Ja nie som vládny poslanec, to ste vy a vaša zodpovednosť je, aby ste, pokiaľ ide o druhé čítanie, s tým skúsili niečo urobiť a niečo vymyslieť.
V každom prípade je nepoctivé napísať do doložky sociálnych vplyvov, že návrh zákona má pozitívny vplyv na príjem skupín poberateľov s nízkymi dôchodkovými dávkami, pretože tento návrh zákona nemá absolútne žiadny pozitívny vplyv na poberateľov nízkych, teda tých minimálnych dôchodkov. Toto je veľmi nepoctivé, takto to napísať do doložky sociálnych vplyvov, a toto veľmi vyčítam ľuďom, úradníkom z ministerstva, ktorí prví by si mali takéto veci dobre pamätať.
Ďalšia výčitka, ktorá je, prepáčte, takého účtovníckeho charakteru, ale mala by zaujímať ministra financií, ako robia jeho ľudia, resp. ľudia na ministerstve práce. Pokiaľ ide o finančné dopady, no tak minister financií sám to vlastne povedal v úvodnom slove, tých zhruba 110 miliónov, ktoré to bude stáť a ktoré teda niekde musí nájsť Sociálna poisťovňa, ona ich nenájde nikde inde ako tak, že si ich vypýta ako vyššiu sumu dotácie na dotovanie diery v dôchodkovom systéme od ministra financií. Tak zase tie finančné vplyvy, ktoré sú popísané v ďalšej prílohe k tomuto zákonu, sú vyčíslené tak, že dopady na štátny rozpočet, v dopadoch na štátny rozpočet sa zase zabudlo na to, že my tu máme minimálne dôchodky a ono, zase vám pripomeniem, ako to funguje.
Ten príklad 250 eur je starobný dôchodok, bude 258,20, ale ten dôchodca vlastne dostáva a bude dostávať 300 eur. Čiže tých 50 eur toho doplatku do minimálneho dôchodku a bude to už len 42 eur doplatku do minimálneho dôchodku, ide priamo z kapsy ministerstva financií ako špeciálny prúd peňazí, no a myslím si, že každému je jasné, ak sa teda ten doplatok v konkrétnom prípade zmenší z 50 na 42, tak jednoducho štátny rozpočet v tejto tranži skrátka musí čosi ušetriť.
Ja som očakával, že sa to dočítam v doložke finančných vplyvov, ale ani slovo, ani slovo. Čiže zase to, čo majú robiť, to, čo majú robiť ľudia na ministerstve práce, zdá sa mi, že odflákli, pretože tam nie je ani slovo ani o minimálnych dôchodkoch, ani všetky tieto ďalšie súvislosti.
Toľko z mojej strany v prvom čítaní. Mám, samozrejme, na jazyku vysloviť žiadosť o stiahnutie tohto zákona a jeho vrátenie predkladateľovi, ale myslím si, že tieto chybičky krásy, ale aj funkčné chybičky a veľmi veľké chyby, nie chybičky, je možné, ak budete mať záujem, riešiť v druhom čítaní, v čom vám úprimne držím palce.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7.9.2016 o 16:22 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video