9. schôdza

Ďakujem pekne. Gábor, veľmi si ma sklamal konkrétne v časti tvojho vystúpenia, kde najprv ako povieš, že ten Apple príde do Vranova, vzápätí povieš, že asi nie. Ja si myslím, že to je veľmi nefér voči nám východniarom, že ten Apple vo Vranove nebude. Ja som tiež očakával, že ak prijmeme tento rokovací poriadok, tak snáď nejaký ten Apple by prišiel. Ale, no, zobral si nám ilúzie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vy rozprávate, že 99 % občanom nepomôže, že urobíme rokovací poriadok. Ja si myslím, že to pomôže 100 % občanom, a to z toho dôvodu, že budeme sa venovať určite viacej tomu, aby sme odborne rokovali. Nie aby tu boli urážky, aby sa tu čítali celú noc nejaké zákony, spisy, aby to bolo ako predtým, že poslanec nepustí ďalšieho poslanca k rečníckemu pultu, že pán Lipšic, ktorý vedľa vás sedí, bude čítať celé Programové vyhlásenie vlády. Je to o tom, aby sme pre ľudí tvorili zákony a v normálnom, slušnom prostredí. A určite rokovací poriadok platí pre každého.
Takisto sa vás chcem spýtať, pán Grendel, pozerala som, že ste Bratislavčan, boli ste už niekedy vo Vranove, aj s pánom Pčolinským? Pán Pčolinský určite bol. Viete, aký je problém v priemyselnom parku, a to sú tie vaše bla-bla-bla. V priemyselnom parku je problém, pretože sú tam prenajaté pozemky, pretože bol takto postavený, myslím, že v prostrednej časti, kde tieto pozemky už boli prenajaté na pätnásť rokov, už je to na desať. A je tam problém aj taký, že práve tí investori s tým majú problém, lebo pozemky sú už len na desať rokov. Kto vám dneska postaví investíciu? A o tom všetkom sa tam rokuje. Nie je to problém vlády. Tak si najprv zistite, čo tam je, pán Pčolinský, a potom rozprávajte tu tie vaše rozprávky o tom, ako vláda nekoná a podobne. Ale asi ste tam, pán Grendel, nebol. A keď ste tam neboli, tak príďte, ja vás tam prevediem a pôjdeme sa ľudí spýtať, lebo to je dôležité.
A prečo by sme si brali my príklady z iných? Lebo mi poviete, že ten mal tričko, tamten mal tričko. Prečo? Prečo? Myslíte, že ženy si chcú brať napríklad príklad z pani Nicholsonovej, že porodila, o päť dní bola v parlamente? Že je to zdravé pre matku, pre dieťa? Prečo by sme si z vás mali brať príklady? Určite budeme, ale tie lepšie.

Ďakujem pekne. Prepáčte malé meškanie.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi na úvod, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný pre neodkladné pracovné povinnosti je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Ďalej z dôvodu konania ECOFIN-u v Bratislave je neprítomný minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho minister hospodárstva Peter Žiga.
Otázky neboli postavené podpredsedovi vlády pre investície a informatizáciu Petrovi Pellegrinimu a ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi.
Som pripravený, pán podpredseda, odpovedať na stanovené otázky.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, pravdepodobne mi dovolíte, aby som začal moje vystúpenie vyjadrením ľútosti nad tým, čo sa stalo v noci, keď zahynuli záchranári. Chcem vysloviť týmto v mene celej vlády hlbokú ľútosť a sústrasť rodinným príslušníkom a rodinám obetí tejto tragédie.
Pán poslanec, historicky prvé predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie sa odohráva v mimoriadne ťažkom a turbulentnom období. Európska únia len nedávno prijímala množstvo opatrení na prekonanie hospodárskej krízy. Ešte ani len neodzneli jej dôsledky a prišla veľká kríza na Ukrajine, ktorá trvá doteraz, a potvrdilo to aj stretnutie V4 s ukrajinským premiérom, ku ktorému došlo v poľskej Krynici. Pretrvávajúca migračná kríza preveruje celistvosť Schengenu a nedávno teroristické útoky v Paríži a Bruseli poukázali na rezervy v oblasti vnútornej bezpečnosti.
Všetci so mnou asi súhlasíte, ak poviem, že sú to pre Európsku úniu mimoriadne ťažké časy.
Dôsledky na seba nenechali dlho čakať a riešenia si vyžaduje aj situácia, do ktorej Úniu priviedli ľudia, ktorí prezentujú jednoduché riešenia, a zložité situácie v podobe referenda vo Veľkej Británii.
Predsedníctvo Slovenska v Európskej únii je dôležitou politickou výzvou pre celú našu krajinu. Je to jedinečná šanca na zviditeľnenie našej diplomacie, expertízy, manažérskych zručností a Slovenska ako takého. Ako predsednícka krajina sme sa zapojili do dlhodobých spoločných cieľov, na ktorých existuje v Únii zhoda. Preto slovenské predsedníctvo zaradilo medzi svoje priority ekonomické otázky, jednotný digitálny trh, budovanie energetickej Únie, problematiku migrácie a vonkajšie vzťahy s dôrazom na rozširovanie Únie. Musím upozorniť, že sme aktívni v oblastiach, ktoré dokazujú, že prehlbovanie spolupráce v Únii nielen funguje, ale prináša aj pozitívne výsledky.
Chcem využiť príležitosť a na pôde Národnej rady vyslovujem poďakovanie jej vedeniu a všetkým zainteresovaným poslancom a zamestnancom Národnej rady, ktorí svojou aktivitou prispievajú k plneniu úloh v rámci nášho predsedníctva. Je aj potrebné oceniť význam parlamentu, ktorý spočíva najmä vo vytváraní rôznych platforiem pre spoluprácu, podnetné diskusie a výmenu skúseností a poznatkov medzi predstaviteľmi zákonodarných zborov. Podujatia organizované Národnou radou počas predsedníctva reprezentujú osobitné fórum pre diskusiu o aktuálnych témach sektorových politík Únie v súlade s prioritami nášho predsedníctva.
Ak chceme hovoriť o význame predsedníctva pre Slovensko, tak prínosom boli už jeho prípravy. Prvým krokom bolo obnovenie Národného konventu o Európskej únii, na ktorom sme pravidelne diskutovali o kľúčových únijných témach. Domácu diskusiu o Európskej únii mali posúvať vpred rôzne projekty, diskusie, prednášky a mnohé ďalšie aktivity, ktoré sme počas príprav slovenského predsedníctva organizovali. Rozbehli sa aktivity v regiónoch a na školách boli podporované viaceré projekty, ktoré mali priblížiť Úniu mladým ľuďom. Samosprávam dávame príležitosť prezentovať sa zahraničnej verejnosti popri zasadnutiach Rady Európskej únie, či už v Bratislave, alebo v Bruseli.
Prínos predsedníctva môžeme vidieť aj vo fungovaní štátnej správy. Na príprave a výkone predsedníctva spolupracuje celá štátna správa. Predsedníctvo prinesie zefektívnenie procesov, modernizáciu, ako aj lepšiu komunikáciu medzi inštitúciami. Som presvedčený, že predsedníctvo v Rade Európy prispeje nielen k zvýšeniu záujmu zahraničných partnerov o Slovensko, ale aj k zvýšeniu záujmu obyvateľov Slovenska o Úniu.
Slovenská republika je členom Európskej únie už dvanásť rokov. Je to dostatočný časový odstup, aby sme mohli hodnotiť. Za uplynulých dvanásť rokov sme ekonomicky, spoločensky aj geopoliticky zosilnili. Dnes však v Únii prevládol strach, ktorý sa dotýka všetkých oblastí života, a neobišiel ani politických lídrov. Tí ako keby prestali veriť, že je možné v súčasnej zložitej situácii priniesť normálne a zrozumiteľné riešenia.
Preto prichádza z mojej strany výzva na prekonanie zlých nálad v Európskej únii. Nemôžeme sa predsa neustále zameriavať len na krízový manažment. To považujem za cestu, ktorá prinesie Slovensku pridanú hodnotu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán premiér, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Držím palce, samozrejme, nielen vám a celej vláde, ale aj nám a vôbec všetkým občanom Slovenskej republiky. Takže ďakujem veľmi pekne, všetko dobré a nech to všetko dobre dopadne.

Ďakujem. Ja teda v parlamente už nesedím, ale podľa mňa mám pätnásť minút.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Päť. (Reakcie z pléna.) Tak sa ospravedlňujem, podľa pokynov a predlohy mám päť minút, kde mám, že upozorniť, takže... (Reakcie z pléna.)
Ospravedlňujem sa, pán predseda vlády, nech sa páči, teda pokračujte.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Ďakujem pekne. Dokončím ešte, ak môžem, odpoveď na prvú otázku.
Nemôžeme si - a to chcem dodať - dovoliť premrhať túto príležitosť. Slovensko má počas predsedníctva jedinečnú šancu, aby sa práve u nás začala diskusia o budúcnosti Európskej únie. Tá je nevyhnutná najmä preto, že Únia musí čeliť historicky bezprecedentným dezintegračným procesom.
A nakoniec, ak hovoríme o vplyve predsedníctva na ďalšie smerovanie Slovenska, tak si musíme uvedomiť, že kritériom úspechu a prínosu bude nakoniec aj to, či pôjde o úspech dlhodobý, či potvrdíme, že Slovensko je kredibilným partnerom schopným riadiť európske politiky, či sme schopní zvládať a riešiť krízové situácie a či dlhodobo zvýšime záujem Slovákov o Európsku úniu a záujem Únie o Slovensko.
A v tomto duchu, vážený pán podpredseda, vyznieva aj význam neformálneho summitu, ale o tomto by som chcel hovoriť konkrétnejšie v rámci druhej otázky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán premiér, poďakovať som už poďakoval. Snáď doplňujúca otázka v tomto smere: Čo očakávate od bratislavského summitu? Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, ak môžem navrhnúť, druhá otázka sa týka bratislavského summitu, by som priamo na vašu otázku odpovedal v rámci druhej otázky. Ďakujem pekne.

Ďakujem, no, vážený pán poslanec, za postavenú otázku. Dovoľte mi, aby som vás informoval o prípravách, kde sa nachádzame a v čom je význam bratislavského summitu.
Po prvé chcem povedať, že po dlhom čase, je to možno už osem rokov, sa lídri Európskej únie stretnú nie v Bruseli, ale v Bratislave. Nebude to všetkých 28 lídrov, pretože chceme reagovať na stav, ktorý v Európskej únii nastáva po odchode Veľkej Británie, a preto rokovanie bude vo formáte 27 premiérov a hláv štátov bez premiérky Veľkej Británie. Chcem vás ubezpečiť, že nám všetkým veľmi záleží na úspechu tohto podujatia, a preto sme obrovskú mieru pozornosti venovali aj formálnej stránke, aby to nebolo len bežné stretnutie za okrúhlym stolom, ako ho vídavame v Bruseli, ale aby z Bratislavy išiel odkaz do celej Európy, že 27 lídrov je schopných stretnúť sa aj v inom prostredí a v inom prostredí aj prinášať atraktívne námety.
Upozorňujem na to, dámy a páni, že od tohto summitu sú obrovské očakávania. Len ku dnešnému dňu sa akreditovalo 1 200 novinárov. Očakávame, že tento počet sa môže priblížiť až k dvom tisícom, čo len naznačuje, že každý sa domnieva, že bratislavský summit niečo naštartuje.
Momentálna situácia v Európskej únii sa dá charakterizovať nasledovne: Sú štáty, ktoré sú presvedčené, že všetko funguje dobre a netreba nič meniť. Na druhej strane sú krajiny, ktoré hovoria o hlbokých reformných zmenách v Európskej únii vrátane zmien základných dokumentov. Nie som zástancom ani jednej z týchto krajností. Skôr si myslím, že musíme mať odvahu v Bratislave povedať, že nie všetko je dobré, ale súčasne zvýrazniť pozitívne stránky tohto jedinečného projektu. A týchto pozitívnych stránok je podstatne, podstatne viac ako negatív, s ktorými sa stretávame.
Neočakáva sa, dámy a páni, že v Bratislave budú prijaté závery, ktoré budú mať politickú záväznosť. Chceme, aby Bratislava bola začiatkom procesu, ktorý nazývame už teraz bratislavským procesom, ktorý bude pokračovať na Malte v decembri 2016 a potom na jar v roku 2017 v Ríme pri príležitosti osláv výročia podpisu tzv. Rímskych zmlúv.
Čo však si myslíme, že musí byť v Bratislave dosiahnuté? Predovšetkým sa domnievame, že v Bratislave musíme veľmi jasne pomenovať a určiť diagnózu Európskej únie. Musíme povedať, kde sa nachádzame, a musíme mať odvahu povedať, že niektoré veci sme jednoducho nezvládli. Ak nebude táto elementárna miera sebareflexie, môže pokračovať to, čo sme videli vo Veľkej Británii. Môžu sa objavovať ďalšie referendá, môže pokračovať ďalšia fragmentácia Európskej únie, javy a procesy, ktoré Európsku úniu rozkladajú.
Ďalej budeme musieť hovoriť na bratislavskom summite nie o technických detailoch odchodu Veľkej Británie, ale o tom, ako má vyzerať Európska únia po odchode významného partnera, a možno aj o tom, ako by mali vyzerať vzťahy s touto krajinou. Nateraz platí, že Veľká Británia nesformulovala žiadne požiadavky. Nateraz platí, že v podstate ani neexistuje nejaký významnejší dialóg medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, pretože najskôr musí urobiť Veľká Británia formálny krok - musí notifikovať príslušné články príslušných zmlúv, aby dala najavo, že svoj odchod z Európskej únie aj formalizuje.
Treťou oblasťou, o ktorej by sme mali v Bratislave hovoriť, sú témy, na ktoré sa chceme sústrediť v najbližších mesiacoch, teda v procese, ktorý som nazval bratislavským procesom.
Po prvé sa budeme určite venovať téme bezpečnosti, ale nielen z pohľadu boja proti terorizmu alebo bezpečnosti, ktorá je dnes nabúravaná nekontrolovanou migráciou. Chceme hovoriť aj o bezpečnosti, ktorá má sociálny a ekonomický charakter.
Druhá veľká téma, kde Bratislava by mohla byť prínosom, bude téma nového investičného prostredia. Chceme oznámiť Európe, že je tu záujem prísť s úplnými novinkami, pokiaľ ide o vytváranie nových pracovných miest, pokiaľ ide o investovanie, pokiaľ ide o podporu ďalšieho ekonomického rastu.
Tretia téma sú nové formy komunikácie. Uvedomme si, že dnes mnohí ľudia považujú výdobytky Európskej únie za úplne samozrejmé a nevnímajú to, čo bolo niekedy v minulosti. Dám ako príklad Schengen. Ak sme v strednom veku, pamätáme sa, ako sa niekedy cestovalo do Rakúska alebo do iných krajín: vycestovacie doložky, devízové prísľuby, kontroly na hraničných prechodoch. Často nám to možno zobralo dve alebo tri hodiny, ak tam bolo veľa ľudí. Dnes mladý človek, ktorý nezažil tieto časy, má pocit, že prekročenie slovensko-rakúskych hraníc, tak ako ho realizuje dnes, je úplne normálna, bežná vec. A možno si neuvedomuje význam Schengenu. Možno si neuvedomuje význam spoločnej európskej meny. Možno si neuvedomuje význam spoločných európskych politík, ktoré máme dnes naštartované v Európskej únii. Preto je veľmi, veľmi dôležité, aby sme našli nové formy komunikácie k verejnosti, vysvetľovať pozitívne stránky členstva v Európskej únii.
A posledná veľká téma, ktorej budeme venovať pozornosť, je téma: Európska únia ako globálny hráč. Zdá sa, že popri veľkých hráčoch, ako sú Spojené štáty, Ruská federácia alebo Čína, Európska únia naďalej zohráva iba druhoradú úlohu. Otvárajú sa vážne témy, ako sú spoločné európske ozbrojené sily. Otvárajú sa témy, ako lepšie reagovať na krízové situácie, ktoré sú v našom regióne, že nemusíme vždy čakať na to, ako sa rozhodne Severoatlantická aliancia alebo ako sa rozhodne aj OSN. V tomto duchu môžu byť návrhy aj mimoriadne kontroverzné a môžu vyvolať obrovskú mieru diskusií. V každom prípade si želáme, aby bratislavský summit bol veľkým úspechom, aby bol natrvalo zapísaný v dejinách významných udalostí Európskej únie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odpoveď na uvedenú otázku pani poslankyne Kataríny Macháčkovej je takáto.
V zmysle platnej legislatívy pokutu musí zaplatiť ten subjekt, ktorému bola pokuta uložená. Pokuta bola uložená spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, akciová spoločnosť, táto jediná je povinná teda zaplatiť ju do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a teda do 29. septembra 2016. V prípade jej neuhradenia by sa Všeobecná zdravotná poisťovňa vystavila riziku exekučného konania.
Trestnoprávna zodpovednosť je predmetom aktuálne prebiehajúceho trestného konania vo veci porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti s uzatvorením zmluvy aj dodatku medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a spoločnosťou CPKSB.
Všeobecná zdravotná poisťovňa už oznámila, že si bude uplatňovať svoj nárok na náhradu škody v rámci trestného konania. Vo veci vyvodenia zodpovednosti a náhrady škody bude Všeobecná zdravotná poisťovňa postupovať s prihliadnutím teda na závery orgánov činných v trestnom konaní, ktorým poskytuje plnú súčinnosť. Všeobecná zdravotná poisťovňa si bude priebežne uplatňovať všetky zistené škody v rámci trestného konania. Pokuta bude zaplatená z prostriedkov, ktoré sú v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. určené na úhradu prevádzkových nákladov Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ďakujem.