9. schôdza

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja nebudem hovoriť v tom zmysle, čo hovoril kolega Číž, hoci s ním úplne súhlasím, ja poviem jednu vec, že pokiaľ ste hovorili o rokovacom poriadku, neporušili ste platný rokovací poriadok, lebo ste hovorili o rokovacom poriadku v prvom čítaní.
Všeobecne sa tu stáva, že ten rokovací poriadok sa naozaj, naozaj porušuje preto, lebo tu sa menia paragrafy, tu sa hovorí o paragrafoch, tu sa hovorí o paragrafoch tak, akoby boli v druhom čítaní. V druhom čítaní všetky tieto veci každý bude mať možnosť opäť komunikovať a každý bude mať možnosť a ja určite vystúpim v rámci druhého čítania, lebo tiež si myslím, že niektoré veci do rokovacieho poriadku by mali z praxe a skúsenosti patriť, a nie sú tam. A treba využiť túto situáciu tak, aby sme tieto veci do toho rokovacieho poriadku sa mohli snažiť aspoň ich pomenovať, hej, aspoň byť na to pripravení, či tam sú, alebo nie sú.
Naozaj si myslím, že pani Nicholsonová nesúvisí s rokovacím poriadkom. Ďakujem pánovi predsedajúcemu, že to spomenul.
Naozaj si myslím, že nemáte pravdu, že poslanci pracujú 60 dní, a vy to veľmi dobre viete, že to tak nie je. Nemá význam, aby sme si my tuná toto všetko hovorili, preto naozaj to nie je pravda.
A, viete, ja na tie grémia chodím poctivo, ako na ne chodí pán Vašečka, a mám na ne úplne iný pohľad, ako sa z tých grémií dostáva von a dostáva von opozíciou a opozičnými ústami, proste to nie je pravda.
Chcel by som upozorniť na jednu vec, že pred niekoľkými týždňami na tom grémiu panoval všeobecný názor, opozično-koaličný, že rokovací poriadok treba zmeniť. Dokonca ústami tej pani Nicholsonovej sme sa dozvedali o konkrétnych minutážach, ktoré treba zmeniť. A ona bola nositeľkou tohto názoru. Dnes je, samozrejme, tá situácia flagrantne úplne iná, ako keby sme o tom vôbec nehovorili, ako keby toto vôbec ako nebolo.
Prosím vás, nemôžeme sa takýmto spôsobom baviť a klamať! Toto sa proste nedá!

Pán poslanec Galko, prihláste sa a nerušte kolegu. (Reakcia poslanca.) No to je váš problém, že ste nestihli, máte tu sedieť. (Zasmiatie sa v sále.)
Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči.

Áno, ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa Jurinová, ja keď som tak vás počúvala, tak snažila som sa byť objektívna, naozaj, tak ako sa dalo. Ale nič iné mi nezostáva, len skonštatovať, že vážne vy spolu aj so svojimi kolegami predrečníkmi máte veľa spoločného, hlavne to, že ani jeden z vás sa doteraz nepozrel do zrkadla na seba, na svoju robotu, na svoje vystupovanie, na svoje účinkovanie. Mám taký pocit, že nedokážete sa stotožniť s tým, čo tu už veľakrát zaznelo, a budem teda citovať, že niekto vyletel z nuly na sto a práve vy ste to neboli. S týmto sa vy nedokážete ani zmieriť, ani to akceptovať, ani stotožniť a ešte to aj dosť tak vulgarizujete a nepríjemné prísudky dávate skutočnosti.
Ja by som ale vás chcela, ja teraz vás upozorniť, že aj vy tu zastupujete ľudí, vy tu zastupujete svojich voličov, a keď sa tak na seba teda pozriete aspoň v médiách, v televízii, ja neviem, či máte z toho radosť a či si myslíte, že toto vystupovanie v parlamente z vašej strany je dôstojné alebo aspoň troška slušné.
A na záver ešte tých 20 minút, ktoré sa tu teda stále spomínajú. Podľa môjho názoru pre poslanca je to komfortný čas na to, aby som osobne povedala svoju pointu, svoju myšlienku, svoj názor na danú problematiku. Máme predsa výbory, máme odborné inštitúcie a tu už keď rozprávame o zákone, to ja tu vôbec nevnímam ako nejaké obmedzenie, práve naopak. Ja si myslím, že mlátenie prázdnej slamy hodiny, hodiny, hodiny, to občanom nič neprinesie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem. Ďakujem pekne. Chcem kolegyni poďakovať, nie je v tomto parlamente toľké roky, ako niektorí matadori, ale už vie uviesť ten naozaj historický kontext. Bolo tu veľa predsedov parlamentov, sedel tu pán Migaš, sedel tu pán Schuster, sedel tu už spomínaný pán Paška. Nepristúpili k oktrojovaniu, vnúteniu rokovacieho poriadku opozícii. Nepristúpili k tomu. A je dobré, že ste to, vážená kolegyňa, pripomenula.
Ja tiež pripomeniem kratší, oveľa kratší časový kontext. Žiaľ, musím povedať, že to, čo sa zmenilo, je to, že v koalícii pretrváva strach. Báli ste sa otvoreného slova, tak ste obštruovali parlament, v ktorom máte väčšinu, a neumožnili ste mimoriadne schôdze. A keď sa skončilo leto, čo je na stoloch? No je tu nástroj, v ktorom je znovu to isté slovo: strach. Odložte ten strach, veď tie slová sa proste vyslovia, tá opozícia iný nástroj nemá než otvorené a pravdivé slovo.

Pán poslanec Lipšic, nech sa páči faktická.

Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše, vaše pripomienky. Mňa mrzí, že z vládnej koalície, ani z navrhovateľov tu nikto nevysvetlil, že keď je také rozumné obmedziť poslancom 20 minút a každý sa vie v takej lehote úplne kľudne vyjadriť, prečo ministri a vedenie parlamentu musí mať 3 hodiny. Či sú nejako pod nejakou subnormou inteligenčnou, že my sa vieme vyjadriť za 20 minút, ale oni nie. Lebo to nedáva logiku žiadnu, samozrejme, to nedáva žiadnu logiku! By ma to veľmi zaujímalo, keď ste sa k tomu vyjadrili, že či je v poriadku. Lebo keď boli v televízory, ja som tu vtedy nebol, ale vtedy to bolo tak, že mali poslanecké kluby čas podľa jej veľkosti, čiže proporcionálne koalícia, opozícia. Teraz to chcete vy inak. Dvadsať ľudí z koalície bude mať neobmedzený čas, z opozície len jedna osoba.
K tomuto by som možnože poprosil nejaké vyjadrenie, máte tu aj právnikov, sú ticho, nič nepovedali, ani vy nič nehovoríte. Takže sa mi zdá, že by ste mali premýšľať predtým, ako nejaký návrh do parlamentu predložíte. Chcete diskutovať odborne? Tak diskutujme! Napríklad k tejto veci! Len nemáte argumenty. Keď som sa vás pýtal, či ste vôbec, vy nie, všeobecne, ale navrhovatelia, právnici si prečítali posledné judikáty štrasburského súdu. Asi nie. Tak sa teraz tvárite, že nebude odborná diskusia? Tak poďme sem! Poďme s ňou do parlamentu! Ale plácať jedno cez druhé sa mi zdá byť, že je dehonestácia odbornej diskusie, ktorú doposiaľ predvádzate.

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem veľmi pekne. Tak budem reagovať teda na to, čo hovorila vo vystúpení pani poslankyňa Jurinová. Spomínala pána predsedu Danka, ako veľmi iniciatívne, rýchlo až splašene prišiel s touto novelou, napodiv teraz mu na nej už nezáleží. Nie je tu, neviem, čo má prednosť, či nejaká konferencia. Body programu sa dajú dátumovo určiť, termínovať. Prečo tu nie je, prečo musia iní obhajovať tento jeho, evidentne jeho návrh. Je to jeho psia povinnosť, aby tu bol. Toto je známka toho, že je to len divadlo, toto predloženie.
Druhá vec. Pani predsedníčka hovorila o tom, že pán predseda Danko sa správa majetnícky k Národnej rade, že možno by si ju na budúci rok mal aj uviesť do daňového alebo majetkového priznania. V súvislosti si tým ma zaujalo, dnes to bolo zverejnené, že má v tom priznaní 9 áut. Asi by sa mu hodila k tomu tá Národná rada aj s garážou.
A potom, naopak, hovorilo sa to na grémiu, o tom, že sme hovorili o potrebe novelizácie. Ale iste, iste, môžme hovoriť o potrebe novelizácie rokovacieho poriadku. A už sme to ixkrát povedali, ale nie takto, nie takto, ani časovo, ani filozoficky, ani takým spôsobom komunikácie. Stiahnite to.