9. schôdza

Pán poslanec Heger, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem a ospravedlňujem sa, ak som tu niekoho včera vyčerpal, nebol to určite môj úmysel a rokovania tu zvyknú byť náročné.
Ja by som možno len chcel, pán Kvorka, na vás reagovať a povedať, že ja tomu rozumiem, že naozaj slová nie vždy dokážu presvedčiť človeka o úmysle a že je veľmi dôležité k tomu doložiť skutky. Čiže ja to beriem ako takú výzvu, á, lebo je ťažké, je ľahšie niečo povedať a ťažšie sa toho držať, a to je tá výzva práve na ten proces a na ten čas a beriem to ako výzvu pre seba, aby aj moje skutky potvrdzovali moje slová a aby, lebo takto si môžeme navzájom získavať len svoju dôveru, takže ďakujem za túto výzvu. 
A budem rád, ak si tú výzvu osvojíme viacerí v tejto Národnej rade.
Vďaka.

Pán poslanec Kollár, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

Vážené dámy, vážení páni, už som to aj vo faktickej spomenul, som tu nový a, samozrejme, museli sme sa najprv zapracovať, zoznámiť s prostredím, a tak krátko to zhrniem, čo som tuná uvidel, ako to tuná funguje, a zhodnotím to, prečo vlastne dnes sa musíme vyjadrovať k tomuto rokováku.
Prečo to vlastne všetko vzniklo. Ja si myslím, že toto je len zástupná téma. Problém je ten, že niekto si chce uzurpovať moc. To je prvá vec. Využiť na to jednu krátku vec, nejaký konflikt alebo problém s pánom Matovičom a potom otvoriť rokovák a zmeniť úplne všetky podmienky, hlavne nám všetkým, ja si myslím, že nie je správne.
Pozrite sa, sedíme tunák každý deň. Ja nevidím, ja som skutočne nezachytil, že by niekto z OĽANA tuná robil nejaké problémy, konflikty pri bežnom rokovacom dni. Keď je mimoriadna schôdza, je určite mimoriadne napätá situácia v spoločnosti, a preto vzniká tá alebo je, je požiadané o zvolanie mimoriadnej schôdze. To znamená, že ten, tá situácia si to vyžaduje byť možno trošku expresívnejší. Situácia si možno vyžaduje byť trošku teatrálnejší, nazvime to, ale to sa jedná iba o mimoriadnu schôdzu.
Ale potom my ideme tu upraviť rokovací poriadok, ktorý sa nás bude týkať počas štyroch rokov, a mne vadí, mne vadí osobne, že tunák sa ide narušiť elementárna spravodlivosť. Elementárna spravodlivosť pre všetkých. Všetci ste tu poslanci, ktorí ste zvolení ľuďmi, voličmi a sme si rovní a mali by sme si byť rovní aj naďalej. Ale tunák pán predseda týmto rokovákom tú rovnosť narúša. Tuná robí rovných a rovnejších. Mne prekáža, elementárna spravodlivosť že je tu porušená. Ja sa pýtam, prečo niekto môže mať výhodu oproti tomu druhému. Aký je rozdiel medzi pánom poslancom Klusom alebo pánom poslancom, prepáčte, pánom Bugárom napríklad? Prečo by jeden mal byť obmedzený na čase a druhý nie? Áno, počúvame krásne argumenty, kto nevie vyjadriť myšlienku alebo nejakú vec do 20 minút, tak čo tu má čo hľadať, potom asi je nejaký natvrdlý. A ja sa pýtam, potom predseda a podpredsedovia sú tiež natvrdlí, lebo nevedia, musia to mať otvorené? To je len otázka. Asi áno. Lebo asi to nevedia vyjadriť do tých 20 minút. My musíme. Toto je tá otázka. No tak s tým sa budú musieť popasovať. Takže táto elementárna spravodlivosť mi chýba, aby sme mali, boli všetci rovní.
Viete a potom nás zavolať na grémium a zapracovať otázku pitného režimu, no skutočne povedzme si pravdu, ten pitný režim, ani keby sme to nenavrhli, tak si to určite sami tam nechajú, veď vás tuná obsluhujú čašníci a nosia vám tu kávičku a minerálku, nám ostatným nie. Preto možno aj plénum je prázdne občas. Keby nosili všetkým rovnako tú kávičku, tak asi tu sedia, nie sú vzadu. Viete, takže bavíme sa o tej elementárnej spravodlivosti zase. Takže ten pitný režim, keď máte pocit, vládna koalícia, že ste nám naše pripomienky zapracovali, tak ja vám kašlem na ten váš pitný režim, ten si nechajte. Mne prekáža, keď chcete obmedziť poslanca na čase. Skutočne my to tu ani nenaťahujeme. Ja, čo tu sedím, ešte som nezachytil, žeby niekto nejak, v nejakej drtivej miere prekračoval 20 minút. Keď sa raz za čas stane, že niekto k niečomu rozpráva, k téme hodinu, ja si to rád vypočujem. Viete, máte väčšinu, ja rešpektujem, keď predkladáte zákon, návrh zákona, ktorý je koaličný, ktorý musí napĺňať programové vyhlásenie vlády, samozrejme, my sme v drtivej väčšine proti. Veľakrát vás aj podporíme, keď si myslíme, že ten zákon je dobrý, ale chápem to a nebudeme tunák vyskakovať, lebo tomu rozumieme. Tomu rozumieme. Ale nerozumiem tomuto rokováku.
Viete, ako uzurpovať si moc a urobiť si to, lebo však sme v koaličnej väčšine, môžeme si presadiť čokoľvek, no tak to je síce pravdou, ale malo by to platiť len smerom k vašemu programovému vyhláseniu vlády a k týmto zákonom, ale nie k našemu spolunažívaniu tuná spolu počas štyroch rokov. Ja som si ten rokovák prečítal a ja si myslím, že je v poriadku, je dobrý. Je zaužívaný. Už za čias, za čias minulých, keď Mečiar chcel meniť rokovák, takisto sa spojil a rozprával sa o tom s Dzurindom, ale s nami sa o tom nikto nerozpráva. Ako keď máte pocit, vážení koaliční poslanci, že rokovanie alebo že rozprávanie sa s nami je to, že nás zavoláte na grémium a dáte nám možnosť niečo, niečo priniesť, pripraviť, my to predložíme a vy absolútne všetko odignorujete, tak toto neni, toto neni rokovanie s opozíciou. Toto nie je zapracovávanie našich pripomienok, to len z nás si robíte gašparkov, vy si nás vypočujete a urobíte si úplne všetko. Toto neni spoločné rokovanie o rokovacom poriadku, nie, to je len taká, možno len taká náplasť alebo zásterka pred novinármi, však my sme chceli s nimi rokovať. Ale nič ste nezapracovali, skutočne ešte raz, ja vám kašlem na váš pitný režim, ten si robíte pre seba, aby vám tu mohli nosiť kávičku čašníci, čašníci a doniesli tu vám tú vodičku. Ja si na ňu tam skočím, ja s tým naozaj ten problém nemám. Ja mám problém s tým, že nám chcete obmedziť čas.
Ste vo vláde, môžete si robiť prakticky, čo chcete, my vám nemôžeme zastaviť zákony, nemôžeme vám urobiť nejaký prietrž v tomto, môžeme len diskutovať s vami. To znamená, že skutočne tá moc je dnes vo vašich rukách, a čo môžeme my urobiť, my, my môžeme len hovoriť, my môžeme používať len slovo. Aj to vám vadí, že by sme náhodou trošku dlhšie rozprávali a musíte nás počúvať. To je jediná vec, čo musíte, nič iné nemusíte. Vládnete, prinášate zákony, robíte to podľa toho, ako ste sa dohodli v koaličnej zmluve, však to je v poriadku, ale jediné, čo od vás chceme, aby ste nás počúvali. To je naše výsostné právo. Aj to vám prekáža, aj to vám vadí.
Teraz tu bol jeden malý incident s pánom Matovičom, s jedným bilbordom. Ešte raz sa opakujem, povedal som, že to bola vypätá situácia a bolo mimoriadne odvolávanie ministra Kaliňáka. Ale tie bilbordy dneska tu nevidím, pán Matovcič tu sedí v saku a ja tu tie bilbordy nevidím. A kvôli jednej takejto veci, čo si myslím, že je namieste, keďže tá situácia je naozaj v tej spoločnosti vyhrotená, tak kvôli tejto veci si niekto ide uzurpovať moc. Ide si povedať, že kto je ten zlý, kto špatný, kto dostane pokutu, kto ju nedostane, kto bude vykázaný, už tu máme stráž, za chvíľku tu možno budú aj policajti, aby, náhodou keby sa metal pán Matovič, aby ho mohli vyraziť odtiaľto, tak si ide uzurpovať kvôli takejto veci, si ide uzurpovať moc, ide si povedať, kto bude mať pokutu, kto nebude mať, 2-tisíc je málo, dajme 4-, však prečo nie 4-, ja sa pýtam, prečo nedal rovno 10-, však môže. Máte tunák väčšinu, môžete dať aj 10- dať.
Takže jediná vec, čo môžeme my robiť, je len rozprávať s vami. Povedať si svoj názor. A ešte aj to vám prekáža! Pozerám sa na tú tabulu a každý jeden zákon vám prejde, každý jeden. Ja to rešpektujem, ale skúste rešpektovať aj vy nás. My tu naozaj môžeme len hovoriť, len slovo môžeme použiť. Aj to vám prekáža. A skutočne to je len zástupný problém, je to zase uzurpovanie moci smerom k predsedovi, my sme tu všetci rovní, vážení, skutočne pán Danko sa sem dostal aj pán Bugár rovnako, ako sa sem dostal pán Matovič, pán Osuský, pán Dostál alebo ja. Dostali sme hlasy od občanov a ľudia nepovedali, že tento je poloboh a tento je ten taký bôžik a tamten by mal byť len ticho. Všetci sme si pred zákonom rovní.
Pán Číž, vám sa to nechce asi počúvať. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.) Nechajte ma (reakcia z pléna), aspoň kým ste nás neobmedzili, tak si to vychutnajte (reakcia z pléna), potom už budem ticho. (Reakcia z pléna.) Hej. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nechajte pána poslanca Kollára vystupovať.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Takže jediné, čo môžeme urobiť, môžeme hovoriť, tak toto, tento problém... (Reakcia z pléna.) Môžem? Vidíte, sme, som, ja som dosť taká radikálna opozícia, ale ja tu nekričím, nenadávam vám, pomaly, kľudne, slušne hovorím a vecne argumentujem, čo mi prekáža.
Na tomto mi najviac prekážajú, ešte raz to zhrniem, dve veci, uzurpovanie moci predsedom parlamentu. Vadí mi to, že sa začína z neho stávať rozhodca, a nie kapitán, náš kapitán. On by mal prvý medzi rovnými, už to tuná bolo povedané. On je rovnaký poslanec, ako sme aj my. Toto mi prekáža, mne prekáža, že sa tu nedodržiava alebo nechce dodržať elementárna spravodlivosť, a to je, mali by sme si byť všetci rovní. Určite by som o tom nehovoril, keby to obmedzenie času bolo pre všetkých rovnaké a platilo paušálne. A keď sme neni tohoto schopní, tak nechajme ten rokovák tak, ako je. Ja si myslím, že keď sa tuná 25 rokov alebo koľko, 24 rokov mohlo podľa neho rokovať, teda podľa tohto rokováku správať – neviem, kedy bola posledná novela, to je úplne jedno – a doteraz to nikomu neprekážalo, parlament fungoval, vláda fungovala, štát fungoval. Ja si myslím, že nie je nejaká vyhrotená situácia, aby sme museli obmedziť opozíciu na rozprave.
Takže toto mi vadí, skutočne mi, rešpektujem, že poslanci nemajú v pléne jesť, rešpektujem, že by nemali poslanci telefonovať, ja to rešpektujem. Ale zakázať mobilný telefón v pléne? No ja nenosím, nenosím sem veľký, veľký notebook, ja mám všetky informácie v tom telefóne, ale podľa tohto by som si ho už asi nemohol používať, lebo to nie je exaktne tam vyslovené. To znamená, že to sú, je kopec obmedzení.
Včera som to znova spomenul. Prečo si niektorí poslanci nahrávajú? Ako toto nie je tajná miestnosť, toto nie je výbor pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ alebo vojenské spravodajstvo, alebo SIS. Tuná sú všade kamery a sa to prenáša von, to znamená, že tunák my nie sme v nejakom utajení alebo v nejakom režime utajenia. Tak ja nevidím problém, aký hrozný trestný čin spácha pán Lipšic, keď si niečo nahrá, alebo pán Pčolinský, a pustí to von. Viete, nemuseli by sme to robiť, pokiaľ by tento systém tuná v tejto Národnej rade fungoval, ale on nefunguje. Už keď som to predtým spomínal, že treba urobiť upgrade tohto všetkého, len nie sú peniaze. Na služobné cesty asi budú, ale na toto peniaze nie sú. Keby sme mali systém taký, že funguje a že sa vieme kdekoľvek napojiť, vieme si to stiahnuť, vieme to používať, tak nikto tu nebude šaškovať s roztraseným telefónom, to vám garantujem. Len je to problém, lebo táto technika tu naozaj nefunguje. No kto bude pozerať rozsekaný obraz, zničený, rozstrapatený, každé tretie slovo? No nikto. No tak si to kolegovia chytia, nahrajú a pustia von. Ale prečo toto vám prekáža? Tomu nerozumiem. Lebo tuná skutočne oni sprostredkujú len realitu, realitu toho, čo tu tunák niekto povie alebo čo tuná vykoná. Nech sa každý za seba hanbí sám alebo nech sa každý pozdvihne tým, čo hovorí. Takže mne vadí len porušovanie elementárnej spravodlivosti.
Viete, ľudia vonku už 25 rokov narážajú na to, že stratili rovnoprávnosť. No a dnes sa vedenie parlamentu rozhodlo, aby táto rovnoprávnosť bola stratená aj tu na pôde Národnej rady.
Takže na záver by som chcel len povedať, že my ako klub SME RODINA tento návrh zákona určite nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca sa faktickými poznámkami jedenásti, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Matovič, ste boli jedenásty, nie ste tam? Dobre, takže pán poslanec Matovič bude posledný.
Pán poslanec Galko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kollár, ja budem reagovať na ten váš úvod, kde ste hovorili o tejto téme, ktorú prerokúvame, ako o zástupnej veci.
Ja som veľmi rád, že ste to povedali, lebo ste trafili klinec po hlavičke. Viete, mňa strašne fascinuje, keď ja tu počujem niektorých - väčšinou nových - kolegov, ako tu rozprávajú o slušnosti a ľudskosti, a potom nám normálne s plechovými tvárami odpália mimoriadnu schôdzu o odvolávaní člena vlády, na ktorú máme nárok do sedem dní, arogantným oportunistickým spôsobom. S úžasom počúvam, ako tu nás mentorujú, ako máme rozprávať slušne a neagresívne, a potom vyslovia s plechovou tvárou dôveru ministrovi Kaliňákovi. O tom to je. Je to len zástupný problém.
Viete, treba si prečítať Krstného otca alebo nejaké knihy o mafii, čo robila mafia. Tí najväčší mafiáni sa vzorne starali o svoje manželky, o svoje deti, niektorí nakúpili, pomáhali doma a potom o hodinu nechali popraviť desať ľudí. Ja viem, že sa vám takéto slová veľmi ťažko počúvajú, že sú nepríjemné, ale vy nezabránite tomu, aby ste takéto slová počúvali, tým, že nám budete zaliepať ústa. Vy zabránite tomu, aby ste takéto slová počúvali, tým, že sa nad nimi zamyslíte a že si niečo z nich zoberiete a nebudete robiť, nebudete praktizovať takéto praktiky.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kollár, vo svojom príspevku ste položili viacero otázok. Ja som tiež premýšľal, že prečo je toto teraz hlavná téma rokovania v tomto období, keď na Slovensku máme dôležitejšie témy. Ale včera som si vypočul príhovor predsedu parlamentu Danka, ja by som si ho dovolil citovať, pretože tam to jasne povedal, že prečo to teraz ideme robiť: "Parlament je to najsvätejšie miesto, kde by sa malo naozaj, kde by sa malo naozaj súťažiť len slovami. Nemala by tam byť hystéria, prejavy, ktoré vidíme v ulici, demonštrácie, urážanie, hanenie. Ale to by to malo byť alebo asi by to malo byť miesto, kde vznikajú tie najlepšie zákony, ktoré uľahčia, pomôžu, možno aj zabezpečia potrestanie tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia."
Takže to posledné, "potrestanie tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia". Takže myslím, že pán predseda sa pomýlil a povedal pravdu, že prečo tento rokovací poriadok teraz a v takejto úprave ideme prijať.
Ďakujem.

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne, ďakujem vám. Prítomnosť pána Borisa Kollára, samozrejme, keďže to bola známa postava slovenského života, vyvolávala po voľbách otázniky, že kto nám to prišiel vlastne do parlamentu. Sám sa hlásil k dobrej známosti s porevolučnou smotánkou, aká vzišla z 90. rokov, a po voľbách hlasoval občas tak, že som nie celkom rozumel.
Dnes ale podal solídne svedectvo, solídne svedectvo, že každý, kto sleduje rokovanie, musí priznať, že tento parlament funguje. Včera na celý rad zákonov koalície dali hlasy opoziční poslanci. Aj zo strany pána Kollára, ale aj zo strany pána Matoviča. Dávajú hlasy, svoje hlasy po zvážení užitočnosti a prospešnosti, púšťali zákony do druhého čítania, tam budú prinášať znovu podnety, uvidíme, či koalícia bude načúvať. A vôbec načúvať, tak ako oni čítali zákony koalície. Pán Kollár pripomenul, že ľudia si uvedomujú, že parlament je kolbište, kde sa diskutuje a ide sa aj na doraz práve preto, aby sa dosiahla kontrola moci. Slováci nie sú už takí hlúpi, aby nechápali, že v parlamente sa odohráva to, čo je zástupom boja, odohráva sa kontrola moci, ktorá je užitočná pre každého jedného občana.
Aké nástroje pri tej kontrole moci kto použije? O tom budem hovoriť potom vo svojom príspevku, ale isté je, že nie sú používané žiadne neprimerané nástroje. Tento rokovací poriadok je len prejavom vášho strachu.