9. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán poslanec Bernaťák, ku cti vám slúži, že keď ste nám prečítali menšinový názor tých sudcov, teda časti menšej tých sudcov, že ste to aj uviedli, i keď ste na záver vlastne z toho vyvodili záver, že vlastne to podporuje celú vec. Samozrejme, menšinový názor je, veľmi často, a to nie som právnik, právne zaujímavý a nespomínam si, ale to nie je nijak vo vzťahu k vašej osobe, že by sa tu veľmi často tí, ktorí boli u moci, odvolávali na menšinový názor sudcov nášho Ústavného súdu v rôznych veciach a veľmi radi operovali väčšinovým názorom Ústavného súdu a pani Macejkovej. To znamená, že, hovorím to ešte raz nie na vašu adresu, ale všeobecne, že menšinový názor je zaujímavý, ale menšinový.
A k tomu ešte jedno, vy hovoríte, obmedziť. Viete, to slovo obmedziť je veľmi plastické, gumové. Obmedziť, čo všetko, odkiaľ, pokiaľ, a tak ďalej. Existujú v zákonoch slová, ktoré sú veľmi dôležité a napriek tomu, že majú taký na prvý pohľad neurčitý význam, budem o tom hovoriť v rozprave vo vzťahu k dnešnej debate tuná, ale to slovo obmedziť, ktoré ste odvodili z menšinového názoru, ponecháva z hľadiska zákona v mojich očiach príliš veľké mantinely tomu, ako sa to urobí.

Ja ďakujem. Nebudem uberať čas v rozprave, myslím si, že bude dosť času ešte reagovať na všetky faktické pripomienky, ktoré ste mi položili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážená snemovňa, na úvod paradoxne od lekára drobné právne okienko. Pred nejakými desiatkami minút sa docent práva kolega poslanec Číž viac-menej naviezol do Milana Laurenčíka, vytýkajúc mu, že číta svoje vystúpenie. Nie som právnik, ale ak je v zákone napísané, v zákone o rokovacom poriadku, že "spravidla", tak to zároveň znamená, že v zásade aj nikdy. To je úmysel zákonodarcu, keď dá do zákona slovo "spravidla". Lebo ak by tam nedal slovo "spravidla", tak tam iste bude napísané, že vystupujúci poslanec prednáša voľne svoje vystúpenie. Ak je tam napísané "spravidla", to znamená, že aj akokoľvek inak. Tak to je malá právna poznámka na adresu docenta práva, kolegu Číža, pretože tento spôsob, ktorým atakoval Milana Laurenčíka, nebol dôvodný.
Po tom, aby nebolo stále smutno, jedna anekdota. Krásna, mladá dáma sa prihovorí uznávanému literárnemu bardovi vyššieho veku a britkého jazyka slovami: "Majstre, my keby sme sa vzali a mali by sme dieťa, predstavte si, aké by bolo? Bolo by krásne po mne a inteligentné po vás." Britký bard odpovedal: "Áno, krásna, mladá dáma, ale predstavte si, že by to bolo naopak." Tento nie veľmi pekný, hrdzavý a občas aj drzo arogantný, význačný predstaviteľ, poviem celkom smelo, britskej drámy a literatúry, bol George Bernard Shaw, o ktorom som sa k môjmu úžasu dozvedel dnes, v jednom z vystúpení, že bol Američan. On bol Ír. Bol to pôvodne, kým bol plešivý Ír, bol to hrdzavý Ír, jak keby ho jedna írska mater mala a iste by sa bránil tomu, že on, ktorý žil celý svoj život a narodil sa na to, čo sa hovorí Spojené kráľovstvo, by bol vyhlásením Národnej rady alebo jedného jej poslanca prehlásený za Američana. Toľkoto literárne okienko.
Ešte z ďalších vecí by som rád povedal, a to neberte, pán predseda, osobne, lebo vy ste v tom Kryme nebol, ale keď sa v kaviarni hotela Krym zakladala Slovenská národná strana za účasti Mariána Andela, Víťazoslava Mórica, Jozefa Prokeša, tak si osvojila, aj keď možno, že kolega Hrnko bude hovoriť niečo iné, návrh Mariána Andela nazvať ich zoskupenie Slovenskou národnou stranou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím vás, držte sa témy.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Áno. Ku cti histórii musím povedať, že Daxner, Vajanský, Tajovský, Martin Rázus, K. A. Medvecký, Milan Hodža by sa z toho zhromaždenia Víťazoslava Mórica a Mariána Andela zrejme zmyšili, ale keďže to nemali kopirajtované a boli sto rokov po smrti, alebo päťdesiat niektorí z nich, tak samozrejme si tento názov osvojila zakladateľská spoločnosť, ale odvolávať sa na základe toho, že sme najstaršia strana na Slovensku, je pomerne silná káva.
A teraz už k meritu veci. Keď sa zamyslíme nad tým, prečo vzniká táto novela zákona, tak sa dá zalistovať v pamäti a porozmýšľať, kde je pôvodný dôvod. No povedzme si otvorene, že keby nebola na verejnosť vyplávala kauza zvláštneho vzťahu ministra vnútra k podnikateľovi Bašternákovi, tak je málo pravdepodobné, že by na tomto pódiu ležali balíky s imitáciami bankoviek, resp. nákupné tašky, že by sa udiali mnohé veci, ktoré sa udiali, že by sa konali odvolávacie schôdze, že by sa potom konal pravidelný pondelňajší Bonaparte. To bolo dôvodom, prečo sa, podľa mňa iný dôvod ma nenapadá, prikročilo po rokoch platnosti rokovacieho poriadku napriek všetkému, čo sa tu odohrávalo. A teraz nevnímam ani žiadnu z opozície ani koalície, ktoré sa ním roky riadili, že to bolo zhromaždenie archanjelov, že tu nezaznievali výkriky, kriky, búchanie a rôzne veci, ktoré by v chráme zákonnosti možno neboli celkom na mieste. Treba povedať, že aj keď sme teraz zhmotnili, vládnuca koalícia, všetku hrôzu do postavy Igora Matoviča, ja si pamätám poslanca, teraz najväčšej vládnucej strany, ktorý je štátnym tajomníkom a ktorý z tamtoho miesta zúrivo vykrikoval, ten dobrý muž používal v literárnej tvorbe pseudonym Topol, a rozhodne sa nechoval tak, ako by si to pán predseda Danko prestavoval. Ale prežili sme tu, respektíve zažili sme za tie roky parlamentarizmu i už opakovane zmienené prednášanie správy o činnosti SIS Ivanom Lexom obklopenom poslancami s plagátmi, zažili sme tu mnoho vecí najrôznejšieho druhu. Ale skutočne nikoho nenapadlo, ani absolútnu osemdesiattrojku vládnuceho SMER-u, minulé štyri roky, aby kvôli čomukoľvek z uvedeného menila rokovací poriadok. A trochu ma prekvapuje, a pán predseda sa k tomu hrdo hlási, je to jeho sväté právo, že on je východiskom toho podnetu na zmenu rokovacieho poriadku. Rovno hovorím a môže si ma pán poslanec Bernaťák, ako predkladateľ, zapísať do zoznamu, že i ja som v nejakom kratšom faktickom vystúpení zmienil dôvod, prečo napríklad vidím potrebu nejakej tej novely rokovacieho poriadku. Tú novelu som, a dodnes na tom trvám, vymedzil v tom, že v zákone o rokovacom poriadku musí byť raz a navždy kategoricky napísané, čo je podmienkou otvorenia schôdze. Keďže pri otvorení schôdze sa nehlasuje, niet o čom hlasovať, keď jedná sa o mimoriadnu schôdzu odvolávaciu, tak nie je doteraz v tom zákone napísané, že sa musí urobiť elektronická prezentácia a len ona je východiskom jej fungovania, tej schôdze.
Áno, ak vám teda veľmi vadilo to, že Lucia Ďuriš Nicholsonová využila túto, pripusťme, dieru v existujúcom rokovacom poriadku a nechcete tam tú dieru mať, tak ju treba zaceliť. A tým pádom sa pridávam i ja, že aby bola uvedené v platnosť stará zásada Clara pacta boni amici, dokonca aj boni inimici, inimicus nepriateľ, amicus priateľ, tak dajme si pre istotu jasnú interpretáciu techniky začítania takejto schôdze. Ale nenavezme sa do Lucie Nicholsonovej, ako do niekoho, o kom som tu dnes počul od kolegu Jariabka, že sa dopustila takmer puču tým, že jednoducho sa neriadila neexistujúcim bodom rokovacieho poriadku. Nič zlého neurobila. Využila túto situáciu a nič neporušila.
Takže toľkoto k tomu, že sa dajú možno nejaké veci kvôli jasnosti pravidiel hry zmeniť, ale nemôžme na jednej strane tvrdiť, že ona sa pokúsila o puč a na druhej strane to jasné vymedzenie v tom zákone nemať. V tomto zmysle treba byť fairplay.
Veľmi dvihlo ctenú vládnucu koalíciu vyjadrenie poslanca Alojza Baránika o participácii, o podiele na... Treba povedať, že keby ste ho dobre počúvali, ako som sa ja snažil ho počúvať, tak on hovoril predovšetkým v prvom slede nie o Galante, ale o kauze Bašternák, respektíve o kauze Kaliňák. A tam ten podiel neodpárate pri akejkoľvek sebalepšej snahe, pričom neznamená, že ste boli podielnici odvodu Bašternákovho zisku, to nikto nehovorí. Ale to, že dodnes je tento minister ministrom vlády Slovenskej republiky, je i vaša zodpovednosť a nijak sa to nedá zoškrabať.
Viete, zaznelo tu dnes tiež, že je to hanba, čo robíme zo Slovenska. Ja som bol aj na medziparlamentnej konferencii tuná na hrade a Kaliňáka tam spomenuli nie slovenskí, ani Paška, ani Osuský, ani tí, čo tam ďalší traja boli, ešte ako kauzu, ale spomenuli to zahraniční poslanci. Nemyslím si teda, že z prípadu Bašternák, Kaliňák robí hanbu opozícia. Ten, tento zvláštny vzťah a toto zvláštne duo je hanbou z podstaty veci. A keď už hovoríme o neférovom podsúvaní vám, pripusťme, nevinným v kauze Galanta v zmysle akomkoľvek trestnoprávnom, tak tu dneska absolútne s prehľadom zaznelo, že sa, na hádam tých všetkých 1300 spadá vina za zbitie aktivistky Krempašskej. To tu dnes normálne zaznelo, že existuje zodpovednosť opozície za zbitie Krempašskej. Aká je tá zodpovednosť, väčšia, ako vaša za Galantu? Nijaká, nijaká. Stalo sa to úplne inde na úplne inom mieste. Vynechal som jediné podujatie pri Bonapartovi, stretol som tam nejedného profesora Univerzity Komenského, docentov Univerzity Komenského. Stretol som tam človeka, ktorý sa pred troma či štyrma rokmi stal vedeckou hlavou roka Slovenskej republiky. Tí sú zodpovední za Krempašskú? To je, aké spolupodieľanie sa na tom, že ste boli veľmi hákliví na vystúpenie kolegu Baránika. Takže merajme rovnako a nehovorme o 13.20 alebo o 14.05 o zodpovednosti za Krempašskú a potom sa strašne desme, keď príde na Galantu. Toľkoto teda k takému nejakému elementárnemu fairplay.
Nedá mi, aj keď tu v tejto chvíli nie je dneska, trikrát vystúpil s otrasným dátumom 17. júnom 2011 a s otrasnými televízormi značky Orava Richarda Sulíka, hovorca, dlhoročný. poctivý, ministra Kaliňáka. No, pripusťme, že odhliadnuc od situácie, v akej bolo rozhodnutie urobené, by sme ho už iste nezopakovali. Ale paradoxné na tom je to, že on slovami "otrasné a hrozné a hrubo a hanebne", pán hovorca Erik Tomáš, hovorí o niečom, čo bolo limitované na jediný rokovací bod programu. Z vôle, ktorá tu teraz je prezentovaná, tu má byť vyhradené najbližším stovkám a tisícom rokovacích bodov in extenso. To je teda brvno a trieska. Teda hrozného zločinu sa dopustili tí, ktorí to zaviedli v jedinom bode rokovania jednej parlamentnej schôdze, ale absolútnu podporu majú tí, ktorí tu chcú zaviesť odteraz až do konca vekov. To je zvláštny, taký aj morálno, aj logicko vybalansovaný postoj, ktorý tu Erik Tomáš opakovane, trikrát dneska, pre istotu, keďže opakovanie je matka múdrosti, predniesol.
Takže musím povedať, že odhliadnuc od toho, že pri poctivej práci obidvoch častí nášho parlamentu, koalície, opozície, a pri pohľade na fungovanie a problémy, ktoré môžu vznikať v práci takého telesa, by skutočne pracovná skupina, ktorá by vola vedená snahou urobiť zlepšenie a posun stavu k lepšiemu, mohla urobiť zmeny v rokovacom poriadku. Toto ale nie je zmena v rokovacom poriadku. To je upálenie rokovacieho poriadku, z ktorého ako Fénix z popola má vstať nový lepší. Ale ten lepší nie je. Áno, ja napríklad som na tejto schôdzi, a dokonca sme si s kolegom Dostálom to aj povedali, hlasovali za nejeden vládny návrh, i keď by sme iste si vedeli ho predstaviť tak inak a toto trochu a toto celkom, ale predsa len sme prišli k záveru, že ten návrh, či Lucie Žitňanskej alebo aj niektoré ďalšie, posúvajú vec k lepšiemu. Ja nemám krvavé oči ani penu u huby. Ja si môžem myslieť o zmene postoja Lucie Žitňanskej k vláde s Robertom Ficom čokoľvek, ale ak predloží niečo, čo posúva status quo k lepšiemu, tak mi nedá, aby som za to nezahlasoval, lebo nie som fanatik. Musím ale povedať, že tento zákon posúva mnohé veci k horšiemu a ak by aj v ňom, presne, ako povedal Ondrej Dostál, boli zrnká, ktoré ho posúvajú k lepšiemu, tak pri celkovom bilancovaní daného projektu je súčasný stav lepší.
A ešte k tomu oháňaniu sa, že v Nemecku majú toto a v Rakúsku toto a v Holandsku ktoviečo. Viete, v deväťdesiatom treťom som sa stal prodekanom pre štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde prebiehala rozprava v senáte s prednostami ústavov a kliník, ako zmeniť rozvrh, pričom povedzme si, o čo išlo. Každému skoro z nich o to, aby jeho "obor" dostal viac miesta na slnku, aby mal viacej hodín praktík alebo stáží, viacej hodín prednášok, aby tá katedra proste nabrala na význame, hoci aj mala ten význam doteraz. A vtedy som si dal tú prácu, keďže som to mal v popise práce, a spočítal som, koľko má trvať výuka podľa toho, že naplníme všetkým pánom profesorom, prednostom ich túžby. Jeden hovoril, a v Birmignhame je to takto, druhý, a v Heidelbergu takto a v Groningene je to takto. Vyšlo nám to, že by štúdium medicíny malo trvať 19 semestrov. Teda inými slovami 9,5 roka. Štúdium medicíny trvá šesť rokov, ako jediné štúdium zo všetkých štúdií v Slovenskej republike, ale keby sme naplnili všetky túžby pánov prednostov, tak to bude 9,5 roka. Samozrejme, že sa to nedalo. Pretože zostavovanie niečoho touto technikou je trošku, ako keď psíček a mačička robili tortu. Každý z nich, to boli, našťastie, len dvaja, do nej dal len to, čo on má rád, od kostí až po mydlo.
A chcem teda povedať, že tá argumentácia, a to tu tiež zaznieva, že sa nám z tohto európskeho parlamentného návrhu zákona hodí toto, a potom toto, a potom toto, ale o tomto nechceme ani počuť, nie je proste férová, a preto nevzbudzuje dôveru u počúvajúceho, ktorý aj keď uznáva, že iste Bundestag nemá totálne nanič rokovací poriadok, ani rakúsky parlament ho iste nemá, ale napriek tomu je takýto výber predsa len v istom smere podozrivý.
Preto si myslím, a nebudem opakovať návrh na vrátenie zákona na prepracovanie, ale myslím si, že ak by sme v niečom mohli urobiť krok k lepšej kultúre, tak okrem toho, že nebudeme mať vo vláde, však teraz nehovorím o celej vláde, nehovorím nič ani o Druckerovi, ani o Érsekovi, ani o Maďaričovi, ale že v nej nebudeme mať človeka dôvodne podozrivého z niečoho, čo je nezlučiteľné s pozíciou ministra rezortu vnútra, tak to je 8. bod vzniku tejto explózie a vzniku všetkého, čo nasledovalo. Lebo to je pravý veľký tresk. Toto, čo je teraz, to je tlaková, zvuková, svetelná vlna, čo prichádza. Ale že by na zmene rokovacieho poriadku sme mali bez peny u huby, bez krvavých očí, celkom slušne, a nie v harmonograme päť dní na pripomienkovanie, sedem dní, za dvanásť dní vytlačiť, jednoducho za pol roka popracovať. Ľudia, ktorí do toho vidia lepšie ako ja, nijak sa tam nepchám, ani si nič nemyslím, že som ten, ktorý tam má dávať écesy, ale jednoducho aby páni predkladatelia, vedení dobrým úmyslom, a nie úmyslom valcovať, istým spôsobom vyzvali k spolupráci a možno práve na tomto návrhu zákona skúsili, tak ako ukázali vystupujúci a nakoniec priebeh tejto schôdze, že sa dá v tomto parlamente bez kriku a lármy pracovať, komentovať, hlasovať. Mám pocit, že táto schôdza, až na bod 44, prebiehala priam vzorovo. Takmer mám pocit, že ani keby nebol vôbec žiaden rokovací poriadok, tak tu to bolo veľmi slušné. A rozhodne si nemyslím, že to je ten bod, na ktorom máme zasiať na tri a pol roka nenávisť a rozpor a kategorickú priepasť medzi koalíciou a opozíciou, ktorá vždy bude v protiklade, ale urobiť takýto krok, o ktorom znova som presvedčený, že keď sa vyrieši personálne obsadenie pozície ministra vnútra človekom, ktorý nemá toto na veste, že sa nosne stratí motív pre dramatické valcovacie zmeny rokovacieho poriadku.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Osuský, ak všetko, čo tu prezentujete, je tak založené na takej pravdivej informácii, ako ste povedali o SNS, tak na vašom mieste by som tam sedel a za celé volebné obdobie slovka nepreriekol, lebo sú to všetko hlúposti a nepravdy. Tak raz a navždy. Slovenská národná strana nebola obnovovaná v žiadnej krčme, a už tobôž nie v Kryme, vtedy u Blahu, ale od začiatku, od decembra ´89, keď vznikol prípravný výbor na jej založenie, sídlila na Slovenskej odborovej rade na Štefánikovej ulici, tuto vedľa Slovenskej akadémie vied. A keďže máte afinitu na Slovenskú akadémiu vied, mohli by ste takúto elementárnu vec vedieť a nemuseli by ste tu šíriť bludy.
A ešte druhý blud, ktorý ste šírili. Víťazoslav Moric nemal nič spoločné so Slovenskou národnou stranou, kým sa táto aj technicky neobnovila. Slovenská národná strana svoj program zverejnila 26. februára ´90 v denníku SME, môžete si to nájsť a ministerstvo vnútra ju zaregistrovalo 8. marca 1990. Víťazoslav Moric vstúpil do strany v máji 1990. Takže si opravte svoje nezmyselné tvrdenia a nešírte ich. Budem rád, bude to aj vám prospievať, pretože potom ostatné vaše tvrdenia vyzerajú veľmi nedôveryhodne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, dnes sme tu už nejakú hodinu spolu a je jasné, že vidíme ten svet v rozdielnych kontúrach, ale ja nemám s tým problém a dokonca by to malo byť normálne, že svet sa nedá vidieť iba v jednej hodnotovej štruktúre, v jednej etickej konštrukcii a tak, ale kdesi niečo je, čo by malo presahovať pravdepodobne obidva naše videnia. Z toho vášho vystúpenia som vlastne vyrozumel, že je to úplne v poriadku, čo robí pán poslanec Matovič, že nemáte s tým žiadny problém. Pokiaľ si pamätám na vystupovanie pána Hlinu a vaše reakcie potom na prípadnú snahu o zmenu rokovacieho poriadku, opäť ste nevideli žiadny problém. Je to fajn vcelku, a to, a veď tam sú také dôvody pre to obrovské rozčúlenie, že proste tá nehanebnosť, ktorú sledujete, že tá vlastne ospravedlňuje všetko. Toto, ten arbiter elegantiarum, ku ktorému by ste tak niekedy chceli smerovať, nemôže tvrdiť, pán kolega. Sú to proste nehanebnosti, ktoré sa dejú v tomto parlamente.
Viete, ja by som rád počul, teda keď to takto je, že by ste naozaj aj vy sa zasadili a bez problémov spracovali, že by ste nám vysvetlili, čo to v tom etickom kódexe znamená, že máme povinnosť správať sa k sebe slušne. Keby ste zadefinovali tie hranice. Keby ste povedali teda, čo to je tá urážka medzi poslancami. Či to, čo sme tu počuli vo vzťahu k predsedovi parlamentu, kde by ho vyviedli podľa mňa a ide na pranier celej krajiny, "špina", "hajzel" a neviem čo všetko. A vy sa ako bez... A pani Nicholsonová, nechcem už o tom ďalej tu rozprávať ani nemám záujem, počkám, kým nebude na tom lepšie, ale poviem to tu verejne. Veď to sú hroznosti! Jak sa môžte vy, keď máte, veď ja uznávam váš étos primeraný, a neviem, nebudem, že sa s tým stotožňujete?! A v konečnom dôsledku to bránite. Veď to je esencia toho celého, čo sa tu deje, aby sme zabránili tým najhrubším, najneserióznejším, takým, ktorí naozaj blamujú nás, celý parlament, konaniam. Oni. Na tom sa nevie zhodnúť primeraná väčšina parlamentu, že toto nechceme?! Že chceme viesť ten politický zápas v elementárnych... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda Národnej rady. Pán poslanec Osuský, ty veľmi dobre vieš, že nemáš pravdu v tejto chvíli. Hovorím o pani Nicholsonovej a hovorím o tej nešťastnej schôdzi, keď si uzurpovala právo viesť schôdzu a keď to bolo normálne parlamentné uchopenie moci z jej strany a nelegitímne. Veď ty tuná hlásaš teóriu, že čo nie je zakázané, je povolené? Alebo vlastne o čom si to rozprával? Veď ty veľmi dobre vieš, že tu vždy existovali nejakí skrutátori, ty veľmi dobre vieš, akým spôsobom, keď nefungovalo napríklad elektronické zariadenie, sa zisťoval počet poslancov. Okrem toho pani Nicholsonová nemala právo viesť schôdzu, lebo mal viesť niekto iný, iný podpredseda Národnej rady. Ty veľmi dobre vieš, že to takto proste nie je, ako to hovoríš. Jednoducho držíš silou-mocou nejakú Matovičovu politickú linku, čo v tvojom prípade sa mi zdá tak trošku nie hodné teba, prepáč, po tých rokoch, keď ťa počúvam, ako rozprávaš o mnohom v tomto parlamente a veľmi zaujímavo.
Prečo sa takýmto spôsobom zhadzuješ? Prečo tuná hovoríš o niečom, o čom si vôbec neni presvedčený?Veď skutočne teória, čo nie je zakázané, je povolené, veď ty si prvý bol, ktorý si počúval skrutátorov, a ty si aj v tom prípade existoval v tomto parlamente, keď títo skrutátori takýmto spôsobom zisťovali počet poslancov. Dnes hovoríš niečo úplne iného len preto, že sa to v tej tvojej skupine takto nosí. Toto je pre mňa jedno obrovské sklamanie preto, lebo nie je ťa to hodné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán poslanec, rokovací poriadok je zákon ako každý iný. A ak život donesie potrebu novelizovať, meniť pravidlá tohto zákona, tak je potrebné sa s tým zaoberať. Vy sám ste uviedol, že napríklad spôsob otvárania schôdze Národnej rady aj podľa vášho názoru je treba upraviť, pretože neni dostatočne precizovaný a že by mohlo dôjsť a zrejme aj došlo k jeho zneužitiu, tohto nedostatku, presnosti toho ustanovenia.
A každý z nás má rovnako ako vy právo priniesť k zmenám rokovacieho poriadku svoje podnety, svoje námety, ktoré by chceli doplniť, ale využiť to otvorenie zákona na to, aby sme ho mohli zdokonaľovať. Dnes sme v stave, v takom štádiu, že ešte nepoznáme definitívne znenie rokovacieho poriadku, pretože predloha je predložená, ale je živá. Dnes nerokujeme o tom, či ho schválime, ale budeme rokovať o tom, ale budeme hlasovať iba o tom, či budeme ďalej sa zaoberať touto témou.
Zhodujeme sa v opozícii aj v koalícii o tom, že je potrebné zákon ako taký novelizovať. Takže poďme do toho a nerobme si prieky, neznevažujme sa v tejto etape k tomu alebo podľa toho, že aký máme názor na budúce zmeny. Rokujme o týchto zmenách a potom uvidíme, či budú tie zmeny dobré, pozitívne a či nám zlepšia pracovné prostredie v Národnej rade alebo či budú ďalším predmetom svárov.
V každom prípade, pán poslanec, vaša skúsenosť s pánom Vaským už sama naznačuje, že už isté grobianstvo nepatrí ani na verejnú diskusiu, ani na námestiach, ani do Národnej rady, a my sa dostávame do situácie, keď také grobianstvo v Národnej rade zaznieva. A zmyslom novelizácie tohto rokovacieho poriadku je právo to, aby takéto spôsoby správania sa, ako vonku prezentuje pán Vaský, v Národnej rade nefungovali.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Zopár korektúr k ináč senzačnému vystúpeniu kolegu Osuského. Medicína nie je jediné štúdium, ktoré trvá šesť rokov. Architektúra tiež trvá šesť rokov. Aj na vás to ide. (Smiech v sále.) Teraz už odstúpenie Kaliňáka nestačí. Odstúpiť musí aj Richter, a to ešte zistíte. To ešte zistíte. A pokiaľ ste hovorili, pán kolega, o tom, ako vystupovala a ako konala pani podpredsedníčka Nicholsonová, tak bolo by celkom zaujímavé si prečítať, čo hovorí ústava. Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak. A teraz pozor. Tu nie je žiadne zmocňujúce ustanovenie žiadnym zákonom, na žiaden zákon. Jednoducho jedna veľká bodka. Je to v ústave. Čiže akýkoľvek pokus interpretovať ústavu tak, ako vy to tu hovoríte, je jednoducho protiústavný. Ak ústava jednoducho hovorí, ak sú prítomní, tak je schopná uznášať sa. A to nezmeníte.

Pán poslanec, ja si váš vážim ako rozumného človeka, ale už keď sa tu bavíme a poťahujeme o slovíčkach, tak ako poslanec a pedagóg a lekár by ste mohli vedieť, že vysokoškolský "obor" asi neexistuje, "obor" je len v rozprávkach. Ale je to vysokoškolský odbor, to je správne po slovensky. To, že ste podporili vládne návrhy, vám slúži ku cti, teda niektoré, a asi to malo dôvod. A dôvod ten, že mali obsah a zrejme aj nejakú kvalitu. Otázne je, aký obsah mali a majú vládne návrhy, teda resp. návrhy opozície, ktoré predkladáte a ktoré predkladáte spôsobom, že rozhoduje množstvo a menej kvalita.
Možno keby komunikácia opozície bola menej emotívna, menej sarkastická, som presvedčený, že by sa o tom rozprúdila konštruktívna diskusia a možno by aj návrhy opozície oslovili poslancov koalície. Stálo by to za pokus.

Ďakujem. Pán kolega, fakt tradične dobré vystúpenie, ktoré kto počúval a kto to chcel počúvať, tak sa veľa dozvedel. Ale ja musím znovu opakovať, že, žiaľ, takéto vystúpenia sú úplne zbytočné. Pre toho, kto nezaregistroval cez víkend vyjadrenia pána premiéra Fica, znova ho zopakujem, pán premiér povedal, treba spraviť poriadok s opozíciou, je zbytočná akákoľvek diskusia k tomuto zákonu, akékoľvek argumenty. Treba predsa spraviť poriadok s opozíciou.