Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže ste, vážený pán kolega Petrák, väčšinu svojho príspevku viacej-menej adresovali k tomu, čo som hovoril, dovolím si ja teda zareagovať a predoslať, nakoniec nemusí to byť verejne známe, ale my dvaja dobre vieme, že máme to, čomu sa hovorí špeciálne vzťahy. Na rozdiel od barónky Thatcherovej a Ronalda Reagana, mojich obľúbencov, ktorí mali tiež špeciálne vzťahy, ale stáli na tom istom brehu rieky, my stojíme na protiľahlých brehoch rieky už roky, ale zároveň musím konštatovať, že sa ponad tú rieku či potok rozprávame a nehádžeme po sebe kamene. To je cenné, a preto aj to, čo teraz poviem, bude síce pravdepodobne vo veľkej väčšine v prudkej opozícii k tomu, čo ste hovorili, ale ctím si vás ako veľmi dôstojného partnera. Kedysi som takého zažíval v školskom výbore a potom aj neskôr v iných štruktúrach v človeku, s ktorým som bol tiež ideologicky na protiľahlom brehu, ale osobnú úroveň a vzdelanie sa mu nedalo uprieť, to bol docent Milan Ftáčnik.
Musím teda na tomto mieste povedať, že to, čo ste nosne ako tambour toho celého tlmočili v skromne obsadenej, ale komornej a slušnej snemovni, bola apoteóza centralizmu. Apoteóza toho, že nie je dôvodné veľmi ctiť subsidiaritu, že nie je veľmi dôvodné zverovať zodpovednosť nižšie, pretože, a použili ste miestami až také nečakané formulácie typu účelovo vybratí rodičia v školskej rade. No ja neviem, ja som sa zúčastnil asi jednej alebo dvoch volieb zástupca na našej triedy, zhodou okolností na gymnáziu, teda triedy môjho syna a moja žena, keďže mala viacej účastí na takýchto podujatiach aj viacerých, neviem si predstaviť, ako by riaditeľka gymnázia Grösslingová ovlyvňovala MUDr. Milenu Osuskú alebo MUDr. Petra Osuského, aby jej zvolili toho, koho chce, do rady školy, to je pre mňa nepochopiteľné a neviem, či sa jej to darilo v celej triede, ktorá volila. My sme mali veľmi dobre zvoleného zástupcu za nás.
Teda to chcem povedať, že nemyslím si, že ten centralizmus sa dá zdôvodniť argumentom o zvláštne vybratých rodičoch do týchto štruktúr, a, lebo to zas musím povedať, že v tomto prípade by bolo na mieste guberiálny, guberniálny spôsob vlády, pretože aj my máme na Slovensku sem-tam zvoleného pologramotného starostu, máme sem-tam zvoleného starostu gamblera, máme sem-tam zvoleného starostu a zastupiteľstvo, ktoré sa dohodne a rozkradne, čo sa dá a čo nie je privŕtané, to znamená, by sme mohli rozhodnúť, že čo vlastne tí ľudia tam dole, ktorí v tej obci žijú, majú vôbec čo hovoriť, keď my z centrály – zvyššia – to robíme lepšie, dáme im toľkoto na vývoz smetí, toľkoto na svietenie, toľko na posypanie ciest proti ľadu a vôbec toľkoto im dáme, a načo vlastne sú, lebo ktovie, ako sú zvolení a kto sú vlastne tí, čo sú zvolení.
Ja teda si myslím, že to, čo sme vybojovali v novembri, je presne to, že ľudia si majú voliť, a potom si to prežiť, to, čo si zvolili, a to platí od Žehry až po parlament. To znamená, že ľudia majú niesť zodpovednosť za to, čo si zvolili, a v dobrom si to užiť a v zlom si to odskákať. To znamená, že v tomto zmysle napriek tomu, že môžete iste i vy i ja uviesť príklady, keď to je lepšie, keby to nerobili tamtí, a ja zas uvediem príklad, prečo by to bolo lepšie, keby do toho nezasahovali tamtí, tak musím povedať, že ak ste, a to opäť je vaše sväté právo, tak ako pri tvorbe rokovacieho poriadku, že si vyberieme to, čo sa nám hodí z Bundestagu, to, čo sa nám hodí z..., z Paríža, z parížskeho parlamentu, a to, čo sa nám hodí odkiaľkoľvek inokadiaľ, tak i tu trošku hádam mimo základnú čiaru ste uviedli spôsob odvolávania riaditeľov vo Francúzsku. No ako to už povedal, povedala v diskusii aj Veronika, odvolávanie a voľba sú dve veci. Viete i amerického prezidenta volia občania zastúpení voliteľmi. Ale impeachuje ho volená štruktúra, teda je neporovnateľná voľba a odvolávanie v tomto prípade, a preto si myslím, že ten príklad uvedený ako francúzsky príklad je nie celkom k veci.
Ďalšia vec, ktorú by som povedal, je, a uviedli ste krajiny na jednom, na jednej platforme, na druhej, na tretej. Viete, ja vám poviem a to nie je žiadna urážka Slovenska, lebo to neplatí zďaleka len pre Slovensko, ale nepochybne to platí pre Fínsko. Viete, tu sa stále hovorí o boji proti alebo za spolitizovanie tohto procesu, vzniku riaditeľa a tak ďalej. Ja má taký štandardný pocit domáci, že u nás vlastne nejde o spolitizovanie. Ide, presne vzaté, o sklientelizovanie. To znamená, že ak chcem toho človeka tam dať, tak ho tam nedávam preto, aby do malákov v materskej škole alebo do veľkákov v materskej škole vtĺkal ideológiu ľavičiarsku, pravičiarsku, nacionalistickú alebo akúkoľvek inú. Akéže spolitizovanie? Čo naspolitizuješ na Ohmovom zákone na fyzike v ôsmej triede alebo v siedmej? Moc toho nenapolitizuješ.
Teda to, čo sa deje, je klientelizmus oveľa skôr ako spolitizovanie. Pán učiteľ Žarnay videl, ako sa klientelisticky míňajú zdroje na fiktívne právne činnosti, a to nemalé. Akáže v tom bola politizácia? Bola v tom štandardná slovenská zlodejina. Tam vôbec neviem, či tá advokátka bola priaznivkyňou tej strany alebo jej dokonca predstaviteľkou, alebo doma pod perinou volila aj niečo iné. Ešte raz, na Slovensku v tomto zmysle ťažko pôjde o spolitizovanie. Ide o biznis. A v tomto zmysle je nezrovnateľné argumentovať Fínskom. Argumentovať krajinami, kde je korupcia na od nulovej čiary takmer nerozlíšiteľnej úrovni, alebo od krajín, kde je korupcia, kam sa pozrieš. To znamená, že v tomto zmysle je tá argumentácia starými demokraciami nie celkom na mieste, pretože my okrem toho, že nie sme stará demokracia, a okrem toho, že sme veľmi náchylní – a teraz to nehovorím ako útok na len politické štruktúry, na akékoľvek štruktúry –, že sme náchylní podplácať a nechať sa podplácať. Iste neporovnateľne s Fínmi alebo, paradoxne, aj s Estóncami, to znamená, alebo Dánmi, to znamená, že tá debata o tzv. spolitizovaniach je podľa mňa len plášťom na to, že v skutočnosti nejde o spolitizovanie.
Pokiaľ ide o tie, ten argument, že tí poslanci sú volení a ten starosta je dokonca priamo a väčšinovo a tak, ako ste povedali, to je pravda. Tí rodičia, neviem, či jak sú volení, či sú volení nepriamo alebo inak do tej rady školy, a tie zamestnankyne aj tá pani kuchárka, aj tie pani učiteľky, alebo učitelia, neviem, či sú horšie alebo lepšie volení. Ale jednu vec vám chcem povedať, ak tam tí rodičia majú tú právomoc, tak oni žijú s tou školou. Niektorí menej, niektorí takmer vôbec, lebo kašlú na to, čo je s ich deťmi a s ich školou, ale niektorí žijú intenzívne s tou školu.
Poslanec, ktorý na tej škole v živote nemal dietko, ktorý tam v živote nebol, ktorý v živote nepočul, ako beží život na tej škole, popiera v tomto zmysle blízkosti subsidiaritu. Lebo ak je subsidiarita to, že máme zastupiteľstvá vo vašej obci, kde ste starostom, a niekto by mohol povedať, že gubernátor by rozhodol aj za vás, aj za vaše zastupiteľstvo, tak ešte raz bližšie k problematike vašej obce ste vy a vaši spoluvolení poslanci ako niekto nad vami, ktorý vo vašej obci nikdy v živote nebol a nič nemusí riešiť. V tomto zmysle je rada školy, tá, ktorá s tým žije. Poslanecký zbor má míle vzdialenosť od blízkosti tých rodičov, o ktoré ide. Pokiaľ ide o tie závislosti, no opäť musím povedať celkom čestne, že tak ako existuje prípad Žarnay, ktorý je žiarivou ukážkou hrôzy toho, že niekto je držaný, hoci by mal byť dávno odvolaný, francúzskou alebo inou komisiu, to nemyslím Žarnaya, áno, tak aj ja som zažil opačné prípady, že proste rade školy nevadila príliš likvidácia talentovaného, nadšeného a zápalistého pedagóga, ale život aj demokracia prináša i zlé postoje, i zlé rozhodnutia, ale povedať jednoznačne, že vzhľadom na to, že tam a tam je tak a tak, je lepšie len toto alebo len toto, sa nedá, ale ak sa mám rozhodnúť pre alternatívu centralistickú alebo alternatívu subsidiárnu, blízku k základni, tak s uvedomením si všeckých rizík obidvoch alternatív to zvolím tak, aby tí rodičia, dá sa povedať, niesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia, za svoju voľbu svojho zástupcu do rady školy, a aby niesli zodpovednosť teda za to, o čo sa starať majú a čo v skutočnosti aj má byť ich zodpovednosťou.
Ako argument, ja to nevytýkam, len na to som nútený provokatívne upozorniť, lebo ste hovorili, že provokatívne otázky. Hovorili ste, že tie štruktúry zastupiteľstva, teda starostovia obce dali návrh okrem transferových peňazí miliardu eur. A opäť sme u toho, čo som hovoril vo svojom prvom vystúpení. Preboha, to vykopal starosta v garáži, za garážou v tráve zlatú baňu? Vyniesol odtiaľ ingoty a venoval ich? Kde sa vzala tá miliarda? Spadla z neba ako manna alebo ich našiel na stole? Však sú to zase peniaze získané z tých rodičov, ktorých deti chodia do tej školy, a aj z tých rodičov, ktorí sú v tej rade školy. Neargumentujme, preboha, nejakými peniazmi, ktoré niekto veľkoryso do niečoho dáva, keď dáva peniaze ľudí, ktorým, im ich zobral v súlade so zákonmi, to nebola lúpež. Ale nedá sa argumentovať, že dobromyseľný vládca, teda starosta a jeho zastupiteľstvo, moudří rádcové sa rozhodli siahnuť do pudilára, každý svojho, a položiť na stôl peniaze na zlepšenie fungovania školy. Čaba, neblázni! Takto to nie je. Žiadne také peniaze neexistujú. Všetky peniaze sú od tých rodičov, i tie, čo sú v tej obci. Takže toľkoto.
A úplne nakoniec. Chápem, že je zase trošku pre vládnucich problematická situácia s dvíhaním sa opäť iniciatívy, ktorú ste tých desať minút zmieňovali. Ku cti musím povedať a podčiarknuť to, čo tu zaznelo vo viacerých vystúpeniach, že nikdy mi nevadí, keď Petrák hovorí o veciach, ktoré sú na dennom programe. Bolo to desať minút hovorenia úplne od témy, ale bolo to zároveň dobré hovorenie. Presne ako povedal kolega Dostál, budem veľmi rád, keď veľkorysosť, ako ukázal podpredseda Hrnčiar v tejto situácii, bude zachovaná pri slušných, či už aj polemických, ale jednoducho prejavov, ktoré majú náplň, bolo by dobré, aby to takto fungovalo vždy.
Problém bol len v tom, že i keď si viem predstaviť a sám uznávam, že niekedy, keď človek počúval, aké kredity za akú činnosť získavajú občas nejakí pedagógovia, a potom sa chcú o ne opierať v ďalšom, tak keď to veľmi preženiem, iste boli takmer i takí, ktorí získali ako pedagógovia biológie kredity za zvládnutie skokov na lyžiach. A to je, samozrejme, silne prehnané. To znamená, že nepochybne exituje nevyhnutnosť rozumnej úpravy kreditov a profitu z nej. Ale zároveň musím povedať, že veľkú väčšinu toho, čo ste hovorili v tej záverečnej tretine vystúpenia i na adresu kreditov a platenia za kvalitu, to znamená peniaze tým dobrým.
Áno, priznám sa, že i keď som absolútne na pozícii zle zaplatených zdravotných sestier, namietol som v zdravotnom výbore, kde som bol po tom, ako sme sa rozlúčili po dlhom spolužití, som namietol to, že sa nárokovalo štandardné pridávanie na plate podľa rodného listu. A vtedy som povedal, že ak sestra zvládne problematiku, v ktorej pracuje, a tú zvládne za rádovo nejaké roky, nestáva sa v 25. roku práce lepšou, ako bola v 15. To znamená, že železná ruka trhu v súkromnej nemocnici by rozhodla, že si ten riaditeľ, majiteľ, primár vyberie sestry podľa výkonu, nielen podľa rodného listu. To znamená, že iste i tu sa dá diskutovať o tom, že sa má dobrým a pracujúcim a nadšeným dávať podľa zásluh.
Musím ale povedať, že tam ste väčšinou hovorili, poďme sa rozprávať. Teda keď išlo o kresanie právomoci samosprávy rodičovskej alebo rady školy, tak ste dali zo svojho pohľadu vyargumentovaný, ja počujem vaše argumenty, i keď sa s nimi nestotožňujem, návrh novely zákona. Ale keď ide, a to si uvedomte, ste vládnuca koalícia, budete ďalšie roky ten, ktorý sa bude môcť oprieť pri nejakom návrhu na rozdiel odo mňa, menovite Veroniky Remišovej alebo kohokoľvek ďalšieho, Poliačika či Žarnaya, sa bude môcť oprieť o väčšinu v parlamente. Takže poďme sa rozprávať. Veľmi rád budem počúvať, ako som počúval dnes polhodinu, a vôbec nereptám. Ale urobte ten krok, o ktorom sa budeme rozprávať. Lebo keby sme ho urobili my, tak jeho osud je zrejme vopred spečatený. To znamená okrem toho, že sa budeme rozprávať, by som hrozne uvítal, aby sme mali substrát toho, o čom sa bude rozprávať. A ten substrát, ako som povedal, oveľa výživnejší a nádejnejší pre naplnenie toho, o čom sa máme my dvaja a celá snemovňa rozprávať, bude v tom, že podáte také návrhy.
A ja budem veľmi rád, tak ako som to už včera povedal vo svojom vystúpení k rokovaciemu poriadku, veľakrát som na tejto schôdzi hlasoval za vládne návrhy. A budem veľmi rád hlasovať za váš poslanecký návrh, tak ako som, by som nikdy nehlasoval za ten o okliešťovaní práv rád škôl. Ak to, o čom hovoríte, že poďme sa rozprávať, položíte na papier a dáte to pekne do legislatívneho procesu.
Želám vám v tomto veľa zdaru a môžete počítať pri dobrom návrhu s mojou podporou.
