9. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Fecko, Mazurek, pani poslankyňa Pčolinská a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Martin Poliačik.
Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2015 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike. Správa je pod tlačou 116 a spoločná správa výborov má tlač 116a.
Dávam slovo prvému námestníkovi generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Renému Vanekovi, aby v zastúpení generálneho prokurátora správu uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2015 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike, tlač 116.)

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v zastúpení pána generálneho prokurátora správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2015.
Ako ste mali možnosť postrehnúť pri oboznámení sa s textom predmetnej správy o činnosti, pristúpili sme v tomto roku k niekoľkým zmenám. Hlavnou zmenou je to, že správa o činnosti generálnej prokuratúry a správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry sa rozdelili a v tomto bode teda budem predkladať správu o činnosti týkajúcej sa generálnej prokuratúry a jej podriadených krajských prokuratúr a okresných prokuratúr.
Správa o činnosti, ako ste mali možnosť zistiť, je v tomto roku rozdelená do siedmich častí. Prvá časť sa týka vyhodnotenia plnení úloh prokuratúry, kde veľmi podrobne konštatujeme, koľko a akých úloh sa plnilo. Išlo celkom o pätnásť úloh, ktoré spočívali najmä v súvislosti s plnením úloh, teda akčného plánu na posilnenie právneho štátu na úseku boja proti obchodovaniu s ľuďmi, na úseku boja proti extrémizmu, boja proti terorizmu, koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, akčného plánu boja proti daňovým podvodom, implementácie nariadení Európskej únie a ďalších opatrení. Tu sme konštatovali, že päť z týchto úloh bolo úplne splnených, desať úloh sa plní priebežne, nakoľko čas ich plnenia ešte nevypršal.
V ďalšej časti teda, alebo tej prvej časti sa venujeme oblasti personálnej, kde vás chceme v krátkosti oboznámiť s personálnym stavom na prokuratúre, aký bol teda v minulom roku, čo sa v rámci personálnej oblasti udialo. Konštatujeme, že plánovaný počet prokurátorov na rok 2015, teda počet tabuľkových miest prokurátorov bol 1 033. Naproti tomu skutočný počet prokurátorov predstavoval 886 prokurátorov, čo predstavuje 85,77-percentnú naplnenosť stavov.
Pre ozrejmenie tejto situácie treba uviesť, že tie neobsadené funkčné miesta "majú na svedomí" najmä teda kolegyne prokurátorky na materskej dovolenke, ktorých bolo v minulom roku 59 a 27 prokurátorom v priebehu roka 2015 zanikol služobný pomer z rôznych dôvodov, či už na základe vzdania sa funkcie, odchodu do starobného dôchodku, dokonca v jednom prípade smrťou prokurátora. Ten zvyšok neobsadených miest aj skutočne v minulom roku neobsadený bol, ale táto situácia sa riešila formou výberových konaní a doplnením stavov prokurátorov.
Môžem konštatovať, že veľmi nám pomohlo, že od 1. decembra 2014 vstúpil do účinnosti zákon č. 322/2014, ktorý v podstate vošiel do života až v priebehu roka 2015, kde sme na základe tohto, tejto novely zákona mohli opätovne vyhlásiť výberové konania na funkciu právnych čakateľov prokuratúry. Inštitút právneho čakateľa prokuratúry nám od roku 2011 v našom právnom poriadku chýbal. Konštatovali sme to aj v našich správach o činnosti za predchádzajúce roky, že vzhľadom k tomu, že nemáme prísun alebo teda nevychovávame si tzv. prokurátorský dorast, že nám vlastne za tie roky začala chýbať jedna generácia prokurátorov tým, že prokurátori starší odchádzali do dôchodku a nebolo možné z radov právnych čakateľov prokuratúry, ktorých si vychovávame, dopĺňať ich stavy.
Takže toto sa zmenilo, a preto sme už v priebehu roku 2015 mohli pristúpiť k výberovým konaniam na funkciu právneho čakateľa prokuratúry s tým, že po týchto výberových konaniach bolo prijatých tridsaťdva právnych čakateľov prokuratúry. Taktiež prebehlo aj výberové konanie na funkciu prokurátora, už teda na hotového prokurátora, to znamená, že z iných právnických povolaní právnici, ktorí mali odbornú justičnú skúšku alebo inú započítateľnú skúšku, tak sa zúčastnili výberového konania. Tu musím ale konštatovať, že toto výberové konanie na 52 voľných prokurátorských miest mohlo byť obsadené len 31 uchádzačmi, ktorí vyhoveli podmienkam výberového konania. Tu chcem teda zdôrazniť to, že tieto výberové konania, či už na funkciu právnych čakateľov alebo prokurátorov, prebehli už v zmysle tej novej právnej úpravy. Tieto výberové konania, samozrejme, boli verejné, boli aj transparentné, len troška ma mrzí, že nikto z kritikov našej otvorenosti, resp. neotvorenosti, ako sme často kritizovaní, si nedal tú námahu, že by na tieto výberové konania prišiel, navštívil ich a overil si to, že skutočne tá transparentnosť výberových konaní je podľa mňa už teraz taká, že nemôže byť spochybnená.
Ako príklad uvediem to, že záujemcovia si v deň ústnej skúšky, nespomínam vôbec teda písomné testy, ktoré sú absolútne anonymizované, kde vystupujú pod číslom a tak ďalej, ale hovorím o ústnej časti výberového konania, kde uchádzači až v deň konania, výberového konania na vrátnici generálnej prokuratúry si vylosujú komisiu, pred ktorou sa podrobia ústnej časti a je tým pádom vylúčené akokoľvek, tlaky alebo zásahy vo vzťahu k jednotlivým členom komisií. To znamená, že uchádzač až do hodiny, kedy sa ide podrobiť skúške, teda preskúšaniu alebo výberovému konaniu, nevie jednoducho, ktorá komisia z piatich alebo siedmich - záleží od toho, koľko máme uchádzačov - ho bude ako preverovať jeho vedomosti. Takže to, že verejnosť mala prísť, mohla prísť overiť to, že výberové konanie je transparentné, zatiaľ v tých konaniach, ktoré prebehli, sa nenaplnilo. Mňa to troška mrzí. Boli zástupcovia niektorých novín, myslím, ale ja verím, že teda v budúcnosti, keď už to troška viacej bude známe toto, že takto prebiehajú výberové konania, že aj právnická verejnosť alebo aj laická sa týchto výberových konaní zúčastní.
Nosnou časťou teda správy o činnosti prokuratúry, tak ako aj celej činnosti prokuratúry, je samozrejme, je trestná oblasť. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti, o tom je pojednávané v druhej časti správy o činnosti, tá je teda najrozsiahlejšia, lebo ako som spomínal, monitoruje a vyhodnocuje vlastne našu činnosť v tej nosnej oblasti. Základom priority, ktoré boli premietnuté do plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2015, sa týkali najmä, ale hovorím najmä, lebo toto boli tie také najdôležitejšie, samozrejme, tých priorít bolo ďaleko viac, týkajú sa najmä postihu daňovej trestnej činnosti, odhaľovania trestnej činnosti vo vzťahu k verejným finančným prostriedkom. To nie sú len daňové trestné činy, tam spadajú aj ďalšie trestné činy, kde teda poškodeným je teda štát a verejné financie, taktiež ochrana rodiny, detí, mládeže a účinný postih páchateľov domáceho násilia. No a v neposlednom rade išlo o zameranie sa na boj s diváckym násilím a extrémizmom.
Z hľadiska stavu vývoja kriminality evidujeme mierny pokles nápadu trestných vecí, je to objektívna skutočnosť. Celkove išlo o 143 869 vecí, ktoré boli v roku 2014 a, teda 2015 a v roku 2014 išlo o 155 vecí 824.
Takže ten, ten úbytok nápadu je evidentný, ale nie je nejaký rozhodujúci alebo rozhodný. Ale samozrejme, ide o objektívnu skutočnosť. Jednoducho nie je naším záujmom vyrábať páchateľov trestných činov. Jednoducho koľko trestných činov bolo odhalených, toľko prokurátori v rámci trestného konania oddozorovali a prípadne zažalovali.
Činnosť prokuratúry v rámci trestnej oblasti možno rozdeliť do, podľa jednotlivých fáz trestného konania. Ako v rámci činnosti prokuratúry pred začatím trestného stíhania, to znamená, že to je moment, kedy je podané trestné oznámenie alebo iné podanie, z ktorého vyplýva, že boli naplnené skutkové znaky trestného činu. Tam prokurátor jednoducho buď prostredníctvom polície alebo priamo prokurátor prijíma trestné oznámenie. Jeho dozorová činnosť vlastne spočíva v tom, aby ustrážil lehotu na rozhodnutie o tom trestnom oznámení, to znamená, že či sa trestné oznámenie odmietne, alebo či sa vo veci začne trestné stíhanie, alebo či sa nejakým iným spôsobom rozhodne o trestnom oznámení. Tu konštatujeme v správe, že pretrvávajú stále prieťahy spôsobené či už objektívnym ako i subjektívnymi príčinami.
V tejto časti takzvaného predprípravného konania je tá ťarcha takzvaného preverovania na polícii. Prokurátor nemá možnosť to trestné oznámenie priamo preverovať, predvolávať oznamovateľov poškodených a tak ďalej, podozrivých. Tu vykonáva len tú činnosť teda, že dozoruje. Aby prokurátor v stanovenej lehote, aby policajt alebo vyšetrovateľ v stanovenej lehote toto trestné oznámenie preveril a vyhodnotil, akým spôsobom sa s ním teda naloží. Tu sa, samozrejme, v tejto časti predprípravného konania využíva oprávnenie prokurátora podľa § 230 ods. 2 Trestného poriadku, a to je teda najmä ukladanie pokynov a zrušovanie rozhodnutí policajtov v prípade, že sa prokurátor s takýmto rozhodnutím nestotožní. Tie pokyny, samozrejme, spočívajú v tom, že sú policajti a vyšetrovatelia upravovaní, pokynovaní, v akom smere majú tieto trestné oznámenia preveriť, aby bolo možno vyhodnotiť ich pravdivostnú hodnotu alebo možnosť začatia trestného stíhania.
V druhej fáze trestného konania, kedy už hovoríme o prípravnom konaní, tam, samozrejme, tie oprávnenia prokurátora sú ďaleko rozsiahlejšie a širšie. V roku 2015 sme sa v tejto fáze trestného konania zamerali najmä na urýchlené skončenie vyšetrovania a skrátenie dĺžky prípravného konania, lebo toto nás trápi vlastne už viacero rokov. Veľká rozpracovanosť, veľa trestných vecí, ktoré sa vyšetrujú neúmerne dlhý čas, kde jednoducho i odstránením prieťahov v konaní vieme docieliť to, že niekoľko rokov trvajúce vyšetrovanie sa skončí.
A toto sa nám v minulom roku darilo na základe toho, že boli prijaté viaceré opatrenia na zvýšenie aktivity prokurátorov. Napríklad išlo o to, že generálny prokurátor rozhodol, že vykonávanie previerok týchto vyšetrovacích spisov sa bude vykonávať každé tri mesiace, respektíve previerka sa vykoná ihneď po tom, čo je vznesené obvinenie. Sú určené lehoty na spracovanie konečných opatrení. Konečným opatrením rozumieme, ak je ukončené vyšetrovanie a vyšetrovateľ navrhne buď podanie obžaloby, alebo zastavenie trestného stíhania, alebo postúpenie vecí na priestupok. Jednoducho máme tak dosť tvrdo stanovené lehoty, že nedochádza už v tomto štádiu konania k prieťahom v konaní. Lehotu na rozhodnutie o sťažnosti, taktiež máme lehoty, aj keď nie je to v Trestnom poriadku, ale jednoducho sme prokurátorom tieto lehoty určili, aby to nebola prokuratúra, kde dochádza k prieťahom v konaní. To, že potom po podaní obžaloby na súde tie veci spočívajú dlhší čas, no k tomu sa potom dostanem v ďalšej časti tzv. súdneho konania, už teda konania na súde.
Jeden z nástrojov, ako dosiahnuť ten stav, že sa zmenšujú prieťahy v konaní a sa zmenšuje počet rozpracovaných vecí, sú aj takzvané previerky prokurátorov. To znamená, že tým, že bolo v minulom roku vykonaných 81 036 previerok, svedčí to o tom, že jednoducho prokurátor nenecháva len na policajtovi, koľko to vyšetrovanie bude trvať, že aktívne na základe vykonanej previerky, vyšetrovacieho spisu vyhodnotí, či tam sú prieťahy v konaní, či sú objektívne, či sú subjektívne, či sa vo veci koná tak, ako sa má.
No a samozrejme na základe týchto previerok a teda preskúmania týchto spisov, trestných, potom majú prokurátori možnosť podať aktívne pokyny policajtom a vyšetrovateľom a tento inštitút sa taktiež využíval, konkrétne v prípadoch v počte 18 035. Toľko bolo vydaných pokynov prokurátora na vyšetrovanie alebo v rámci skráteného vyšetrovania. Aktívny dozor prokurátorov sa teda podieľa významnou mierou na skrátení celkovej dĺžky prípravného konania, pričom v uplynulom roku došlo teda k ukončeniu veci, kde sa to trestné stíhanie skutočne už viedlo niekoľko rokov a čo považujeme za nežiaduci stav a tento nežiaduci stav je, samozrejme, takto aj hodnotený napríklad Európskym súdom pre ľudské práva. A tu chcem ešte podotknúť, že znižovanie rozpracovanosti, to znamená, že ukončovanie starých vecí je aj naďalej jednou z priorít generálneho prokurátora.
V roku 2015 sme evidovali zníženie počtu využitých odklonov v trestnom konaní a to znamená, že podmienečné zatavenie trestného stíhania, dohoda o vine a treste, zmier. Najčastejšie využívaným odklonom je teda dohoda o vine a treste, ku ktorej pristúpili prokurátori v 4 878 veciach a podmienečné zastavenie trestného stíhania. Tieto jednotlivé odklony alebo formy odklonov v trestnom konaní treba vnímať tak, že sú v určitej miere žiaduce, nakoľko na základe odklonov sa zrýchľuje trestné konanie. A v prípade, kde je teda trestný čin jednoznačne preukázaný a páchatelia sa priznali, tak je v záujme alebo trestnej politiky, aby takéto konanie prebiehalo zdĺhavo na súde, aby sa dokazovalo a tak ďalej. Takže je žiaduce, aby sa tieto trestné odklony alebo teda odklony v trestnom konaní realizovali, nie však paušálne, za každú cenu, aby sa v tom súťažilo, takže v tomto smere sú aj upravovaní podriadení prokurátori v tom, že nejde o nejakú súťaž, ale jednoducho veľmi starostlivo treba zvažovať, kedy ten odklon je žiaduci a kedy je na prospech veci. V prípade že nie, prebieha, samozrejme, štandardné konanie na hlavnom pojednávaní.
V tej poslednej časti trestného konania, teda to už je konanie pred súdom, konštatujeme, že v roku 2015 bolo na území Slovenskej republiky odsúdených 30 932 osôb. Oslobodených bolo 1 310 osôb. Súdy len v nepatrnom, zanedbateľnom množstve odmietli obžalobu a vrátili vec prokurátorovi na došetrenie, čo bolo 21 vecí. Toto tiež o niečom svedčí, keď len v takomto nepatrnom percente prípadov súd skonštatoval, že v podstate obžaloba bola podaná nedôvodne a nebola dostatočne pripravená a výsledky vyšetrovania neodôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
Zákon o oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky sa využíva úspešne, či už sa to týka úspešnosti podaných odvolaní ako riadnych opravných prostriedkov alebo sa to týkalo aj, teda osobitných opravných, mimoriadnych opravných prostriedkov.
V prípade sťažností bola úspešnosť podaných sťažností v súdnom konaní vyše 50-percentná. A taktiež sa účinne, pokiaľ to tak možno tvrdiť, účinne, áno, využívalo sa aj oprávnenie prokurátora, ktoré nazývame sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Bolo 167 sťažností súdom podaných, kedy prokurátori skonštatovali, že po podaní obžaloby, kde my máme 7-dňovú lehotu na vypracovanie obžaloby, v náročnejších prípadoch 15 alebo 30-dňovú, tak súd nekonal niekoľko mesiacov a máme, bohužiaľ, aj prípady, že aj niekoľko rokov. V krátkosti to bolo, čo sa týkalo jednotlivých štádií trestného konania.
Z hmotnoprávnej stránky je v rámci správy o činnosti rozoberaná aj štruktúra kriminality. Najdôležitejšie body, ktoré som považoval za potrebné vypichnúť a správy o činnosti a ktoré sú tam uvedené v rámci štruktúry kriminality, sú jednak kriminalita mladistvých, trestné činy súvisiace s domácim násilím, daňové, rasovo motivované, trestné činy proti životnému prostrediu, legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo. V rámci kriminality mladistvých opakovane konštatujeme aj oproti roku 2014 obdobný podiel, percentuálny podiel páchateľov, mladistvých páchateľov v rámci všetkých páchateľov, nám činilo asi 6 %. Tento stav je viac-menej taký, ide takou zotrvačnosťou. Ten podiel tých páchateľov, mladistvých, sú to odhalení páchatelia. On je zrejme asi vyšší, ale podiel odhalených a žalovaných páchateľov nám teda tvoril 6 %. Je to, samozrejme, rozdielne podľa jednotlivých krajov. Napríklad na východe je ten podiel mladistvých páchateľov neporovnateľne vyšší, ako je celoslovenský priemer. Tu sa dosť často využívajú práve tie spomínané odklony v konaní, ktoré asi v 1/4 prípadov stíhania mladistvých páchateľov, ku ktorým prišlo.
Čo sa týka skladby kriminality mladistvých, tam je tiež tá skladba štandardná aj oproti minulým rokom. Krádeže, lúpeže, porušovania domovej slobody, drogová trestná činnosť. Trestné činy súvisiace s domácim násilím, ako som spomínal, bola to jedna z priorít. Trošku nám robí problém to, že chýba stála legálna definícia pojmu domáce násilie. Totižto, keď sa s týmto pojmom operuje, nemožno si predstavovať pod tým len to, že ide o klasický alebo teda ten jeden paragraf, jeden trestný čin týrania blízkej zverenej osoby. Pod pojmom domáce násilie si treba predstaviť aj iné fyzické, verbálne, psychické útoky v rámci jednej rodiny medzi osobami, ktoré sú na sebe nejakým spôsobom závislé, či už sú zverené v opatere alebo podobne. Takže veľmi by pomohlo, keby bol zadefinovaný pojem domáceho násilia. Bola by tam zahrnutá celá škála trestných činov, ktorú možno subsumovať pod tento pojem.
Podarilo sa zastaviť klesajúci počet odhalených trestných činov a naopak zvýšiť objasnenosť. My si uvedomujeme, že to je, sme ešte len na začiatku cesty, že tá latencia, ktorá je v tejto oblasti, je ešte stále vysoká, ako už aj po minulé roky spomínal pán generálny prokurátor, ono sčasti by sa tá latencia odstrániť alebo eliminovať dala.
V prípade, že by sa k obetiam domáceho násilia pri tom prvom kontakte, keď prídu oznámiť trestný čin, či už na políciu alebo na prokuratúru, pristupovalo tak, že tieto obete trestných činov domáceho násilia budú mať aspoň akú-takú istotu alebo budú ubezpečené v tom, že sa s ich trestným oznámením naloží tak, že budú v budúcnosti chránení. Toto sa, bohužiaľ, stále nedeje. Sme v tej súvislosti aj prijali opatrenie s tým, že sa zriadila linka na pomoc obetiam domáceho násilia, ktorá je veľmi často využívaná. Samozrejme, veľká väčšina prípadov takýchto volaní sa nedá priamo hneď vyhodnotiť tak, že ihneď sa ide a máme páchateľa, ide o trestný čin. Je tam aj kopec takých telefonátov, ale bez ohľadu na to, keď len určité percento takýchto anonymných ohlásení prispeje k odhaleniu páchateľov domáceho násilia, je to veľké plus a budeme v tom aj naďalej pokračovať. Samozrejme, ako máte možnosť sledovať v súvislosti s reakciou na nejaké mediálne zistenia v tejto oblasti, taktiež veľmi promptne pán generálny prokurátor reaguje a tieto veci sa riešia aj na pôde prokuratúry.
Čo sa týka trestných činov daňových, najčastejšie sa vyskytujúce trestné činy v tejto oblasti je skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného a nezaplatenie dane a poistného. V číslach ide o 1 539 osôb stíhaných. Z toho obžalovaných bolo 736 osôb v roku 2015. Tu sa nám osvedčila spolupráca prokuratúry s políciou a finančnou správou v rámci takzvanej daňovej kobry, ktorá vyústila do lepšej koordinácie pri odhaľovaní a objasňovaní, ako aj vyšetrovaní trestných činov daňových. Samozrejme, potýkame sa z roka na rok s tým, že spôsoby páchania tejto trestnej činnosti sú sofistikovanejšie a samozrejme, je tým zvýšená náročnosť dokazovania a potreba znaleckého dokazovania, ktoré nám v mnohých prípadoch dĺžku trestného konania predlžuje a možno niekedy aj komplikuje. Ale vzhľadom k tomu, že páchatelia tejto trestnej činnosti sú natoľko sofistikovaní a rozhľadení v právnych predpisoch, tak tu je žiaduce, aby príprava na prípadné hlavné pojednávanie na zažalovanie takýchto páchateľov bola absolútne nerozbitná a aby tie dôkazy jednoducho sme dokázali na hlavnom pojednávaní ustáť.
V rámci ďalej trestnej činnosti, ktorú som teda vypichol z našich foriem trestnej činnosti, som spomínal rasovo motivovanú trestnú činnosť a extrémizmus. To taktiež bola jedna z priorít generálnej prokuratúry. Tam ale teda konštatujeme pokles v počte stíhaných osôb. Tam tá latencia má teda objektívny charakter, nakoľko sa forma páchania tejto trestnej činnosti pomaličky presúva do virtuálneho priestoru. Dosť často útoky v tejto oblasti, na tieto útoky je využívaný virtuálny priestor, internet a sociálne siete, kde, samozrejme, to odhaľovanie týchto páchateľov je ďaleko náročnejšie, ako napríklad v prípadoch trestných činov napríklad diváckeho násilia, kde je, ten páchateľ je v podstate vo väčšine prípadov pristihnutý pri tom páchaní toho skutku.
Trestné činy proti životnému prostrediu, tu tiež konštatujeme pokles počtu stíhaných páchateľov. Ako príklad je v správe uvedený trestný čin pytliactva, kde v porovnaní s rokom 2001, 2011 pardon, ide o pokles stíhaných páchateľov o 10 %. Tento stav však nekorešponduje so skutočnosťou. My si to veľmi dobre uvedomujeme a tu generálna prokuratúra tiež podniká vlastné legislatívne, ako aj vnútrorezortné aktivity smerujúce k vytvoreniu tzv. prírodnej polície, lebo myslíme si, že práve tento inštitút vytvorenia prírodnej polície by pomohol najmä k odhaľovaniu páchateľov environmentálnych trestných činov, a to sa fakt už nebavíme len o pytliactve, ale o trestných činoch, ktoré súvisia s útokmi na životné prostredie ako také.
Tak verím, že v prípade, že takýto návrh by sa objavil na pôde Národnej rady, apelujem teda aj na vás, aby bolo zvážené to, že tento inštitút, ktorý inak mimochodom mnohé európske štáty majú a úspešne využívajú, aby bol inkorporovaný aj do nášho právneho poriadku.
Trestné činy novelizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo. Tieto, čo sa týka počtu vecí, tvoria len malú časť z celkového množstva trestných činov, avšak tie dôsledky, ktoré sú z tejto trestnej činnosti tým, že páchateľom plynú neuveriteľne vysoké príjmy z takejto trestnej činnosti a zisky, ktoré opätovne potom môžu, tak poviem, reinvestovať do ďalšieho páchania trestnej činnosti, sú veľmi vysoké. Je to latentná a vysoko sofistikovaná trestná činnosť, kde zatiaľ ťaháme, žiaľ, za kratší koniec. Samozrejme, oproti páchateľom najmä vo vzťahu teda polície a páchatelia, kde teda aj zrejmé technické vybavenie v týchto prípadoch polície zrejme zohráva svoju úlohu. No, a samozrejme, aj právne prostriedky na odhaľovanie, alebo už keď máme takýchto páchateľov odhalených, na zaistení tohto majetku nám nie celkom podľa našich predstáv umožňujú zakročiť. A je to teda naliehavá potreba zefektívniť využívanie zaisťovacích inštitútov, kedy v čase vznesenia obvinenia, keď sa vznáša páchateľovi obvinenie, je už často majetok, ktorý by mohol byť zaistený pre účely trestného konania, jednoducho prevedený na iné osoby alebo ho neni. Skrátka je na inom účte.
V rámci teda tejto časti činnosti v trestnej oblasti prokuratúry sme na záver ako opatrenia na zlepšenie činnosti uviedli teda potrebu medzirezortnej spolupráce prokuratúry s orgánmi policajného zboru. To je jednoducho alfa a omega našej práce, kedy bez toho, bez spolupráce, bez úzkej spolupráce s políciou, kooperácie a samozrejme aj s inými orgánmi, či to je NKÚ, Finančná správa a podobne, jednoducho v boji s kriminalitou by sme asi ťahali za kratší koniec. Spolupráca s NKÚ pri ochrane verejných financií, tu je tá spolupráca žiaduca a skutočne aj prebieha, či už na úseku trestnom, ale aj na úseku netrestnom, kedy nám tieto štátne orgány bezprostredne odstupujú svoje zistenia v rámci kontrolnej činnosti a my sa nimi, samozrejme, zaoberáme a v tých veciach sa to jednoducho hýbe dopredu.
Takisto aj spomeniem daňová kobra. Ja teda verím, že bude úspešne táto spolupráca pokračovať a tie výsledky sú pozoruhodné, koľko sa za posledné obdobie podarilo uchrániť verejných financií v rámci, v rámci nevyplatenia tých požadovaných vratiek DPH, ktoré si teda uplatňovali páchatelia trestnej činnosti a ktoré boli zaistené, resp. neboli vyplatené. A to už nehovorím o tej, preventívnom, o tom preventívnom účinku, kde už máme informácie z finančnej správy, že táto forma trestnej činnosti, teda dépeháčkari, už pomaly ustupuje do pozadia, že jednoducho už sú iné sofistikovanejšie formy trestnej činnosti, daňovej a presúvajú svoje aktivity inam.
Aktívna súčasť prokuratúry na legislatívnom procese, to je ďalšie opatrenie, ktoré je potrebné jednoducho bez aktívneho vstupovania do legislatívnych procesov v súvislosti so zákonmi, ktoré používame a aplikujeme pri potieraní trestnej činnosti a stíhanie páchateľov, jednoducho sa nepohneme. Využívame, samozrejme, vlastné návrhy, pripomienky zákonov, máme odbor legislatívy a ústavného práva, ktorý pripomienkuje množstvo zákonov. Tento odbor takisto aj pripravuje našu vnútrorezortnú tzv. legislatívu, takže.
Ďalej by som spomenul spoluprácu pri riešení aplikačných problémov, lebo môžeme mať sebe lepší zákon, keď pri aplikácii jednotlivých ustanovení tohto zákona dochádza k problémom. A či už súdy alebo aj orgány verejnej správy, alebo aj jednotliví, jednotlivé prokuratúry v rámci Slovenskej republiky majú problém pri aplikácii niektorých zákonov, niektorých ustanovení. Takže riešenie týchto aplikačných problémov je, samozrejme, v našich rukách. Vykonávame to na pôde generálnej prokuratúry v rámci porád a vydávanie stanovísk k aplikačným problémom.
Samozrejme, v neposlednom rade vykonanie aktívnej dohľadovej činnosti generálnej prokuratúry vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, to je vlastne základ našej činnosti, aby v rámci dohľadovej činnosti generálny prokurátor alebo generálna prokuratúra mala prehľad o tom, čo sa deje na podriadených prokuratúrach. Myslím si, že nie je teda možné vedieť o každej veci, ktorá sa deje, ale jednoducho, aby koncepčne v rámci pracovných porád boli tieto veci riešené, aby bola spätná väzba od podriadených prokuratúr na generálnu prokuratúru a naopak, aby jednotliví krajskí prokurátori boli usmerňovaní, akým smerom sa má v uvedených veciach alebo všeobecne teda postupovať.
V rámci tretej časti sme v správe o činnosti rozobrali aj, alebo dotkli sme sa aj tej netrestnej súčasti prokuratúry, kde teda táto, samozrejme, netvorí tú nosnú časť, ale je neoddeliteľnou súčasťou činnosti prokuratúry, je aj ten netrestný úsek. Toto bolo dlhým, dlho rokov sa špekulovalo alebo nejakým spôsobom čistilo to, že či má aj tento netrestný úsek prokuratúry svoje miesto. A napokon sa netrestná činnosť prokuratúry ustálila tak, že myslím si, že už nikto dneska nepochybuje, že by prokurátori v rámci toho netrestného úseku nejakým spôsobom vykonávali činnosť, ktorá by bola v rozpore s nejakými medzinárodnými štandardmi pre prokuratúry a štátne zastupiteľstvá.
Skutočne nám na netrestnom úseku zostali len tie oprávnenia, najmä voči orgánom verejnej správy a voči súdom, ktoré sú absolútne štandardné.
Vo vzťahu k orgánom verejnej správy na základe podnetov alebo vlastných poznatkov z previerok preskúmavame rozhodnutia orgánov verejnej správy. Nemáme žiadnu nariaďovaciu právomoc, rozhodovaciu právomoc. Ak zistíme, že postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon, máme možnosť využiť prokurátorské opatrenia, ktorým je buď protest prokurátora alebo upozornenie. Ak toto opatrenie využijeme a orgán verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, sa s ním nestotožní, je na súde, aby vo veci v konečnom dôsledku rozhodol. Nemáme žiadnym spôsobom možnosť nariadiť alebo iným spôsobom upraviť orgán verejnej správy, ako má vo veci konať.
Na úseku tzv. občiansko-súdnom vo vzťahu k súdom má prokuratúra buď možnosť podať návrh na začatie konania, čo sa vo väčšine prípadov deje v prípadoch, kedy nie je vyhovené protestu prokurátora, takže tam sa má prokurátor možnosť obrátiť na súd, aby ten rozhodol, či tie pochybenia, ktoré prokurátor zistil v rozhodnutí alebo postúpil orgánom verejnej správy, sú v súlade so zákonom alebo nie. Taktiež má možnosť prokurátor vstúpiť do začatého konania.
V tomto roku nám vstúpili do účinnosti nové občiansko-právne, občiansko-procesné kódexy, či už je to občiansky, teda Súdny správny poriadok, sporový, nesporový, a správne súdnictvo sa taktiež oddelilo od všeobecného súdnictva v tom procese, takže aj v týchto nových kódexoch zostalo postavenie prokuratúry zakotvené, v niektorých prípadoch modifikované, napríklad čo sa týka podania bývalého inštitútu mimoriadneho dovolania prokurátora, teraz to už bude dovolanie generálneho prokurátora, kedy v sporových veciach v podstate ustupujeme z toho priestoru, kedy by sme podávali mimoriadne dovolania. Koniec-koncov ja som to tvrdil od začiatku nástupu do funkcie, že nie je na mieste, aby prokuratúra zasahovala do súkromno-právnych sporov.
Vo veciach nesporových, kde na jednej strane konania vždy tzv. nejaký slabší subjekt, či už je to výchova detí a mládeže a podobne, vyhlásenie za mŕtveho alebo spôsobilosť na právne úkony, tam, samozrejme, je žiaduce, aby prokuratúra v odôvodnených prípadoch, či už na základe vlastných podnetov, poznatkov alebo teda podnetov vstupovala do týchto konaní, a to sa deje, a to sa aj v budúcnosti diať bude. Takže na úseku netrestnom len takto v krátkosti. Samozrejme, mali ste možnosť, ak by bolo niečo treba k tomu vysvetliť, veľmi rád sa k tomu ešte potom vrátim.
Vážené dámy a páni, v krátkosti teda toto bolo nejaké také zhrnutie alebo také úvodné slovo k obsahu správy o činnosti, ktorú máte teda pred sebou, o ktorej sa diskutovalo aj v troch výboroch Národnej rady. A ja vám teda nateraz ďakujem za pozornosť a v prípade, že budú nejaké otázky, veľmi rád odpoviem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán námestník, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch Národnej rady.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 150 z 30. júna 2016 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor. Všetky tri výbory, ktorým bola správa pridelená, správu prerokovali a odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnej správe odporúča Národnej rade správu zobrať na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetnej správy generálneho prokurátora, ktorú máme ako tlač 116a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 47 zo 6. septembra tohto roku. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
Pán podpredseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán námestník generálneho prokurátora, kolegyne, kolegovia, táto správa nie je typická, ku ktorému by som sa vyjadroval, ale dovoľte, aby som sa predsa obrátil jednou otázkou a predtým, než túto otázku položím, chcel by som poprosiť pána námestníka, aby tlmočil moje prianie na skoré uzdravenie pre pána Čižnára, aby čím skôr mohol prísť aj on sám do Národnej rady a informovať Národnú radu o dianiach na prokuratúre.
Počúvajúc vás a keď som sa pozrel na túto správu, tak dalo by sa povedať, že prokuratúra funguje dobre, až perfektne, žiadny problém. Pravdou ale je, že kauzy ako Bašternák či zneužívanie maloletých z resocializačnom ústave boli už raz vyšetrované a zametené pod koberec. A ani kauza Gorila, ani Bašternák, ani ďalšie nie sú nijako ukončené, takže úplne z môjho pohľadu všetko tak čisté a dobre fungujúce asi ani na prokuratúre nie je.
Preto dovoľte, aby som sa vás opýtal. V prípade Bašternák vyšetrovanie vedie NAKA, kde je dotknutý aj samotný minister vnútra. Teda dá sa povedať, že minister vnútra vyšetruje sám seba. Ak ma pamäť neklame, v prípade Hedvigy všetky procesné úkony, takmer všetky procesné úkony okrem začiatku, čím sa aj samotný minister Kaliňák niekoľkokrát chválil, že oni celé vyšetrovanie, aj procesné úkony vtedy odovzdali generálnej prokuratúre. Chcem sa vás preto jednoznačne spýtať. Keďže Trestný poriadok a právnici generálnej, teda prokuratúry umožňujú prebrať a vykonávať aj procesné úkony v prípade vyšetrovania, prečo tak neurobí v prípade Bašternáka, kde je minister vnútra v konflikte záujmov a vyšetruje sám seba? Prečo do toho prokuratúra nezasiahne a nevykonáva aj procesné úkony? Viem, že tam je dohľad. Ale to nie je vykonávanie procesných úkonov. Prečo v tomto konkrétnom prípade, preto, aby sa predišlo akémukoľvek spochybeniu, že je minister vnútra v konflikte záujmov, vyšetrovanie sa vedie správne alebo nesprávne. Je tu generálna prokuratúra, ktorá sa dá povedať, že je osobitná, je oddelená od ministerstva vnútra, prečo nevyužije túto svoju právomoc danú zákonmi Slovenskej republiky, keď v prípade Hedvigy túto právomoc využila, aj vykonávala? Dnes je tu ako priestor, preto dovoľte, aby som sa na vás obrátil o odpoveď na túto otázku. Veľmi rád si ju vypočujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel len pripojiť k pánovi Simonovi, Zsoltovi Simonovi, že skutočne sme tuná napádali v minulosti pána generálneho prokurátora a naozaj treba si uvedomiť, že zdravie máme len jedno a každý môže mať nejaký problém, tak ako ho mal predseda vlády, ako sme držali palce predsedovi parlamentu, tak v tomto prípade držíme palce pánovi generálnemu prokurátorovi, aby sa mu podarilo čím skôr vrátiť medzi nás a aby sa mu podarilo s tým problémom úspešne vybojovať. Lebo naozaj, skutočne si musíme uvedomiť, že nesmieme byť úplní, úplní odľudovia, ktorí proste si idú len svoju politiku a nevnímajú zdravie človeka. Takže rovnako mu želáme skoré uzdravenie. Ďakujem.

Ďakujem. My sme túto správu preberali už na ústavnoprávnom výbore, na ktorom prebehla aj dosť podstatná diskusia. A tak tu uvediem len niekoľko povšimnutí si toho, ako táto správa bola prezentovaná. Podľa môjho názoru a teda pre tých, ktorí sú mladší a nevedia dosť dobre, o čo sa jedná, tak si to môžu naštudovať.
Táto správa má charakteristiku podobnú, ako správa zo záverov XXIII. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Všetko v najlepšom poriadku. Sú nejaké drobnosti, ktoré samozrejme riešime a buďte radi, že to nie je horšie. Jednoducho toto je hanba. Tento národ sa potýka s absolútnou záplavou kriminality a to hlavne v tom, že ľudia chápu, že ak je niekto vo vysokom postavení alebo si dokáže kúpiť prokurátora, môže všetko. Teraz nehovoríme o tých obrovských kauzách, ktoré sú ako Bašternák.
Teraz hovoríme o jednoduchých prípadoch, kedy prokurátori sú jednoducho kúpiteľní. Ak si môže prokurátor kúpiť v roku 2009 byt za 408-tisíc dolárov na Floride, pričom mesačné poplatky tam sú vo vysokých stovkách, možno tisíc dolárov na údržbu, ak si to môže dovoliť kúpiť za hotovosť a prokurátor, generálny prokurátor s tým nemá žiaden problém, je jasné, že prokuratúra je jednoducho jedna kriminálna organizácia, ktorá kryje kriminálnikov. A je mi to ľúto, že nikto to takto ešte doteraz nepovedal. Ale jednoducho takto to je.
Pozrime sa, ako sa formuje prokuratúra. Samozrejme, pán námestník nám teraz hovoril, že sme sa mohli ísť pozrieť na výberové konania na nových prokurátorov. Áno, mohli sme sa ísť pozrieť. Čo by sme videli? Videli by sme, ako tí istí prokurátori, ktorí sa tam dostali ako komunistické nomenklatúrne kádre, ako vyberajú svojich nástupcov. Samozrejme, a sú, určite medzi tými vybranými sú aj slušní, dobrí ľudia. Ale tí budú na tých najnižších postoch, nebudú môcť o ničom rozhodovať, budú musieť poslúchať príkazy tých vyšších.
Ja som opakovane písal o viacerých prípadoch, kedy sa obchádza zákon o prokuratúre tak, že napríklad, keď sa jedná o nejakého smeráckeho, smeráckeho exponenta, tak sa nevydá takzvaný negatívny príkaz, ale sa prokurátor, ktorý tohto exponenta smeráckeho stíha, ten sa akože preloží na niekoľko mesiacov a potom, keď ten správny prokurátor vec vyrieši tak, ako si to želá táto vládna garnitúra, tak potom sa ten pôvodný prokurátor vráti na miesto. Jednoducho tu sú vážne symptóny toho, že prokuratúra v podstate nie je nič iné, ako právna ochranka vládnej garnitúry a jej trestnej činnosti. Kauza Bašternák je, samozrejme, toho najznámejším príkladom. Ale nie ani zďaleka jediná.
To, že si môže nejaký zločinec, obyčajný, dovoliť podať trestné oznámenie na prokurátora špeciálnej prokuratúry Špirku a že táto generálna prokuratúra s tým nič nerobí, tvári sa, že to je úplne normálne, to je známka toho, že prokuratúra je to, čo som hovoril, právna ochranka vládnej garnitúry.
Keby to takto totižto fungovalo, že by úplne každý sa mohol zbaviť svojho trestného stíhania tým, že podá nejaké trestné oznámenie na toho prokurátora, ktorý dozoruje vyšetrovanie jeho trestného činu, tak asi by sme sa nikam nepohli.
Ale v prípade, že sa jedná o toho, o taký zriedkavý prípad, že niekto naozaj stíha trestné činy vládnej garnitúry, tak tam odrazu to funguje, generálna prokuratúra nemá s tým žiaden problém, pán generálny prokurátor dokonca sa vyjadruje na tlačovej konferencii tak, že no vlastne k trestnej činnosti tam asi došlo, čo samozrejme je ďalšie porušenie zákona o prokuratúre. Jednoducho toto, čo tu prebieha, je jedna obrovská hanba. Je to potvrdenie toho, že Slovensko nie je právny štát. Prokuratúra sa nikomu nezodpovedá a dáva to každému veľmi jasne najavo.
Pokiaľ hovoríme napríklad, keď tu pán námestník hovoril o odklonoch, všimnime si, že kedy sa tie odklony najviac používajú. Tie odklony sa takmer v sto percentách používajú v prípade trestných činov verejných činiteľov, v prípade korupcie. Tam odrazu všetko je odklonené. A prečo? Preto, aby sa, aby sa to na verejnosti a v médiách nepretraktovalo, že ako vládnuca garnitúra korumpuje. Kde je tu verejnoprávny záujem na tom, aby sa odklonila takáto, takáto trestná činnosť? Kde je tu verejnoprávny záujem?
Verejnoprávny záujem je taký, aby sa pranierovali títo ľudia, aby všetci vedeli, čo kto v postavení kedy majú možnosť disponovať s verejnými prostriedkami, aby každý vedel, mal možnosť vedieť, čo sa s ich peniazmi deje. A nie, my to, my to takýmto spôsobom zatutlávame. To znamená, že aj to, čo prokuratúra nezametie pod koberec, to nakoniec odkloní tak, aby sa ututlalo to, že nejaký exponent vlády bol odsúdený.
Ak hovoríme, alebo ak pán generálny prokurátor hovoril o daňových trestných činoch a že sa tieto stávajú sofistikovanejšími, no zrejme aj taká úplne primitívna depeháčkovská metóda, ako má pán, mal pán Bašternák, asi tá je príliš sofistikovaná na generálnu prokuratúru, pretože pán Bašternák behá po slobode, robí si ďalšie kšefty, korumpuje verejnú správu na každom kroku a vôbec nemá, vôbec sa nejaví, že by mal nejaký pocit, že by sa musel niečoho báť. Takže to je asi tá sofistikácia, akože zaniesť 12 miliónov niekam v cashi, údajne.
Inými slovami, úlohou pána námestníka dnes bolo s kamennou tvárou nám tu prezentovať, že všetko je v najlepšom poriadku a že sa máme tešiť na krajšie zajtrajšky. Jednoducho, ja vyzývam túto snemovňu, aby odmietla takýto prístup a aby robila niečo so skutočnosťou, že generálny prokurátor nie je nič iné, ako hlavný ochranca trestnej činnosti vládnej garnitúry a aby sme urobili všetci niečo pre to, aby sa toto zmenilo.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Za chvíľu, za niekoľko, za dva mesiace cca budeme mať 27 rokov odvtedy, keď Janko Budaj vyšiel na tribúnu a začal žehnať s komunizmom a myslím si, že za tých 27 rokov si už každý napísal svoju históriu.
A pán poslanec, úprimne sa čudujem, že vy tu ešte vyťahujete, vy s vaším vekom, veci ako komunistickí prokurátori a podobné témy.
Pán poslanec, vy ako právnik, myslíte si, že títo ľudia nevedia, ako sa dostávali právnici na školu? Vy si myslíte, že ľudia nevedia, že museli ste mať nejakého komunistu, ktorý vás tam postrčil? Vy si to myslíte, že títo ľudia to zabudli? Vy máte pocit, vy ste posledný v tejto sále, ktorý môže niečo rozprávať na nejakých komunistov prokurátorov, lebo vy ste tiež komunistický právnik. Nehnevajte sa.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán námestník, ja som si správu o činnosti generálnej prokuratúry podrobne naštudoval a pozorne vypočul aj na zasadnutí alebo na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť a musím povedať, že tie výhrady, ktoré som k nej mal, boli tam zo strany teda vášho kolegu doktora Šufliarskeho vypočuté. A ja sa chcem aj z tohto miesta poďakovať za ten list, ktorý ste mi poslali s tým, že teda generálna prokuratúra prešetrí činnosť orgánov či na trestnom alebo netrestnom úseku v súvislosti so zanedbávaním ich povinností ohľadom cigánskej osady v Krásnohorskom Podhradí. Ale z tohto miesta by som vás chcel, pán námestník, požiadať o jednu vec. V tom liste ste uviedli, že generálna prokuratúra sa bude týmito možnými nedostatkami zaoberať za roky 2016 a 2015 a toto mi z vašej strany príde ako trošku ako taký alibizmus, pretože, pretože tie útoky a tie problémy sú tam omnoho dlhšie nielen v roku 2016 a 2015, ale už v roku 2012 vyšetrovateľ policajného zboru zaradený na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Rožňave vo svojom uznesení uviedol, že vyhrážky zabitím sekerou sú obvyklým spôsobom života u Rómov a preto nejde o trestný čin.
Proti takémuto uzneseniu bola zo strany poškodeného podaná sťažnosť a prokuratúra túto sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Tak isto až do dnešného dňa, to sú celé roky, ale v súčasnosti to pretrváva a pokračuje, dochádza dennodenne v obci Krásnohorské Podhradie v lokalite cigánska osada k porušovaniu stavebného zákona a síce pokračovaním vo výstavbe čiernych stavieb, ktoré sú už od, asi 4 roky sú, je takéto konanie klasifikované ako trestný čin. Starosta obce ako predstaviteľ stavebného úradu ani na podnet obyvateľov obce nekoná a ich podnety aj na prokuratúru, aj na políciu, aby sa touto vecou a nekonaním starostu, ktorý je zhodou okolností zvolený za stranu MOST - HÍD, aby sa týmto jeho nekonaním zaoberali, sú viac-menej všetky odmietnuté.
Preto vás chcem z tohto miesta znova poprosiť, aby tú činnosť starostu, resp. nečinnosť starostu, ale aj zlyhanie možno vašich kolegov z prokuratúry v Rožňave, tak isto aj zlyhanie mnohých, mnohých policajtov z okresného riaditeľstva, alebo zaradených na Okresnom riaditeľstve v Rožňave, generálna prokuratúra prešetrila minimálne do roku 2012.
Dovolím si povedať, že táto požiadavka nie je nejaká nadmerná alebo neoprávnená, pretože rozpočet generálnej prokuratúry je 77 miliónov eur. Za tieto peniaze, si myslím, že občania majú právo na to, aby prokurátori a zvlášť na generálnej prokuratúre, ako ľudia, ktorí majú najviac zo všetkých strážiť zákonnosť, aby sa pozreli na to, či naozaj neboli upreté ich práva a aby ľudia v tom regióne mohli mať aspoň trošku pocit, že sa niekto o nich začína zaujímať. Pretože mnohí, mnohí z vás či poslancov, či prokurátorov sa neviete vžiť do, ani nemôžete sa vedieť vžiť do pocitov človeka, ktorý je napadnutý vo vlastnom dome asociálmi so sekerou, obráti sa na políciu, tá ho odbije, ako keby on bol vinný a keď sa potom obráti na prokuratúru, ako na tých, ktorí by mali aj policajtov naučiť, mnohých policajtov, ktorí to dnes ešte, hlavne v tej Rožňave, neovládajú, naučiť zákon, tak prokuratúra sa s nimi ani nebaví. Potom sa nemôžme čudovať, že ľudia strácajú dôveru v právny štát, strácajú dôveru v zákony, strácajú dôveru aj v poslancov Národnej rady a že ich problémy sa riešia tak, ako to riešil pán Juhász z Hurbanova.
Takže budem čakať, pán námestník, na odpoveď z vašej strany a dúfam naozaj, že to bude konštruktívne aj napriek tomu, že sa jedná o nominanta strany MOST - HÍD.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja som neplánoval mať faktickú v reakcii na faktické k mojej rozprave, ale vzhľadom na osobný útok, ktorý som si užil od pána Hrnka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, faktická je k predrečníkovi. Pán poslanec.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
K veci, ale osobné útoky tiež by sa nemali, pán predsedajúci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, na čom sme sa dohodli?

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Nedohodli sme sa. Chcete ma, chcete ma vypnúť?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Faktická poznámka k predrečníkovi.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Dobre, je to faktická. Pán Hrnko, ja som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja som vám dal naozaj...

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Ja nie som z komunistickej rodiny, nikto v mojej rodine nikdy komunista nebol.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán námestník, samozrejme, možnože táto, tento príspevok bude trošku z iného súdku, aký sme tu počuli, aj keď so všetkým, čo hovorili kolegovia predo mnou, predrečníci, s väčšinou môžem len sa stotožniť.
Prejdem teda postupne dvoma časťami, ktoré sú z tejto správy. Správa v časti 1 - stav a zabezpečenie plnenia úloh - hodnotí viac-menej strategické zameranie činnosti prokuratúry, hlavne výsledky, to možnože také nudné čítanie, pretože viac-menej formálne iba hovorí o plnení či neplnení rôznych uznesení, pričom sa ten živý obsah, o ktorom, ktorý vlastne častokrát nevieme ani identifikovať, chýbal. Je nám jasné, že proste takto sa robia správy.
Preto by som možno chcela pána generálneho, pána námestníka generálneho prokurátora požiadať o doplnenie alebo spresnenie niektorých skutočností spomínaných v tejto úvodnej časti správy týkajúcej sa predovšetkým ľudsko-právnych otázok a tejto problematiky.
V tejto časti správy sa okrem iného hodnotí plnenie uznesenia č. 71 zo 17. februára 2015 a týka sa návrhu celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv Slovenskej republiky, ktorá v bode C1 odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení opatrení stratégie. Pozornosť prokuratúry sa podľa predloženej správy zamerala predovšetkým na aktivity v oblasti predchádzania eliminácie všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, na aktivity v oblasti trestného práva a iných oblastí práva.
Takže mám otázku, že čo konkrétne znamená slovný obrat "pozornosť sa predovšetkým zamerala", čo takéto zameranie pozornosti vôbec prinieslo obsahovo i vo výsledkoch? Osobitne, ako vyzerala súčinnosť, ktorú poskytla generálna prokuratúra ministerstvu zahraničných vecí, kde, citujem zo správy: "V niektorých konkrétnych trestných veciach sledovaných Radou Európy pre ľudské práva a inými medzinárodnými inštitúciami, ktorých sú objektom trestných činov rómski obyvatelia žijúci na Slovensku, u ktorých došlo konaním policajných zložiek pri ich zásahoch k podozreniu z protiprávneho konania alebo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd.". Teda čo generálna prokuratúra v týchto veciach podnikla, čo zistila a aké sú výsledky jej intervencií v týchto veciach?
Ďalšia oblasť. Pod bodom 14 sa hovorí o plnení odporúčania vlády spolupracovať pri realizácii odporúčaní Výboru proti mučeniu v súvislosti s dohovorom proti mučeniu a inému krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. V tejto súvislosti správa generálneho prokurátora referuje o svojich aktivitách v troch oblastiach, a to sú podmienky v miestach výkonu väzby a trestu - o tom sme mali aj nedávno správu od ombudsmanky - v používaní nadmernej sily zo strany orgánov činných v trestnom konaní a problematika domáceho násilia.
Problematika domáceho násilia, ktorá patrí medzi, častokrát naozaj medzi prioritné témy pána generálneho prokurátora, je osobitné riešenie, aj osobitne riešená aj v ďalších častiach a k nej sa ešte určite vrátim.
No a pokiaľ ide o otázky používania nadmernej sily zo strany orgánov činných v trestnom konaní, v správe sa uvádza, že námestník generálneho prokuratúra pre trestný úsek zaslal podrobnú správu generálnemu riaditeľovi sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra o zistených skutočnostiach pre potreby využitia pri realizácii odporúčaní Výboru proti mučeniu. Opäť z prerokovanej správy síce nevieme, čo konkrétne táto správa obsahovala, ani čo odporúčala, resp. aké opatrenia boli prijaté. Zostáva už len dúfať, že také závažné veci budú riešené transparentnejšie, adekvátnejšie a spravodlivejšie, pokiaľ bude kontrola vyňatá zo štruktúr ministerstva vnútra, tak ako bolo nedávno avizované. Uvidíme, či vôbec k tomu dôjde.
V súvislosti s podmienkami v miestach výkonu väzby a trestu by som rada upozornila, že zlé podmienky a nevhodné správanie sa nedotýka len ľudí, ktorí sú podozriví, stíhaní, alebo ktorí boli aj odsúdení. Prednedávnom aj prišiel na výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny podnet od rodičov, ktorí boli na návšteve svojho syna vystavení ponižujúcemu správaniu v Ústave na výkon trestu v Leopoldove. Následne som aj listom potom oficiálne oslovila riaditeľa ústavu, ktorý v odpovedi uviedol, že vo veci podal trestné oznámenie. Chcela by som sa opýtať, či o tomto a podobných prípadoch viete, čo v tom konáte a aký efekt bude opäť prípadných opatrení. Iste netreba zdôrazňovať, že pocit moci a nadradenosti, ktorí majú veľakrát príslušníci uniformovaných zložiek voči podozrivým, obvineným a odsúdeným ich nemôže viesť k nevhodnému, až krutému zaobchádzaniu, čomu sa snaží práve spomínaný dohovor predchádzať. Preto ani nepovažujem za zbytočné hovoriť o tom, upozorňovať na neprípustné správanie a konanie a zároveň zdôrazniť, že ľudské práva sme povinní rešpektovať aj u tých, ktorí sami zákon porušili, ale tiež, že zločin má dve stránky: páchateľov a obete. A tí, ktorí sú obeťami, sú až príliš často vystavení rovnako neprístojnému zaobchádzaniu zo strany mocných.
Tu by som možno pripomenula, že teraz vieme, je na verejnosti kauza resocializačného zariadenia a to len taká, taký možno znak, že častokrát to nemusí byť ani uniforma, keď z pozície moci využívajú nekontrolovane svoju moc a nadradenosť možno nad svojimi chovancami. Toto je teda v štádiu šetrenia všetko.
V kapitole vyhodnotenia plnenia záverov a opatrení uvedených v predchádzajúcom kalendárnom roku za celkom pozoruhodné považujem informácie o úsilí minimalizovať prieťahy v konaní a o uskutočnenej previerke zameranej na veci, kde trestné stíhanie trvá viac ako dva roky. Zdá sa mi naozaj až zázračné, že sa znížila rozpracovanosť o 40 %. Toto, ak sú toto naozaj relevantné údaje, tak si povieme chvalabohu. Už len zostáva dúfať, že sa podarí aj doobsadiť všetky potrebné miesta na prokuratúre v čo najkratšej dobe a samozrejme kvalitnými prokurátormi.
Časť 2 predstavuje činnosť prokuratúry v trestnej oblasti a poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti. Medzi priority v činnosti prokuratúry patrilo v roku 2015 aj odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia. Ako uvádza správa, prispelo k tomu napríklad vytvorenie špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné na trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách. Tu by som si dovolila vsunúť, že bývalá kolegyňa Janka Šípošová, ktorá sa dlhodobo venuje naozaj tejto oblasti, má aj prakticky veľmi dobré skúsenosti s ďalším vzdelávaním práve prokurátorov v tejto oblasti, že považuje ich za veľmi otvorených a aktívnych a aj sama vraví, že veľa vecí v tejto oblasti sa naozaj zlepšilo k lepšiemu alebo zmenilo k lepšiemu.
Ďalej zriadením linky pre týrané osoby na generálnej prokuratúre sa vytvorili podmienky na účinnejšie odhaľovanie a postih tejto trestnej činnosti s tým, že poškodené osoby môžu oznámiť situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Po zhodnotení efektívnosti linky došlo v záujme rýchlejšieho prijímania opatrení k presmerovaniu prichádzajúcich telefonických volaní na jednotlivé krajské prokuratúry. Toto beriem ako fakt, možno na zlepšenie efektívnosti to bude mať dobrý vplyv.
V záujme predchádzania trestných činov tzv. domáceho násilia sa prokurátori v roku 2015 aktívne zapájali do legislatívno- vecných aktivít aj iných rezortov a podieľali sa na vypracovávaní a plnení národných akčných plánov. To tiež kvitujem, že naozaj snaha byť akoby, alebo byť prierezový, nielen sa situovať do pozície akoby rezortizmu, ale snaha o široké riešenie problémov za účasti prokuratúry.
Významná bola účasť prokurátorov, špecialistov na plnenie úloh a cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím vrátane ich účasti vo fókusových skupinách zameraných na predchádzanie inštitucionálnemu a systémovému porušovaniu práv dieťaťa.
Takže všetky tieto aktivity, tieto štyri aktivity, ktoré som prečítala, vysoko hodnotím a považujem za veľký prínos, že sa generálny prokurátor angažuje vo veci, ktorá mu z podstaty veci akosik ani, akoby ani možno neprislúchala, a tou je domáce násilie a snaha pomôcť jeho obetiam. Je úplne pochopiteľné, že to vidí zo svojho právnicko-prokurátorského hľadiska a jeho zameranie je logicky zamerané na páchateľa a jeho potrestanie. Vysoko však hodnotím, že prekročil v našej tzv. krajinke neuveriteľne zakonzervovaný rezortizmus a vyzývam k tomu, aby sme všetci, aby sme sa všetci snažili zmeniť optiku a videli v súvislosti nielen s domácim násilím, ale so zločinom všeobecne nielen páchateľa, ale najmä obete.
Na toto sa snažím upozorňovať naozaj pri každom príspevku, pretože žiadnej obeti nepomôže akýkoľvek trest pre páchateľa, keď sama zostane bez pomoci osočovaná, zraňovaná laickým okolím i stresujúcimi procedúrami trestného konania. To je ešte ten lepší prípad, keď sa trestný čin naozaj aj stane predmetom vyšetrovania.
Preto dúfam, že už nie je ďaleko čas, kedy sa dočkáme aj schválenia zákona o obetiach, na čo tak isto veľmi často apelujem, ktorý sme mali prijať najneskôr v novembri roku 2015 ako transpozíciu smernice. Možnože viacerí viete, ako tá transpozícia, "transpozícia" dopadla. V podstate hrozia nám pokuty za to, že sme to nevykonali tak, ako sme mali.
V správe uvádzate, že za posledné dva mesiace roku 2015 bolo na krajských prokuratúrach zaznamenaných spolu 107 hlasových správ. Z toho polovica záznamov bola bez hlasového obsahu alebo neidentifikovateľných. Druhú polovicu prokuratúry odstúpili polícii. Väčšina oznámení však bola neopodstatnená, skončila odmietnutím trestného oznámenia. Tu dodám, že zmysel tejto linky vidím najmä v prípadoch, ktoré sa odohrávajú v malých obciach alebo tam, kde páchateľ domáceho násilia má silnú sociálnu pozíciu a dokáže účinne zastrašovať alebo manipulovať úrady a zodpovedné orgány vo svojom okolí. Toto sa skutočne stáva. Takáto linka, tak ako aj iné opatrenia bez podporných služieb pre obete však nezníži vysokú latenciu trestných činov súvisiacich s domácim násilím. Zopakujem, že vás chválim za jej zriadenie, ale apelujem, prosím vás, aj na vás, aby ste podporili čím skorší vznik kvalitného zákona, ktorý umožní fungovanie služieb pre obete.
Poznajúc aktivity a kompetentnosť vašich spolupracovníkov v tejto oblasti nepochybujem, že to urobíte, a že generálna prokuratúra podporí návrh zákona, resp. prispeje k jeho kvalite vlastnými kompetentnými pripomienkami a návrhmi. Práve tento zákon by mal priniesť aj to, po čom voláte, teda definíciu toho, čo dnes označujeme spojením domáce násilie. Začať však musíme možno ešte ďalej alebo ešte skôr, a to definíciami pojmu obeť trestného činu a ďalších základných pojmov.
V správe uvádzate, že deficit jednotného pojmu domáceho násilia v právnej teórii i praxi a pomenovanie jeho všetkých foriem, na ktorý nadväzuje neúplný zber štatistických údajov o domácom násilí, si nevyhnutne vyžaduje, aby generálna prokuratúra vo vlastnej kompetencii určovala konkrétny rozsah alebo výber trestných činov, ktoré spadajú do foriem domáceho násilia a ich kritéria. Takýto galimatiáš je však spôsobený tým, že sa naozaj používajú rôzne pojmy: násilie páchané na ženách, rodovo podmienené násilie atď.
Minulý týždeň na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny sme mali aj sami možnosť vnímať to, že človek, ktorý sa venuje tejto problematike, štátny tajomník ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny pán Ondruš, si sám tieto pojmy zamieňal. Považoval ich ako za rovnocenné. Myslím, že by sme sa mohli zhodnúť, že tieto pojmy nie sú to isté a nemali by sme ich miešať. Súhlasím, že je potrebné vedieť skrátka, o čom hovoríme a zhodnúť sa na tom, čo rozumieme pod domácim násilím.
Pre potreby trestného zákona by možno bolo vhodné uvažovať aj o používaní pojmu násilie páchané blízkou osobou, ktoré sa práve v smernici, ktorú sme mali už aplikovať do našej legislatívy, ktorá sa, teda tento pojem sa tam používa. V každom prípade to riešenie, po ktorom voláme my a dúfam, že sa budete snažiť naozaj, vie priniesť dôsledná transpozícia smernice, o ktorej som už vyššie hovorila a pochopiteľne okrem prijatia zákona o obetiach si bude vyžadovať, bude treba aj urobiť novelu trestnej legislatívy, čo však zrejme nebude len na pleciach opäť generálnej prokuratúry, i keď nepochybne s jej alebo s vaším významným prispením.
Ešte raz by som možno apelovala, čo sa týka pojmov, že ak budeme hovoriť o násilí konanom blízkou osobou, do tejto oblasti spadajú aj podľa teda mojej mienky aj práve udalosti, ktoré sa diali v resocializačnom zariadení a ktoré dosť výrazne teda zasiahli do spoločnosti. Trestný čin týranie blízkej a zverenej osoby sa častokrát práve naozaj veľmi prelína aj s domácim násilím, o ktorej sme sa teraz, o ktorej som hovorila. Okresná prokuratúra v tomto zastavila konanie. Teraz dozoruje. Veľmi by ma zaujímalo, že či išlo naozaj o zlyhanie šéfa okresnej prokuratúry a ako to vidíte na generálnej prokuratúre, či budú vyvodené nejaké konsekvencie.
Tiež mám na pamäti jednu kauzu domáceho násilia. Ide o bývalého poslanca z Prievidze. Tu by som chcela tak pozitívne podotknúť, že v tomto smere pristupovala generálna prokuratúra bez akýchkoľvek predsudkov pri riešení domáceho násilia a bola by som veľmi rada, keby takýmto spôsobom sa postavila aj ku kauzám korupcie. Takže ak oceňujem iniciatívu pri riešení domáceho násilia zo strany prokuratúry, bola by som veľmi rada, tam, samozrejme, treba premyslieť tie postupy, ktoré popisujete, bola by som veľmi rada, keby sme takýmto istým spôsobom dokázali oceniť vašu prácu aj v iných oblastiach daňových podvodov, dépeháčky, proste korupčných káuz, kde by ste prejavili nezávislosť, kritickosť, nekompromisnosť, nebojácnosť a dokonca rázny postoj v týchto oblastiach. Verím, že i toto by občania veľmi ocenili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)