9. schôdza

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pani poslankyni Jurinovej, predsedníčke ľudsko-právneho výboru za to, že prispela k tejto téme. Ja som sa tiež vyjadroval práve k téme domáceho násilia na výbore, keď pán prokurátor Šufliarsky ju prednášal a presne sme rozobrali tento problém nastavenia alebo definície domáceho násilia, ktorý chýba v našej legislatíve, ako veľmi správne tam povedal vtedy, že je to hodená rukavica pre nás, lebo my sme zákonodarci, my určujeme zákony, definície a potom na ďalších zložkách je, aby tieto definície uvádzali reálne do života, či je to prokuratúra, či je to polícia. Hovorili sme o tom dneska.
Len v jednej, v jednej veci, v jednej jeho poznámke som vtedy s ním nesúhlasil. On hovoril, že keby sme teda prijali Istanbulský dohovor, ako sa nazýva, takže z toho by tá definícia vyplynula, tak ja som si dovolil povedať, že na to nevyhnutne nepotrebujeme Istanbulský dohovor, ale potrebujeme si urobiť normálnu, vlastnú domácu legislatívnu prácu a vieme potom určiť, že čo je také špecifické. Pre nás na Slovensku tiež tu padli rôzne poznámky o tom, že sme v mnohých veciach špecifickí, takže áno, môžeme sa inšpirovať medzinárodným právom, európskym právom, ale tiež potrebujeme ísť do detailov, ktoré sú dobré pre nás a do nástrojov, ktoré pomôžu nám vyriešiť tieto problémy alebo aspoň ich teda reálne riešiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. Ja súhlasím s tým a chcem doplniť, že tiež registrujem, že generálna prokuratúra si častokrát vyberá, v čom sa angažujú a v čom nie aj na základe toho, čo sa zjaví v médiách. A ja vám chcem spomenúť jeden konkrétny prípad. Pred rokom sa zjavilo video, na ktorom manželka exposlanca Jánoša vzniesla veľmi vážne obvinenie, ja ho odcitujem: "Boli chvíle, keď som videla, že doniesol v hnedom sáčku bankovky, vždy mi hovoril, že takto sa zarába, taký balík peňazí si ešte nevidela. Toto sa dialo od roku 2006, už od roku 2010 disponoval obrovským množstvom peňazí. Myslím si, že spolupracoval s pánom Čičmancom, aj s premiérom Ficom, hovoril mi tak." Ja som nezaregistroval, že by generálna prokuratúra toto riešila. Riešili to policajti, riešila to NAKA od októbra 2015, prosím pekne, deväť mesiacov. V tichosti po deviatich mesiacoch to zamietli pod koberec a povedali, že to nebol trestný čin. Kde bola generálna prokuratúra? Ja mám konkrétne informácie konkrétnych prípadov, kedy sa z generálnej prokuratúry zaujímali po mesiaci, dvoch u konkrétnych vyšetrovateľov, či robia určité úkony a ako sa vec hýbe vo veciach, ktoré sa týkajú opozičných politikov. Toto bola vec, ktorá sa týkala explicitne strany SMER, tá vec je zametená pod koberec. Prečo tá žena nie je stíhaná, keď si to vymyslela? No lebo si to nevymyslela. Tá Národná kriminálna agentúra to odbila tým, že bola na tú výpoveď navedená, ale nepovedala, že si to vymyslela. Ja som presvedčený, že tu generálna prokuratúra v tomto prípade zlyhala a že zlyhala len preto, lebo sa to týka tých najvyšších politických špičiek vládnej strany SMER. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Jurinová, môžete reagovať na faktické.

Ďakujem pekne kolegom za reakcie, možno začnem od konca. Pán kolega, trestné stíhanie vo veci domáceho násilia, mám informácie, že prebieha stále, takže túto časť si plnia dobre. A musím povedať, že práve na, práveže mám pocit, že v tomto pristupujú nie predpojato, že naozaj vyšetruje sa dobre. Čo sa týka tých finančných transakcií, to už je druhá vec, o tom vedomosť naozaj nemám, takže verím, že aj toto nebude zametené pod koberec, tak ako aj tá kauza domáceho násilia, ktorá, čo sa vyšetruje ďalej.
Čo sa týka, kolega Vašečka tunak spomenul, áno, že tlačí sa na to, aby bol prijatý Istanbulský dohovor. Ja som tak isto presvedčená, že úplne stačí, ak sa budeme riadiť európskou legislatívou, smernicou, ktorá mala byť transponovaná a sme schopní (zaznievanie gongu) a sme schopní pripraviť veľmi dobrý zákon o pomoci obetiam alebo o obetiach trestných činov, ktoré by v tejto oblasti pomohli Slovensku hlavne v identifikovaní trestných činov a možnože aj kvôli tomu, aby sa obete už nemuseli obávať, ja neviem, ďalšieho pohadzovania a to, že im nikto nechce veriť. Pretože som si istá, to teda aj tí ďalší predrečníci potvrdili, že naozaj u nás na Slovensku obete sa niekedy musia viac obávať, ako tí páchatelia. Stále v našom Trestnom poriadku upravujeme práva páchateľov a akosik zabúdame na práva obetí.
Tu by som ale chcela podotknúť, myslím, že pán Kotleba sa vyjadril, že som sa zaoberala viac teda tým, že ako, že sa Rómom nepomáha, lebo nie, nie, nie. Zle ste ma pochopili alebo nepočúvali ste. Práveže som dala pánovi námestníkovi otázku, že akým spôsobom sa, to si radšej pomôžem, akým spôsobom vlastne generálna prokuratúra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Grausová.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, kolegyne, chcem sa pána námestníka spýtať, že či je urobená štatistika, resp. vyčíslenie počtu trestných činov spáchaných Rómami a porovnanie s trestnými činmi spáchanými nerómskym obyvateľstvom. Zároveň by som, sa žiada ešte aj štatistika jednak páchania trestných činov Rómami navzájom medzi sebou a trestných činov Rómov voči nerómskemu obyvateľstvu. Ak to nie je takto vyčíslené, žiadam, aby sa tak stalo. Tento môj návrh nie je namierený proti Rómom, proti rómskemu etniku, práve naopak, je to v jeho prospech. Pretože, keď chceme, takáto štatistika je nevyhnutná, keď chceme Rómom pomáhať a keď ich chceme integrovať, jednoducho musíme poznať určité veci, nemôžme si zakrývať oči pred trestnou činnosťou páchanou Rómami. Cigánska otázka, ako vieme, je mnoho, mnoho rokov neriešená. A že ide v tomto prípade o veľký problém, myslím si, že nikto v tomto pléne to nemôže spochybniť.
Čo sa týka určitých ľudských právnych aktivistov, ktorí sa zas tak, mnohých ľudských právnych aktivistov, ktorí majú na to iný názor, ja by som odporúčala aj to, keby každý takýto aktivista pobýval trebárs rok alebo pol, aspoň rok v tých najkomplikovanejších cigánskych osadách a potom keby so svojimi skúsenosťami prichádzali do parlamentu a prichádzali s riešením.
Pokiaľ tam nebývali, tak ani jeden by nemal sa k tomu vyjadrovať. V mojom návrhu nejde o diskrimináciu, ale o pravdivé pomenovanie problému, v mojom návrhu nejde o diskrimináciu, ide o pravdu. A vieme, že len pravda nás oslobodí.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Krajniak.

Pani poslankyňa Blahová, len pre vašu informáciu. len v roku 2009 prebehla (reakcia z pléna), aha, pani poslankyňa Grausová, pardon, len pred, pred, v roku 2009 prebehla taká veľká polemika v médiách o tom, či sa, či je prípustné v demokratickej krajine takéto štatistiky robiť. Drvivá väčšina médií, analytikov tvrdila, že je to neprípustné. Ja som zastával iný názor a argumentovalo sa okrem iného aj tým, že napríklad v Spojených štátoch FBI takúto štatistiku robí, samozrejme, či sú to páchatelia hispánskeho pôvodu, Angloameričania, Afroameričania atď.
Keď som pracoval na ministerstve vnútra po roku 2010, tak som túto otázku preskúmaval a zistil som, že existuje možnosť, ako takúto štatistiku získať a to takým spôsobom, že v policajných výkazoch existuje kolónka, nazvime to "iné", pracovne ju takto nazvem, kde boli zaradení páchatelia, ktorí napríklad boli migranti žijúci u nás alebo asociáli alebo bezdomovci alebo rôzne takéto skupiny. To znamená nie na etnickom princípe, ale samozrejme, že 99 % páchateľov v tejto kolónke boli rómskeho pôvodu. To znamená, na základe tohoto sa tá štatistika dala urobiť a v tom čase, keď som pôsobil na ministerstve vnútra, sa aj robila, aby sa dalo vyhodnotiť, o aké trestné činy a v ktorých lokalitách, keďže som mal na starosti rómsku kriminalitu, je táto problematika, povedal by som, najviac citlivá. Čiže aj v prípade, keby generálna prokuratúra týmito dátami nedisponovala, tak z policajných štatistík, ak si niekto dá tú námahu, takúto štatistiku vieme urobiť pomerne presne, nie stopercentne, ale pre to, aby sme vedeli na to zareagovať, to vieme urobiť pomerne presne.