9. schôdza

Ďakujem. Ja by som doplnil pána poslanca Kotlebu v tom, že keď sa pozrieme na štatistiky, ktoré nám správa špeciálneho prokurátora uvádza, tak tam je jasne uvedené, že je úplne disproporčné percento vecí riešených dohodou o vine a treste. Čiže miesto toho, aby sme pranierovali tých korupčníkov, aby sme ich odstrašovali súdmi a aby ľudia videli, že korupčníci budú stíhaní a že budú stáť pred súdom, tak my to jednoducho ututláme tak, aby v tichosti sa nevedelo, títo ľudia potom na druhý deň po takomto ututlaní chodia po uliciach ako vážení občania, nič sa nedeje. Inými slovami, čo sa nám nepodarí zamiesť pod koberec hneď na začiatku, tak to potom ututláme spôsobom "dohoda o vine a treste". Je to odsúdeniahodné, pretože neexistuje žiadny spoločenský záujem na tom, aby sa korupčné trestné činy ututlávali, aby sa o nich nevedelo, aby sa nevedelo, že korupčníci sa trestajú. Je to naozaj zvrhlé.

Ďakujem. Faktická poznámka, pán poslanec Juraj Blanár.

Vážený pán poslanec Kotleba, viackrát ste vo svojom vystúpení spomenuli slovné spojenie "ako jediný kraj". Nie celkom sa mi páči toto spojenie, pretože ak máte na mysli nejaký konkrétny iný kraj, že niečo robí iné nekalé, tak to pomenujte. Žilinský samosprávny kraj rovnako súťažil posypovú soľ a vysúťažili sme ceny, ktoré sú takmer rovnaké, ako komoditná burza, cez ktorú ste vy nakupovali. A vždy sme spolupracovali v prípade, keď sa jednalo o nejaké podozrenia aj s orgánmi činnými v trestnom konaní. Preto nie je to celkom korektné z vašej strany, že to takto komentujete. Ak máte nejaký konkrétny kraj, ktorý urobil niečo zlé a naozaj sa do niečoho zapojil, povedzme nekalého, tak to pomenujte, lebo takto to vyzerá tak, ako keby Banskobystrický kraj bol jediný najčistejší ako ľalia na celom Slovensku, čo si myslím, že určite nie je celkom pravda, a vôbec nemám na mysli niečo, čo by som vám mohol teraz konkrétne vytknúť. Čiže pomenujte, ak je nejaký problém, ale nestavajte to do pozície takej, akú ste tu povedali teraz.

Ďakujem. Chce reagovať pán poslanec Kotleba? Nech sa páči.

Pán kolega Blanár, ja som hovoril o tom, že Banskobystrický samosprávny kraj ako jediný nakupoval na burze a stretli sme sa teda s takouto snahou vďaka tej kartelovej dohode nejakým spôsobom sabotovať náš nákup na burze a možno som to nie celkom presne povedal. Mal som na mysli hlavne nákupy posypovej soli zo strany štátu, to znamená z Národnej diaľničnej spoločnosti a zo Slovenskej správy ciest.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa: Veľmi krátko.)

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som chcel z tohto miesta poďakovať všetkým poslancom, či už na výboroch alebo tuná v pléne, ktorí svojimi faktickými pripomienkami nám povedali svoj názor k správe o činnosti aj celkovom fungovaní Úradu špeciálnej prokuratúry. Robil som si veľmi podrobné poznámky. Beriem to ako konštruktívnu kritiku na našu prácu, o čom budem svojich kolegov, samozrejme, v čo najkratšom čase informovať.
Čo sa týka invektív, ktoré tu boli uvádzané, bolo by pod moju úroveň sa vôbec vyjadrovať k týmto, vôbec ani nepovažujem za nutné.
A pán poslanec Kotleba, stále platí tá moja ponuka, ktorú som vám dal. Kedykoľvek veľmi rád vás prijmem na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde vám vysvetlím, prečo bol položený taký trest.
Ďakujem, panie poslankyne, páni poslanci. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tom-tom bode programu.
Prerušujem schôdzu Národnej rady a pokračovanie bude o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní ôsmeho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 223, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 227.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. Pán poslanec, 14.00, nie 14.02.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 223.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňte moje dvojminútové meškanie k dostaveniu sa k rečníckemu pultu, ale bol som tu a myslel som, že ešte budeme pokračovať správou špeciálneho prokurátora.
Dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý som pripravoval dlhšie obdobie a venuje sa médiám, médiám verejnej služby. Čiastočne je to ambícia, ktorú už toto plénum, alebo znovu schválenie ambície, ktorú toto plénum už schválilo a ľudovo sa nazýva aj zrušením koncesionárskych poplatkov. Zrušenie koncesionárskych poplatkov alebo vôbec téma verejnoprávnych médií alebo verejnej služby je dlhodobou otázkou, ktorú slovenská spoločnosť rieši a normu, ktorú som pripravil, respektíve novelu, ktorú som z hľadiska financovania médií, médií verejnej služby pripravil, je novelou, ktorá už raz platila a teda koncesionárske poplatky boli zrušené.
Stručne k tej histórii. Zrušené boli, len tesne pred účinnosťou sa rozhodla vtedy vládna väčšina SMER-u koncesionárske poplatky znovu zaviesť a dokonca v tomto volebnom období po schválení programového vyhlásenia vlády sme sa dozvedeli aj to, že koncesionárske poplatky majú byť zvýšené.
Čo touto novelou zákona sledujem, je okrem záväzku, ktorý máme vo volebnom programe, že financovanie médií verejnej služby sa dá urobiť aj inak, a to spravodlivejšie. Plním aj objednávku odbornej verejnosti, verejnosti a myslím si, že aj záujmu samotného média, pretože, a to vysvetlím neskôr, pretože je pravdou, že médium verejnej alebo médiá verejnej služby u nás za posledné dve dekády prešli vývojom a ten vývoj je dimenzovaný dvomi oblasťami. Prvá je nezávislosť a sloboda médií a druhé je spôsob financovania.
Ak sa zameriame na obe tieto oblasti, tak musíme konštatovať, že súčasný právny stav a súčasné nastavenie aj s ohlásenou ambíciou zvýšiť koncesionárske poplatky je najhorší možný právny stav, aký máme. Podrobne, aby som ten právny stav zhruba opísal, bude mi to trvať troška viacej času a veľmi by mi pomohol infografika, ale keďže nechcem, aby bola téma tohto vystúpenia odklonená niekde inde, tak nebudem používať iný typ vizuálneho prostriedku, ako hovorené slovo.
Myslím si, že by bolo plastickejšie, ak by som mohol ukázať, akým spôsobom je médium verejnej služby financované teraz a kde sú nedostatky toho financovania z hľadiska udržateľnosti financovania, z hľadiska nezávislosti aj slobody a čo navrhujem ja.
Čiže ak to mám teda verbálne opísať, predstavme si situáciu, že naše médium verejnej služby RTVS alebo Rozhlas a televízia Slovenska je financovaná štyrmi zásadnými zdrojmi. Prví sú z môjho pohľadu, prvý je daň, veľmi nespravodlivá a nesociálna daň, ľudovo sa nazýva koncesionársky poplatok, v právnom systéme ju poznáme ako úhradu za službu verejnosti a tento poplatok môžeme nazývať najnespravodlivejšou daňou v našom daňovom systéme, keďže je vyberaná v absolútnej sume, nie je vyberaná percentuálne či už zo spotreby alebo zo zisku alebo iným spôsobom, lebo je určená na 4,6 eura pre akúkoľvek domácnosť, či tá domácnosť má príjem 500 eur alebo má príjem 3 000, 5 000 eur. Čiže považujem túto daň za veľmi nespravodlivú a považujem ju za, a preto aj je to jeden z dôvodov, prečo by sme ju mali zrušiť. Zároveň nie je vyberaná priamo k naviazanosti na médium verejnej služby alebo nejaké zariadenie, ktoré sprostredkováva mediálny obsah verejnoprávneho média, ale je naviazaná na iný typ služby a to je dodávanie elektrickej energie do domácnosti a prischol jej názov tzv. zástrčkový zákon, alebo môžeme hovoriť aj o zástrčkovej dani. Čiže toto je najmohutnejší pilier financovania médií verejnej služby, môžeme hovoriť o 75 miliónoch eur, ktoré zabezpečuje pre médium verejnej služby.
Druhý pilier, a tu si dovolím upozorniť na veľmi závažnú dôležitosť toho druhého piliera, je financovanie zo štátu. Štát financuje médium verejnej služby cez nástroj, volá sa to zmluva so štátom, ja ju volám diabolská zmluva so štátom a zabezpečuje bazálne dofinancovávanie média verejnej služby a keďže nemá žiadnu oporu v nejakom percentuálnom nastavení, koľko by to malo byť peňazí, tak vzniká to na dohadovacom konaní medzi ministerstvom kultúry a médiom verejnej služby takpovediac z roka na rok a podľa mňa toto je priamy nástroj politickej reprezentácie vládnej väčšiny alebo ministerstva kultúry, ako môže mať médium verejnej služby na oprátke alebo na reťazi a zabezpečiť si poslušnosť.
Totižto ak ministerstvo kultúry odmietne tento typ nástroju a nedodá 28, 32, 30 miliónov eur na financovanie média verejnej služby, ministerstvu kultúry nevzniká žiadne pochybenie zo zákonného nastavenia, ale médium verejnej služby skoro tretinu rozpočtu jednoducho nedostane, a to si žiadny generálny riaditeľ televízie asi nebude môcť dovoliť, pretože by sa s médiom verejnej služby dostal do červených čísel, čo zakladá dôvod na jeho odvolanie.
Čiže v rámci vývoja financovania verejných služieb sme sa dostali do nie veľmi závideniahodnej situácie, keďže spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie bolo realizované a zároveň prišlo k zrušeniu koncesionárskeho poplatku a zavesenie financovania média verejnej služby na presný pomer voči HDP, v tom čase to bolo 0,142 % z HDP, kde akýkoľvek manažér si mohol rok dopredu, dva roky dopredu, tri roky dopredu odhadnúť, aký bude vývoj HDP, ako bude stúpať alebo klesať a zabezpečiť si rozpočtovanie média verejnej služby. Po zrušení financovania týmto spôsobom a zachovaní predchádzajúceho právneho stavu sa médium verejnej služby dostalo do situácie, že každý rok môže minister kultúry zrušiť poplatok zo zmluvy so štátom alebo diabolskej zmluvy so štátom a generálny riaditeľ televízie môže byť týmto plénom odvolávaný.
Je to nedobré nastavenie. Médium verejnej služby je odkázané na svojvôľu vládnej väčšiny a možno aj preto sme, akejkoľvek vládnej väčšiny, nechcem teraz hovoriť len čisto o SMER-e alebo nejakej inej vlády, ktorá tu vznikne, myslím si, že tento nástroj by nemal byť daný akémukoľvek ministrovi kultúry do rúk, pretože sa médium verejnej služby môže dostať pod politický vplyv z titulu jeho vlastného financovania a generálny riaditeľ môže byť odvolávaný nie celkom z vlastnej viny. Čiže ak mu niekto, ak si rozpočtuje, že cez zmluvu so štátom mu príde taký a taký objem a neexistuje zákonné nastavenie, zákonná povinnosť štátneho rozpočtu, štátu, ministerstva kultúry, ale dáva mu to takpovediac z jeho dobrej vôle, tak môžeme predpokladať, že tento nástroj skôr či neskôr bude zneužitý.
Preto som si dovolil v tejto novele sa vrátiť k spôsobu financovania a zrušiť dva, dva piliere financovania média verejnej služby, a to je zrušiť koncesionárske poplatky a zrušiť aj zmluvu so štátom a stanoviť presné percento z HDP. Pre potreby tejto novely sme stanovili percento 0,15 % z HDP, voľne podľa predchádzajúcich rokov sa môžeme baviť o sume 117 mil. eur a zároveň aj zapracovať valorizačný mechanizmus. To znamená, stúpa HDP, stúpajú finančné prostriedky na financovanie média a verejnej služby, klesá HDP, klesajú prostriedky. Dá sa s tým manažérsky pracovať, dajú sa stavať rozpočty a médium verejnej služby sa dostane z priameho, spod priameho finančného vplyvu ministerstva kultúry alebo akejkoľvek vládnej väčšiny, rok, ktoré prichádza rok čo rok, dostáva sa do slobodnejšieho manažérskeho výkonu rátania s finančnými prostriedkami, ktoré vieme predpokladať v ročnom, dvojročnom, trojročnom horizonte podľa odhadovaného vývoja HDP.
Čiže ako konštatujem v dôvodovej správe, v rámci zmeny systému financovania verejnoprávneho vysielania je cieľom zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a nahradenie jedného, a to je presne zadefinovaného percenta voči HDP a tá kapacita, ak vyjdeme z roku 2015, by mohla byť 117 mil. eur na rok. Ak vyjdeme z roku 2016, keďže vieme, že hrubý domáci produkt rastie, tak tá suma môže byť percentuálne vyššia. Zároveň dávame aj spodnú hranicu, pôvodne sme schválili - za Radičovej vlády - 90 mil. eur, čiže ak HDP klesne natoľko, že by bola atakovaná spodná hranica financovania média verejnej služby pre účely tohto zákona, vzhľadom na trojročný posun platnosti navrhujeme spodnú hranicu financovania zo štátu 100 mil. eur. Pod túto hranicu by aj na základe koeficientu nemalo financovanie média verejnej služby klesnúť.
Toto je z hľadiska úvodného slova, avizujem, že aby sa mohli prípadne záujemcovia o túto tému prihlásiť s faktickými poznámkami, podrobnejšie vystúpim aj v rámci rozpravy, takže pre potreby úvodného slova z hľadiska ambície zrušiť koncesionárske poplatky, zaviesť spravodlivejšie, slobodnejšie a manažérsky viacej uchopiteľnejšie financovanie média verejnej služby a v neposlednom rade možnú odpolitizáciu alebo odsunutie akéhokoľvek politického vplyvu čo najďalej od média verejnej služby. V rámci úvodného slova si myslím, že stačí a dúfam, že táto téma, ktorá z úplne iných príčin, z príčin vybavovania si účtov v koalícii mala aj mediálnu pozornosť, čiže je to ten známy spor medzi predsedom parlamentu a ministrom kultúry. Je podľa mňa na stole reálne riešenie, ktoré sa čakalo z môjho pohľadu aj od strany SNS, ale neprišlo.
Čiže ak voľne odcitujem alebo parafrázujem slová predsedu parlamentu, že ak by mal dostatok politickej sily, tak by koncesionárske poplatky zrušil. Ak voľne rátam, politická sila tohto pléna, ak by sa pripojilo pätnásť poslancov jeho klubu, predpokladám, že by sa našla a koncesionárske poplatky by mohli byť zrušené.
To, že s riešením zatiaľ neprišli, vidím ja v politikárčení a nie v reálnom výkone politiky, že niekto má na mysli nezávislosť média verejnej služby. To, čo sme zachytili v ostatnom období od predsedu Slovenskej národnej strany, že príde s riešeniami, až keď bude médium verejnej služby patriť pod SNS, sme my ako klub OĽANO - NOVA odsúdili a myslím si, že viacero poslancov aj opozície a myslím si, že aj SMER-u, keďže urobili dostatočné, a iných strán, niektoré kroky, ktoré vedú k vyššej dôveryhodnosti tohoto média, sa im nepočúvalo celkom dobre.
Na záver politicky iba uvediem, že raz si - myslím, že to bol politik HZDS pán Urbáni - dovolil na médiá povedať, že ich záujmom je v rámci Slovenskej televízie mať spravodajstvo. Možno si to niektorí pamätáte, čo to spôsobilo a akým spôsobom doba kapustovín v rámci spravodajstva STV sa zapísala temnými písmenami do histórie slobody verejnoprávnych médií. Tu máme vyšší typ ambície, strana jedna, politická strana, parlamentná, si vypýtala médium verejnej služby do svojej priamej správy. Myslím si, že je to neakceptovateľné a dúfam, že tomuto scenáru, návratu ku kapustovinám nikdy nepríde.
Preto aj predkladám tento návrh zákona, ktorý vie držať ambície akéhokoľvek politika od takýchto úvah alebo ambícií dostatočne ďaleko a dokonca vylepšuje finančnú kondíciu média verejnej služby a dúfam, že ak máme naozaj na mysli reálny a dobrý výkon a dobrú kondíciu média verejnej služby, tento návrh zákona bude mať v tomto pléne podporu.
Ďakujem.