9. schôdza

Pán kolega Blanár, ja som hovoril o tom, že Banskobystrický samosprávny kraj ako jediný nakupoval na burze a stretli sme sa teda s takouto snahou vďaka tej kartelovej dohode nejakým spôsobom sabotovať náš nákup na burze a možno som to nie celkom presne povedal. Mal som na mysli hlavne nákupy posypovej soli zo strany štátu, to znamená z Národnej diaľničnej spoločnosti a zo Slovenskej správy ciest.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som chcel z tohto miesta poďakovať všetkým poslancom, či už na výboroch alebo tuná v pléne, ktorí svojimi faktickými pripomienkami nám povedali svoj názor k správe o činnosti aj celkovom fungovaní Úradu špeciálnej prokuratúry. Robil som si veľmi podrobné poznámky. Beriem to ako konštruktívnu kritiku na našu prácu, o čom budem svojich kolegov, samozrejme, v čo najkratšom čase informovať.
Čo sa týka invektív, ktoré tu boli uvádzané, bolo by pod moju úroveň sa vôbec vyjadrovať k týmto, vôbec ani nepovažujem za nutné.
A pán poslanec Kotleba, stále platí tá moja ponuka, ktorú som vám dal. Kedykoľvek veľmi rád vás prijmem na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde vám vysvetlím, prečo bol položený taký trest.
Ďakujem, panie poslankyne, páni poslanci. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňte moje dvojminútové meškanie k dostaveniu sa k rečníckemu pultu, ale bol som tu a myslel som, že ešte budeme pokračovať správou špeciálneho prokurátora.
Dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý som pripravoval dlhšie obdobie a venuje sa médiám, médiám verejnej služby. Čiastočne je to ambícia, ktorú už toto plénum, alebo znovu schválenie ambície, ktorú toto plénum už schválilo a ľudovo sa nazýva aj zrušením koncesionárskych poplatkov. Zrušenie koncesionárskych poplatkov alebo vôbec téma verejnoprávnych médií alebo verejnej služby je dlhodobou otázkou, ktorú slovenská spoločnosť rieši a normu, ktorú som pripravil, respektíve novelu, ktorú som z hľadiska financovania médií, médií verejnej služby pripravil, je novelou, ktorá už raz platila a teda koncesionárske poplatky boli zrušené.
Stručne k tej histórii. Zrušené boli, len tesne pred účinnosťou sa rozhodla vtedy vládna väčšina SMER-u koncesionárske poplatky znovu zaviesť a dokonca v tomto volebnom období po schválení programového vyhlásenia vlády sme sa dozvedeli aj to, že koncesionárske poplatky majú byť zvýšené.
Čo touto novelou zákona sledujem, je okrem záväzku, ktorý máme vo volebnom programe, že financovanie médií verejnej služby sa dá urobiť aj inak, a to spravodlivejšie. Plním aj objednávku odbornej verejnosti, verejnosti a myslím si, že aj záujmu samotného média, pretože, a to vysvetlím neskôr, pretože je pravdou, že médium verejnej alebo médiá verejnej služby u nás za posledné dve dekády prešli vývojom a ten vývoj je dimenzovaný dvomi oblasťami. Prvá je nezávislosť a sloboda médií a druhé je spôsob financovania.
Ak sa zameriame na obe tieto oblasti, tak musíme konštatovať, že súčasný právny stav a súčasné nastavenie aj s ohlásenou ambíciou zvýšiť koncesionárske poplatky je najhorší možný právny stav, aký máme. Podrobne, aby som ten právny stav zhruba opísal, bude mi to trvať troška viacej času a veľmi by mi pomohol infografika, ale keďže nechcem, aby bola téma tohto vystúpenia odklonená niekde inde, tak nebudem používať iný typ vizuálneho prostriedku, ako hovorené slovo.
Myslím si, že by bolo plastickejšie, ak by som mohol ukázať, akým spôsobom je médium verejnej služby financované teraz a kde sú nedostatky toho financovania z hľadiska udržateľnosti financovania, z hľadiska nezávislosti aj slobody a čo navrhujem ja.
Čiže ak to mám teda verbálne opísať, predstavme si situáciu, že naše médium verejnej služby RTVS alebo Rozhlas a televízia Slovenska je financovaná štyrmi zásadnými zdrojmi. Prví sú z môjho pohľadu, prvý je daň, veľmi nespravodlivá a nesociálna daň, ľudovo sa nazýva koncesionársky poplatok, v právnom systéme ju poznáme ako úhradu za službu verejnosti a tento poplatok môžeme nazývať najnespravodlivejšou daňou v našom daňovom systéme, keďže je vyberaná v absolútnej sume, nie je vyberaná percentuálne či už zo spotreby alebo zo zisku alebo iným spôsobom, lebo je určená na 4,6 eura pre akúkoľvek domácnosť, či tá domácnosť má príjem 500 eur alebo má príjem 3 000, 5 000 eur. Čiže považujem túto daň za veľmi nespravodlivú a považujem ju za, a preto aj je to jeden z dôvodov, prečo by sme ju mali zrušiť. Zároveň nie je vyberaná priamo k naviazanosti na médium verejnej služby alebo nejaké zariadenie, ktoré sprostredkováva mediálny obsah verejnoprávneho média, ale je naviazaná na iný typ služby a to je dodávanie elektrickej energie do domácnosti a prischol jej názov tzv. zástrčkový zákon, alebo môžeme hovoriť aj o zástrčkovej dani. Čiže toto je najmohutnejší pilier financovania médií verejnej služby, môžeme hovoriť o 75 miliónoch eur, ktoré zabezpečuje pre médium verejnej služby.
Druhý pilier, a tu si dovolím upozorniť na veľmi závažnú dôležitosť toho druhého piliera, je financovanie zo štátu. Štát financuje médium verejnej služby cez nástroj, volá sa to zmluva so štátom, ja ju volám diabolská zmluva so štátom a zabezpečuje bazálne dofinancovávanie média verejnej služby a keďže nemá žiadnu oporu v nejakom percentuálnom nastavení, koľko by to malo byť peňazí, tak vzniká to na dohadovacom konaní medzi ministerstvom kultúry a médiom verejnej služby takpovediac z roka na rok a podľa mňa toto je priamy nástroj politickej reprezentácie vládnej väčšiny alebo ministerstva kultúry, ako môže mať médium verejnej služby na oprátke alebo na reťazi a zabezpečiť si poslušnosť.
Totižto ak ministerstvo kultúry odmietne tento typ nástroju a nedodá 28, 32, 30 miliónov eur na financovanie média verejnej služby, ministerstvu kultúry nevzniká žiadne pochybenie zo zákonného nastavenia, ale médium verejnej služby skoro tretinu rozpočtu jednoducho nedostane, a to si žiadny generálny riaditeľ televízie asi nebude môcť dovoliť, pretože by sa s médiom verejnej služby dostal do červených čísel, čo zakladá dôvod na jeho odvolanie.
Čiže v rámci vývoja financovania verejných služieb sme sa dostali do nie veľmi závideniahodnej situácie, keďže spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie bolo realizované a zároveň prišlo k zrušeniu koncesionárskeho poplatku a zavesenie financovania média verejnej služby na presný pomer voči HDP, v tom čase to bolo 0,142 % z HDP, kde akýkoľvek manažér si mohol rok dopredu, dva roky dopredu, tri roky dopredu odhadnúť, aký bude vývoj HDP, ako bude stúpať alebo klesať a zabezpečiť si rozpočtovanie média verejnej služby. Po zrušení financovania týmto spôsobom a zachovaní predchádzajúceho právneho stavu sa médium verejnej služby dostalo do situácie, že každý rok môže minister kultúry zrušiť poplatok zo zmluvy so štátom alebo diabolskej zmluvy so štátom a generálny riaditeľ televízie môže byť týmto plénom odvolávaný.
Je to nedobré nastavenie. Médium verejnej služby je odkázané na svojvôľu vládnej väčšiny a možno aj preto sme, akejkoľvek vládnej väčšiny, nechcem teraz hovoriť len čisto o SMER-e alebo nejakej inej vlády, ktorá tu vznikne, myslím si, že tento nástroj by nemal byť daný akémukoľvek ministrovi kultúry do rúk, pretože sa médium verejnej služby môže dostať pod politický vplyv z titulu jeho vlastného financovania a generálny riaditeľ môže byť odvolávaný nie celkom z vlastnej viny. Čiže ak mu niekto, ak si rozpočtuje, že cez zmluvu so štátom mu príde taký a taký objem a neexistuje zákonné nastavenie, zákonná povinnosť štátneho rozpočtu, štátu, ministerstva kultúry, ale dáva mu to takpovediac z jeho dobrej vôle, tak môžeme predpokladať, že tento nástroj skôr či neskôr bude zneužitý.
Preto som si dovolil v tejto novele sa vrátiť k spôsobu financovania a zrušiť dva, dva piliere financovania média verejnej služby, a to je zrušiť koncesionárske poplatky a zrušiť aj zmluvu so štátom a stanoviť presné percento z HDP. Pre potreby tejto novely sme stanovili percento 0,15 % z HDP, voľne podľa predchádzajúcich rokov sa môžeme baviť o sume 117 mil. eur a zároveň aj zapracovať valorizačný mechanizmus. To znamená, stúpa HDP, stúpajú finančné prostriedky na financovanie média a verejnej služby, klesá HDP, klesajú prostriedky. Dá sa s tým manažérsky pracovať, dajú sa stavať rozpočty a médium verejnej služby sa dostane z priameho, spod priameho finančného vplyvu ministerstva kultúry alebo akejkoľvek vládnej väčšiny, rok, ktoré prichádza rok čo rok, dostáva sa do slobodnejšieho manažérskeho výkonu rátania s finančnými prostriedkami, ktoré vieme predpokladať v ročnom, dvojročnom, trojročnom horizonte podľa odhadovaného vývoja HDP.
Čiže ako konštatujem v dôvodovej správe, v rámci zmeny systému financovania verejnoprávneho vysielania je cieľom zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a nahradenie jedného, a to je presne zadefinovaného percenta voči HDP a tá kapacita, ak vyjdeme z roku 2015, by mohla byť 117 mil. eur na rok. Ak vyjdeme z roku 2016, keďže vieme, že hrubý domáci produkt rastie, tak tá suma môže byť percentuálne vyššia. Zároveň dávame aj spodnú hranicu, pôvodne sme schválili - za Radičovej vlády - 90 mil. eur, čiže ak HDP klesne natoľko, že by bola atakovaná spodná hranica financovania média verejnej služby pre účely tohto zákona, vzhľadom na trojročný posun platnosti navrhujeme spodnú hranicu financovania zo štátu 100 mil. eur. Pod túto hranicu by aj na základe koeficientu nemalo financovanie média verejnej služby klesnúť.
Toto je z hľadiska úvodného slova, avizujem, že aby sa mohli prípadne záujemcovia o túto tému prihlásiť s faktickými poznámkami, podrobnejšie vystúpim aj v rámci rozpravy, takže pre potreby úvodného slova z hľadiska ambície zrušiť koncesionárske poplatky, zaviesť spravodlivejšie, slobodnejšie a manažérsky viacej uchopiteľnejšie financovanie média verejnej služby a v neposlednom rade možnú odpolitizáciu alebo odsunutie akéhokoľvek politického vplyvu čo najďalej od média verejnej služby. V rámci úvodného slova si myslím, že stačí a dúfam, že táto téma, ktorá z úplne iných príčin, z príčin vybavovania si účtov v koalícii mala aj mediálnu pozornosť, čiže je to ten známy spor medzi predsedom parlamentu a ministrom kultúry. Je podľa mňa na stole reálne riešenie, ktoré sa čakalo z môjho pohľadu aj od strany SNS, ale neprišlo.
Čiže ak voľne odcitujem alebo parafrázujem slová predsedu parlamentu, že ak by mal dostatok politickej sily, tak by koncesionárske poplatky zrušil. Ak voľne rátam, politická sila tohto pléna, ak by sa pripojilo pätnásť poslancov jeho klubu, predpokladám, že by sa našla a koncesionárske poplatky by mohli byť zrušené.
To, že s riešením zatiaľ neprišli, vidím ja v politikárčení a nie v reálnom výkone politiky, že niekto má na mysli nezávislosť média verejnej služby. To, čo sme zachytili v ostatnom období od predsedu Slovenskej národnej strany, že príde s riešeniami, až keď bude médium verejnej služby patriť pod SNS, sme my ako klub OĽANO - NOVA odsúdili a myslím si, že viacero poslancov aj opozície a myslím si, že aj SMER-u, keďže urobili dostatočné, a iných strán, niektoré kroky, ktoré vedú k vyššej dôveryhodnosti tohoto média, sa im nepočúvalo celkom dobre.
Na záver politicky iba uvediem, že raz si - myslím, že to bol politik HZDS pán Urbáni - dovolil na médiá povedať, že ich záujmom je v rámci Slovenskej televízie mať spravodajstvo. Možno si to niektorí pamätáte, čo to spôsobilo a akým spôsobom doba kapustovín v rámci spravodajstva STV sa zapísala temnými písmenami do histórie slobody verejnoprávnych médií. Tu máme vyšší typ ambície, strana jedna, politická strana, parlamentná, si vypýtala médium verejnej služby do svojej priamej správy. Myslím si, že je to neakceptovateľné a dúfam, že tomuto scenáru, návratu ku kapustovinám nikdy nepríde.
Preto aj predkladám tento návrh zákona, ktorý vie držať ambície akéhokoľvek politika od takýchto úvah alebo ambícií dostatočne ďaleko a dokonca vylepšuje finančnú kondíciu média verejnej služby a dúfam, že ak máme naozaj na mysli reálny a dobrý výkon a dobrú kondíciu média verejnej služby, tento návrh zákona bude mať v tomto pléne podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému zákonu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu, ale zároveň by som vás poprosil, aby som sa mohol ako prvý prihlásiť do rozpravy.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa teraz ako poslanec a člen výboru pre kultúru a médiá vyjadril v rozprave už v prvom čítaní k návrhu zákona, ktorý sa zmenil a dopĺňa zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OĽANO kolega Viskupič.
V rámci zmeny systému financovania verejno-právneho vysielania na Slovensku je cieľom predkladaného návrhu zákona zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a ich nahradenie novým príjmom, ktorým bude každoročne poskytovaný príspevok zo štátneho rozpočtu. A tu je koreň problému. Zmena nejde dopredu, ale dozadu. Systémovo podľa financovania, čo je asi kľúčový vzťah, nás tento návrh vracia do obdobia štátneho vysielania spred roku 1989, ale tí starší si pamätajú, že tzv. koncesionárske poplatky sa uhrádzali aj za socializmu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, koncesionárske poplatky považujem za nenáležitý, nesprávny a nespravodlivý a dokonca nesociálny odvod štátu. Je to jeden z mnohých spôsobov, akým štát finančne zaťažuje nielen občanov, ale aj podnikateľov, a to bez ohľadu na to, či služby verejnoprávnych médií využívajú, dokonca bez ohľadu na to, do akej príjmovej skupiny títo ľudia patria a aj bez ohľadu na to, či vôbec doma alebo na prevádzke firmy majú zariadenie, ktoré by im sledovanie verejnoprávneho vysielania vôbec umožnilo.
Som presvedčená, že ak sa spoločensky zhodneme na tom, že verejnoprávne vysielanie je verejný statok, a na tom sa zrejme zhodneme - aj keď to je tiež na diskusiu, lebo môžeme sa baviť o tom, či ako verejnoprávne médium v takejto forme a podobe potrebujeme televíziu, rozhlas alebo nejaké verejnoprávne sociálne siete alebo možno nejaké tlačoviny, toto všetko je na diskusiu, že čo by tam malo spadať, ale je to na inú diskusiu a vrátim sa teda k tomu, že sa spoločensky zhodneme -, že je to verejný statok, tak som presvedčená, že má byť hradený z kapitoly štátneho rozpočtu a nie takýmto výberom, ktorý sa nazýva koncesionársky poplatok.
Koncesionársky poplatok totižto tak, ako je nastavený, nie je ani koncesionársky a ani poplatok. Je to obyčajná, skrytá, dodatočná daň za niečo, čo sa štátna autorita rozhodla zdaniť. Ak by totiž išlo o poplatok, mal by byť spolu s dodávaním, resp. využívaním nejakej konkrétnej služby. V tomto prípade ale ide o platbu, kedy vôbec nie je isté, že k využívaniu nejakých služieb dochádza, obzvlášť vo firmách, kde zamestnávatelia zamestnávajú ľudí na niečo úplne iné, ako na to, aby v práci počas pracovnej doby sledovali televíziu alebo rozhlas. A to, že poplatok nie je viazaný na využívanie žiadnych služieb, je jasné už len z toho, že domácnosti ho musia platiť vtedy, ak majú do domácnosti zavedenú elektrinu a zamestnávatelia vtedy, ak zamestnávajú určitý počet ľudí. Čiže je viazaný na zástrčku a viazaný na konkrétny počet ľudí. Neviem, či tu nevidíte nejakú spojitosť s využívaním služieb, ale ja ju teda pri všetkej úcte nevidím.
Dovolím si ešte zopár argumentov, pre ktoré sme koncesionárske poplatky počas našej vlády zrušili v roku 2012, tie však boli ešte skôr, ako bolo možné ich zaviesť do života, opäť súčasnou vládou navrátené, resp. predchádzajúcou vládou Roberta Fica. A tie argumenty sú, ako som už povedala, je to dodatočné, nenáležité, nespravodlivé, nesociálne odvádzanie nejakého poplatku a nejakej dodatočnej dane štátu.
V prípade podnikateľov je komická ešte jedna vec, že firma ako taká, ako podnikateľský subjekt ani nemá ako využívať žiadne verejnoprávne médiá. Ak už ich niekto má šancu, aspoň teoretickú, využívať, tak sú to len fyzické osoby. A tieto fyzické osoby už platia poplatky ako domácnosti a preto je tu úplne nezmyselná duplicita.
Ďalej som presvedčená, že nedostatok financií v určitých rezortoch nemá byť riešený vyrubením nejakého dodatočného poplatku alebo zvýšením nejakého existujúceho, ideálne samozrejme na ťarchu podnikateľov, lebo tak sme si už zvykli, že tí podnikatelia všetko znesú. Výber koncesionárskych poplatkov je navyše veľmi nákladný. Podľa mojich informácií stojí ročne okolo milióna eur, a to je čistá strata, to je len proste, že sa z bodu A tie peniaze dostanú do bodu B, tak na ceste sa proste spotrebuje administratívne milión eur. To nie je 5 korún a to sú proste významné peniaze, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť, či toto je efektívny spôsob.
Výber koncesionárskych poplatkov okrem toho, že je nákladný, nie je ani efektívny z iného dôvodu. Poplatky platí okolo 1,2 milióna domácností a okolo 200-tisíc domácností tieto poplatky neplatí, sú vymáhané. To vymáhanie, samozrejme, tiež stojí nejaké peniaze, a to je jedna vec, kde dochádza k neefektivite. A druhý moment, kedy dochádza k neefektivite, je aj to, že ide o relatívne nízku mesačnú sumu. To znamená, každá domácnosť alebo podnikateľ musí mesačne odviesť relatívne nízku sumu, ale s tým sú spojené nejaké administratívne náklady, poplatky a toto je opäť proste absolútne nezmyselné.
V tejto súvislosti Podnikateľská aliancia Slovenska už navrhovala, aby ak už vláda nechce pristúpiť k zrušeniu teda týchto koncesionárskych poplatkov, nech aspoň zavedie možnosť ročnej platby, čo možno niektorí by uvítali, možno niektorí nie. Ale aspoň tam by k nejakému parciálnemu zlepšeniu a zníženiu tej administratívnej záťaže došlo.
Ďalší argument, príjmy z koncesionárskych poplatkov nie sú dostatočné. A preto je RTVS pravidelne dotovaná zo štátneho rozpočtu. Toto tiež nie je malými, zanedbateľnými sumami.
Čiže toľko možno naozaj veľmi stručne, veľmi vecne k mojim argumentom, prečo si myslím, že verejnoprávne médiá by nemali byť týmto spôsobom platené, ale mali by byť platené zo štátneho rozpočtu.
A možno už len na záver takú pikošku. To, že koncesionárske poplatky sú nezmysel a sú byrokratická záťaž, netvrdím len ja. O tom, aký je ten nezmysel, svedčí aj fakt, že tieto koncesionárske poplatky obsadili v roku 2015 tretiu priečku v ankete o byrokratický nezmysel roka. Verím, že nechcú útočiť na popredné priečky tejto súťaže aj naďalej a preto prosím ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľavážená pani poslankyňa, už som to tu raz v tejto sále povedal a zopakujem to ešte raz, možno už to viackrát nebudem rozprávať. Existuje jedno staré latinské porekadlo "si taceas, philosophus mansisses", keby ste boli mlčali, boli by ste zostali filozofom.
Viete, ono sa to jednoducho povie takto alebo takto, ale to, aby televízia mohla fungovať aspoň elementárne nezávisle a dnes vidíme, ako nezávisle, až nepríjemne nezávisle, tak musí mať aj nezávislé zdroje. Dávam to do, od štátneho rozpočtu, to je jednoducho nezmysel. A tak isto vlastne tú štátnu televíziu ak chceme, tak ju potom budeme mať, ale štátnu so všetkým, čo k tomu patrí. Nielen to, že štát ju bude platiť a Soros bude diktovať, čo v tej televízie bude. Takú televíziu my nechceme a takú televíziu nechcú ani tí poplatníci, ktorí píšu, teda platia poplatky, ale to je iná vec. Ale zbaviť televíziu nezávislého príjmu je jednoducho nezmysel.

Ďakujem kolegyni Kiššovej za popísanie tohto nezmyslu, tejto nespravodlivej de facto dane, ktorú sme za našej vlády zrušili ako teda absolútny nezmysel. Ak sa chce Slovensko niekam dostať, tak musíme odstrániť rôzne takéto finančné nezmyselné bariéry a záťaže, ale nielen také, ale samozrejme aj ďalšie byrokratické záťaže. Tak ako sme napríklad navrhovali na tej prvej riadnej schôdzi za SaS aj spolu s klubom OĽANO, keď sme 40 zákonov predložili, ktoré odstraňujú rôzne, rôzne bariéry a to boli dokonca také, čo by štát ani nič nestáli a potom sú, samozrejme, desiatky a stovky takých, čo treba odstrániť, aj keby štát niečo stáli, lebo v konečnom dôsledku sa zlepší nielen podnikateľské prostredie, ale samozrejme životná úroveň ľudí a v tomto prípade, v prípade týchto koncesionárskych poplatkov dokonca dôchodcov, pretože to je taká forma de facto dane, ktorá jednoducho zaťažuje, zaťažuje dôchodcu rovnakou čiastkou ako milionára, čiže tá najhoršia možná forma poplatku alebo dane, aká môže byť.
A keď teda poodstraňujeme všetky tieto nezmyselné bariéry, tak vtedy má Slovensko šancu, aby aj tí investori, čo sú tu, aby sme neboli iba výrobňou, kde niekto príde, za čo najnižšie náklady tu niečo vyrobí a kapitál si zoberie preč, ale aby sme sa stali krajinou, kde sa bude oplácať ten kapitál aj dlhodobo držať, reinvestovať a mať ho tu uložený dokonca aj vtedy, keď nepracuje v nejakom priamom takomto podnikateľskom procese, ako je to v krajinách typu Singapur, Hongkong a ďalšie. Čiže poďme tou cestou odstraňovať tieto bariéry a staňme sa čo najlepšou krajinou pre život a pre podnikanie.
Ďakujem.

Ďakujem. Myslím, že si dostatočne pomenovala z môjho pohľadu dva základné parametre, prečo je to nezmyslom. Prvé je vysoká obslužnosť toho výberu. To znamená, že peniaze sa takpovediac strácajú na ceste a nejdú do obsahovej štruktúry RTVS a druhý parameter aj z pohľadu podnikateľa, ktorý zamestnáva 3, 5 až po 15, 25 zamestnancov, ktorý, je asi jednoznačné, že nevyužíva počas práce a pracovných povinností médium verejnej služby, je samostatná kategória nezmyselnosti platnosti tohoto zástrčkového zákona. Ambíciu rozumiem. Ak predkladateľ v roku 2008 chcel odniekiaľ vytiahnuť peniaze, no tak si spomenul, že ajhľa mám tu podnikateľov a vytiahol od nich určité množstvo peňazí. To, že sa to zdá verejnosti, nám ako nezmysel, máme pravdu.
A posledná poznámka. Ak zacitujem, že: "uši majú, nepočujú, oči majú, nevidia", tak aj spôsob reakcie, ktoré boli na teba, ja mám pocit, že sa tu bavia ako keby dva nezávislé svety. Lebo keď my povieme, že chceme na základe presného percenta voči HDP zaviesť financovanie média verejnej služby, pretože v súčasnom stave je tá účelová dotácia na dokrívanie cez zmluvu so štátom de facto politický nástroj ovládania média verejnej služby a niekto toto označuje za ambíciu spolitizovať telku, tak sa asi nikam nedopracujeme.
Takže, dúfam že tie argumenty aj finančné, ktoré ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Aj my sme za schválenie tohto zákona. Tiež by som sa chcel poďakovať pani Kiššovej ohľadom toho, že ľudia sú zaťažení fakt všelijakými poplatkami a už niekedy nevedia ani, čo skôr platiť. Tak tie koncesionárske poplatky by mal prebrať pre seba štát. Ak si niekto myslí, že tá suma, ktorá sa navýši, že pôjde do RTVS, tak je na omyle, lebo len ju dajú zase súkromným spoločnostiam, cez ktoré si objednáva RTVS svoje služby.
Ďakujem.