9. schôdza

Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca. Nech sa páči. (Reakcia spravodajcu: Nie. Nie.) Takže nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 228, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 232.
Dávam slovo poslankyni Jurinovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 228.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť posledný zo skupiny zákonov, ktoré som zaradila do skupiny prorodinných alebo zákonov, ktoré by mohli pomôcť životu slovenských rodín.
Ide o novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorom najskôr vysvetlím teda ten základ a potom možnože k tomu poviem dôvody, prečo sme sa rozhodli predložiť takúto novelu.
Cieľom predkladaného návrhu je predĺženie nároku na materské alebo materskej dovolenky, alebo rodičovskej dovolenky z 34 týždňov na 52 týždňov. To znamená, našou ambíciou je predĺžiť materskú na jeden rok. V závislosti od skutočnosti a podmienok, od ktorých oprávnené osoby odvodzujú svoj nárok, sa dĺžka nároku na materské alebo na materskú dovolenku, alebo rodičovskú dovolenku pomerne upravuje, teda predlžuje. S touto úpravou priamo súvisí predĺženie časového obdobia ochrany matiek po pôrode. Ochranné obdobie sa predlžuje z 9. mesiaca po pôrode na 15. mesiac po pôrode. To je druhý pilier našej novely.
A tretím, nosným pilierom navrhovanej úpravy je zvýšenie percenta pre výpočet materskej zo súčasných 70 % na 100 % z denného vymeriavacieho základu u tých osôb, u ktorých sa výška materského riadi zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Je mi trochu ľúto, že tento zákon nemôže predkladať kolegyňa Remišová, pretože ona mala pripravenú naozaj veľmi dobre spracovanú analytiku k dôvodom, prečo sme sa rozhodli takýmto spôsobom pristúpiť k zmene zákona o sociálnom poistení. Takže možno to nebude tak dôkladne pripravené, ako by to povedala ona, ale každopádne naším hlavným záujmom, ako som povedala, je snaha o zlepšenie života rodín v našej spoločnosti na Slovensku. Vedie nás k tomu najmä naša demografia, alebo lepšie povedané pôrodnosť, ktorá patrí medzi jednu z najnižších v Európskej únii a má stále klesajúcu tendenciu, je až na pár výnimok, ale naozaj z dlhodobého hľadiska ide o znižujúci sa trend.
Toto ilustruje graf, ktorý vidíte. Graf ukazuje demografiu alebo počet narodených detí na tisíc obyvateľov od roku 1950 až po rok zhruba 2013. Všetko sú spracované, tento graf je spracovaný z údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Takže je úplne evidentné, že Slováci sa rozhodujú mať menej detí čím ďalej tým viac. Predpokladáme, že na to, aby sa ľudia rozhodovali mať viac detí, im nestačí jedno opatrenie, tak ako sme to už viackrát povedali. Preto budeme postupne ukazovať a odprezentovávať opatrenia alebo nástroje, ktoré si myslíme, že budú môcť v ľuďoch alebo na ľudí pôsobiť pozitívne v tom zmysle, že sa rozhodnú pre viaceré deti. Možnože svojím spôsobom to veľmi dobre vysvetlil aj pán kolega Rišo Vašečka v diskusii pri prvom predkladanom zákone, kde možnože veľmi jednoduchým spôsobom vysvetlil, ako ľudia premýšľajú a prečo v zásade sa v našej spoločnosti rozhodujú mať menej detí.
Dovolím si vám ešte ukázať jeden graf, ktorý poukazuje na štáty Európskej únie a pôrodnosť v roku 2012. Ak sa pozrieme, najvyššiu pôrodnosť, medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu pôrodnosť a ktoré možno by mohli byť v tomto pre nás vzorom, je Írsko, Francúzsko, Anglicko, Švédsko, Nórsko, ale, bohužiaľ, my sa nachádzame dokonca veľmi hlboko pod priemerom Európskej únie, ktorý je 1,58 dieťaťa na ženu. Slovensko má pôrodnosť 1,34 dieťaťa na ženu.
Viete, že podľa, že keď sa pripravoval náš dôchodkový systém, pôrodnosť bola podstatne vyššia. Vtedy pracovali zhruba štyria ľudia na jedného dôchodcu. Dnes je ten stav taký, že na jedného dôchodcu pracuje asi dva a pol človeka a trend je, že možno o pár rokov, o pár desiatok rokov to bude pod 2 osoby, možno jeden a pol človeka, ak si dobre pamätám.
Takže vidíme, že to, že má naša spoločnosť menej detí, ovplyvňuje nielen nás v súčasnosti, ale najmä našu budúcnosť. Je proste pre spoločnosť jednoznačne dobré, aby sa snažila a rozvíjala potenciál, ktorý v našich rodinách je. Dnes je situácia úplne iná. Naozaj nemôžme spoločnosť porovnávať spred 40 rokov, kedy sa deti rodili do manželstiev, dnes vieme, že viac ako polovička rodín sa rozvádza, dnes vieme, že množstvo detí sa rodí mimo manželských zväzkov, ale podotýkam, že úlohou štátu by malo byť pomáhať všetkým rodinám, ktoré majú záujem vychovávať svoje deti.
Preto zdôrazním, že okrem ekonomických opatrení, okrem ekonomických opatrení, o ktorých sme už hovorili, aj budeme ďalej hovoriť, máme tu ešte iné opatrenia, ktoré súvisia s prevenciou, ktoré by mohli ochrániť možno preventívnym spôsobom alebo rôznymi službami, ktoré by štát mohol garantovať, ak už nie poskytovať a mohli by pôsobiť na celistvosť rodín a na to, aby dieťa vyrastalo naozaj v spokojnom a kľudnom prostredí.
Vo svojich návrhoch sme sa nezameriavali len na kompletné rodiny. Viete, že kolegyňa Gaborčáková predstavovala návrh zákona, ktorý riešil práve aj neúplné rodiny alebo rodiny v kríze, kedy došlo k rozvodu rodičov a stáva sa, že práve najmä predbežnými, predbežným rozhodnutím sudca určí minimálne výživné, ktoré je naozaj tak minimálne, že nedokáže pokryť ani tie minimálne nároky na výchovu dieťaťa. Takže svojimi návrhmi sa snažíme nielen o podporu celistvých rodín, ale naozaj, snažíme sa všetkých ochrániť, ktorí majú problémy v našej spoločnosti, to znamená aj sociálne slabších a snažíme sa naozaj fokusovať tento zámer na všetky skupiny, na všetky sociálne skupiny.
Tiež sme spomínali jeden prieskum, ktorý hovoril o tom, ako v našej spoločnosti ľudia hovoria o tom, koľko chcú mať detí pred tým, ako vojdú do zväzku alebo sa rozhodnú mať dieťa a potom, keď už v tom zväzku sú alebo keď už majú nejaké dieťa. Zistili sme, že čím neskôr tento prieskum prebiehal, tak tým ten rozdiel medzi ich prianiami a skutočnosťou je väčší.
Toto deklaruje aj graf, ktorý vám práve ukazujem. Slovensko, Slovensko je zhruba v prvej tretine grafu, ktorý poukazuje, ktorý nám ukazuje tieto priania v jednotlivých krajinách Európy a ak si pozrieme, akým spôsobom Slovenská republika vyhodnotila tieto údaje, tak zistíme, že ten rozdiel oproti tomu, čo si ľudia prajú pred počatím a po, je takmer polovičný.
Takže našou snahou je, aby štát vytváral pre rodiny, či už úplné alebo neúplné, také podmienky, ktoré by umožnili nebáť sa priviesť na tento svet a hlavne do tejto spoločnosti dieťa. To súvisí teda nielen s tými ekonomickými nástrojmi, to súvisí aj s rôznou prevenciou, s rôznymi typmi prevencie a to súvisí aj napríklad s takým niečím, ako je vymáhateľnosť práva, na čom treba teda veľmi tuho pracovať.
Vo svojich poznámkach sa snažíme robiť veľký rozdiel medzi rodinnou politikou a sociálnou politikou. Máme za to, že rodinná politika by mala napomáhať stabilite a rozvoju rodín. Naopak sociálna politika by mala ochraňovať občanov pred ekonomickou chudobou. Preto považujem aj za veľkú chybu, že aj samotné programové vyhlásenie vlády, tejto aj predchádzajúcej, v podstate všetkých politík, ktoré sme tu doteraz mali, neupriamujú pozornosť na rodinnú politiku, ale tvárime sa, že sociálna politika nám vyrieši všetky problémy.
Treba ešte zdôrazniť možno ten ekonomický aspekt, áno. Predkladáme a budeme predkladať aj opatrenia, ktoré majú istým spôsobom, ktoré zasahujú istým spôsobom do štátneho rozpočtu, vyžadujú si financie. Len by bolo veľmi dobré, ak by sme na, aby sme pozerali na tieto investície nie ako na niečo negatívne, teda čo nás oberá o spoločné financie, ale ako na veľkú investíciu do budúcna.
Z hľadiska efektivity investície štátu do rodiny viaceré teoretické štúdie zistili, že najväčšia efektívnosť sa dosiahne, ak sa do dieťaťa investuje v skorom veku. Pokiaľ ide napríklad o vývoj jeho kognitívnych schopností, teória vývoja mozgu poukazuje na to, že najväčší vývoj šedej hmoty v mozgu je práve v rannom detstve. A toto nás aj viedlo k tomu, aby sme opäť pre rodičov, ktorí doteraz prejavili pracovnú aktivitu, to znamená, že prinášali spoločnosti plusy vo forme odvádzaných daní, toto štát oplácal tým, že im bude garantovať materskú dovolenku alebo materské alebo rodičovské práve vo forme predĺženia a zvýšenia.
Na úvod teda ďakujem za pozornosť a verím, že tento návrh nájde pochopenie a prijmete ho a podporíte ho.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Mihálovi.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 228. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 232 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, prihlásila sa pani poslankyňa Jurinová.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem, takže využil som svoje oprávnenie a dovoľte stanovisko k tomuto návrhu zákona z hľadiska jeho obsahu podstaty.
V prvom rade treba povedať, že mali by sme zvýšiť podporu mladých rodín, najmä obdobie pri narodení dieťaťa a krátko po narodení dieťaťa je to asi finančne najťažšie obdobie pre rodinu, vlastne to živiteľstvo ostáva na pleciach otca, pokiaľ má zamestnanie alebo nejaké to podnikanie. Matka jednoducho, samozrejme, musí zostať doma, príjem nemá a tým pádom je veľmi dôležité, aby túto náhradu príjmu plnilo materské.
Pripomeniem, trošku si prihrejem svoju polievočku, tú krátku históriu niekoľkých rokov dozadu, ešte pred piatimi rokmi bola výška materského 55 % vymeriavacieho (zaznievanie gongu) základu, čiže vlastne predošlej mzdy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím potichšie v rokovacej sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
... čiže 55 % predošlej hrubej mzdy matky a materská sa poskytovala 28 týždňov v tom obvyklom režime, keď nešlo o nejakú výnimku. Za vlády Ivety Radičovej, keď som bol ministrom práce, sociálnych vecí, sme presadili postupne na dvakrát zvýšenie materskej z 55 na 60, a potom na 65 % vymeriavacieho základu, čiže predošlej hrubej mzdy a zároveň sme predĺžili dobu poberania z 28 na 34 týždňov, čiže pridali sme 6 týždňov. Keby sme to celé prepočítali, tak ono to znamenalo dosť významné prilepšenie pre mladé rodiny, pre matky na materskej, ale to nebolo všetko. Pozorní poslucháči, voliči, občania, zákonodarci si určite zaregistrovali aj to, že sa zmenil spôsob uplatňovania materského u tzv. iných poistencov, § 49 zákona.
To vlastne v reálnom živote znamenalo, po prvé, že materské si mohli uplatňovať aj nie biologickí rodičia, čiže najmä pri rôznych formách náhradnej starostlivosti a adopciách, pestúnskej starostlivosti si mohla materské uplatniť aj nebiologická matka, a to až do troch rokov veku dieťaťa. Čiže napríklad pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti v čase, keď malo dieťa povedzme dva roky, predtým sa materská čerpať nedala. Od tejto našej zmeny sa materská čerpať mohla.
Samozrejme, to ďalej znamená pre tých, ktorí to doteraz stále nepochopili, že na materskú úplne pokojne môže po matke dieťaťa ísť aj otec dieťaťa, pokiaľ dieťa nemá tri roky, čiže môže byť model správania sa v rodine napríklad taký, že samozrejme, pri pôrode si čerpá svoju materskú pri narodenom dieťati matka obvyklým spôsobom a povedzme dieťa, keď má dva roky, povedzme, že matka sa chce vrátiť do zamestnania a v tom období, keď má dieťa dva roky, môže úplne pokojne v súlade s § 49 ísť na svoju materskú pri tomto dieťati otec s tým, že si ju bude čerpať obvykle 28 týždňov.
Čiže toto sú zmeny, ktoré sa udiali v rokoch 2011, začiatkom roku 2012. Predchádzajúca vláda Roberta Fica v zastúpení ministra práce Richtera k tomu pridala jednu pozitívnu zmenu, a to zvýšenie materskej zo 65 na 70 % vymeriavacieho základu. Táto vláda, táto vláda vo svojom programovom vyhlásení sľubuje, resp. zaväzuje sa, že príde ešte k zvýšeniu materského, zrejme na 75 % vymeriavacieho základu, a to by malo byť všetko, čo v tejto oblasti od vlády môžeme očakávať.
Váš návrh, váš návrh je pomerne dramatický v tom zmysle, že veľmi radikálnym spôsobom, ak si môžem dovoliť v tejto súvislosti použiť takéto slová, zvyšuje materskú z tých súčasných 70 % na 100 % vymeriavacieho základu, 100 % hrubej mzdy a predlžuje ju z 34 v zásade na, v zásade 52 týždňov. Radikálne je to napríklad preto, lebo je asi jasné, ak by mala byť materská 100 % hrubej mzdy, tak vlastne príjem matky počas materskej v čistom bude zásadne vyšší, ako bol jej čistý príjem v zamestnaní, ktorý mala pred tou materskou. Skúsim to veľmi jednoducho povedať na príklade a nech sa na mňa nikto nehnevá, že vyjdem zo sumy hrubej mzdy 1 000 eur, čo je teda premrštene veľa, ale lepšie sa to počíta, len preto to použijem.
Takže, keď si predstavíte, že matka mala 1 000-eurovú hrubú mzdu, hrubú mzdu pred nástupom na materskú, tak jej čistý príjem zjednodušene bol približne, keď dáme dole odvody, keď dáme dole daň, tak bol približne okolo 750, 770 eur v čistom, nerobím si nárok na presnosť. Tento návrh vlastne znamená, že čistý príjem matky, lebo materská je príjem samozrejme nezdanený, nezodvodňovaný, ten čistý príjem by vlastne bol tých 1 000 eur hrubej mzdy, by bola materská, čiže vlastne čistý príjem matky počas materskej by zásadným spôsobom stúpol.
To mi príde trošku, trošku, trošku premrštené z úcty k predkladateľkám a myslím si, že tam by bolo trošku možné zachovať určitú striedmosť v nasadení tejto požiadavky. No a predĺženie na 52 týždňov ja kvitujem, pretože moja predstava, teda takto, moja predstava a nielen moja, ale je to súčasťou, dlhodobou súčasťou programu SaS, ktorí zasvätenejší poznajú pod názvom "odvodový bonus", o pár dní vydáme nové vydanie tohto nášho bodu, zásadného bodu programu, vlajkovej lode nášho programu a tam sa teda dozviete, že predstava SaS o materskej je taká, že materskú by mala mať matka počas troch rokov. Čiže tých šesť týždňov pred narodením a až dovŕšenia tretieho roku veku dieťaťa by mala mať matka materskú. Čiže nebavme sa o tom skromnom, skutočne skromnom rodičovskom príspevku, ktorý jednak je skromný, jednak je paušálny a nevyjadruje, nevyjadruje tú určitú zásluhovosť matky na tom, aké poistné si platila, študovala, pracovala, čo vlastne pred tým pôrodom vlastne robila.
Čiže my si predstavujeme poskytovanie materskej počas troch rokov, a to ale nie vo výške 100 % hrubej mzdy, samozrejme, ale vo výške, ktorá sa bude pohybovať niekde na úrovni 50 % približne toho predchádzajúceho príjmu, v závislosti od toho, že či matka pracovala, študovala na strednej, vysokej škole. Dá sa to vysvetliť, samozrejme, niekoľkými vetami, ale nechcem teraz robiť nejak výklad k nášmu návrhu, jedná sa o váš návrh.
Čiže tá naša predstava je, samozrejme, v princípe rovnaká, pomôcť mladým rodinám, ktoré majú malé deti. Tí tú pomoc potrebujú najviac. Samozrejme tým, že sa zvýši táto pomoc, my si nepredstavujme, že vďaka tomu teraz zrazu zázračne stúpne pôrodnosť, ale minimálne budeme mať čisté svedomie, že kvôli dnešnej slabej podpore rodín klesá pôrodnosť. To vieme určite. Čiže zvýšenie týchto finančných príspevkov, nech už to bude akokoľvek, minimálne tú klesajúcu pôrodnosť zastaví. A to by si mali uvedomiť nielen tí, ktorí fandia priamo mladým rodinám, alebo tými mladými rodinami sú, ale aj napríklad dôchodcovia alebo ľudia skutočne v tom vyššom veku, pretože čím viac detí sa nám na Slovensku narodí a čím lepšie ich vychováme, tak tým lepšie, tým vyššie budú aj dôchodky, pretože, ako sa hovorí, bude na ne mať kto pracovať a tie odvody platiť. Čiže sú to spojené nádoby.
Pokiaľ ide o finančné dopady, ešte sa trošku technicky vrátim k tým sumám, sťa by z pozície tieňového ministra financií, skutočne sťa by, tak veľmi pekne, veľmi správne je vyčíslená v doložke vplyvov, aká to bude vlastne suma z hľadiska pohľadu rozpočtu Sociálnej poisťovne. Ide o sumu z hľadiska dnešného poznania, okolo 92 mil. plus ročne, ktoré by teda zaťažili rozpočet Sociálnej poisťovne, a teraz, prosím, dávajte pozor.
Viete, koľko vyberie Sociálna poisťovňa na odvodoch do fondu nemocenského poistenia? Neviete, samozrejme to je v poriadku, za rok 2015, ktorý je uzatvorený, to bolo 550 miliónov. Päťsto päťdesiat miliónov Sociálna poisťovňa vybrala na odvodoch na nemocenské poistenie a z týchto odvodov sa vlastne uhrádza nemocenské, ošetrovné, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve a hlavne materská. Viete, aké boli výdavky Sociálnej poisťovne na tieto dávky v roku 2015? Rečnícka otázka. Odpoveď je 415 miliónov. Takže ešte raz, 550 miliónov Sociálna poisťovňa vybrala a 415 miliónov vyplatila. Ak dobre počítam, rozdiel je 135 miliónov v prospech rozpočtu Sociálnej poisťovne vo Fonde nemocenského poistenia. No pokiaľ sa tu stále hráme na fondy Sociálnej poisťovne, ak to myslíme vážne, tak musíme jednoducho uznať, že Fond nemocenského poistenia je vysoko prebytkový, plus 135 miliónov. Váš návrh stanovuje požiadavku na 92 miliónov. Čiže keby bol tento váš návrh prijatý, a teda Sociálna poisťovňa by tých ďalších 92 miliónov musela vyplatiť naviac, tak ešte stále by bol Fond nemocenského poistenia prebytkový o 42 miliónov. Takže toľko moja doložka finančných vplyvov, ak dovolíte.
Je ťažké povedať na záver, či tento zákon podporiť alebo nepodporiť. Ja mám v tom veľkú, veľkú dilemu a snáď sa do zajtra nejako dohodneme, rozhodneme, ale je, samozrejme, v záujme mladých rodín a budúcnosti Slovenska, aby sa podpora mladých rodín pri materskej zvýšila.
Ďakujem.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Ja začnem trošku úsmevne. Celé roky sa mi nepáčilo ako matke, že chodím na dovolenku, na materskú dovolenku. A využijem mnohé moje, moje teda priateľky, známe, kolegyne. Hovorili, že muži chodia na vojenskú službu a my chodíme na materskú dovolenku. (Povedané so smiechom.) To bolo trošku úsmevné.
A teraz by som chcela povedať, že vlastne som pochopila, že prečo to bolo nazvané dovolenkou. Asi nám chceli vyplácať takú istú, takú istú čiastku, ako za dovolenku, na ktorú máme nárok. Ale nikdy sa tak nestalo. Volá sa to dovolenka, ale vždy išlo o nejakú časť, časť, percentuálnu časť príjmu. Takže je najvyšší čas naozaj aj nehovoriť možno o dovolenke.
My týmto, teraz vážne, my týmto naozaj reagujeme na ľudí, na ženy, na mladé rodiny, na mužov a ženy, rodičov, ktorí sa skutočne boja mať deti, ktoré pritom chcú mať. Z dlhodobých prieskumov naozaj vychádza, že ľudia chcú mať viac detí, ako v skutočnosti nakoniec majú. Zníženiu príjmu počas narodenia dieťaťa a starostlivosti oň sa veľmi, veľmi boja. Takže otvárame tému, o ktorej je treba stále rozprávať, rokovať, vyjednávať.

S reakciami na faktickú poznámku pán poslanec Mihál.

Áno, to s vami súhlasím, túto tému treba otvoriť. To sa teraz stalo a treba o nej stále hovoriť, tlačiť, pretože pozitívnym výsledkom môže byť výsledok taký, že sa tá podpora rodín predsalen zvýši, či už to bude tým alebo tým spôsobom, ale poviem to jednoducho, mladým rodinám treba pomôcť.