9. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem aj ja za tento príspevok v rozprave Erike Jurinovej. Ona spomenula tam, že tá vymáhateľnosť tohto trestného činu by mohla byť trošku komplikovanejšia a povedala tak isto, že podobná vymáhateľnosť je pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného, respektíve pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy, ale tu chcem práve aj ja zdôrazniť, aj ako navrhovatelia, že tento navrhovaný trestný čin má ambíciu pôsobiť najmä preventívne. Treba si uvedomiť, že keď bol zavedený trestný čin zanedbania povinnej výživy, tak ten veľmi výrazne prispel k disciplinovanosti úhrad výživného, a preto sme presvedčení, že keby takýto trestný čin bol zavedený, tak by naozaj výrazne zlepšil podnikateľské prostredie a prispel by k disciplinovanosti vyplácania faktúr. Ďakujem pekne.

Kolegovia, kolegyne, ktorí ešte počúvate, chcel by som vás týmto poprosiť o podporu tohto návrhu. Myslím si, že keď odložíme politické tričká, čo kedy-tedy by sa zišlo v parlamentne, tak bolo by celkom fajn, aby vládna väčšina, ktorá v tomto pléne legitímne a demokraticky rozhoduje, aby podporila kedy-tedy aj dobrý opozičný návrh. Naozaj aj SMER keď si kladie dnes otázky a máte mať čoskoro nejakú programovú konferenciu, hoci teda ju posúvate možno o nejaké dva, tri týždne, tak chcete sa vrátiť, SMER, k obhajobe pracujúceho ľudu, k obhajobe alebo k návrhom, ktoré budú chrániť tých slabších, chcete pomôcť viacej zamestnancom a chcete zdôrazňovať tieto témy z vašich bývalých programov.
Dnes sa vám ponúka jedna krásna možnosť, je 200-tisíc živnostníkov, ktorí dnes pracujú a mnohí z nich tŕpnu, či budú mať vyplatenú mzdu a keď nebudú mať vyplatenú mzdu, tak sa iba postavia do radu, pomedzi ostatné iné faktúry, zaplatené účty za telefón, vodu, elektriku a podobne a možno tie svoje peniaze za poctivo vykonanú prácu nikde neuvidia. Čiže keď chcete ukázať ľuďom, že to myslíte vážne, toto môže byť začiatok takej programovej obrody strany SMER a návratu k sociálnej demokracii alebo k návrhom, ktoré by patrili k sociálnej demokracii, a to je ochrana slabších, ochrana slabších zamestnancov a v tomto prípade si dávam na roveň, dovoľujem dať na roveň slabších zamestnancov alebo teda zamestnancov so živnostníkmi, ktorí robia na tzv. vynútené živnosti, že jednoducho musia robiť na živnosť, lebo inak by ich zamestnávateľ nezamestnal.
Čiže nie je to politický návrh, nemyslím si, že je nejaký, určite nie je pravicový, to sme tu videli vlastne aj od poslanca za SaS, ktorý skorej navrhol, že zrušme radšej ochranu v zákonníku alebo zrušme radšej ochranu trestnosti nevyplatenia mzdy. Nie, my týmto smerom nechceme ísť. My si myslíme, že adekvátna ochrana zamestnanca alebo slabších celkovo v každom jednom štáte má svoje miesto a v tomto prípade len trošku krívame, že ochraňujeme zamestnancov, ale neochraňujeme tých zamestnancov, ktorí sú v horšej pozícii, ktorí nemajú to šťastie a nemajú pracovnú zmluvu. Čiže k tomu majú, alebo robia iba na živnosť.
Takže veľmi rád, nechcem sa už opakovať, by som bol teda rád, ak by ste v tejto veci dokázali podporiť tento návrh zákona, samozrejme s úpravami v druhom čítaní tak, ako je druhé čítanie a od čoho je teda vlastne určené.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť posledný zo skupiny zákonov, ktoré som zaradila do skupiny prorodinných alebo zákonov, ktoré by mohli pomôcť životu slovenských rodín.
Ide o novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorom najskôr vysvetlím teda ten základ a potom možnože k tomu poviem dôvody, prečo sme sa rozhodli predložiť takúto novelu.
Cieľom predkladaného návrhu je predĺženie nároku na materské alebo materskej dovolenky, alebo rodičovskej dovolenky z 34 týždňov na 52 týždňov. To znamená, našou ambíciou je predĺžiť materskú na jeden rok. V závislosti od skutočnosti a podmienok, od ktorých oprávnené osoby odvodzujú svoj nárok, sa dĺžka nároku na materské alebo na materskú dovolenku, alebo rodičovskú dovolenku pomerne upravuje, teda predlžuje. S touto úpravou priamo súvisí predĺženie časového obdobia ochrany matiek po pôrode. Ochranné obdobie sa predlžuje z 9. mesiaca po pôrode na 15. mesiac po pôrode. To je druhý pilier našej novely.
A tretím, nosným pilierom navrhovanej úpravy je zvýšenie percenta pre výpočet materskej zo súčasných 70 % na 100 % z denného vymeriavacieho základu u tých osôb, u ktorých sa výška materského riadi zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Je mi trochu ľúto, že tento zákon nemôže predkladať kolegyňa Remišová, pretože ona mala pripravenú naozaj veľmi dobre spracovanú analytiku k dôvodom, prečo sme sa rozhodli takýmto spôsobom pristúpiť k zmene zákona o sociálnom poistení. Takže možno to nebude tak dôkladne pripravené, ako by to povedala ona, ale každopádne naším hlavným záujmom, ako som povedala, je snaha o zlepšenie života rodín v našej spoločnosti na Slovensku. Vedie nás k tomu najmä naša demografia, alebo lepšie povedané pôrodnosť, ktorá patrí medzi jednu z najnižších v Európskej únii a má stále klesajúcu tendenciu, je až na pár výnimok, ale naozaj z dlhodobého hľadiska ide o znižujúci sa trend.
Toto ilustruje graf, ktorý vidíte. Graf ukazuje demografiu alebo počet narodených detí na tisíc obyvateľov od roku 1950 až po rok zhruba 2013. Všetko sú spracované, tento graf je spracovaný z údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Takže je úplne evidentné, že Slováci sa rozhodujú mať menej detí čím ďalej tým viac. Predpokladáme, že na to, aby sa ľudia rozhodovali mať viac detí, im nestačí jedno opatrenie, tak ako sme to už viackrát povedali. Preto budeme postupne ukazovať a odprezentovávať opatrenia alebo nástroje, ktoré si myslíme, že budú môcť v ľuďoch alebo na ľudí pôsobiť pozitívne v tom zmysle, že sa rozhodnú pre viaceré deti. Možnože svojím spôsobom to veľmi dobre vysvetlil aj pán kolega Rišo Vašečka v diskusii pri prvom predkladanom zákone, kde možnože veľmi jednoduchým spôsobom vysvetlil, ako ľudia premýšľajú a prečo v zásade sa v našej spoločnosti rozhodujú mať menej detí.
Dovolím si vám ešte ukázať jeden graf, ktorý poukazuje na štáty Európskej únie a pôrodnosť v roku 2012. Ak sa pozrieme, najvyššiu pôrodnosť, medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu pôrodnosť a ktoré možno by mohli byť v tomto pre nás vzorom, je Írsko, Francúzsko, Anglicko, Švédsko, Nórsko, ale, bohužiaľ, my sa nachádzame dokonca veľmi hlboko pod priemerom Európskej únie, ktorý je 1,58 dieťaťa na ženu. Slovensko má pôrodnosť 1,34 dieťaťa na ženu.
Viete, že podľa, že keď sa pripravoval náš dôchodkový systém, pôrodnosť bola podstatne vyššia. Vtedy pracovali zhruba štyria ľudia na jedného dôchodcu. Dnes je ten stav taký, že na jedného dôchodcu pracuje asi dva a pol človeka a trend je, že možno o pár rokov, o pár desiatok rokov to bude pod 2 osoby, možno jeden a pol človeka, ak si dobre pamätám.
Takže vidíme, že to, že má naša spoločnosť menej detí, ovplyvňuje nielen nás v súčasnosti, ale najmä našu budúcnosť. Je proste pre spoločnosť jednoznačne dobré, aby sa snažila a rozvíjala potenciál, ktorý v našich rodinách je. Dnes je situácia úplne iná. Naozaj nemôžme spoločnosť porovnávať spred 40 rokov, kedy sa deti rodili do manželstiev, dnes vieme, že viac ako polovička rodín sa rozvádza, dnes vieme, že množstvo detí sa rodí mimo manželských zväzkov, ale podotýkam, že úlohou štátu by malo byť pomáhať všetkým rodinám, ktoré majú záujem vychovávať svoje deti.
Preto zdôrazním, že okrem ekonomických opatrení, okrem ekonomických opatrení, o ktorých sme už hovorili, aj budeme ďalej hovoriť, máme tu ešte iné opatrenia, ktoré súvisia s prevenciou, ktoré by mohli ochrániť možno preventívnym spôsobom alebo rôznymi službami, ktoré by štát mohol garantovať, ak už nie poskytovať a mohli by pôsobiť na celistvosť rodín a na to, aby dieťa vyrastalo naozaj v spokojnom a kľudnom prostredí.
Vo svojich návrhoch sme sa nezameriavali len na kompletné rodiny. Viete, že kolegyňa Gaborčáková predstavovala návrh zákona, ktorý riešil práve aj neúplné rodiny alebo rodiny v kríze, kedy došlo k rozvodu rodičov a stáva sa, že práve najmä predbežnými, predbežným rozhodnutím sudca určí minimálne výživné, ktoré je naozaj tak minimálne, že nedokáže pokryť ani tie minimálne nároky na výchovu dieťaťa. Takže svojimi návrhmi sa snažíme nielen o podporu celistvých rodín, ale naozaj, snažíme sa všetkých ochrániť, ktorí majú problémy v našej spoločnosti, to znamená aj sociálne slabších a snažíme sa naozaj fokusovať tento zámer na všetky skupiny, na všetky sociálne skupiny.
Tiež sme spomínali jeden prieskum, ktorý hovoril o tom, ako v našej spoločnosti ľudia hovoria o tom, koľko chcú mať detí pred tým, ako vojdú do zväzku alebo sa rozhodnú mať dieťa a potom, keď už v tom zväzku sú alebo keď už majú nejaké dieťa. Zistili sme, že čím neskôr tento prieskum prebiehal, tak tým ten rozdiel medzi ich prianiami a skutočnosťou je väčší.
Toto deklaruje aj graf, ktorý vám práve ukazujem. Slovensko, Slovensko je zhruba v prvej tretine grafu, ktorý poukazuje, ktorý nám ukazuje tieto priania v jednotlivých krajinách Európy a ak si pozrieme, akým spôsobom Slovenská republika vyhodnotila tieto údaje, tak zistíme, že ten rozdiel oproti tomu, čo si ľudia prajú pred počatím a po, je takmer polovičný.
Takže našou snahou je, aby štát vytváral pre rodiny, či už úplné alebo neúplné, také podmienky, ktoré by umožnili nebáť sa priviesť na tento svet a hlavne do tejto spoločnosti dieťa. To súvisí teda nielen s tými ekonomickými nástrojmi, to súvisí aj s rôznou prevenciou, s rôznymi typmi prevencie a to súvisí aj napríklad s takým niečím, ako je vymáhateľnosť práva, na čom treba teda veľmi tuho pracovať.
Vo svojich poznámkach sa snažíme robiť veľký rozdiel medzi rodinnou politikou a sociálnou politikou. Máme za to, že rodinná politika by mala napomáhať stabilite a rozvoju rodín. Naopak sociálna politika by mala ochraňovať občanov pred ekonomickou chudobou. Preto považujem aj za veľkú chybu, že aj samotné programové vyhlásenie vlády, tejto aj predchádzajúcej, v podstate všetkých politík, ktoré sme tu doteraz mali, neupriamujú pozornosť na rodinnú politiku, ale tvárime sa, že sociálna politika nám vyrieši všetky problémy.
Treba ešte zdôrazniť možno ten ekonomický aspekt, áno. Predkladáme a budeme predkladať aj opatrenia, ktoré majú istým spôsobom, ktoré zasahujú istým spôsobom do štátneho rozpočtu, vyžadujú si financie. Len by bolo veľmi dobré, ak by sme na, aby sme pozerali na tieto investície nie ako na niečo negatívne, teda čo nás oberá o spoločné financie, ale ako na veľkú investíciu do budúcna.
Z hľadiska efektivity investície štátu do rodiny viaceré teoretické štúdie zistili, že najväčšia efektívnosť sa dosiahne, ak sa do dieťaťa investuje v skorom veku. Pokiaľ ide napríklad o vývoj jeho kognitívnych schopností, teória vývoja mozgu poukazuje na to, že najväčší vývoj šedej hmoty v mozgu je práve v rannom detstve. A toto nás aj viedlo k tomu, aby sme opäť pre rodičov, ktorí doteraz prejavili pracovnú aktivitu, to znamená, že prinášali spoločnosti plusy vo forme odvádzaných daní, toto štát oplácal tým, že im bude garantovať materskú dovolenku alebo materské alebo rodičovské práve vo forme predĺženia a zvýšenia.
Na úvod teda ďakujem za pozornosť a verím, že tento návrh nájde pochopenie a prijmete ho a podporíte ho.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 228. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 232 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, takže využil som svoje oprávnenie a dovoľte stanovisko k tomuto návrhu zákona z hľadiska jeho obsahu podstaty.
V prvom rade treba povedať, že mali by sme zvýšiť podporu mladých rodín, najmä obdobie pri narodení dieťaťa a krátko po narodení dieťaťa je to asi finančne najťažšie obdobie pre rodinu, vlastne to živiteľstvo ostáva na pleciach otca, pokiaľ má zamestnanie alebo nejaké to podnikanie. Matka jednoducho, samozrejme, musí zostať doma, príjem nemá a tým pádom je veľmi dôležité, aby túto náhradu príjmu plnilo materské.
Pripomeniem, trošku si prihrejem svoju polievočku, tú krátku históriu niekoľkých rokov dozadu, ešte pred piatimi rokmi bola výška materského 55 % vymeriavacieho (zaznievanie gongu) základu, čiže vlastne predošlej mzdy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím potichšie v rokovacej sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
... čiže 55 % predošlej hrubej mzdy matky a materská sa poskytovala 28 týždňov v tom obvyklom režime, keď nešlo o nejakú výnimku. Za vlády Ivety Radičovej, keď som bol ministrom práce, sociálnych vecí, sme presadili postupne na dvakrát zvýšenie materskej z 55 na 60, a potom na 65 % vymeriavacieho základu, čiže predošlej hrubej mzdy a zároveň sme predĺžili dobu poberania z 28 na 34 týždňov, čiže pridali sme 6 týždňov. Keby sme to celé prepočítali, tak ono to znamenalo dosť významné prilepšenie pre mladé rodiny, pre matky na materskej, ale to nebolo všetko. Pozorní poslucháči, voliči, občania, zákonodarci si určite zaregistrovali aj to, že sa zmenil spôsob uplatňovania materského u tzv. iných poistencov, § 49 zákona.
To vlastne v reálnom živote znamenalo, po prvé, že materské si mohli uplatňovať aj nie biologickí rodičia, čiže najmä pri rôznych formách náhradnej starostlivosti a adopciách, pestúnskej starostlivosti si mohla materské uplatniť aj nebiologická matka, a to až do troch rokov veku dieťaťa. Čiže napríklad pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti v čase, keď malo dieťa povedzme dva roky, predtým sa materská čerpať nedala. Od tejto našej zmeny sa materská čerpať mohla.
Samozrejme, to ďalej znamená pre tých, ktorí to doteraz stále nepochopili, že na materskú úplne pokojne môže po matke dieťaťa ísť aj otec dieťaťa, pokiaľ dieťa nemá tri roky, čiže môže byť model správania sa v rodine napríklad taký, že samozrejme, pri pôrode si čerpá svoju materskú pri narodenom dieťati matka obvyklým spôsobom a povedzme dieťa, keď má dva roky, povedzme, že matka sa chce vrátiť do zamestnania a v tom období, keď má dieťa dva roky, môže úplne pokojne v súlade s § 49 ísť na svoju materskú pri tomto dieťati otec s tým, že si ju bude čerpať obvykle 28 týždňov.
Čiže toto sú zmeny, ktoré sa udiali v rokoch 2011, začiatkom roku 2012. Predchádzajúca vláda Roberta Fica v zastúpení ministra práce Richtera k tomu pridala jednu pozitívnu zmenu, a to zvýšenie materskej zo 65 na 70 % vymeriavacieho základu. Táto vláda, táto vláda vo svojom programovom vyhlásení sľubuje, resp. zaväzuje sa, že príde ešte k zvýšeniu materského, zrejme na 75 % vymeriavacieho základu, a to by malo byť všetko, čo v tejto oblasti od vlády môžeme očakávať.
Váš návrh, váš návrh je pomerne dramatický v tom zmysle, že veľmi radikálnym spôsobom, ak si môžem dovoliť v tejto súvislosti použiť takéto slová, zvyšuje materskú z tých súčasných 70 % na 100 % vymeriavacieho základu, 100 % hrubej mzdy a predlžuje ju z 34 v zásade na, v zásade 52 týždňov. Radikálne je to napríklad preto, lebo je asi jasné, ak by mala byť materská 100 % hrubej mzdy, tak vlastne príjem matky počas materskej v čistom bude zásadne vyšší, ako bol jej čistý príjem v zamestnaní, ktorý mala pred tou materskou. Skúsim to veľmi jednoducho povedať na príklade a nech sa na mňa nikto nehnevá, že vyjdem zo sumy hrubej mzdy 1 000 eur, čo je teda premrštene veľa, ale lepšie sa to počíta, len preto to použijem.
Takže, keď si predstavíte, že matka mala 1 000-eurovú hrubú mzdu, hrubú mzdu pred nástupom na materskú, tak jej čistý príjem zjednodušene bol približne, keď dáme dole odvody, keď dáme dole daň, tak bol približne okolo 750, 770 eur v čistom, nerobím si nárok na presnosť. Tento návrh vlastne znamená, že čistý príjem matky, lebo materská je príjem samozrejme nezdanený, nezodvodňovaný, ten čistý príjem by vlastne bol tých 1 000 eur hrubej mzdy, by bola materská, čiže vlastne čistý príjem matky počas materskej by zásadným spôsobom stúpol.
To mi príde trošku, trošku, trošku premrštené z úcty k predkladateľkám a myslím si, že tam by bolo trošku možné zachovať určitú striedmosť v nasadení tejto požiadavky. No a predĺženie na 52 týždňov ja kvitujem, pretože moja predstava, teda takto, moja predstava a nielen moja, ale je to súčasťou, dlhodobou súčasťou programu SaS, ktorí zasvätenejší poznajú pod názvom "odvodový bonus", o pár dní vydáme nové vydanie tohto nášho bodu, zásadného bodu programu, vlajkovej lode nášho programu a tam sa teda dozviete, že predstava SaS o materskej je taká, že materskú by mala mať matka počas troch rokov. Čiže tých šesť týždňov pred narodením a až dovŕšenia tretieho roku veku dieťaťa by mala mať matka materskú. Čiže nebavme sa o tom skromnom, skutočne skromnom rodičovskom príspevku, ktorý jednak je skromný, jednak je paušálny a nevyjadruje, nevyjadruje tú určitú zásluhovosť matky na tom, aké poistné si platila, študovala, pracovala, čo vlastne pred tým pôrodom vlastne robila.
Čiže my si predstavujeme poskytovanie materskej počas troch rokov, a to ale nie vo výške 100 % hrubej mzdy, samozrejme, ale vo výške, ktorá sa bude pohybovať niekde na úrovni 50 % približne toho predchádzajúceho príjmu, v závislosti od toho, že či matka pracovala, študovala na strednej, vysokej škole. Dá sa to vysvetliť, samozrejme, niekoľkými vetami, ale nechcem teraz robiť nejak výklad k nášmu návrhu, jedná sa o váš návrh.
Čiže tá naša predstava je, samozrejme, v princípe rovnaká, pomôcť mladým rodinám, ktoré majú malé deti. Tí tú pomoc potrebujú najviac. Samozrejme tým, že sa zvýši táto pomoc, my si nepredstavujme, že vďaka tomu teraz zrazu zázračne stúpne pôrodnosť, ale minimálne budeme mať čisté svedomie, že kvôli dnešnej slabej podpore rodín klesá pôrodnosť. To vieme určite. Čiže zvýšenie týchto finančných príspevkov, nech už to bude akokoľvek, minimálne tú klesajúcu pôrodnosť zastaví. A to by si mali uvedomiť nielen tí, ktorí fandia priamo mladým rodinám, alebo tými mladými rodinami sú, ale aj napríklad dôchodcovia alebo ľudia skutočne v tom vyššom veku, pretože čím viac detí sa nám na Slovensku narodí a čím lepšie ich vychováme, tak tým lepšie, tým vyššie budú aj dôchodky, pretože, ako sa hovorí, bude na ne mať kto pracovať a tie odvody platiť. Čiže sú to spojené nádoby.
Pokiaľ ide o finančné dopady, ešte sa trošku technicky vrátim k tým sumám, sťa by z pozície tieňového ministra financií, skutočne sťa by, tak veľmi pekne, veľmi správne je vyčíslená v doložke vplyvov, aká to bude vlastne suma z hľadiska pohľadu rozpočtu Sociálnej poisťovne. Ide o sumu z hľadiska dnešného poznania, okolo 92 mil. plus ročne, ktoré by teda zaťažili rozpočet Sociálnej poisťovne, a teraz, prosím, dávajte pozor.
Viete, koľko vyberie Sociálna poisťovňa na odvodoch do fondu nemocenského poistenia? Neviete, samozrejme to je v poriadku, za rok 2015, ktorý je uzatvorený, to bolo 550 miliónov. Päťsto päťdesiat miliónov Sociálna poisťovňa vybrala na odvodoch na nemocenské poistenie a z týchto odvodov sa vlastne uhrádza nemocenské, ošetrovné, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve a hlavne materská. Viete, aké boli výdavky Sociálnej poisťovne na tieto dávky v roku 2015? Rečnícka otázka. Odpoveď je 415 miliónov. Takže ešte raz, 550 miliónov Sociálna poisťovňa vybrala a 415 miliónov vyplatila. Ak dobre počítam, rozdiel je 135 miliónov v prospech rozpočtu Sociálnej poisťovne vo Fonde nemocenského poistenia. No pokiaľ sa tu stále hráme na fondy Sociálnej poisťovne, ak to myslíme vážne, tak musíme jednoducho uznať, že Fond nemocenského poistenia je vysoko prebytkový, plus 135 miliónov. Váš návrh stanovuje požiadavku na 92 miliónov. Čiže keby bol tento váš návrh prijatý, a teda Sociálna poisťovňa by tých ďalších 92 miliónov musela vyplatiť naviac, tak ešte stále by bol Fond nemocenského poistenia prebytkový o 42 miliónov. Takže toľko moja doložka finančných vplyvov, ak dovolíte.
Je ťažké povedať na záver, či tento zákon podporiť alebo nepodporiť. Ja mám v tom veľkú, veľkú dilemu a snáď sa do zajtra nejako dohodneme, rozhodneme, ale je, samozrejme, v záujme mladých rodín a budúcnosti Slovenska, aby sa podpora mladých rodín pri materskej zvýšila.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Ja začnem trošku úsmevne. Celé roky sa mi nepáčilo ako matke, že chodím na dovolenku, na materskú dovolenku. A využijem mnohé moje, moje teda priateľky, známe, kolegyne. Hovorili, že muži chodia na vojenskú službu a my chodíme na materskú dovolenku. (Povedané so smiechom.) To bolo trošku úsmevné.
A teraz by som chcela povedať, že vlastne som pochopila, že prečo to bolo nazvané dovolenkou. Asi nám chceli vyplácať takú istú, takú istú čiastku, ako za dovolenku, na ktorú máme nárok. Ale nikdy sa tak nestalo. Volá sa to dovolenka, ale vždy išlo o nejakú časť, časť, percentuálnu časť príjmu. Takže je najvyšší čas naozaj aj nehovoriť možno o dovolenke.
My týmto, teraz vážne, my týmto naozaj reagujeme na ľudí, na ženy, na mladé rodiny, na mužov a ženy, rodičov, ktorí sa skutočne boja mať deti, ktoré pritom chcú mať. Z dlhodobých prieskumov naozaj vychádza, že ľudia chcú mať viac detí, ako v skutočnosti nakoniec majú. Zníženiu príjmu počas narodenia dieťaťa a starostlivosti oň sa veľmi, veľmi boja. Takže otvárame tému, o ktorej je treba stále rozprávať, rokovať, vyjednávať.

Áno, to s vami súhlasím, túto tému treba otvoriť. To sa teraz stalo a treba o nej stále hovoriť, tlačiť, pretože pozitívnym výsledkom môže byť výsledok taký, že sa tá podpora rodín predsalen zvýši, či už to bude tým alebo tým spôsobom, ale poviem to jednoducho, mladým rodinám treba pomôcť.

Ďakujem pekne. Keď som sa pôvodne hlásila do rozpravy, tak teda mala to predkladať Veronika Remišová, ale teda pán kolega Mihál mi dal pár takých bodov, ktoré by som chcela možno tiež vysvetliť alebo hlbšie rozobrať. Ďakujem veľmi pekne za, v podstate istým spôsobom za podporu myšlienky, ktorú sme dnes predstavili. Vôbec sa netajím tým, že tento zákon je naozaj extra ambiciózny, naozaj. My vieme, že sme to pustili dosť doširoka. Viem, že má to svoje finančné náklady. Perfektné, že ja som si vôbec nedovolila uvažovať o tom Fonde nemocenského poistenia práve z dôvodu, že viem, že celkovo, že sa z toho vykrýva dôchodkové, alebože sa z toho vykrývajú dôchodky a v postate aj tak ešte zo štátneho rozpočtu potrebné financie, takže ja som to brala, že ten fond aj tak neplní, neplní to, čo by mal, ale presne ste pomenoval, pán kolega, že hráme sa tu na fondy, tak by sme teda sa mohli hrať naozaj dôsledne. A teda ďakujem, že ste tak pekne pomenoval, že v podstate ešte stále by z tohto fondu zostal prebytok, ak by sme naozaj zostali s touto ambicióznosťou na mieste, ktoré sme alebo v takej rovine, ako sme to tu predstavili.
A prečo sme uvažovali o takto vysokom nastavení materskej? Veľmi dlho počúvame, keď chodíme po rôznych konferenciách a neviem, a rôznych sedeniach, odborných seminároch, ako na Slovensku prevládajú tie staré stereotypy, ako by sme sa mali možnože snažiť vykoreniť niektoré stereotypy z našej spoločnosti. A povedali sme si, že aj toto je možnože spôsob, ako tieto stereotypy vykoreniť. Keďže dnes už platí, že nárok na materské majú nielen ženy, ale aj muži, tak podľa mňa toto bude možno veľmi lákavé aj pre samotných mužov, aby požiadali o materskú dovolenku. A rovnako si myslím, že je to dostatočne silný nástroj, aby možno matky uvažovali aj o tom, že mať za sebou viac detí.
Ak by som ešte spomenula jeden, jeden výskum v prospech podporovania detí, ide aj o výdavky, ktoré sú spojené so starostlivosťou o malé deti. Jednoznačne malé deti si vyžadujú viac času, aj viac špecifických vecí. Pri starších deťoch sa matka s veľkou pravdepodobnosťou už vracia do práce a rodinný rozpočet je menej zaťažený. Z empirického výskumu Štátneho inštitútu pre výskum práce a rodiny vyplynulo, že ideálny spôsob zabezpečenia starostlivosti o veľmi malé dieťa vo vekovom intervale pol roka a až rok je spájaný takmer výhradne so starostlivosťou matky alebo rodiča. K tejto forme starostlivosti sa priklonilo až 96,4 % opýtaných rodičov.
Silný konsenzus ohľadom, ohľadne úlohy matky bol aj v prípade starších detí vo veku 1 až 2 roky. Toto je výskum, ktorý robil náš inštitút pre výskum práce a rodiny. Takže opäť potvrdilo sa to, že naša spoločnosť je naozaj založená viac na preferovaní, na preferovaní starostlivosti matiek. Ja osobne tiež si myslím, že každý máme svoju úlohu danú, ale zase nesmieme brániť, ak si chcú úlohu rodičia vymeniť. A preto si myslím, že vždy je lepšie, ak sa o dieťa stará jednoznačne jeden z rodičov, akoby to dieťa dali niekomu alebo zverili do opatery. Aj z tohoto dôvodu sa teda optimálnym riešením zdá naozaj predĺženie materskej dovolenky s cieľom zmierniť, v našom prípade vylepšiť ekonomické problémy pri rozhodovaní sa o tom, či mať deti alebo nie a umožniť rodičom venovať kvalitný čas deťom v rannom období starostlivosti o dieťa a tým vlastne aj posilniť aktívnu úlohu otcov v rodinnom živote.
Okrem rodinnej infraštruktúry a služieb veľký vplyv na pôrodnosť a formovanie rodiny majú aj opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života, máme v kontexte zvyšujúcich sa ašpirácií žien v oblasti kariéry. Tieto opatrenia sú rôzne a zahŕňajú napríklad aj príležitosti na skrátený pracovný úväzok alebo pohyblivý pracovný čas. O tomto sme na výbore pre ľudské práva aj debatovali so štátnym tajomníkom pri správe o rodovej rovnosti a chcela by som iba upozorniť na to, že táto oblasť, aj keď vieme, že možnosti flexibilného využívania, flexibilných foriem práce v našom Zákonníku práce máme, stále som presvedčená o tom, že existuje strašne veľa dôvodov, prečo sa zamestnávatelia nehrnú do využívania takýchto foriem. Preto aj vždy budeme apelovať na to, aby sme ich nielen mali ustanovené, ale aby vláda pripravovala rôzne podporné nástroje, ktoré by svojím spôsobom tieto flexibilné formy pracovného rozloženia času alebo práce v zamestnaní umožňovali.
Na záver teda ešte raz ďakujem kolegom za pomoc pri možno aj vysvetľovaní dôvodov, spôsobov a zaujal ma aj spôsob, akým chce riešiť politická strana Sloboda a solidarita tento problém. Každopádne uchádzame sa o podporu nášho návrhu zákona s tým, že sme naozaj ochotní rokovať o zmenách, ale vždy len v prospech podpory rodinnej politiky.
Takže otvorení sme diskusii o percentách, o dĺžke, ale každopádne zámer budeme radi, ak dokážete podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že prišiel čas, kedy naozaj pracujúci rodičia v tomto štáte si zaslúžia, aby sa dĺžka dovolenky predĺžila z 34 na 52 týždňov. Je čas, aby žena na materskej dovolenke, ktorá pracovala, alebo muž na materskej dovolenke, ktorý pracoval a odvádzal dane v tomto štáte a nie ubiehal nejakým iným smerom, aby naozaj si užil toho dieťaťa a aby nemali nejaké finančné bariéry, aby naozaj ten čas s tým dieťaťom strávili krásne, zodpovedne a aj s peniazmi. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som ešte rád využil príležitosť, teda presne ako to pred chvíľou zaznelo, že je tu otvorená téma mladej rodiny, ich podpora a chcem povedať trošku niečo ale iné.
Chcem všetkým prítomným, všetkým tým, ktorí sa zaujímajú o to, akým spôsobom podporujeme mladé rodiny, chcem ich upozorniť, ak ste nezaregistrovali, zajtra, v stredu je na vláde vládna novela zákona o sociálnych službách. Možno ju rozdeliť na dve polovice. Jedna časť sa týka tých typických zariadení sociálnych služieb pre seniorov alebo ťažko zdravotne postihnuté osoby. K tomu sa teraz nebudem vyjadrovať.
Ale tá druhá polovica tejto vládnej novely nám zavádza novú, novú, doteraz neexistujúcu reguláciu pre detské jasle, čiže pre zariadenia pre deti vo veku do troch rokov. Boli časy za socializmu, kedy detské jasle boli bežná súčasť života a bolo v nich veľmi veľa detí a tých zariadení bolo veľa. To ale už je dávno preč. Tie detské jasle sa postupne vlastne po zmene režimu rušili. Budovy ako také sa všelikade popredali a detských jaslí zrazu nebolo. Pred pár rokmi začal, ani neviem, či mám povedať bum, ale predsa len určitý rozvoj súkromných zariadení zriaďovaných najmä v rodinných domoch a v rôznych vhodných priestoroch, kde si súkromní zriaďovatelia na živnosť začali otvárať také tie rôzne detské škôlky, jasle, každý si to nazval, ako chcel, pretože, opakujem znova, zatiaľ táto, táto ich aktivita nie je nejako špecificky regulovaná a na voľnú živnosť si kto chce, môže takéto súkromné jasle zriadiť.
Chodíte okolo Bratislavy, na každom kroku doslova je nejaká reklamná tabuľa. Tu je taká, tu otvorili také jasličky, tam otvorili také jasličky, tu učia angličtinu, tu chodia na plávanie, tu sa skrátka dobre o detičky postarajú, no. Vládna novela, o ktorej bude vláda rokovať zajtra, zavádza reguláciu týchto detských jaslí a dáva to do zákona o sociálnych službách ako ďalšiu formu sociálnej služby. To znie veľmi zaujímavo, ale jeden z dôsledkov je napríklad požiadavka, že tieto detské jasle musia byť tak ako iné zariadenia sociálnych služieb - pre seniorov, zdravotne telesne postihnutých - musia byť bezbariérové. Tak všetci tí zriaďovatelia detských jaslí budú mať rok na to, aby to svoje zariadenie, pokiaľ to ide, prerobili na bezbariérové, pokiaľ to nepôjde, tak môžete svoje jasle zatvoriť. Pokiaľ to pôjde, bude to zrejme stáť nejaké peniaze. Štát im na to nedá ani cent, aby im nejakým spôsobom pomohol, ale musia si tú požiadavku splniť.
V tom zákone je množstvo ďalších požiadaviek. Niektoré sa podarilo, ako sa zdá, v pripomienkovom konaní zredukovať oproti predstave ministerských úradníkov, ale v každom prípade rodičia, ktorí takéto zariadenie využívajú a majú tam svoje malé dieťa, musia očakávať, že tie poplatky jednoducho budú musieť ísť hore.
Čo je veľmi zaujímavé, v pripomienkovom konaní namiesto toho, aby ministerstvo práce starostlivo vyfiltrovalo tie požiadavky na detské jasle a nedávalo do zákona to, čo tam jednoducho nemusí byť, tak stal sa presný opak. Prišlo ministerstvo zdravotníctva, a teraz dávajte veľký pozor, tí, ktorí to pozeráte cez internet, ak ste nejakým spôsobom angažovaní v tzv. materských centrách, ktoré sú dnes prevádzkované vo forme občianskych združení a je ich takisto veľmi veľa dnes po Slovensku, čaká vás nemilé prekvapenie. Od 1. januára 2017 musia tie vaše priestory, to vaše materské detské centrum spĺňať požiadavky na zariadenie pre deti a mládež podľa zákona č. 355/2007 o ochrane verejného zdravia plus príslušnej vyhlášky, ktorá upravuje podrobnosti o týchto požiadavkách.
A tu prestáva to byť sranda, pretože pri všetkej úcte splniť tieto požiadavky nebude vždy jednoduché a dokonca to nie vždy aj bude možné. Musíme mať pre tie deti nejaký ten priestor, musíte tam mať vonkajšie priestory s trávnikom, musíte mať toalety, musíte mať toto, toto, toto, toto, toto. Tí, ktorí si tou tortúrou niekedy v minulosti prešli pri tých detských jasliach ako živnostníci, veľmi dobre vedia, o čom teraz hovorím, a toto vlastne teraz čaká tie rôzne materské centrá. A pozor! Od 1. januára 2017, čiže keď máme teraz september, október, november, december, zákon bude schválený tu v parlamente niekedy začiatkom decembra, oni budú mať vlastne mesiac na to, aby si tie požiadavky splnili a aby cez príslušné orgány, tie úrady verejného zdravia, regionálne, cez toto prešli. Veď to je jednoducho časovo nestíhateľné.
Takže využil som, pán predsedajúci, priestor. Ďakujem, že ste mi to umožnili na to, aby som upozornil na zákon. Ešte raz, ide o novelu zákona o sociálnych službách, ktorá je zajtra na vláde. Predpokladám, že cez vládu prejde, veď prečo nie, príde sem do parlamentu na októbrové rokovanie, na októbrovú schôdzu a potom druhé, tretie čítanie bude niekedy koncom novembra, začiatkom decembra.
Chcem vás, kolegyne, kolegovia, upozorniť, ako zákonodarcovia máme všetci spoločne obrovskú zodpovednosť, aby tento zákon splnil účel a nezaťažil tých zriaďovateľov, či už sú to tie detské jasle alebo materské centrá, neúmerne vysokými požiadavkami na ich chod a existenciu. Ak toto neustrážime, tak namiesto toho, aby takéto zariadenia pre deti pribúdali, lebo je ich stále veľmi málo, nám budú zanikať. A pokiaľ sa tu hovorí vo všetkých tých správach o rodovej rovnosti, o sociálnej situácii na Slovensku vzletnými slovami a ako chceme pomôcť skĺbeniu rodinného a pracovného života, tak táto novela zákona o sociálnych službách tomu skĺbeniu nijako neprispeje, práve naopak, urobí obrovské problémy v prvom rade rodičom malých detí.