9. schôdza

Dovolím si veľmi krátko zaujať stanovisko. Áno, presne o tom to je, že tieto dve vlády posledné nám tu už vlastne šiesty rok ukazujú, ako ťahať od rodín, od pracujúcich rodín financie do rozpočtu. Toto im ide veľmi dobre. Ale naozaj, veľmi slabo pociťujem chuť pomáhať, aby sa, chuť rodinám pomáhať, aby sa im žilo na Slovensku ľahšie. Preto verím, že aj novela zákona o sociálnom poistení, ktorá chce predĺžiť materské na rok a zvýšiť výšku vymeriavacieho základu pre výpočet materskej na 100 % hrubého vymeriavacieho základu, má svoje opodstatnenie v dnešnej dobe.
Ako som povedala, sme ochotní hovoriť o percentách, sme ochotní hovoriť o výške navýšenia. Náš zákon je ambiciózny. Vieme, že si zakladá naozaj na financiách zo štátneho rozpočtu, ale tak ako aj nám pán kolega vysvetlil, že v podstate stále máme vo fonde nemocenského poistenia dostatok peňazí, ktoré sa nevyužíva na ten účel, na čo bol zriadený. Rovnako vieme, že hovoríme tu o projektoch hodnota za peniaze. Hovoríme tu o tom, že bude prijatá ďalšia daň, ktorá vytiahne z vreciek veľkých firiem takmer 60 miliónov. Som si istá, že investícia do mladých rodín sa spoločnosti najmä do budúcnosti oplatí.
Preto vás žiadam o podporu tohto zákona v prvom čítaní.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je zavedenie povinnosti vykonať povinné hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie pre hlbinné vrty, a to nielen ťažobné, ale aj prieskumné s výnimkou vrtov na skúmanie stability horninového prostredia, prieskumných vrtov pre stavby a závlahy vrtov na monitoring hydrogeologického prostredia a vrtov pre životné prostredie.
Ďalším ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je rozšírený okruh dokumentov, na ktorý sa bude vzťahovať povinnosť vykonať povinné hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, resp. zisťovacie konanie a týka sa rozšírenia na dokumenty, projekty návrhov programov starostlivosti o les.
Návrh zákona taktiež, čo je teda doplnené do návrhu, že je uložená povinnosť Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky uverejňovať na svojom webovom sídle dátum, kedy bol predmetný dokument, ktorý podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, zverejnený. Týmto sa dosiahne zvýšenie transparentnosti celého procesu a v neposlednom rade sa aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt, ktoré sa od tohto dátumu odvíjajú.
V návrhu zákona sú ešte aj ďalšie drobné zmeny, ktoré sú formulačného, resp. terminologického charakteru, napríklad sa sprísňuje definícia strategického dokumentu. O tom viac by som povedala v rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, v podvečer je nás tu už pomenej, ale verím, že cez internet a v záznamoch si viacerí vypočujú dôvod, prečo predkladáme s kolegom Martinom Klusom tento návrh zákona. Možno je aj symbolické, že ho predkladáme v predvečer, kedy na druhý deň, zajtra ráno máme hovoriť o pristúpení k Parížskej dohode o tom, ktorá pojednáva o klimatickej zmene a o opatreniach, ktoré chce prijať celá spoločnosť nielen v Európe, ale prakticky po celom svete na to, aby sa klíma, zmeny klímy zastavili, obmedzili a aby bola lepšia adaptácia krajiny na tieto dopady.
Aj návrhy, ktoré predkladáme, tak vychádzajú z praxe a sú návrhmi, ktoré pomôžu životnému prostrediu. Verím taktiež, že napriek tomu, že tu nie sú kolegovia z koalície, že bude to jeden zo zákonov, ktoré si nájde podporu naprieč politickému spektru a bude to ukážka toho, čo pán minister opakovane prezentuje, že má snahu o spoluprácu, že má snahu viesť rezort životného prostredia tak, aby to bolo v jeho prospech bez ohľadu na to, na tie politické reči.
Čiže teraz konkrétne k návrhu. Ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je zavedenie povinnosti vykonať povinné hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie pre hlbinné vrty, a to nielen ťažobné. Chcem podotknúť, že nebude sa to týkať, návrh sa netýka prieskumných vrtov na skúmanie stability horninového prostredia, prieskumných vrtov pre stavby a závlahy, vrtov na monitoring hydrogeologického prostredia a vrtov pre životné prostredie.
V súčasnej právnej úprave absentuje posudzovanie hlbinných vrtov, ktoré v súčasnosti, a to najmä z dôvodu nových technológií prípadnej ťažby alebo čerpacej skúšky môžu mať samostatne alebo kumulatívne dopad na životné prostredie. Jednoducho život priniesol to, že sú nové technológie prieskumov, nové technológie ťažby a smernica, ktorá, aj európska smernica, ktorá je prijatá, tak hovorí o hlbinných vrtoch a hovorí o tom, že ministerstvo životného prostredia má skúmať kumulatívne dopady na, dopadov na životné prostredie jednotlivých činností.
Tento návrh, ktorý predkladám ohľadom posudzovania hlbinných vrtov, je aj v súlade so zistením Súdneho dvora v Haagu z februára 2015, ktorý rozhodol, že príslušné vnútroštátne orgány majú povinnosť vykonávať posudzovanie vplyvov hĺbkového vrtu na životné prostredie, teda majú povinnosť osobitne preskúmavať otázku, či posudzovanie vplyvov má byť aj pre skúšobné vrty a nielen pre samotnú ťažbu. Je to možno tak zložito povedané, ale faktom je, že zákon, samotná príloha č. 8 k zákonu, ktorá definuje presne oblasti, kedy posudzovanie vplyvov sa musí robiť, v tejto časti nie je jednoznačné, ale rozhodnutie Súdneho dvora hovorí, že aj tak, hoci tieto prieskumné vrty, hĺbkové, nie sú explicitne v súčasnej právnej norme zadefinované, tak ministerstvo životného prostredia malo aj osobitným posúdením samo od seba alebo teda na podnet z vonku takéto posúdenie, zhodnotenie daného vrtu, daných vrtov robiť.
Faktom je, že v praxi sa toto nedeje a už som tu v rámci jednej z rozpravy aj poukazovala na prípad z praxe a požiadaviek obyvateľov a samospráv Slovenska, ktorí sa oprávnene dožadujú svojho práva na poskytovanie informácií vo veciach životného prostredia a vo veciach dopadov na zdravie obyvateľstva, ktorí žijú v oblastiach, kde je zámer realizovať takéto hlbinné prieskumné vrty, a to konkrétne na ťažbu ropy a zemného plynu vo vytypovaných oblastiach a konkrétne teda hovorím o prípade na východnom Slovensku.
Samozrejme návrh zákona nerieši len jednotlivý konkrétny prípad, ktorý dnes je naživo na scéne, naživo je nám známy, ale je to legislatívna úprava, ktorá má vymedziť do budúcnosti tieto prípady, aby sa takéto situácie neopakovali. Návrh jednoznačne určuje okruh vrtov, pre ktoré posudzovanie bude potrebné. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj snem ZMOS-u, ktorý tiež reagoval na nepriaznivé skúsenosti obcí a miest ohľadom prieskumných prác na ťažbu ropy a zemného plynu bez posúdenia vplyvov na životné prostredie a samozrejme, aj tým pádom bez doriešenia stretov záujmov.
Závažnosť dopadov je o to vyššia, že následne takéto prieskumné vrty v zmysle geologického zákona je možnosť ich následne prekategorizovať na ťažobné s prednostným právom na ťažbu. To znamená, ten, ktorý realizuje takýto prieskumný vrt a následne zistí, že tie zásoby ropy alebo zemného plynu sú tam pre neho zaujímavé, tak môže požiadať prednostne o túto ťažbu a následne teda má viac-menej istotu, že táto ťažba mu bude prednostne povolená napriek tomu aj, že verejný záujem v danej lokalite takto nemusí byť zadefinovaný. To, že práve v rámci toho posudzovania vplyvov na životné prostredie sa odhalia aj tie ostatné záujmy samosprávy, odhalia sa aj tie dopady na územné plánovanie, na cestovný ruch a na sociálne vplyvy a zdravie obyvateľstva.
Tu chcem povedať, že v rámci správneho konania, ktoré sa koná pri povoľovaní takýchto prieskumov, je verejnosť vylúčená. A práve cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie má verejnosť zabezpečené svoje práva pre informácie a svoje práva pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia, ktoré sú garantované cez Aarhuský dohovor, ku ktorému Slovenská republiky pristúpila. Čiže to je jedna oblasť, ktorá, ktorú náš návrh zákona rieši.
Ďalším veľmi dôležitým ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je rozšírenie okruhu dokumentov, respektíve projektov, akokoľvek ho nazveme. Tu nejde o to slovo, či je to dokument alebo program, alebo projekt, ale ide o posudzovanie, respektíve povinné hodnotenie, respektíve zisťovacie konanie návrhov programu starostlivosti o les. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy pri schvaľovaní programu starostlivosti o les nie je účastníkom konania samospráva a ani verejnosť. Oprávnenosť tejto požiadavky posudzovať dopady na životné prostredie takýchto, takéhoto programu, čo chcem povedať, že ono to nie je v správnom pojme, že program starostlivosti o les, ako keby išlo o nejaký výhľad, dokument, nejaký teoretický program, ale ide to o lesohospodársky plán, ktorý sa v minulosti, aj program starostlivosti o les, takto volal. Je to projekt ťažby dreva v našich lesoch. Treba si uvedomiť, že charakter lesa je aj súčasťou územnoplánovacích dokumentácií, napríklad ochranné lesy, rekreačné lesy. A ak samospráva nemá možnosť alebo nie je dostatočne upovedomená o spracovávaní takéhoto dokumentu, tak, a nevysloví svoju požiadavku, že lesy v okolí svojej obce alebo mesta majú mať rekreačný charakter, tak následne zo zákona sa prekategorizujú na hospodárske lesy. Takže potom následne spôsob ťažby v týchto lesoch na základe projektu, ktorý spracováva spracovateľ týchto plánov, tak môže mať veľký dopad na celú situáciu v lesoch, a to nielen v rámci rekreácie, alebo takého nejakého spoločensko-esteticko-sociálneho vyžitia obyvateľstva, ale v prvom rade veľký dopad na povodňové situácie a klimatické zmeny v regióne.
Minulý týždeň sme do našich mailových schránok, myslím si, že všetci, obdržali mail, kde sme dostali takú brožúrku o životnom prostredí. Vydalo to ministerstvo životného prostredia a predpokladám, že pri príležitosti predsedníctva. A celkom som sa tam dočítala zaujímavé čísla, takže aktuálne. Takže môžeme z tejto brožúry, keď vyberiem čísla, tak treba povedať, že 71,5 % všetkých našich lesov sú hospodárske lesy. To znamená, sú to lesy, ktoré majú účel produkcie dreva, čiže ako sú na hospodárenie, ako na ťažbu, 11,3 % sú lesy osobitného určenia, ktoré sa môžu charakterizovať ako ochranné, teda lesy ochranné, napríklad vodných zdrojov, kúpeľné, rekreačné, poľovnícke alebo lesy v chránených územiach či vojenské, 17,2 % sú ochranné lesy. To znamená, tieto môžu mať nejakú funkciu druhových porastov, močiarnych, respektíve nejaké protierózne. Ale zaujímavé je číslo tých, 71,5 %.
Program starostlivosti o les ako lesohospodársky plán je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lese. Vyhotovuje sa na všetky lesné pozemky na území Slovenska a vyhotovuje sa na obdobie desať rokov. To znamená, že sa vyhotovuje pre všetky bez ohľadu na vlastníctvo. Ale náklady na spracovanie takýchto dokumentov hradí štát. A potom následne tento dokument je pre toho obhospodarovateľa záväzný.
To znamená, je to veľmi dôležitý dokument, ktorý keď jedného dňa je schválený v správnom konaní, tak vlastne, ak by ten lesohospodár neťažil to, čo má v tom dokumente, tak v podstate by mohol byť za to postihovaný. V tomto dokumente sa neschvaľuje len množstvo kubíkov dreva, ale schvaľujú sa aj spôsoby hospodárenia, spôsoby približovania dreva, spôsoby výsadby, forma výsadby, ako aj druh drevín.
Tu chcem obzvlášť upozorniť na to, čo som povedala v úvode svojho slova, že je veľmi dôležité práve teraz, keď si na celej zemeguli človek konečne začal uvedomovať, že dochádza k zmene klímy a že sa musíme adaptovať na túto zmenu a jeden z najdôležitejších faktorov adaptácie je prispôsobenie hospodárenia v lesoch, forma hospodárenia, ale taktiež aj druhové zloženie lesov. To má potom následne dopady na samozrejme stabilitu svahov, protipožiarnu funkciu, ale taktiež aj protieróznu, čo sa týka nejakých veterných smrští a podobne.
Čo je to teda lesohospodársky plán? Je to program starostlivosti o les. Tento pojem v roku 2010 bol zavedený a dovtedy teda všetci to poznáme ako LHP, čiže lesohospodárske plány. Tie sú, to nebola žiadna novinka, tie na Slovensku už fungovali od Márie Terézie a boli prvé, lesohospodárske plány sú známe z roku 1764. Čiže je to riadna hospodárska činnosť, ktorá usmerňuje výrub, trvalú výsadbu, približovanie dreva, dopady na krajinu, ochranu prírody, zachovanie biodiverzity, ochranu vodných zdrojov, rekreáciu obyvateľstva, zmierňovanie klimatických zmien a celkovo dopady na životné prostredie.
Tu chcem pripomenúť a zdôrazniť, že v súčasnosti je vylúčená verejnosť, odborná, ale i široká z tohto prerokovávania. Účastníkom konania je len správca, vlastník a obhospodarovateľ lesa. Poukazujem na nedávnu situáciu, ktorá sa stala a možno ste ju tiež mediálne zachytili, kedy sa schvaľoval na desať rokov program starostlivosti o les v Bratislavských lesoch, ktoré v prvom rade problém nastal pri lesoch, ktoré spravuje štát, kde vlastne došlo k problémom. Snaha bola samospráv, mesta, niektorých mestských častí, obcí, ako aj verejnosti vstúpiť do procesu správneho konania a pripomienkovať dokument, ktorý bol zverejnený tiež formou obvyklou nástenkového tendra na nástenke jednotlivých obcí a bola verejnosť z procesu vylúčená.
Dokonca išlo aj o lesy, ktoré boli v predchádzajúcom období ako ochranné, mali chrániť vodárenský zdroj Sihoť a boli preklasifikované na hospodárske. Až teda na zásah pani ministersky, už novej, tejto našej ministerky Matečnej, tak došlo k istej úprave, konkrétne pri tomto vodárenskom zdroji Sihoť a vlastne už v procese v správnom konaní, ale so zásahom zhora, nie formou riadneho procesu a pripomienkovania, kde by vlastne mohli aj tí účastníci samotní, prevádzkovateľ vodárenského zdroja, respektíve verejnosť, uplatniť svoje pripomienky, tak, dá sa povedať, neštandardne zásahom zhora bola upravená aspoň druhová skladba drevín, ktoré mali byť alebo majú byť po ťažbe na tomto vodárenskom zdroji vysadené.
Predložený návrh zákona určuje teda do päť hektárov plochy zisťovacie konanie. To znamená, to je istá skrátená forma posudzovania vplyvov na životné prostredie a nad päť hektárov povinné zisťovanie.
Ďalšia vec, ktorá je predmetom zákona, je to vlastne uverejňovanie dátumu, kedy bol dokument, ktorý je posudzovaný, jeho dopady na životné prostredie a je jedno, či to je strategický dokument v procese takzvanom SEA alebo je to navrhovaná činnosť v procese takzvanom EIA, keď je zverejnený na stránke enviroportálu, respektíve na stránke jednotlivých navrhovateľov, pretože to je tiež taká vec, kedy jednotlivé ministerstvá životného, ministerstvá ako rezortné orgány, keď navrhujú nejakú činnosť, ktorá podlieha posudzovaniu, tak vlastne zverejňujú si to na svojich stránkach, na neštandardných miestach na týchto stránkach. To znamená, nie je povedané, kde verejnosť má možnosť túto informáciu získať s tým, že lehoty, ktoré sú na to, aby mohlo dôjsť k pripomienkovaniu jednotlivých dokumentácií, resp. rozhodnutí v tom procese celého posudzovania, tak dnes je to veľmi netransparentné.
Na stránke Enviroportálu niekedy je zverejnený dátum, niekedy nie je, resp. je, ale tiež ho musíte až po niekoľkonásobnom rozklikávaní a otváraní si rôznych zazipovaných dokumentov sa dopátrať k dátumu, kedy vlastne sú lehoty na to, aby mohla verejnosť dokument pripomienkovať. V zákone pri ostatnej novele boli skrátené tieto lehoty, niekde ide o 15 dní, 21 dní, čiže naozaj, tie lehoty sú pomerne krátke na to, aby ste sa dopátrali jak detektív, že vôbec nejaký program sa, alebo projekt sa posudzuje, a nieto ešte teda aj, či odborná alebo laická verejnosť mohla spracovať nejaké relevantné pripomienky.
Preto navrhujeme, aby hneď na úvodnej stránke Enviroportálu, to znamená stránka, ktorú spravuje ministerstvo životného prostredia, pre tieto všetky dokumentácie, ktoré sa posudzujú, aby bol povinný údaj zverejnenia, kedy bol dokument na túto stránku zavesený, aby ten, ktorý má záujem sa takýchto procesov zúčastňovať, ten, ktorý má záujem vyjadriť svoj názor k takýmto dokumentáciám, vedel, že už či ten dokument bol, či ešte teda má reálnu šancu sa tohto procesu zúčastniť alebo nie. Myslím si, že to je len technická stránka, ktorá nebude žiadnym problémom pre ministerstvo životného prostredia, avšak je dobré, aby toto, jednoznačná určiteľnosť dátumu bola daná v zákone, aby zvýšila transparentnosť celého procesu, pretože plynutie lehôt je veľmi dôležité a odvíja sa práve od toho dátumu a absencia dátumu zverejnenia vytvárala stav právnej neistoty.
Ďalšie zmeny v predloženom návrhu zákona sú formulačného a terminologického charakteru. Spresňuje sa napríklad definícia, čo je strategický dokument. Súčasná právna úprava v súvislosti s pojmom strategický dokument narába s pojmami ako plán a program, pričom takéto vymedzenie umožňuje nazvať materiál aj iným názvom a vyhnúť sa takto postupu podľa tohto zákona. Takže z uvedeného dôvodu navrhujeme rozšírenie definície tak, aby sa pod ním dal zahrnúť akýkoľvek koncepčný materiál, ktorý je schvaľovaný orgánmi verejnej správy. To znamená ten, ktorý má charakter takéhoto dokumentu, ktorý prichádza na schvaľovanie orgánov samosprávy, to znamená obcí, nie samosprávnych krajov a samozrejme, ktorý prichádza na stôl na schválenie vo vláde Slovenskej republiky, resp. jednotlivých ministerstiev.
Z definície strategického dokumentu sa taktiež vypúšťa podmienka, aby, sa vypúšťa podmienka, aby prípravu daného strategického dokumentu vyžadoval všeobecne záväzný predpis, resp. aby prípravu vyžadovalo rozhodnutie alebo uznesenie orgánu, ktorý sa pripravuje na schválenie. Dôvodom navrhnutej zmeny je, že nie každý strategický dokument je vypracovaný na základe požiadavky zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, prípadne rozhodnutia alebo uznesenia schvaľovacieho orgánu. Ale na druhej strane na základe strategických dokumentov, ktoré majú takýto charakter, sa plánujú verejné financie, sú záväzné pre nižšie stupne verejnej správy a je dôležité, aby mali nielen doložku pre životné prostredie na dve strany, na dva riadky, ale aby boli riadne posúdené tieto dopady takýchto záväzných dokumentov, posúdených dopadmi na životné prostredie.
Ja len chcem na záver povedať, že návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti, ale bude mať určite pozitívny sociálny vplyv, a to zvýšením istoty obyvateľov o kvalite životného prostredia.
Takže ďakujem pekne za slovo a verím, dúfam, že bude to jeden z prvých zákonov, ktorý bude posunutý do druhého čítania, aby sme naozaj možno naplnili aj snahu pána ministra, ktorému som povedala, že prijímam jeho rukavicu, že v zákonoch o životnom prostredí sa nebude politikárčiť, aleže budeme hľadať spoločné riešenia.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Takže návrh zákona, ktorý predkladáme, tak predložená novela zákona reaguje na aplikačnú prax, ktorá preukázala nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona. Návrh napráva nedostatok súčasnej zákonnej úpravy, podľa ktorej musia aj drobní odberatelia podzemnej vody podstupovať zbytočný zaťažujúci administratívny proces, a to získať rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o schválení záverečnej správy podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach s výpočtom množstiev podzemnej vody. Uvedenou povinnosťou je aj nadmieru zahltená Komisia pre klasifikáciu zdrojov a zásob podzemných vôd, ktorá musí ku každej správe vykonávať oponentúru a podklad pre vydanie rozhodnutia. Návrh zákona taktiež zmierňuje tvrdosť zákona vo vzťahu k odberateľom podzemných vôd, ktorí využívajú podzemné vody ako vodárenský zdroj a ide predovšetkým o vodárenské zdroje určené pre zásobovanie pitnou vodou obyvateľstva a pre poľnohospodárske podniky, ktoré podzemnú vodu využívajú najmä na napájanie a ošetrovanie hospodárskych zvierat. Ďakujem pekne, toľko na úvod.

Ďakujem pekne. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je tiež stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ako som povedala pri predkladaní návrhu zákona, tak predložená novela reaguje na aplikačnú prax, ktorá preukázala nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona. Návrh napráva nedostatok súčasnej zákonnej úpravy, podľa ktorej musia aj drobní odberatelia podzemnej vody podstupovať zbytočne zaťažujúci administratívny proces, a to získať rozhodnutie ministerstva životného prostredia o schválení záverečnej správy podľa geologického zákona.
Tu chcem upozorniť na to, že veľmi podobný návrh predkladal aj pán minister Sólymos vo vládnom návrhu zákona o vodách. Tu chcem však upozorniť na odchýlku od tej vládnej novely, kde vládna novela hovorí len o domácnostiach, to znamená drobných odberateľoch pre domácnosti a nie odberateľa ako takého, ktorým môže byť aj iná fyzická osoba ako domácnosť, ale jednoducho môže mať studňu, ktorou čerpá podzemnú vodu, ale teda nespĺňa tie kritéria, ktoré sú pre veľkých odberateľov. To znamená, že na rozdiel od vládneho návrhu, v tejto časti náš návrh hovorí o odberateľovi ako takom, o malom odberateľovi, čiže domácnosť, ale môže ísť aj o inú fyzickú alebo právnickú osobu. To je jeden okruh odberateľov.
Druhý okruh, ktorým náš návrh zákona navrhuje vlastne zmierniť tvrdosť zákona, je, sú odberatelia podzemných vôd, ktorí využívajú podzemné vody ako vodárenský zdroj. To môžu byť, v prvom rade sú to obce a mestá, ktoré zásobujú obyvateľstvo pitnou vodou, v druhom rade sú to poľnohospodárske podniky, ktoré využívajú podzemnú vodu na zásobovanie pitnou vodou, v prvom rade podniky pre živočíšnu výrobu, ale taktiež môžu to byť aj podniky, ktoré používajú vodu pre priemyselné podniky, pre technologickú, technologické účely.
Novela sa týka tých odberateľov, oslobodenie, resp. zmiernenie tvrdosti sa týka tých odberateľov, ktorých odbery sú riadne evidované na SHMÚ a sú spoplatnené podľa tohto zákona.
Čo znamená riadne evidované? Znamená, že majú odbery, ktoré sú merané certifikovanými vodomermi, nahlasujú ich na Slovenský vodohospodársky podnik, ako aj na SHMÚ a sú riadne spoplatnené podľa tohto zákona. Výška poplatku, výšku poplatku tento zákon nerieši, ten je riešený nariadením vlády. Riadne evidované znamená v tomto návrhu to, že sú to, že sa na vodárenských zdrojoch vykonáva minimálne dva roky režimové meranie na mesačnej báze, a to prostredníctvom certifikovaných vodomerov. Títo odberatelia budú mať povinnosť požiadať o nové povolenie na odber, avšak bez povinnosti výpočtu zásob podzemných vôd, pokiaľ ich odber bude povolený, požadovaný v množstve doterajšieho, to znamená dovtedajšieho obdobia, za tie obdobia minimálne dvoch rokov sledovaného odberu podzemných vôd podľa režimových kontinuálnych meraní.
Prečo musia požiadať o nové povolenie? Pretože zákon ukladá, že k 30. septembru 2017 všetky vydané povolenia na odbory podzemných vôd, aktuálne platný teda zákon hovorí o tom, všetky vydané povolenia stratia platnosť. To znamená, že ak by chceli naďalej zásobovať obyvateľstvo pitnou vodou alebo svoje prevádzky pitnou vodou, podzemnou pitnou vodou, tak by konali bez povolenia, za čo by boli sankcie. Túto povinnosť, resp. stratu platnosti upravuje aj návrh zákona, ktorý predkladám ja, ale tuná v tomto bode máme identický návrh s vládnym návrhom, kedy sa tá povinnosť pre tých, ktorí chcú požiadať o napríklad zvýšené odbery alebo odbery nové, tak, resp. ak majú vydané povolenie na odbery pozemných vôd, ale nevykonávajú tie merania, tak aby sa posunula lehota na koniec roka 2018.
Treba povedať, že návrh nášho zákona bude mať aj pozitívne sociálne vplyvy, a to hlavne vyplývajúce z oslobodenia jednotlivých odberateľov podzemnej vody pri malých odberoch a pre odberateľov, ktorí sú riadne dlhodobo evidovaní v odberateľoch podzemnej vody z existujúcich studní. Oslobodením od platenia finančnej čiastky za zhotovovanie záverečnej správy a príslušných geologických prác sa odstráni tvrdosť zákona pri zachovaní potrebnej minimálnej miery vykazovania údajov pre hydrogeologické účely.
Tuná treba povedať toľko, že tieto výpočty zásob podzemných vôd, vlastne ide o údaj, ktorý je síce zaujímavý, ale nijakým spôsobom neovplyvňuje chod našej spoločnosti. Zásoby podzemných vôd, je to obnoviteľný zdroj, ktorý, samozrejme, je dobré poznať, aké máme množstvá, avšak aj treba si brať na vedomie skutočnosť, že množstvo odberu podzemných vôd každoročne klesá. Ak si znovu pozrieme spomínanú brožúrku, ktorú som citovala v predchádzajúcom vstupe pri zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak aj v tejto brožúrke je graf, ktorý poukazuje na veľký pokles množstva odoberaných podzemných vôd. Je to, nie je to teda v súvislosti s tým, že by sme pili menej vody alebo boli menej čistotní, ale je to, samozrejme, s používaním, zavádzaním modernejších technológií, úsporných technológií na odber podzemných vôd. Je to spojené s rekonštrukciou starých vodovodných zariadení, kde dochádzalo k obrovským únikom podzemných vôd a v neposlednom rade je to, samozrejme, skutočnosť, že voda je spoplatnená a takýmito úspornými opatreniami sa aj spoja, dochádza aj k úspore výdavkov.
To znamená, nie je tu obava o tom, že by dochádzalo k nejakému nekontrolovanému odberu podzemných vôd, aby, že by hrozilo Slovensku, že nebudeme mať dostatok pitnej vody. Tá hrozba je skôr hrozbou kvalitatívnou ako kvantitatívnou. Aj z tohto pohľadu výdavky, ktoré ani nejdú do štátneho rozpočtu, ale sú výdavkami, ktoré sa pohybujú na úrovni tisícov eur za spracovanie takýchto záverečných správ, pretože tá záverečná správa, to nie je len dokument, ktorý niekto napíše za stolom, ale mal by to byť dokument spracovaný na základe geologických pravidiel, to znamená na základe vykonanej novej čerpacej skúšky. Samozrejme čerpacia skúška je iná pre vodárenské zdroje na Žitnom ostrove, ale je iná na vodárenské zdroje niekde na východnom alebo strednom Slovensku, resp. v iných geologických podmienkach.
Ak by sa malo postupovať rovnako a tak, ako hovoria súčasné metodiky, takáto čerpacia skúška by mala trvať minimálne 21 dní, plus by mala byť stúpacia alebo skúška, ktorá monitoruje pokles hladiny podzemných vôd.
Teraz si predstavte odstavenie vodárenského zdroja, ktorý zásobuje nejakú obec pitnou vodou a malo by dôjsť k jeho odstaveniu, aby sa zmerala stúpacia hladina podzemnej vody pri stúpacej skúške. Kto si prevezme tieto ďalšie výdavky na to, aby bolo obyvateľstvo zásobované pitnou vodou? Kto si vezme výdavky poľnohospodárskeho družstva, ktoré má nejakú živočíšnu výrobu, aby náhradným spôsobom zabezpečovalo dostatok pitnej vody pre zvieratá? Plus treba rátať samotné geologické práce, ktoré sa pohybujú pri jednom zdroji okolo 9-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti, ktoré obhospodarujú dajme tomu v jednom zvodnenom horizonte viacero vrtov, tak výdavky pre takúto spoločnosť sa môžu pohybovať radovo okolo 40 - 50-tisíc eur. Sú to výdavky, ktoré sú v podstate naozaj záťažou pre tieto spoločnosti a ktoré zaplatíme zase len my v cene vody, resp. v cene toho, že nebudú urobené nové investície alebo pri podnikateľských subjektoch v poľnohospodárskej výrobe ich zaplatíme možno zase v cene mäsa, resp. toho zvieraťa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. Európska únia spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísali Parížsku dohodu spoločne na slávnostnej ceremónii dňa 22. apríla 2016 v New Yorku. Za Slovenskú republiku podpísal Parížsku dohodu pán prezident Slovenskej republiky.
Cieľom novej dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C, podľa možnosti významne pod túto hodnotu až na 1,5 °C.
Parížska dohoda nadobudne platnosť v tridsiaty deň po dni, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 % globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára.
3. septembra USA a Čína už odovzdali svoje ratifikačné inštrumenty a tým ukončili svoje ratifikačné procesy ešte pred začiatkom klimatickej konferencie v Marakéši. S USA a Čínou tak dohodu ratifikovalo už 28 krajín, ktoré predstavujú približne 40 % globálnych emisií. 31 ďalších krajín, ktoré by spolu predstavovalo viac ako 20 % globálnych emisií, približne indikovalo svoj zámer ratifikovať dohodu ešte tento rok. A teraz máme informácie, že asi 30 členských, 30 štátov by malo túto ratifikáciu odovzdať ešte počas terajšieho, konajúceho sa zasadnutia OSN v New Yorku, to znamená pravdepodobne behom zajtrajška.
Ak by sa tak podarilo do 7. októbra 2016 pozbierať vlastne tých štátov a ten počet tých emisií, tak by to znamenalo, že na klimatickej konferencii v Marakéši, ktorá sa začína 7. 11., by sa mohlo oficiálne zvolať prvé zasadnutie strán Parížskej dohody, na ktorom by však aj Európska únia, aj Slovensko chýbali. Európska únia a jej členské štáty by sa nemohli podieľať na rozhodovaní o dôležitých otázkach implementácie Parížskej dohody. Preto patrí jej skorá ratifikácia medzi priority Európskej únie a vzhľadom na slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie je prioritou aj Slovenskej republiky. Celá debata o tom, či v prípade vstupu Parížskej dohody do platnosti by Európska únia mala byť jej stranou, je hlavne o zachovaní líderstva Európskej únie v oblasti zmeny klímy.
Takže preto vás prosím a žiadam, aby ste podporili tento návrh tejto ratifikácie, aby sme po ratifikácii tu na Slovensku by sme sa mohli stať štvrtým členským štátom Európskej únie, ktorá vlastne ratifikovala. Dali by sme impulz aj ďalším štátom Európskej únie, aby ten národný proces zrýchlili a mohli by sme dostať vlastne priestor na to a silnejší mandát na to, aby sme ako predsedajúca krajina tento proces dovŕšili aj na úrovni Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 243 zo 14. septembra 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou (tlač 239) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 20. septembra 2016.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou dňa 20. septembra 2016. Uznesením č. 25 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Parížskou dohodou.
Gestorský výbor prerokoval správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 26 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Parížskou dohodou a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Parížskou dohodou.
Prosím, otvorte rozpravu.