9. schôdza

Pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja iba teda pomerne veľmi stručne musím povedať, že nie celkom dobre som porozumel vášmu vystúpeniu. Pretože na jednej strane, samozrejme, upozorňujete na veci, na ktoré sa dnes nedá odpovedať. Ja neviem, ako je možné dnes snažiť sa racionálne žiadať od pána ministra odpovede na otázky, ktoré súvisia s absolútne ďalšími rezortmi, za ktoré nenesie zodpovednosť, ale naviac aj na otázky, na ktoré my dnes objektívne nevieme odpovedať. A práve v predkladacej správe k tejto medzinárodnej zmluve sa uvádzajú aj dôvody, prečo sa to nedá.
Čo si ale vy vôbec nevšímate, a tomu ja, priznám sa, tiež nie veľmi rozumiem, je skutočnosť, že vlastne táto Parížska dohoda je výsledok konsenzu, ktorý sa podarilo dosiahnuť medzi 196 štátmi. Je to riešenie globálneho problému. Slovensko tým, že sa prihlási k tejto medzinárodnej zmluve, samozrejme, dáva jasný signál, ale vieme všetci reálne, aká malá je naša úloha v tejto oblasti. Ale samozrejme, to politické je strašne dôležité, ale samozrejme, aj to vecné z tohto pohľadu, pretože životné prostredie a miera otepľovania aj je pre nás všetkých veľmi, veľmi dôležitá.
Len argumentovať dnes tým, že vlastne nevieme vyčísliť v tomto momente isté dopady, pokladám za hrozný alibizmus. Aj preto sa musím pýtať, ste vo vašom vystúpení vlastne za to, aby Slovensko, alebo chceli ste deklarovať to, aby Slovensko ignorovalo tento trend, aby Slovensko sa neprihlásilo k potrebe znižovať globálne oteplenie? Ako priznám sa, sám za seba poviem, že celkom jednoznačne nemám problém podporiť a aj podporím túto Parížsku dohodu, pretože je to aj práve o našich deťoch a je to o tom, k čomu sa Slovensko zaväzuje, že to urobí. Vy ste vyslovili množstvo požiadaviek, ale Slovensko ich bude plniť, keď pristúpi k tejto dohode.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, pani poslankyňa Zemanová, ďakujem ti za tvoj príspevok. Chcel by som zdôrazniť tú tvoju časť príspevku, kde hovoríš o tom, že by sme mali vrátiť do krajiny a prírody ľudí. Aby pôdu obhospodarovali tak, ako tomu bolo v minulosti, keď sa pôda orala, lúky sa pásli. Tu s tebou súhlasím a tu narážame ale na problém, ktorý máme u nás napríklad v Národnom parku Malá Fatra, kde sme ľudí pod zámienkou ochrany prírody doslova vyhnali z národného parku. Na pôde sa nehospodári, lúky sa nepasú. Ako sme mali možnosť presvedčiť sa na vlastnej skúsenosti, že väčšia búrka, ktorá bola u nás pred dvoma rokmi, spôsobila doslova katastrofu vo Vrátnej a v Terchovej len preto, že príroda nebola schopná vodu zadržať tam, kde by sa tá voda zadržať mala – v lese a na lúkach. A aj to, že sa tam nehospodári, že tam sa tie lúky nespásajú, vlastne spôsobilo to, že tá voda vlastne neostala tam, kde mala, a urobila nám v Terchovej katastrofu.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za výstup, v ktorom ste zhodnotila, dá sa povedať, globálne všetky aspekty a činnosti, ktoré na tejto pozemskej púti človek robí alebo by nemal robiť. A ja sa budem venovať asi iba tej erózii pôdy, ktorú ste nespomínali. Viete, čo je na tom najhoršie? Na každej vysokej škole poľnohospodárskej, ktorú mám tú česť byť aj ja absolventom, sa učí, ako sa má obrábať pôda. To je, krásne do nás hustili od prvého ročníka, čo znamená protierózne osevné postupy, čo znamená nejaká protipovodňová, respektíve iná ochrana, a keď prídeme do praxe, tak každý to porušuje. Ja momentálne neviem pochopiť potom, načo to tak učíme, keď realita je celkom iná.
A my si musíme uvedomiť, že pôda je nenahraditeľný zdroj. Keď raz ju tá voda spláchne do toho vodného toku a odnesie nám to niekde cez Dunaj do Maďarska, tá pôda prakticky tu sa nevráti. Momentálne my tú tvorbu pôdy, ktorá za sto rokov sa vytvorí centimeter pôdy, ak tam to lístie alebo tá hmota ostáva, keď ju zoberieme, samozrejme, nevytvorí sa. A my ten vzťah k pôde momentálne máme tak degradovaný a tak ju zneužívame, že nieže naše vnúčatá, možnože ešte aj my sa budeme hanbiť na sklonku nášho života, že prakticky sa nám stanú pôdy neobrábateľné, už nehovorím o zhutňovaní pôdy a ďalších vecí, ktoré prakticky ako keby sme si nevedeli uvedomiť, že podrezávame si konár pod vlastnou existenciou.
Ešte k tej vode sa trošku vrátim, budem tu stále argumentovať kolegom Kravčíkom Michalom, ktorý hovoril jednu podstatnú vec. Voda sa musí zadržať na našom území, tam, kde padne. Maximálne keď udržíš vodu, tak budeš meniť aj klímu, tak to majú aj v južných Čechách, aj v ďalších, kde majú rôzne rybníky. U nás to nemáme a aj to je problém. Toľko z mojej strany, viacej nestihnem.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, je faktom, že táto Parížska dohoda je viac politickou deklaráciou než nejakým skutočným dokumentom, ktorý má vykonať čokoľvek. Ale chápem a súhlasím s vašou požiadavkou, že by predkladateľ mal predložiť akúsi správu alebo dopadovú štúdiu v rozmedziach, v hraniciach poznania, ktoré dnes poznáme, čo to bude znamenať alebo aký to bude mať vplyv na Slovensko.
To, že úradníci na ministerstve životného prostredia toto dlhodobo ignorujú, o tom svedčí aj fakt, že v prípade, keď sme prijímali zákon o vodách, tak smernica Európskej únie v prílohe č. 3 žiada, aby predkladateľ predložil dopadovú štúdiu a podľa toho stanovil platby za vodohospodárske služby v závislosti od toho, že znečisťovateľ platí. Opakovane som sa ho dožadoval od ministra Žigu, ale úradníci takúto štúdiu nikdy nevypracovali a poslancom Národnej rady, i keď to bola ich povinnosť, nepredložili. Takže očakávať, že v tomto prípade úradníci to vypracujú, aj keby sám pán minister požiadal úrad, aby to vypracovali, som na pochybách či ten úrad vôbec dokáže toto vypracovať, pretože robia naozaj niekedy skutočnú nadprácu.
I keď s Parížskou dohodou, musím povedať, že ako takou, ako ideou sa viem stotožniť a viem ju podporiť, ale podporím aj vašu snahu, aby ministerstvo sa pokúsilo pripraviť širšiu argumentáciu pre poslancov Národnej rady pred prijatím tohto samotného medzinárodného záväzku, pretože akonáhle Národná rada za to zahlasuje, už to bude záväzné pre Slovensku republiku.
Ďakujem.

Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Zemanová.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Zareagujem na zopár príspevkov.
Pán kolega, pán poslanec Antal, áno, Parížska dohoda je v tejto chvíli deklaráciou, ale v konečnom dôsledku to bude presne tak, ako povedal pán poslanec Simon, záväzkom. A mňa by zaujímalo, čo bude pán minister presadzovať pri rokovaniach s partnermi, ktorí podpíšu túto dohodu. Čiže preto sa dožadujem týchto údajov.
A k tým médiám. Rozhodne tie médiá nie sú pre mňa, ani ja netúžim byť mediálnou hviezdou, ale tie médiá by tu mali byť pri tak závažnej chvíli, kedy sa má pristúpiť k takémuto záväzku. A to len deklaruje to, že ako je to spoločnosti ukradnuté. Nie ja, ale téma, téma sa má medializovať.
Pán poslanec Kresák, neporozumeli ste, že pán minister nenesie zodpovednosť za ostatné segmenty, ale treba si pozrieť, predkladateľom je pán predseda vlády Fico. On je tu v jeho zastúpení. To je záväzok pre celú vládu, nie pre ministra životného prostredia. On len má byť tým gestorom, tým prierezovým gestorom, aby sa to, tlačil na tých svojich kolegov, aby sa tie témy napĺňali. S čím pôjde na to vyjednávanie, keď nemáme analýzu? Každý minister by mal priniesť svoj záväzok, ktorý bude napĺňať, pre naplnenie záväzku o Parížskej dohode. Čiže zmierňovanie klímy, to nie sú len reči, ale majú to byť v prvom rade činy.
Len na záver ešte to, čo povedal pán poslanec Fecko, pekne to zhrnul, že nielen na školách sa učíme niečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)