9. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorý má odstrániť nespravodlivosť, ktorá je páchaná na ľuďoch, ktorí nie vlastnou vinou majú poškodené vozidlo pri autonehode a z povinného zmluvného poistenia je im plnená škoda, ale krátená o amortizáciu vozidla. Viac k tomu poviem v rozprave, aby som dal možnosť prihlásiť sa viacerým, a na túto chvíľu zatiaľ len toľko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi. (Reakcie z pléna.)
Je tu niekto z ústavnoprávneho výboru?
Nech sa páči, pán poslanec.

Tak teda, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedol, že k návrhu poslancov Národnej rady Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Karola Galeka na vydanie uvedeného zákona vás prosím, aby ste podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca, uvádzam, že vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. (Reakcia navrhovateľa.)
Nech sa páči, o slovo požiadal predkladateľ.

Dobre, ďakujem za slovo.
Teraz sa trošku viacej chcem povenovať tomu nášmu návrhu. Dôvody, prečo ho predkladáme, sú dva.
Ten základný dôvod je ten, že dostával som niekoľko e-mailov od ľudí, ktorí na tom nie sú veľmi dobre ekonomicky a ktorí si jednoducho pre tieto dôvody nemôžu dovoliť havarijné poistenie. Keďže ale nemajú havarijné poistenie a niekto im z nedbanlivosti alebo hocijako pod hocijakými okolnosťami poškodí ich motorové vozidlo a toto dajú opraviť, samozrejme, v tejto súvislosti keď hovoríme o ľuďoch, ktorí sú sociálne slabší, nemajú obvykle najnovšie motorové vozidlá, majú vozidlá päťročné, niektorí desaťročné. A keď sú poškodené, od poisťovne dostanú plnenie, ktoré je spravidla niekde na úrovni 50 až 70 % skutočnej škody, ktorú musia v servise zaplatiť. Výsledok je ten, že to vôbec neriešia, pretože si nemôžu dovoliť doplatiť ten rozdiel, ktorý im poisťovňa nemôže alebo nechce dať, alebo výsledok je ten, že prijmú ponuku poisťovne, ktorá im vyplatí teda tú sumu, ktorú by sama poisťovňa vyplatila servisu. Takže ten prvý dôvod je, že si to nemôžu dovoliť a napríklad ostávajú v situácii s vozidlom takým, ako ho majú poškodené, pokiaľ to nie je veľká škoda. Pokiaľ je to väčšia škoda a vozidlo si musia opraviť, tak nastupuje to plnenie, ktoré som povedal, dohodnú sa s poisťovňou na finančnom plnení a výsledok je ten, že dostanú, ako som povedal, vo výslednom efekte približne 50 až 60 % toho, koľko na opravu skutočne treba. A dôsledok na záver je ten, že potom dochádza často k prípadom, ktoré sú overené praxou, že títo ľudia sociálne slabší sú odkázaní kupovať neoriginálne diely do automobilov, nakupujú cez internet z rôznych neautorizovaných zdrojov bez toho, aby mali garanciu, že skutočne dostávajú naozaj originálny dielec na svoje motorové vozidlo.
Mám na to aj stanovisko z redakcie AutoBild, presne toto, takto reagovali na náš návrh zákona a podporili ho v tom, že skutočne ak chceme, aby aj tí, ktorí majú staršie vozidlá a nemajú havarijnú poistku, teda tú zostávajúcu časť, ktorú nedostanú pri poistnom plnení, si nemôžu uplatňovať cez havarijnú poistku, pretože ju nemajú, pomôžme im a podporte tento návrh, ktorý bude riešiť ich problém. Ak tento návrh prejde, zo zákona poisťovne budú musieť zaplatiť škodu plnú, teda tú, ktorú servis fakturuje za opravu.
Mal som v tejto súvislosti stretnutie aj s niektorými zástupcami poisťovní, ak sú tu obavy, že by z tohto dôvodu malo nastať zvýšenie poistného, tak vám ich môžem teraz vyvrátiť. A zároveň tiež chcem poznamenať, že jedna poisťovňa to robí, hoci ostatné to nerobia, a síce argumentovala, že je to marketingový krok. Nuž ale asi ťažko je to marketingový krok, keď vy vlastne ako poškodený nemôžte rozhodovať o tom, kde dotyčný vinník nehody je poistený.
Ďalším argumentom, ktorý som k tomu dostal, je, že existujú judikáty, podľa ktorých pokiaľ by sa poškodený obrátil na súd, tak by plnenie dodatočne z poisťovne dostal. Lenže sme v krajine, kde bežný občan nemá právnické vzdelanie a ťažko je u neho predpokladať, že má takú právnickú gramotnosť, že vie, ako postupovať v prípade, keď nedostane plné plnenie za svoje poškodené motorové vozidlo.
A preto náš návrh je taký, že to, čo by poisťovne poskytovať mali a nerobia to, dávame priamo do zákona, kde to jasne definujeme. Na záver len podotýkam, že inšpiráciou je nám česká legislatíva, kde na základe rozhodnutia, myslím, to bol najvyšší súd, už bola úprava zákona a tam to majú v takom znení, v akom to navrhujeme v Občianskom zákonníku my. Takže hovoríme tu o tom, že chceme pomôcť predovšetkým sociálne slabším obyvateľom a z toho dôvodu vás teda žiadam o podporu tohto zákona a jeho postupu do ďalšieho čítania.
Ďakujem za slovo.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Lukáč.

Chcem poďakovať predkladateľom tohto návrhu, lebo skutočne je to návrh, ktorý ľuďom, ktorí sú poškodení nie svojou vinou, dáva možnosť, aby boli odškodnení v plnom rozsahu. Ja by som dodal, že vlastne my teraz riešime to, ja mám informáciu, nie jedna, ale tri poisťovne to už robia, najväčší hráči na trhu už to realizujú sami, čo im vlastne slúži ku cti, s tým, že jedna to má ako pripoistenie. Ide tu o to, že je potrebné, aby aj menšie poisťovne pojali tiež to za svoje. Týka sa, vlastne to poškodenie sa týka väčšinou hlavne sociálne slabších a hlavne dôchodcov, ktorí majú staršie vozidlá, ktorí si ich opatrujú a tým, že je im spôsobená škoda, majú problém, že musia to hradiť zo svojho.
Čiže ešte raz opakujem, najväčší hráči na trhu to už začali realizovať, čiže už len uveďme to do súladu so zákonmi. Tento zákon do súladu s praxou tak.
Ďakujem.

Pán poslanec Galek.

Ďakujem pekne.
Ja by som v súvislosti s týmto zákonom s vystúpením pána Ivana iba doplnil jeden e-mail, ktorý nám prišiel od občana a súvisí presne s týmto, a označil práve poistenie, ktoré na Slovensku prebieha, ako lacný outlet. Je to hlavne kvôli tomu, že poisťovne alebo poistenci často menia poisťovne iba kvôli tomu, aby získali poistenie za čo najnižšiu cenu. Ale pokiaľ tie poisťovne nemajú rovnaké pravidlá, tak potom pochopiteľne, že sa medzi sebou podliezajú v tej cene a potom tak vyzerá aj to plnenie.
A jedna konkrétna skúsenosť. Na mojom staršom aute mi jeden vodič výrazne poškodil ľavé zadné dvere. Oprava sa skladala z demontáže vnútorného čalúnenia, klampiarskej práce a lakovania. Poisťovňa mi priznala náhradu iba 130 eur.
A potom druhá skúsenosť. Ja som jednému vodičovi na novšom aute tej istej kategórie v podstate bezvýznamne oškrel lak na nárazníku na ploche 10 x 10 centimetrov. Poisťovňa ma informovala, že mu uhradili nárok vo výške 217 euro aj 30 centov. Takže v podstate naozaj, pokiaľ tie jednotlivé poisťovne k tomu nepristupujú rovnakým metrom, tak potom niečo asi nie je v poriadku, a preto vítam aj tento návrh zákona.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Heger.