9. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kollár a potom ešte, samozrejme, pán poslanec Dostál, ktorého som neprečítal, takže prosím vás na tabuľu ešte aj jeho meno.
Nech sa páči, má slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vás nebudem dlho zdržiavať. Chcem len vyjadriť podporu za náš celý klub pani poslankyni a som strašne rád, že s takouto síce malou zmenou, ale veľmi dôležitou prišla. Nakoľko nám téma rodiny, detí je veľmi blízka, je aj mne osobne veľmi, veľmi pri srdci a vnímam ju veľmi citovo, tak sme sa rozhodli toto podporiť a chcem ju aj z tohto miesta podporiť, lebo tu by sme nemali politikárčiť.
Ja by som chcel poprosiť všetkých poslancov naprieč celým politickým spektrom, aby sme skutočne v niektorých veciach, kde skutočne nemusíme politikárčiť, ale kde by sme sa mali pozrieť na veci, ktoré neovplyvnia ani rozpočet, nemajú žiadne záťaže ani na financie, na nič, proste mali by sme, mali by sme tuná prejaviť trošku ľudskosti a uvedomiť si, že týmto, keď sa nám podarí tento zákon odsúhlasiť, keď ho odsúhlasíme a prejde, tak naozaj môžeme zjednodušiť život veľmi veľa ľuďom a hlavne deťom.
Už to je tragédia, že tie deti nemajú rodičov, že musia byť v nejakej pestúnskej starostlivosti, už tým sú postihnuté. A skutočne, keď sa stane medzi mužom a ženou, čo sa stáva bežne, je to normálna vec, proste taký je život, že sa rozvádzajú a toto dieťa potom ostane v nejakom vzduchoprázdne, tak môžeme to teraz s vaším rozhodnutím zmeniť. Môžeme to zmeniť a môžeme zjednodušiť život tým deťom. Tuná sa jedná hlavne o deti.
A ja by som bol rád, keby ste tento návrh zákona podporili, lebo už tie deti tým, že vôbec musia byť v nejakej pestúnskej starostlivosti, už sú tým životom nejakým spôsobom postihnuté, už sú hendikepované týmto spôsobom a je na nás, aby sme im to trošku uľahčili. Tak ja vás veľmi pekne prosím, ako len ľudsky vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili. My určite tento zákon budeme podporovať.
Ďakujem všetkým poslancom.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, k napísaniu takéhoto návrhu zákona v zásade môžu existovať dve inšpirácie, možno viac, ale napadajú mi dve.
Jedna taká, že si niekto pozrie zákon, prečíta si ho a narazí tam na niečo, čo sa mu zdá problematické, na niečo, čo by podľa neho mohlo spôsobovať problémy, na niečo, čo by mohlo byť upravené inak, a pripraví alebo posunie niekomu nápad, že bolo by dobré túto vec zmeniť, lebo veď by to mohol byť problém.
Druhá inšpirácia je taká, že niečo, čo je napísané v zákone, naozaj ten problém spôsobuje. Spôsobuje ho reálnym ľuďom a spôsobuje reálny problém, nielen možný.
Tento typ, tento zákon alebo tento návrh zákona, s ktorým prichádzame, bol inšpirovaný tým druhým spôsobom. Nie je to teda výmysel alebo vec nejakej právnej úvahy a teoretickej analýzy zákona o rodine. Je to vec toho, že kolegyňa Blahová naozaj narazila na reálnych, živých ľudí z mäsa a kostí, ktorým súčasná právna úprava, ktorá sa týka zániku náhradnej osobnej starostlivosti a zániku pestúnskej starostlivosti pri rozvode manželom, ktorým boli spoločne zverené deti do niektorej z týchto foriem náhradnej starostlivosti, zaniká.
Natália Blahová hovorila o tých reálnych problémoch, ktoré to spôsobuje. Ja by som sa vrátil k tomu právnemu rozmeru a k argumentácii, prečo si myslíme, že je potrebné zákon o rodine zmeniť. Tak ako zákon neviaže vznik náhradnej osobnej starostlivosti ani pestúnskej starostlivosti na existenciu manželstva, nemal by podľa nášho názoru viazať zánik tejto starostlivosti na zánik manželstva. Do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti možno zveriť dieťa aj jednotlivcovi, možno zveriť aj jednému z manželov, ak s tým druhý manžel súhlasí alebo ak pre nejaké ťažkosti nie je možné získať jeho súhlas a možno zveriť aj manželom.
A opäť, nie v každom prípade, keď manželstvo zaniká, zaniká aj náhradná osobná alebo pestúnska starostlivosť, pretože manželstvo môže zaniknúť nielen rozvodom, môže zaniknúť aj smrťou jedného z manželov a v takom prípade automaticky pokračuje náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť u toho manžela, ktorý žije.
Domnievame sa teda, že nie je žiadny logický dôvod, aby zánikom manželstva formou rozvodu zanikala náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť. Táto právna úprava je podľa nášho názoru nielen nelogická, ale aj nesprávna. Tú nesprávnosť vidíme v tom, že zákon o rodine v súčasnej podobe jednoznačne uprednostňuje osobné formy náhradnej starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou. Je to natvrdo napísané v zákone a nie je to len litera, je to aj duch celého toho zákona. A je to tak správne, že ak deti nemôžu žiť vo svojej biologickej rodine so svojimi biologickými rodičmi a je im potrebné poskytnúť náhradnú starostlivosť, tak osobné formy náhradnej starostlivosti, či už pestúnska, alebo náhradná osobná starostlivosť, sú lepšie pre dieťa ako ústavná starostlivosť, ktorá by mala byť len tou poslednou možnosťou.
Súčasná právna úprava od zániku náhradnej osobnej starostlivosti a zániku pestúnskej starostlivosti pri rozvode manželov však spôsobuje stav prinajmenšom právnej neistoty pre deti, ktoré žijú v rodine manželov, ktorých manželstvo sa práve končí, a ktoré sa ocitajú v akomsi právnom vákuu a v určitých prípadoch to môže viesť aj k tomu, že miesto náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti skončia pri ústavnej starostlivosti.
Okrem toho, že je to podľa nášho názoru nelogická právna úprava a nesprávna právna úprava, je aj problematická najmä z praktického hľadiska, aj o tom tu už bola reč, že je viazaná na návrh bývalého manžela alebo manžela v rámci rozporového konania. Čiže súd nerozhoduje automaticky o tom, komu z tých rozvádzajúcich sa manželov ponechá dieťa v pestúnskej starostlivosti alebo v osobnej, v náhradnej osobnej starostlivosti, ale musí to niekto z nich navrhnúť.
Špecifický je ten problém vo vzťahu k pestúnskej starostlivosti, čo opäť vo svojom príspevku spomenula Natália Blahová, keď zákon nehovorí o tom, že na návrh ponechá v pestúnskej starostlivosti alebo v náhradnej osobnej starostlivosti, hovorí iba o, zákon hovorí o ponechaní v osobnej starostlivosti. Ja si myslím, že korektný výklad zákona by mal, by mal znamenať, že ak sa spomína osobná starostlivosť, tak je to tá forma, v ktorej to dieťa bolo až dovtedy. Ale evidentne prax ukazuje, že existujú inštitúcie, ktoré to vykladajú inak a osobnú starostlivosť zamieňajú výlučne s náhradnou osobnou starostlivosťou, čo teda nie je problém, ak je dieťa aj dovtedy v náhradnej osobnej starostlivosti, ale ak je dieťa v pestúnskej starostlivosti, tak to pre tých bývalých pestúnov alebo pre toho, ktorý má záujem pokračovať v tej starostlivosti, môže byť problém, napríklad z hľadiska, z hľadiska príspevkov finančných.
Sme presvedčení, že naším návrhom pomôžeme dať veci späť z hlavy na nohy, teda že základné pravidlo bude, nie že automaticky zanikne náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť pri rozvode a iba v tých výnimočných prípadoch môže súd na návrh rozhodnúť o tom, že ponechá v starostlivosti niektorého z rodičov, ale že základné pravidlo by malo byť, že ak sa rozvádza manželstvo, tak súd má rozhodnúť aj o tom, že ktorému z rozvádzajúcich sa manželov ponechá v náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti dieťa, ktoré im bolo obom spoločne zverené. A iba, samozrejme, v prípadoch, keď ani jeden z nich nemá záujem pokračovať v tejto forme starostlivosti, alebo v prípade, že je to v záujme maloletého dieťaťa, lebo samozrejme, že aj taká situácia môže nastať, v takom prípade súd rozhodne o zániku tejto formy starostlivosti.
Čiže navrhujeme, aby zanikol jeden zo spôsobov, alebo vypustiť zo zákona jeden zo spôsobov zániku náhradnej osobnej starostlivosti a zániku pestúnskej starostlivosti, a ak o tom súd rozhodne, no tak to bude tá iná forma, ktorú už dnes zákon pozná, že súd môže rozhodnúť o zrušení týchto foriem starostlivosti.
Upozorním ešte na prechodné, prechodné ustanovenia. Navrhujeme účinnosť zákona k 1. januáru a s tým, že podľa nového postupu by sa malo, alebo teda podľa, podľa nových pravidiel by sa malo postupovať pri tých rozvodových konaniach, o ktorých súd nerozhodne do konca roku 2016. Domnievame sa, že táto právna úprava, ktorú navrhujeme a ktorú ak parlament schváli, tak by sa mala stať účinnou od 1. januára 2017, je výhodnejšia a je viac v záujme maloletých detí, a preto by sa podľa nej malo postupovať.
K dvom veciam ešte by som sa rád vyjadril, ktoré sa objavili v rámci diskusií o tomto návrhu zákona v rámci jeho prípravy. Vznikla jednak otázka, že či touto právnou úpravou nezhoršíme postavenie biologických rodičov, pretože podľa súčasnej právnej úpravy súd môže na návrh rozhodnúť o zverení alebo ponechaní v starostlivosti jedného z manželov, ak sa biologickí rodičia naďalej nemôžu starať o dieťa alebo ak nemajú o to záujem. Ak automaticky bude súd rozhodovať o tom, že ponechá v starostlivosti jedného, a teda určí, ktorého z rozvádzajúcich sa manželov, tak, samozrejme, tento moment, moment biologických rodičov tam odpadne. Ale opäť to už Natália Blahová povedala vo svojom príspevku, súdy majú priebežne posudzovať, či biologickí rodičia nie sú schopní a nemajú záujem opäť sa starať o svoje vlastné deti a samozrejme, že v takom prípade je záujem biologických rodičov uprednostnený pred náhradnými formami starostlivosti o dieťa. Ale nevidíme žiadny dôvod viazať toto preskúmavanie záujmu a možnosti biologických rodičov starať sa o vlastné deti na rozvod manželov, ktorí majú dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo v pestúnskej starostlivosti.
Druhá vec, otázka je, že či by, či by tejto vecnej hmotnoprávnej zmene v rámci zákona o rodine nemala zodpovedať alebo nemalo by to byť doplnené o nejakú zmenu civilného mimosporového poriadku, v ktorého § 100 sa uvádza, že: "s konaním o rozvode manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode". Zvažovali sme aj túto možnosť, ale keďže nové procesné kódexy boli po siahodlhej príprave schválené iba nedávno a nadobudli účinnosť 1. júla, tak si myslíme, že nie je vhodné, aby sme takouto formou zasahovali do novoschváleného kódexu, a teda prostredníctvom poslaneckého návrhu v takejto parciálnej veci boli tí, ktorí prvýkrát novoschválený civilný mimosporový poriadok navrhnú novelizovať, preto sme od toho upustili a sme presvedčení, že aj táto zmena v zákone o rodine určite pomôže zlepšiť situáciu tých ľudí, s ktorými sme sa reálne stretli a na ktorých problémy Natália Blahová upozornila.
Samozrejme, že ak po čase príde k novele civilného mimosporového poriadku, ak sa toho nazbiera viac v rámci aplikačnej praxe, tak toto je zrejme jedna z vecí, ktorú bude dobré ošetriť aj tam, ale myslím, že to nie je nevyhnutné robiť v tejto chvíli.
Záverom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že tento návrh zákona je v záujme maloletých detí a umožní deťom, o ktorých sa nestarajú alebo nemôžu strať ich vlastní biologickí rodičia, nech už je to z akéhokoľvek dôvodu, aby sa ich postavenie čo najviac priblížilo postaveniu detí, ktoré žijú vo svojich vlastných rodinách so svojimi biologickými rodičmi.
Preto si vás aj ja dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrh poslancov Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou (tlač 205).
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Krajniakovi, aby návrh zákona za navrhovateľov uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 205.)

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, účelom tohto návrhu zákona je dosiahnuť ochranu občanov pred neprispôsobivými občanmi bez ohľadu na farbu pleti týchto neprispôsobivých občanov alebo asociálov a bez ohľadu na to, či táto neprispôsobivosť spočíva vo výtržníctve, v dílovaní drog, prípadne v alkoholizme.
Táto právna úprava je robená analogicky s tým, že už dnes je možné vykázať páchateľa podozrivého z domáceho násilia do istej vzdialenosti od potenciálnych obetí. Analogicky navrhujeme, aby v prípade opakovaného udeľovania pokút za narúšanie dobrého susedského spolunažívania mohol byť takýto neprispôsobivý občan na príslušnú dobu policajným orgánom vykázaný z miesta bydliska.
Návrh odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem.
Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Šucovi, určenému spravodajcovi, aby podal spravodajskú správu. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 205). Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som dostal za klub SME RODINA, pán poslanec Boris Kollár, nech sa páči, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Ale ako prvý sa hlási, samozrejme, pán navrhovateľ, tak skúste sa dohodnúť, kto je silnejší. (Reakcia z pléna.)
Takže nech sa páči. (Povedané so smiechom.) Dobre.

Môžem? No ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci.
Stále počúvame, že si máme zvyknúť, máme sa prispôsobiť, máme si utiahnuť opasok. Toto počúvam 25, 27 rokov od nežnej revolúcie. Musíme si utiahnuť opasky, potom bude lepšie. Teraz počúvame najnovšie, musíme si zvyknúť, musíme sa prispôsobiť. Kto nám to hovorí? No hovoria nám to politici. Už to počúvame aj z Európskej únie v súvislosti s imigrantami. Musíme si zvyknúť, dokonca aj niektorí poloblázni nám už rozprávajú, že si máme zvyknúť na terorizmus. Posledný nám to povedal, v New Yorku to vyslovil moslimský starosta Londýna. Máme si zvyknúť na terorizmus.
Všetci si máme začať zvykať na takéto hlúposti. A ja sa pýtam, komu to hovoríme, že si máme zvyknúť? Komu to títo štandardní politici hovoria, máme si zvyknúť. No hovoria to obyčajným, slušným ľuďom. Slušným ľuďom, ktorí chodia do roboty, pracujú, odvádzajú dane, ľuďom, ktorí dodržiavajú písané a nepísané pravidlá. Týmto ľuďom hovoríme, aby si zvykli.
A na druhej strane tu máme ľudí, ktorí nedodržiavajú vôbec nič. Vôbec nič. Vôbec nedodržiavajú žiadne pravidlá, vôbec o tom nevedia, aké majú povinnosti, ale vedia presne, aké majú práva. A tie vyžadujú.
Ja sa pýtam, dokedy budeme tolerovať takýchto neprispôsobivých ľudí, ktorí robia peklo zo života týmto slušným ľuďom, ktorí platia dane, ktorí dodržiavajú elementárnu slušnosť, ktorí dodržiavajú spravodlivosť, ktorí dodržiavajú pravidlá? Týmto ľuďom títo neprispôsobiví robia zo života peklo!
Naša štandardná politická scéna sa na toto pozerá už 27 rokov. A aký je výsledok? Choďte sa pozrieť medzi ľudí, kto sa musí prispôsobiť na konci dňa. Tí slušní, tí, ktorí dodržiavajú všetky pravidlá. Tí sa musia prispôsobovať týmto neprispôsobivým.
Ako to vyzerá v praxi? No keby ste išli sa pozrieť, tak ľudia na jednej strane musia si stavať väčšie ploty, musia, aby im nevykradli úrodu, neukradli psa. Musia si kúpiť nový zámok, lebo aby neboli vykradnutí. Nemôžu pustiť deti von, na chodbe napríklad, bývate v činžiaku, no tak sa vám tam nasťahuje nejaký drogový díler, urobí vám z toho drogový brloh a vy si nemôžete pomôcť. To decko nemôžete pustiť von, tam sa vám váľajú striekačky a neviete si pomôcť. Do parku ho pustiť nemôžete dole, lebo to obsadila prostitúcia, tam sa váľajú použité kondómy - a toto robia tí neprispôsobiví. A neviete si pomôcť.
Keby ste išli medzi ľudí a spýtali sa ich, či ich zákon chráni - nie. Nedá sa to postihnúť. Máme sa prispôsobiť, to je jediné, čo počúvame.
A ja som neni ochotný pristúpiť na túto hru. Preto prinášame návrh zákona proti týmto neprispôsobivým, je to v prvom čítaní a verím tomu, že sa nám to podarí posunúť ďalej, lebo tí ľudia tam vonku to už očakávajú od nás, že sa konečne začneme starať aj o nich, že budeme počúvať ich prosby, ich sťažnosti. Oni sú v ťažkej beznádeji. Potom sa nedivme, že vznikajú také prípady, ako sa stali dole na juhu alebo tunák v Devínskej. Skutočne o tých ľudí sa musíme začať starať a musíme im pomôcť ich chrániť pred týmito ľuďmi, lebo tie hodnoty tunák vytvárajú títo obyčajní ľudia, ktorí dodržiavajú zákon, ktorí dodržiavajú písané, nepísané pravidlá. Na nich stojí táto spoločnosť. A som presvedčený, že na takýchto obyčajných ľudí, ktorí naozaj dodržiavajú všetky pravidlá, na takých stojí náš západný civilizovaný svet. A potrebujeme ich chrániť.
Preto si dovolíme priniesť teraz návrh zákona na ochranu proti neprispôsobivým.
Ďakujem.