9. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť v mene štyroch predkladateľov, pani poslankyne Dubačovej, pani poslankyne Macháčkovej, pani poslankyne Petrík a mojej osoby, tento návrh, ktorý osobne považujem za jeden z najdôležitejších návrhov, aké v tomto roku a možno aj v tomto volebnom období budem predkladať Národnej rade a pokúsim sa vysvetliť toto tvrdenie.
Máme za sebou kauzu Bašternák, teda nemáme ju za sebou, aby som bol presný, pretože ani minister vnútra, je ešte stále vo svojej funkcii, predseda vlády je, ešte stále býva v Bonaparte, pán Bašternák sa ešte stále preváža po Bratislave na rôznych vozidlách s evidenčným číslom 202, kde ho viacerí stretávame, a vratky sú tiež u ľudí, u ktorých by nemali byť, takže kauza neskončila, ale pokročila natoľko, aby z nej sme vedeli vyvodzovať aj niektoré systémové závery.
A jeden z tých najdôležitejších systémových záverov, o ktorých nie je podľa mňa dnes už pochybnosť ani na strane mnohých poslancov vládnej koalície, resp. aj členov, niektorých, vlády, je to, že súčasný systém zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti vyšetrovania politicky a iných ovplyvniteľných káuz Policajným zborom a Generálnou prokuratúrou má ďaleko od ideálu.
Aj keď pán minister vnútra často a opakovane hovorí o tom, že vyšetrovatelia sú procesne nezávislí, a tým pádom on im do toho nemôže hovoriť, už nikdy nedoplní, že týchto vyšetrovateľov riadia ich nadriadení, ktorých riadia ich nadriadení, ktorých riadia ich nadriadení, a všetci títo ľudia podliehajú nielen ministrovi formálne, ale aj podliehajú mu veľmi konkrétne z hľadiska výkonu rôznych právomocí.
Tá najdôležitejšia, ktorú treba spomenúť, je, že minister môže určovať okrem osoby policajného prezidenta a viceprezidentov aj osobu krajských riaditeľov Policajného zboru a osoby okresných riaditeľov Policajného zboru. A nechcem tu rozprávať o ďalších orgánoch a útvaroch, ktoré buď menuje priamo, alebo ktorých menujú títo ľudia ním menovaní.
To znamená, minister vnútra má možnosť osobne, a tým pádom aj politicky ovládnuť kompletnú štruktúru Policajného zboru, a aj to vykonáva. Výskum, ktorý realizoval, ak sa nemýlim, ešte v minulom roku pán Dubéci, ukázal, že skoro po každých voľbách dochádza k výmene výraznej väčšiny riaditeľov krajských a okresných Policajného zboru, to znamená, nehovorím o nejakej fiktívnej hrozbe a fiktívnom probléme, hovorím o tom, že každý minister, a pán Kaliňák osobitne, rád Policajný zbor uchopuje pevne do ruky cez obsadzovanie týchto pozícií.
Zároveň dnešný systém riadenia v Policajnom zbore neumožňuje, keď aj by sa teda našli policajti a vyšetrovatelia, ktorí si takpovediac nedajú povedať, tak dnešný systém obsahuje pomerne veľa nástrojov, cez ktoré im to ich nadriadení môžu život znepríjemniť alebo až úplne zničiť. Sú to otázky nielen, samozrejme, disciplinárnych konaní, prepustenie zo služobného pomeru, ale sú to napríklad otázky služobného hodnotenia, kde v služobnom hodnotení je možné policajta negatívne hodnotiť, a tým ho postupne tiež vylúčiť. Je to napríklad aj možnosť preloženia.
Takisto máme neriešenú dnes otázku prideľovania vôbec káuz. Pretože na rozdiel od súdov prokuratúra ani polícia nepoznajú systém náhodného, alebo teda neovplyvniteľného prideľovania. A dovoľte mi vám povedať trošku príklad z vlastnej skúsenosti, aj keď ten sa netýka úplne kauzy Bašternák.
V uplynulom polroku sa rozhodlo niekoľko verejných činiteľov podať na mňa trestné oznámenie, prvý bol pán Forai, ktorého, myslím, poznáte, druhá bola pani námestníčka Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorú nikto ani nepozná, po tom, čo som povedal, zájdu na zoznam ľudí, ktorí už nemajú byť vo verejných funkciách, a tretí je pán Čižnár, riaditeľ Štátnej spoločnosti JAVYS, ktorý je, pokiaľ mám informácie, bratom generálneho prokurátora, a všetci si teda podávajú na mňa trestné oznámenia za ohováranie. Pán Forai, to vieme, ako mu to pomohlo. Pri tých ďalších dvoch, tí ešte stále sú vo funkcii.
Ale prečo to otváram tu, je fakt, že pri týchto trestných oznámeniach človek si štandardne zvykne chodiť na Sasinkovu, kde podá výpoveď, z vyšetrovateľa veľmi rýchlo pochopí, že pokiaľ je to štandardný vyšetrovateľ, chcel by ísť naháňať zločincov a nie venovať sa týmto politickým šarvátkam a o niekoľko týždňov až mesiacov je, samozrejme, celá kauza odložená, pretože k žiadnemu trestnému činu neprišlo.
A predstavte si moje prekvapenie, keď pred troma mesiacmi mi došlo takéto predvolanie a zrazu prišlo na národnú protikorupčnú jednotku Národnej kriminálnej agentúry. Tak som išiel, stretol som sa s vyšetrovateľkou a pýtam som sa jej teda, že v akej veci. Ona mi vysvetlila, že je to vo veci tiež trestného, podozrenia z trestného činu ohovárania, ktoré teda podal na mňa pán Čižnár, brat generálneho prokurátora. A ja som sa opýtal, teda prečo to vyšetruje národná protikorupčná jednotka, lebo ja som myslel, keď ma volá, že sa chcú rozprávať o tých množstvách káuz, ktoré som odhalil a z ktorých teda mnohé sú trestnými činmi, ale nie mojimi. A na to ma pani vyšetrovateľka informovala, že prezident Policajného zboru to má vo svojej kompetencii rozhodnúť o pridelení kauzy ktorémukoľvek útvaru, ktorú úplne náhodou v prípade brata generálneho prokurátora sa rozhodol prideliť namiesto miestne príslušného orgánu Policajného zboru, asi fyzicky a možno mentálne bližšiemu útvaru národnej protikorupčnej jednotky NAKA.
Teraz nechcem tu riešiť tento prípad, chcem len povedať na príklade, ktorý som zažil v posledných mesiacoch, že opäť nehovorím o teórii. Prideľovanie prípadov, dokonca takýchto smiešnych prípadov, pretože ešte nikdy na Slovensku žiadny prípad takýchto vzájomných trestných oznámení za ohováranie medzi politikmi nikdy k niečomu neviedol, ani za pána Harabina, keď ten skúšal tiež rôzne veci aj na pána Lipšica, pani Žitňanskú, ani za iných, že sú to také prekáračky, ktoré zaberajú čas Policajnému zboru a, samozrejme, aj poslancom.
Ale čo chcem povedať, je, že aj v takomto prípade nemal pán policajný prezident žiadny problém, aby do toho vniesol svoje osobné videnie, zhodou okolnosti v prípade týkajúceho sa brata generálneho prokurátora a spolužiaka predsedu vlády.
Takže toľko len k tomu, že nie je problém len v tom, že neposlušného policajta je možné dneska veľmi účinne vytrestať zhora a nie je proti tomu obrana, pretože odvolacím orgánom je nadriadený toho priameho nadriadeného. Takže ak je vaším nadriadeným okresný riaditeľ a ten vás potrestá, tak odvolacím orgánom je krajský riaditeľ, ktorý je tam rovnako dosadený ministrom.
Ale toto sa väčšinou nemusí stať, pretože, ako som spomenul, vďaka manažmentu prípadov je možné zabezpečiť, aby väčšinu prípadov dostali tí, ktorí s nimi naložia tak, ako tá slávna pani vyšetrovateľka naložila s prípadom pána Bašternáka, za odhalenie čoho vďačíme teda týždenníku Trend, Denníku N a pánovi poslancovi Rajtárovi a pánovi poslancovi Lipšicovi.
Preto mi dovoľte zdôvodniť tiež naliehavú potrebu tejto novely nie fiktívnymi, nie drobnými, nie nepodstatnými problémami v dnešnom fungovaní, a tými zásadnými problémami, ktoré odhalila kauza Bašternák, ale kto odhaľoval mnoho káuz pred nimi. Lebo keby to bolo všetko problém kauzy Bašternák, možno hovoriť o individuálnom zlyhaní, ale mohli by sme tu byť celú noc a rozprávať sa o iných kauzách, ktoré boli rôznym spôsobom upratané, a to či už na úrovni Policajného zboru, alebo na úrovni prokuratúry.
Sú to dokonca aj prípady, kde najprv pod tlakom verejnej mienky to vyzerá, že bude veľmi tvrdý postih. Tí z vás, čo tu sedeli v minulom volebnom období, si pamätajú kauzu MH Development, keď teda riaditeľ štátnej firmy a príbuzný exprezidenta pána Gašparoviča za SMER si posielal, platil štátne pokuty z osobného účtu, ale aj inak nakladal so štátnym majetkom ako s vlastným, bol odvolaný, keď sme na to poukázali, a minister vnútra rýchlo ohlásil, že bude aj obvinený, aj bol obvinený, vtedy minister až tak nehovoril o tom, že vyšetrovatelia sú od neho procesne nezávislí. A zázračne postupne, v tichosti, neverejne počas nasledujúcich 20 mesiacov došlo k zastaveniu všetkých vyšetrovaní a obvinení voči tomuto pánovi. To znamená, že môžete nielen rozdávať verejné obstarávanie svojim príbuzným, ale môžte natvrdo zaplatiť 12-tisícovú pokutu tomu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a, zo štátneho, a môžte sa z toho vyvliecť na úrovni polície a prokuratúry.
A takých prípadov je veľa, ale toto spomínam nielen preto, že ho poznám, pretože to bol ďalší ostro sledovaný, toto opäť nie je nejaký príklad z Medzilaboriec, toto je príklad, ktorému sa venovali médiá, politici, ministri, a napriek tomu, keď sa trošku zabudlo, tak bol úplne krásne uprataný. A mohli by sme pokračovať, naozaj na kauzy je Slovensko, keby kauzy sa počítali do HDP, tak myslím, že ani Luxemburg sa nás nechytá, takže nebudem pokračovať.
Prídem k tým riešeniam, lebo to, čo chýba dnes, sú systémové riešenia. Kolega Lipšic vždy hovorí, že nie zákony treba meniť, ale ľudí u nás. Ja si myslím, že má polovicu pravdy. Je jasné, že akékoľvek zákony, ktoré by sme tu mali, nepomôžu, ak budú tí ľudia, ktorí dneska mnohé tieto funkcie zastávajú, v nich pokračovať ďalej. Na druhej strane, takže v tom ja s ním na 50 % súhlasím a netreba na to nikdy zabúdať.
Na druhej strane bez systémových zmien je problematické sa spoliehať len na ľudí, resp. na reálnych ľudí, akých na Slovensku máme. Ja len pripomeniem, že ministrami vnútra nebol len Robert Kaliňák, ale bol ním aj Daniel Lipšic, bol ním aj Vladimír Palko a, samozrejme, ďalší a hoci v oblasti napríklad zásahu proti organizovanému zločinu došlo k zmenám, v politicky citlivých kauzách sa to málokedy stalo aj za týchto ministrov. Koniec koncov aj to je jeden z dôvodov, prečo dnes nemáme žiadneho odsúdeného politika vyššie postaveného. Myslím, že najvyššie postavení sú primátori dneska reálne, ktorí boli odsúdení za korupciu.
Takže preto treba podľa môjho názoru tých druhých 50 %, to sú systémové opatrenia, ale treba ich však navrhovať tak, aby sme brali do úvahy aj špecifiká Slovenska. My dnes predkladáme niekoľko riešení, ktoré, myslím, že by to výrazne pohli vpred.
Za najdôležitejšiu z nich považujem zriadenie rady pre integritu Policajného zboru. Najdôležitejšiu nie kvôli tomu názvu, ktorý je pekný, ale je len názov, ale kvôli zloženiu a kompetenciám. Tento orgán bol zložený zo 7 členov, ktorí boli nominovaní z rôznych strán, teraz nemyslím politických, ale NKÚ, ombudsman, Rada vlády pre mimovládne organizácie aj parlamentom, jeden opozičný, jeden koaličný, a odborové orgány pôsobiace v oblasti polície.
Cieľom nie je vytvoriť zbor dokonalých, ale cieľom je vytvoriť zbor nemanipulovateľných. Pretože ak tam bude 7 zástupcov, ktorí budú nominovaní de facto zo siedmich rôznych strán, ale opäť nie politických, ale strán názorových, strán záujmových, a budú medzi nimi aj zástupca mimovládneho sektora, aj politického sektora, aj odborov a NKÚ, myslím, že bude veľmi problematické takýto orgán zmanipulovať.
Samozrejme, dôležité je ale, čo tento orgán bude robiť, lebo podobná rada má vzniknúť aj pre štátnu službu. O mesiac tu budeme rokovať v prvom čítaní o návrhu zákona o štátnej službe a tam má tiež vzniknúť takáto rada. Trošku menej s bohatým členstvom, ale nie je tam veľký rozdiel. Ale ako uvidíme vtedy, ja nechcem teraz o tom dlho hovoriť, tá rada bude úplne bezzubá, to znamená, že môže byť ona nezávislá, nezávislý pes je nanič, ak je bezzubý.
Preto sme navrhli tejto rade dať kľúčové právomoci v oblasti ochrany integrity policajtov. Konkrétne, ja nechcem všetko menovať, čo je v tom zákone, ale predsa len z toho vytiahnuť dve veci:
Jedna je tá, že príslušník Policajného zboru, voči ktorému bolo vykonané akékoľvek opatrenie disciplinárneho typu, to nemusí byť len samotné disciplinárne opatrenie, to môže byť aj hodnotenie, aj preloženie a niektoré ďalšie, sa bude môcť odvolať proti takémuto opatreniu k tejto rade, ak bude mať pocit, že je motivované tým, že sa chce zasiahnuť voči nemu za to, ako koná, ako koná pri vyšetrovaní alebo inej policajnej činnosti. Tým pádom nebude možné, aby Policajný zbor bol kompletne vnútorne zavretý a aby o osude policajta rozhodovala hierarchia ministrom menovaných policajných funkcionárov. Lebo to je dnešný stav. V prvom stupni to tak bude ďalej, lebo, samozrejme, nadriadený musí mať túto právomoc. Ale ak tá právomoc je zneužitá, v druhom stupni to bude rozhodovať táto rada.
Takisto, aj keď asi v praxi menej využívané, bude mať právomoc sa policajt obrátiť na túto radu, ak bude mať pocit, že nejaký konkrétny pokyn, ktorý bol mu uložený nadriadeným, je nesprávny z hľadiska zákona, resp. zasahuje do procesnej samostatnosti vyšetrovateľa. To sa v praxi deje málo, väčšinou je to práve cez tie neformálne linky, ale považujeme to tiež za vhodné upraviť.
A takisto sa bude môcť, samozrejme, na túto radu obrátiť policajt, ak bude mať pocit, že služobný pomer bol s ním ukončený protizákonne. Inými slovami, ak vyšetrovatelia a všetci príslušníci Policajného zboru, nielen vyšetrovatelia, budú presvedčení, že sa voči nim koná nie z titulu toho, že niečo porušili, ale z titulu toho, že, naopak, sa až príliš snažia, budú mať nezávislý a nestranný orgán, na ktorý sa budú môcť obrátiť a ten orgán bude môcť zasiahnuť. Zároveň zachová sa interný manažment Policajného zboru v štandardných potrebách.
Obdobný návrh, a ten už nebudem tak dlho rozoberať, navrhujeme pre radu prokurátorov, lebo pri prokuratúre máme obdobný problém dneska. Pri prokuratúre však už existuje dnes Rada prokurátorov, a preto navrhujeme jej právomoci posilniť obdobným smerom.
Ďalšie dva návrhy, ktoré ten zákon obsahuje, sú zabezpečenie náhodného prideľovania. Tu mi dovoľte len vysvetliť, že náhodné prideľovanie vyšetrovania, samozrejme, rovnako ako pri sudcoch, musí rešpektovať geografickú špecializáciu a profesnú špecializáciu. Teda rovnako ani na súdoch napriek tomu, že nie všetci ľudia to vedia, nie každý sudca môže dostať všetko. Je trestnoprávne kolégium, obchodné, občianske, podľa typu súdu, správne dokonca na niektorých súdoch, a sudca dostáva prípady z oblasti a, samozrejme, v regióne, v ktorom pôsobí. Podobne to navrhujem, aby to fungovalo aj pri polícii a prokuratúre, teda aby, samozrejme, sa dostávali prípady tým, ktorí na to majú, sú na to špecializovaní a pôsobia tam, kde by sa to malo vyšetrovať, ale aby už medzi nimi ten výber mal formu náhodnosti. A zároveň ponechávame ministrovi vnútra aj generálnemu prokurátorovi pomerne veľkú autonómiu v tom, aby ten systém nastavil. Pretože, samozrejme, musíme opäť rešpektovať aj vnútornú organizáciu obidvoch zložiek.
Posledný, a stručne ho spomeniem, návrh je, aby sa aj nariadenia, príkazy alebo pokyny, ktoré boli uložené policajtom a prokurátorom vo vyšetrovaných veciach, museli zverejniť do 30 dní od skončenia prípravného konania. A, samozrejme, tieto nie je možné zverejňovať počas samotného vyšetrovania, to asi netreba ďalej vysvetľovať. Ale zároveň je potrebné mať verejnú kontrolu nad tým, ako bolo zo strany nadriadených zasahované do vyšetrovania, keď skončí. A to je ten princíp.
Myslím si, že ak by tento zákon bol prijatý, tak najväčší účinok by nebol ten represívny, že by sa niečo začalo trestať, myslím, najväčší účinok by bol preventívny. Pretože ak by nadriadení vedeli, že ak nejaký pokyn vydajú, ak sa niekomu budú vyhrážať alebo budú voči nemu konať len kvôli tomu, že si plní svoju povinnosť, že je voči tomu odvolanie, že to vyjde na svetlo, tak by sa, myslím si, začali chovať mnohí, ak nie všetci, výrazne inak.
Preto skončím tam, kde som začal. Zo zákonov, ktoré v tomto volebnom období ja osobne v tomto roku som spolupredkladateľom, tento považujem za jeden z najdôležitejších a bez ohľadu na to, či Národná rada dnes ho posunie do druhého čítania, myslím si, že je dôležité, aby sme popri tlaku na politické vyvodzovanie dôsledkov kauzy Bašternák osobitne, v ktorom, myslím si, že súčasná opozícia vykonáva excelentnú prácu už niekoľko mesiacov aj, bohužiaľ, zatiaľ bez konečného výsledku, ale s mnohými čiastkovými, tak je dôležité využiť to aj na, konečne, na systémovú zmenu obsahu fungovania Policajného zboru v kauzách, pretože bez toho môžu byť budúcim ministrom vnútra lepší ľudia, ako je pán minister Kaliňák, ono minimálne z hľadiska etického ťažko by už mohli byť horší, ale nepodarí sa nám zmeniť kultúru a fungovanie, aké dnes vidíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 226). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k navrhovanému zákonu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Krajniak a pani poslankyňa Dubačová.
Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.