9. schôdza

Ďakujem.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Martin Poliačik. A o slovo požiadal pán poslanec Rajtár.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí mladí ľudia na balkóne, v dobrú dobu ste prišli, lebo o vás budem hovoriť, o nositeľke rána.
Keď nastúpila táto vládna koalícia k moci a rozprávali sme o programovom vyhlásení vlády, tak som povedal, že všetci, všetci obyvatelia tohto štátu potrebujú, aby táto vláda aspoň v niečom uspela. Pretože miera nedôvery občanov v predstaviteľov štátu je tak neskutočne vysoká, že to začína nahlodávať a ničiť samotné základy, na ktorých to, že tu v tejto sále môžeme sedieť, stoja.
Keď sa pozrieme na prieskumy, ktoré robí Globsec o dôvere k liberálnej demokracii, tak zistíme alarmujúcu skutočnosť, a to je to, že väčšina obyvateľov tohto štátu už berie liberálnu demokraciu za najlepšiu možnú formu spravovania spoločnosti len za predpokladu, že z toho má osobný profit. To znamená, že ten stred Gaussovej krivky, o ktorý sa liberálna demokracia dlhodobo mala opierať a ktorý v spoločnosti má vytvárať vždycky ten balvan, ktorý ju podrží a okolo neho sa budú odohrávať spory o jej ideologickom alebo inom smerovaní, tak ten stred Gaussovej krivky zrazu prestáva byť takto stabilnou istotou. A to je varovný signál a vysoko zdvihnutý prst.
Povedal som na začiatku tohto volebného obdobia, že, podobne ako to koniec koncov povedal aj prezident Kiska v tej dobe, že vláda má šancu zareagovať na nárast extrémistických tendencií v slovenskej spoločnosti a začať pracovať takým spôsobom, aby ľudia aspoň na základe jej čiastkových úspechov dokázali začať vnímať správu štátu ako niečo, čo sa deje v ich záujme a v ich mene.
Dôvod, prečo tu dnes sme, je, že po polroku sa deje presný opak. Kauza Bašternák nám ukázala, že Robert Fico a jeho suita sa nepoučili. Dokonca, keď sa pozrieme na vyjadrenia premiéra Fica, dá sa povedať, že stratil posledné zábrany. Jeho vyjadrenia o učiteľoch, o tom, kde boli dva mesiace a začínajú štrajkovať až teraz, keď prišiel september, jeho prazvláštne večerné videá, ktoré sú hlboko pod úroveň verejného funkcionára, nieto ešte druhého najvyššieho predstaviteľa štátu, alebo tretieho v jeho prípade, jeho výroky o tom, ako Únia dá Veľkej Británii vyžrať hlasovanie v Brexite, sú prejavom toho, že premiér Fico stratil zábrany a buď už je tak unavený, alebo už mu je to tak jedno, že už jednoducho šplechne čokoľvek.
Zároveň z vôle Roberta Fica vláda je neochotná akýmkoľvek spôsobom reflektovať podozrenia z korupcie, klientelizmu a podľa názoru niektorých až organizovaného zločinu. Minister vnútra, ktorý je predmetom trestného stíhania, zároveň riadi ľudí, ktorí ho majú vyšetrovať. Toto je vo vyspelej demokracii nemysliteľný fakt. Vo svetle toho, čo včera urobil kolega Daniel Lipšic, o to kontrastnejší. Pretože na to, aby niekto dokázal voči sebe vyvodiť zodpovednosť a vytvoriť priestor na čo najprehľadnejšie, najjasnejšie a najmenej spochybniteľné vyšetrenie okolností svojho vlastného podozrenia, musí opustiť verejný život. Bodka, basta, padla! Tudy, vážení, vlak nejede.
A to, že Robert Kaliňák za prispetia všetkých ministrov vlády a všetkých poslancov koalície v tejto snemovni je stále na svojom mieste, je fatálnym zlyhaním liberálnej demokracie na Slovensku, právneho štátu na Slovensku a politickej kultúry na Slovensku. Už len toto, čo som povedal doteraz, je dostatočným dôvodom, dostatočným dôvodom na to, aby Robert Fico naďalej nesedel na svojej stoličke, ak mieni Roberta Kaliňáka kryť ďalej.
Ale ide to ďalej. Nielenže v kauze Bašternák máme obrovské podozrenia kryté z najvyšších miest, ale aj v otázkach, ktoré aj pred voľbami v zásade zmenili náladu a, myslím si, že aj sa podpísali pod to, prečo napríklad strana SMER, tzv. sociálna demokracia, získala menej, než čakali, je, že naozaj dôležité témy stále nestoja ako priorita tejto vlády.
A ktorí má poznáte, viete, že sa venujem v prvom rade školstvu. Kde sú tie konkrétne kroky, na základe ktorých by sme mali teraz vidieť, že školstvo je prioritou? Áno, na ministerstve školstva sa pilne pracuje, čo sa týka prípravy Národného programu vzdelávania. Zatiaľ sme síce nevideli ani pracovnú verziu toho dokumentu, ale počuli sme, že existuje. Predpokladáme, že do konca roka sa nejaký draft ku nám dostane. Ale školský rok ako taký začal v legislatívne v tom istom prostredí, v akom sa končil ten minulý. Liberalizácia trhu s učebnicami, o ktorej sa toľko rozpráva, stále nie je ani len na stole. Samotná redistribúcia učebníc, s ktorou mali problémy všetky vlády odvtedy, čo tam sedel Mikolaj, nie je doteraz vyriešená. Informácia, resp. vytváranie priestoru na modernizáciu výučby hapruje a dokonca ešte aj tie priamo ovládané organizácie ministerstva školstva, ktoré mali v šuflíkoch projekty, ktoré mohli tú situáciu riešiť, boli politicky preobsadené a procesy na nich zamrznuté. Hovorím napríklad o metodicko-pedagogickom centre, kde boli naštartované procesy, ktoré mohli zlepšiť výučbu na školách cez systematickú prípravu pedagógov, ale kvôli tomu, že druhý kandidát na post ministra školstva potreboval byť niekde uprataný, tak bol uprataný na MPC-čko, sorry, áno, na MPC-čko, ktoré ako-tak fungovalo predtým, a odborníci z tej organizácie odchádzajú s projektami vo vačkoch, lebo sa nedajú realizovať. To znamená, že na úrovni tej mravenčej, malej práce už dnes vidíme, že vďaka rozhodnutiam ministerstva ešte aj procesy, ktoré mohli ísť dopredu, na ktoré boli predpoklady, na ktoré bol pripravený priestor, na ktoré boli peniaze a ktoré mohli začať realizovať, tak realizované nebudú, a to len z toho dôvodu, že bolo potrebné niekde upratať politického nominanta, ktorý je nespokojný, že sa nestal ministrom.
Najbližší možný, najbližší možný... No, páni, netvárte sa, že neviete, o čom hovorím.
Najbližší možný termín zmeny bude opäť 1. september budúceho roku a dovtedy môžme len čakať, jednak či z ministerstva príde balíček prvých konkrétnych krokov, jednak či ten balíček bude v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré malo nasmerovať školstvo na Slovensku k slobodnejšiemu prostrediu, k tomu, že v ňom bude väčší priestor pre samotnú činnosť pedagógov, a čo je dôležitá vec, že prostredie a atmosféra na školách sa zlepší tak, aby najmä medzi mladými ľuďmi začala byť dôvera v dobre spravovanú spoločnosť vyššia, než je doteraz.
Keď sa pozrieme na volebné výsledky napríklad strany Ľudové... Jak sa volá - Naše Slovensko? Ľudová strana - Naše Slovensko, tak výsledky tejto strany medzi mladými ľuďmi tiež sú alarmujúce. Ľudia, ktorí už nemajú na základe čoho historicky posúdiť skúsenosť s totalitným režimom, ktorý vďaka spôsobu, akým sa vyučuje dejepis na slovenských školách, ani o fašistickom štáte toľko toho nevedia, zrazu vnímajú fašistov v slovenskej politike ako rovnocennú alternatívu. A keď za mnou chodili po voľbách učitelia a riaditelia škôl a pýtali sa, pán poslanec, prosím vás, ako to teda máme spraviť, aby sa fašistom na Slovensku tak nedarilo, my by sme veľmi radi, máme zvýšiť dotáciu na hodiny občianskej náuky? A ja som sa ich pýtal: Povedzte mi, koľko ľudí u vás na škole je v študentskom parlamente? Aké má ten študentský parlament právomoci? Koľko návrhov zástupcu študentov v školskej rade prešlo k realizácii? Ako vyzerá diskusia na vašich hodinách? Toto sú dôležité parametre toho, či mladí ľudia opäť začnú dôverovať v demokraciu. Nie to, či sa bude občianska náuka vyučovať na šiestich, ôsmich, desiatich alebo dvanástich hodinách mesačne.
Toto všetko má byť predmetom toho, aby sa atmosféra v slovenskej spoločnosti zlepšila. A táto vláda zatiaľ neukázala, že by k tomu smerovala. Naopak, dôveru občanov v štát, v predstaviteľov verejnej moci a v zvolených zástupcov ľudí systematicky znižujeme.
To, čo som povedal na začiatku o Gaussovej krivke a o tom, že nám padá jej stred, nie je izolovaný problém Slovenska. Keď sa pozrieme na výsledok hlasovania ľudí napríklad v referende v Holandsku o Prístupovej dohode s Ukrajinou, keď sa pozrieme na výsledok hlasovania ľudí v prezidentských voľbách v Rakúsku, kde FPÖ stále má reálnu šancu obsadiť prezidentský úrad v druhom kole, keď sa pozrieme na spôsob, akým sa približujú preferencie Hillary Clintonovej a Donalda Trumpa v Spojených štátoch amerických, a keď sa pozrieme na výpovede podporovateľov napríklad Donalda Trumpa v Spojených štátoch amerických, tak uvidíme, že ten pomyselný stred Gaussovej krivky sa nám začína rútiť nielen na Slovensku, ale v globálnej západnej spoločnosti. A to je ešte nebezpečnejší signál než to, že to máme u nás doma. Lebo keď sa ohrozí základ liberálnej demokracie lokálne, vždy dokáže prísť dostatočne signál zvonku na to, že niečo nie je v poriadku. Keď si spomenieme napríklad Haidera v Rakúsku, tak tam bolo možno veľmi jasne sledovať ostrú reakciu zvyšku sveta a to, že tá situácia sa pomerne rýchlo vrátila do normálnych koľají. Ak však v najsilnejších štátoch sveta dôvera v liberálnu demokraciu už nemôže byť chápaná ako pevný a stabilný základ spoločenského usporiadania, tak máme problém všetci.
Slovensko je úžasnou krajinou v jednej veci, a to je, že keď sa vzchopí, dokáže rýchlo naprávať svoje vlastné chyby a rýchlo sa meniť k lepšiemu. Rovnako alebo podobne frustrovaní boli slovenskí občania, keď Vladimír Mečiar túto krajinu ťahal mimo euroatlantických štruktúr, keď hrozilo, že budeme čiernou dierou západného sveta, keď to vyzeralo, že všetky ostatné krajiny V4 vstúpia do Európskej únie a NATO a my ostaneme vonku. Vtedy sa Slováci dokázali, Slováci, občania Slovenska dokázali zmobilizovať a vďaka proreformnému úsiliu a obrovskej snahe ľudí, ktorí Mečiara v tomto štáte nahradili, sme dobehli a v mnohom predbehli krajiny, ktoré dovtedy boli pred nami.
Otázka je, kto a ako to tu môže urobiť teraz. Čo budú spoločné menovatele toho, akým spôsobom aj táto vláda prispeje k zlepšeniu renomé volených zástupcov ľudí medzi občanmi. Majú to byť ekonomické reformy? No po poslednom balíčku, kde sme sa dozvedeli, o koľko viac sa ľuďom zoberie, ale málo sa dozvedáme o tom, koľko viac sa ľuďom dá, zrejme na základe ekonomiky sa dôvera v štát nezvýši. Budú to sociálne reformy, ochrana najslabších? No po poslednom dianí v Čistom dni pochybujem, že sa najslabší občania v tomto štáte cítia dostatočne ochránení. Bude to na základe medzinárodného renomé? Po tom, čo sme vyhnali všetkých obyvateľov Bratislavy z tohto mesta a v zásade nikto nevie, čím Slovensko vstúpilo do histórie usporiadaním tohto summitu, cítime sa silnejšou a väčšou bodkou na mape? Myslím si, že nie. Bude to vďaka otvorenej náruči a príslovečnej slovenskej pohostinnosti? No pri tom, ako sme schopní integrovať jednak vlastných občanov, ktorí nežijú v tak dobrom prostredí ako tí ostatní, alebo ako vytvárame priestor na integráciu ľudí, ktorí utekajú pred vojnou alebo z veľmi ťažkých životných prostriedkov a podmienok, to tiež nebude.
Povedzte mi, prosím, vážení zástupcovia vládnej koalície, čo robí táto vláda pre to, aby sa dôvera občanov v to, akým spôsobom ju spravujete, zvýšila?
A keď sa vrátime naspäť k rozprave o programovom vyhlásení vlády, keď sa vrátime k tomu, aby sme zadefinovali aj ešte raz z úst prezidenta potrebu návratu dôvery občanov v správu štátu ako jednu z priorít, na ktorých mala stáť táto vláda, tak toto je jedna vec, v ktorej vláda zlyhala, zlyháva a za ktorú Robert Fico nesie plnú politickú zodpovednosť.
Kauza Bašternák je dostatočná na to, aby Robert Fico skončil. Ale v širšom kontexte podmínovanie dôvery občanov tohto štátu v schopnosť vlády dobre ju spravovať, frustrácia, ktorú občania majú, lebo nevedia, akým spôsobom majú prispieť k zlepšeniu svojho vlastného života, je z môjho pohľadu ešte oveľa dôležitejší signál, na základe ktorého by mal každý, kto sedí v tejto poslaneckej snemovni, hlasovať za odvolanie Roberta Fica z pozície premiéra Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si len dovolím pána kolegu Poliačika poopraviť ohľadom tej priamo riadenej rozpočtovej organizácie. Ide, ak máme na mysli tú istú osobu, o Štátny pedagogický ústav. (Reakcia poslanca.) To je ináč ústav, ktorý je priamo zodpovedný za tvorbu dokumentov, s ktorými majú narábať pri každej zmene vzdelávacej v školstve. Tam sa vytvárajú dokumenty jednak všetkých školských reforiem i inovácie, pri ktorých v komunikácii s učiteľmi a riaditeľmi dochádzalo k tomu, že napriek vznešeným cieľom sa vždy nejak, vypálilo to inak a strácalo to svoj zmysel. Ono celkovo zmysel, aj to, prečo tu sedíme, je v tom, o čom si aj, pán kolega, naznačil, celková nálada našej spoločnosti, kde sa ukotvilo slovíčko "nedá sa". Za tie roky rokúce ľudia jednoducho prestávajú veriť, že niečo sa reálne dá meniť. Ako keby sa im to dostalo pod kožu, ako keby to mali v svojich hlavách naplno zakódované. A úlohou nás všetkých je, aby sme sa zamysleli, pretože tak frustrovaná populácia, neviem, neviem, aká potom bude naša spoločná budúcnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Poliačik, veľmi správne si poukázal na to, čím táto vláda alebo vládna koalícia na svojom úplnom začiatku odôvodňovala svoj vznik. Prečo sa dovtedajší protivníci po dlhých a dlhých rokoch a desaťročiach pôsobenia v slovenskej politike, teda SMER a Slovenská národná strana na jednej strane a MOST a dnes už nebohá SIEŤ, nech odpočíva v pokoji, dali dokopy? No preto, aby sa postavili extrémizmu, aby zabránili ďalšiemu nárastu extrémizmu.
A ako to vyzerá? Aká je situácia dnes? Je situácia lepšia? Dostali by dnes extrémisti menej hlasov ako vo voľbách? Dostali by dnes extrémisti menej hlasov, ako keby sa konali predčasné voľby miesto toho, aby vznikla takáto vláda? Je dnes nálada v spoločnosti priaznivejšia? Sú ľudia menej frustrovaní? Je vyššia dôvera v to, že štát funguje, že štátne inštitúcie konajú tak, ako majú, že politici konajú vo verejnom záujme?
Odpoveď na žiadnu z týchto otázok nie je áno. Je to nie, nie, nie a ešte raz nie. A koho je to vina? Čia je to zodpovednosť? Darmo vy tu budete hovoriť o nejakých nekultúrnych prejavoch opozície alebo stupňovaní napätia alebo nenávistnej rétorike. Je to predovšetkým a hlavne zodpovednosť vládnej koalície a vlády. A nielen tak všeobecne, ale konkrétne, najmä v spôsobe, akým sa reaguje na korupčné kauzy, ako sa tvárime, že nič také neexistuje, a aké máme spôsoby a maniere.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem. Ďakujem za to upozornenie. Áno, ide o ŠPÚ. Ja už keď som rozprával, tak sa mi zdalo, že som mimo, ale som nevedel si spomenúť na tú správnu vec. Vidíte, aj kolegovia zo SNS okamžite, keď ste to povedali, tak zrazu vedia, o čom som rozprával. Takže, áno, ďakujem za toto upresnenie. Ide o ŠPÚ a som rád, že aj kolegovia majú jasno. Lebo, áno, tam nastala tá chyba. ŠPÚ bola organizácia, ktorá bola v relatívne dobrom stave, kde mohli byť rozbehnuté projekty, ktoré mohli významne pomôcť zmene metodiky výučby na slovenských školách, a tie projekty sú teraz buď v šuflíkoch, alebo opustili ŠPÚ s ľuďmi, ktorí odtiaľ museli odísť. A nové vedenie tápa a nie je schopné činnosti. A toto je už zodpovednosť tejto vlády a konkrétne strany SNS.
Ondrej, ďakujem za zhrnutie. Áno, presne takto som to myslel.

Teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. (Reakcia navrhovateľa.) Ústne. Písomne sa už nedá. Vy ako navrhovateľ hocikedy môžte. Dobre, tak teraz idete vy. Ešte sa hlásia štyria. Končím. (Reakcia z pléna.) Ale to som nevedel. Ale však dobre. Otvoril som, prihlásili sa piati. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči. Vy hocikedy môžte aj ústne, aj písomne. Vy sa neprihlasujete písomne. (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, ale ja som nemal takúto informáciu. Nech sa páči, máte slovo. (Reakcia navrhovateľa.) Tak nech sa páči, ale máte slovo. (Reakcia navrhovateľa.)
No ešte raz. O čo tu hráte, mi povedzte? (Reakcia navrhovateľa.) Lebo také niečo neexistuje, pán poslanec. Skutočne už prečítajte rokovací poriadok, že hlásim sa ešte písomne. Písomne sa dá len tam vonku. (Reakcia navrhovateľa.) No, tak prepáčte.
Vymažte všetkých na tabuli, lebo, dobre, lebo, samozrejme, už za mnou tu kričia, keby, ja neviem, ich ťahali, z nich kožu. Takže vymažte všetkých.
Pán poslanec Rajtár, nech sa páči. Ale, prepáčte, nie, nie. Keď pán poslanec vystupuje, tam nemôžte sedieť, lebo on vystupuje ako navrhovateľ. (Reakcia poslankyne Remišovej, ktorá si sadla na miesto určené pre predkladateľa.) No dobre, ale potom buď vy vystúpite, alebo on. To je rokovací poriadok. (Reakcia poslankyne Remišovej.) No ale to sa nedá. Najprv on.
No, pán poslanec, viete, čo vy zvládnete? Keď tu budete sedieť, vy to môžte zvládnuť, do tej doby nie. Prečítajte si rokovací poriadok. V sporných prípadoch rozhoduje predsedajúci. To je paragraf. (Reakcia navrhovateľa.)
Takže, pán poslanec Rajtár, máte slovo.

Dobre. Ďakujem za slovo aj za to, že sa to podarilo nejakým spôsobom utriasť vďaka pozitívnemu prístupu pána predsedajúceho.
Pán premiér, pán premiér tu nevydržal hneď na začiatku a musel, alebo teda mal potrebu odísť aj so všetkými členmi vlády. Bol tu jeden člen vlády, ktorý prišiel neskôr a tento sa tiež rozhodol na základe nejakých inštrukcií alebo nejakej žiadosti odísť, takže nemohli sme si vypočuť ani reakcie napríklad ďalších členov vlády. A nie je tu ani absolútne drvivá väčšina vládnej koalície. Napriek tomu niektorí tu sú.
A mňa by aj zaujímalo, ak teda plánujete podržať vládu Roberta Fica, napríklad pán František Šebej, ktorý tu sedí v tejto chvíli, tak skúste sa tiež prihlásiť do rozpravy alebo minimálne do faktickej a vysvetliť dôvody, prečo podporujete Roberta Fica, a tým pádom aj Roberta Kaliňáka, Ladislava Bašternáka a celú tú schému, celú tú schému podvodov, celú tú schému machinácií, celú tú schému likvidácií právneho štátu, likvidácie ďalších a ďalších vecí, ktoré nás naozaj vyháňajú mimo okruh európsky alebo západnej civilizácie. Pretože naozaj falošne obviniť vyšetrujúceho prokurátora kvôli tomu, aby nevyšetroval alebo aby teda to vyšetrovanie bolo odsabotované, vyšetrovanie Roberta Kaliňáka a jeho vzťahu s Ladislavom Bašternákom, je niečo, čo do západnej civilizácie nepatrí. Účelovo organizáciou, ako je NAKA, ktorá má vyšetrovať úkladné vraždy, organizovaný zločin, pašovanie drog, tak s takouto časťou polície napadnúť novinárky za ohováranie je vec, ktorá do tohto civilizačného okruhu jednoducho nepatrí.
A ja by som si chcel naozaj vypočuť, teraz odchádzate preč, pán Šebej, ja by som si chcel vypočuť, čo vás motivuje podporovať takýto štýl vládnutia, ktorý nás vyháňa preč zo Západu, ku ktorému sme sa prihlásili? Ak bol pán premiér Fico zbabelý počúvať pripomienky opozície a to, čo má opozícia alebo chce povedať, ale možno aj niektorí vládni poslanci pôvodne mali potrebu povedať minimálne vo faktických poznámkach, tak chcel by som ho vyzvať, aby nebol zbabelý aspoň pred pripomienkami svojich spolustraníkov, napríklad europoslankyne pani Flašíkovej-Beňovej.
A ak tie všetky veci, ktoré sme vzniesli ako opozícia a ktoré sme sa teda opýtali na verejnosti, ak je to šírenie politiky nenávisti, legitímne sa pýtať na dôležité veci, tak či aj jeho spolustraníci, ako je napríklad Boris Zala ako europoslanec alebo pani Flašíková-Beňová, či tiež šíria nenávisť, keď sa pýtajú niektoré legitímne otázky?
Budem citovať z vyjadrení pani Flašíkovej-Beňovej. Citujem: "Výrok Ľuboša Blahu o nevynášaní z vnútrostraníckej kuchyne, to je hádam ešte servilnejšie ako jeho odhodlaný útok na Váhostav onoho času. A zvlášť v kontexte pasáže o oslovovaní chudobných ľudí. Oslovujeme ich priamo z nadrozmerných bytov najdrahších bratislavských častí, z domov stavaných pánom Bašternákom. V tej Národnej rade Slovenskej republiky sú fakt úplne odtrhnutí od reality niektorí poslanci," myslia sa poslanci pravdepodobne strany SMER, možno celej vládnej koalície, "oni si snáď myslia, že ľudia sú asi padnutí na hlavu." To je koniec jedného citátu.
Takže chcem sa spýtať pána premiéra, či aj teda výrok, napríklad aj tento výrok jeho spolustraníčky pani Flašíkovej-Beňovej je šírenie nenávisti a či to je nepatričné vôbec o takomto niečom na verejnosti hovoriť?
Budem pokračovať v citovaní: "Nechcem vynášať z vnútrostraníckej kuchyne, ale predsa len je divné, ak sa o zrušení programovej konferencie dozviem štyri dni pred jej konaním zo znepriateleného média práve v čase, keď som spripomienkovala ideové tézy. A už názov ideové tézy je silný, ale jeden nikdy nevie. Radšej som tie pripomienky aj tak poslala, lebo čo keď N-ko a ostatní zákerne a podlo klamú, aby nás od účasti odradili? No a teraz vážne. Sme najsilnejšou politickou stranou na Slovensku (zatiaľ ešte)." To hovorí spolustraníčka a europoslankyňa za stranu SMER. Zatiaľ ešte. "A o zrušení dlho očakávanej konferencie sa dozvieme z médií? Nemusíme si padať okolo krku a majme rozdielne názory aj zásadné na ideové tézy, ale za jednoduché, slušné a seriózne považujem, aby nás vedenie informovalo skôr, ako nám volajú novinári a pýtajú sa na dôvody."
Takže opäť sa pýtam, či aj toto je šírenie nenávisti od europoslankyne za SMER.
A budem ďalej citovať jej vyhlásenia: "Stretla som dnes náhodou známeho Vlada, bol riaditeľom významnej spoločnosti a potom ďalšej, je úspešný a nemusí rátať tzv. drobné na kávu. No a Vlado mi hovorí: "Vieš, najhoršie je, že mladí ľudia odchádzajú a nechcú sa vrátiť. Ani nie tak kvôli platom a možnosti uplatnenia, ale tu sa proste zastavil čas. Táto krajina nikam nenapreduje. Ostali sme tu žiť v 90. rokoch minulého storočia." Podotýkam, že hovoríme o Slovensku po 10 rokoch s malou prestávkou vládnutia strany SMER.
"Mentálne aj politicky a nikto nechce rozmýšľať o tom, čo bude o 10, 20 rokov. Žiadna vízia, žiadne ciele, nič, len korupcia na všetkých úrovniach. Každý, kto niekde alebo rozhoduje o niečom, si tridsiatok vypýta. Každý žije len pre tento deň. Maximálne týždeň, maximálne volebné obdobie. A darmo sa ideš sťažovať aj trestné oznámenie dáš, aj ministrovi pošepkáš, nič sa neudeje. A ľudia sú sklamaní a demotivovaní. Vieš, ešte tí mladší aspoň tomu Procházkovi verili, ale on ich tak sklamal, že ich už ťažko bude dnes niekto presviedčať. Takí sme tu rustikálni." Toto mi povedal Vlado, úspešný manažér, päťdesiatnik, športovec, nie všetko, ten zvyšok si len myslel, poznám ho, preto som to zaňho len dopísala "a aj dobrých manažérov Slovensko potrebuje, aj keď sú za vodou, lebo so cťou sa dá byť za ňou".
Čiže europoslankyňa za SMER hovorí o korupcii na každej úrovni pod vládou strany SMER a Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Poslankyňa Europarlamentu za stranu SMER hovorí o úplatkárstve. O tom, že je márne sa sťažovať alebo podávať trestné oznámenia na políciu. Mám s tým skúsenosti. Moje prvé trestné oznámenie, tri mesiace nič sa neudialo, iba si to posúvala prokuratúra a polícia. Nič, žiadne úkony, o ktorých ma mali informovať, neprebehli. Nič sa neudialo za tri mesiace. A o tom hovorí aj vaša europoslankyňa, o tom, že aj keď ministrovi človek niečo oznámi, povie, aj tak žiadna zmena marazmu nenastane.
Je toto šírenie nenávisti od vašich vlastných členov a prominentných europoslancov? Je aj toto, pán premiér Fico, šírenie nenávisti do inak rajskej záhrady vlády Roberta Fica? A z rajskej záhrady prosperity a pokroku?
Ešte tretí príspevok: "Pohon", od pani Flašíkovej-Beňovej, europoslankyne za stranu SMER - SD. "Pohon na Natáliu Blahovú vyzerá hlúpo. Snažila sa pomôcť človeku, ktorý sa na ňu obrátil, lebo nevedel ako ďalej. A namiesto toho, aby došlo k prevereniu situácie, tak sa tu navážajú do poslankyne. Mne keby niekedy také napísal, konám úplne rovnako, lebo som tiež mama a nie je mi jedno, keď niekto ubližuje deťom, ani keď je to len podozrenie, že sa to deje. Preto sú všetky útoky na poslankyňu nečestné. A podobne by už hádam stačilo kopania do Lucie Nicholsonovej. Teda najmä od žien, ktoré nech sa hanbia za ich nevkusné komentáre. Muži politici tu rozkrádajú krajinu, správajú sa často pod úroveň piatej cenovej skupiny, pijú v parlamente aj na ministerstvách, zamestnávajú si, v úvodzovkách, modelky bez vzdelania a úrovne, ale celá krajina si schuti kopne do žien, ktoré tu na Slovensku nielen v politike nemajú ľahké. Že vás už hanba nefackuje!"
Opäť hovorí to prominentná europoslankyňa za stranu SMER - SD. Je to citát, je to doslovný citát europoslankyne strany SMER - SD.
Veľmi rád by som bol, keby sa premiér Robert Fico, člen jeho vlády alebo člen vládnej koalície buď za stranu SMER - SD, ideálne, alebo ostatní, niektorí tu z nich sedia, aj keby sa dali spočítať na jednej drevorubačovej, na prstoch jednej drevorubačovej ruky, bol by som rád, keby sa k tomuto všetkému vyjadrili, pretože sú to vyjadrenia nie od opozície, ale sú to vyjadrenia od prominentnej členky strany SMER. A tieto vyjadrenia neboli jediné od členov a významnejších členov strany SMER.
Takže by som chcel vyzvať vládnu koalíciu, aby komunikovala, aby sa vyjadrovala, aby hovorila svoje dôvody, prečo, ak chce podporiť vládu Roberta Fica, prečo tak urobí, a aby sa vyjadrovala aj k členom strany SMER - SD, ktorí nehovoria to isté ako Robert Fico.
Dúfam, že sa takéhoto vyjadrenia dočkám, aj keď pán Šebej, bohužiaľ, ako jeho reakciu, odišiel zo sály namiesto toho, aby sa vyjadril.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)