9. schôdza

Ďakujem pekne. No, dohodli sme sa s kolegami, že dáme priestor opozícii, aby teda tú intelektuálnu silu a schopnosť a dispozíciu nahradiť súčasnú vládu mohla v čo najširšom priestore preukázať.
Pán kolega, s veľkým dešpektom ste hovorili o predsedovi tejto vlády. Je to človek, ktorý je vo verejnom živote dvadsať rokov, a aktívnom a nesmierne dynamickom, založil stranu, ktorá má 20-tisíc členov, dneska má 600 starostov, má, ja neviem, 60 alebo 70 primátorov a podobne. A veľmi bolo zaujímavé porovnávať, že teda čo vy ste urobili, pán kolega. Čo ste urobili vy, a teda čo vlastne je tým momentom, ktorý má toho Fica nahradiť.
Pretože napríklad v Nemecku je slušné, keď dáte návrh na odvolanie premiéra a poviete, kto tým teda premiérom potom má byť. Vy by ste to mali byť tým premiérom? Pri všetkej úcte. Pán Kollár alebo kto to má byť? Pán Mihál s jeho nesmierne ľavicovým prejavom, ktorý sme tu počúvali, v podstate zábavným z tohto pohľadu. Kto to má byť, pán kolega?
A čo sme týmto prejavom, čo ste dosiahli, lebo verím vám, že máte aktívny záujem zmeniť túto krajinu k lepšiemu, že ste prečítali, že 400 alebo neviem koľko ľudí, no v tejto krajine naozaj máme voličov 3 mil., povedzmeže, takže pravdepodobne tých pohľadov, a to je demokracia, to je pozitívne, to je bohatstvo našej krajiny, máme rozdielne pohľady.
Ale schopnosť hodnotiť trošku fakt, že napríklad ľudia robili prieskumy - inak takto ešte, vláda, o ktorej hovoríte, Ficova, nikdy jej podpora až do volieb, do decembra minulého roku, neklesla pod 34,7 %. Želám vám, aby ste to niekedy zažili ten pocit, je milý, pán kolega, je milý a veľmi pekne ďakujem občanom za túto kvalitu, že potom nastúpilo to, čo nastúpilo, je druhá vec.
Viete, takže v danom prípade naozaj trošku porovnávajte sa. Zoberte vlastné skúsenosti a hlavne ponúkajte pre budúcnosť Slovenska ľudí osobnosti, ktorým títo všetci, čo ste čítali, teda koho vidia, že toho Fica nahradia.
Verte mi, že budeme sa s tým seriózne zaoberať a budeme to počúvať, len musíte to povedať.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o opravu na tabuli, pani poslankyňa Anna Verešová vystupuje a myslím, že už tie dve poslankyne definitívne stratili poradie, áno.

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
Vážené panie poslankyne, ale zdá sa mi, že som tu sama, takže vážení páni poslanci, vážený pán premiér, na dnešnej mimoriadnej schôdzi sme sa zišli kvôli vysloveniu nedôvery vám, predsedovi vlády. Do dnešného dňa ste totiž neurobili nič pre to, aby ste upokojili situáciu v spoločnosti kvôli kauze Bašternák. Do dnešného dňa ste nesplnili ani vaše vlastné slová, že do troch minút odvoláte, alebo sľub, že do troch minút odvoláte každého člena vlády, na ktorého padne čo len tieň podozrenia. Týmto postojom sa smejete do tváre všetkých tých občanov a v drvivej väčšine mladých ľudí, ktorí ešte veria v spravodlivosť, ktorí ešte majú nádej, že sa v našej krajine, na Slovensku, nedá beztrestne páchať zločin.
Opakujem to znova, minister Kaliňák mal podľa väčšiny ľudí pre kauzu Baštrnák odstúpiť. Vyplýva to z prieskumu agentúry Polis. Pri otázke "Myslíte si, že by mal Robert Kaliňák odstúpiť pre kauzu Bašternák, teda pre kauzu s údajne neoprávnenou vratkou DPH na takmer 2 mil. eur?" odpovedalo 49 % respondentov kladne.
Počas celého leta, počas horúcich dní, počas času dovoleniek a prázdnin ľudia prichádzali na protesty. Videla som tam tisíce mladých ľudí, žiadnych radikálov či extrémistov. Ten dav sa vždy úplne pokojne rozišiel. Sú to totiž ľudia alebo boli to ľudia, ktorí tu pracujú, ktorí si tu na Slovensku chcú založiť rodiny alebo si rodiny založili, tu chcú žiť. Sú to občania, ktorí ešte veria v demokraciu a tí boli v uliciach, pán premiér, a tí sa dožadovali odvolania ministra vnútra. Títo ľudia nerobia hanbu Slovensku. Opakujem, nie je zvrátené, že sú ľudia v uliciach, ale je vskutku zvrátené, že úzka skupina ľudí bez zábran rozkráda naše Slovensko. To je hanbou pre Slovensko.
A povinnosťou premiéra bolo a je upokojiť situáciu v krajine a zvlášť v čase predsedníctva v Rade Európskej únie. Namiesto toho, aby ste upokojili situáciu a odvolali ministra vnútra, hovoríte a aj dnes ste o tom hovorili, že šírime nenávisť. Áno, podarilo sa vám tento mýtus rozšíriť po krajine. Nepolarizujú spoločnosť tí, ktorí zakrývajú trestné činy, ale nenávisť šíria tí, ktorí na to ukazujú. To je absolútny výsmech občanom. A je to absolútny výsmech demokracii.
Aj dnes sme z vašich úst, pán premiér, počuli o skvelých hospodárskych výsledkoch našej krajiny. Je však zaujímavé, že naši ľudia čoraz viac odchádzajú zo Slovenska za prácou. Počty Slovákov, ktorí sa rozhodnú ísť pracovať do zahraničia, stále stúpajú. Pritom najväčší nárast takýchto odchodov za prácou zaznamenal Štatistický úrad Slovenskej republiky v priebehu minulého a aj v tomto roku. Za prvé tri mesiace tohto roka sa v porovnaní s minulým rokom zvýšil ich počet o 17,8 %. A, pozor, zmena je významná aj v tom, že za prácou nám neodchádzajú už len mladí ľudia, ale aj ľudia od 35 do 55 rokov, naši rovesníci. A ešte jeden významný ukazovateľ zo Štatistického úradu, a najviac sú to ľudia, ktorí majú stredné odborné učňovské vzdelanie, 44 %.
Nevedia títo Slováci, že sa v našej krajine žije ohromne dobre, ako ste to dnes, pán premiér, hovorili? Nevedia, že ste sľúbili koľkýkrát už práve v hladových regiónoch ľuďom bez odborného vzdelania mzdu 850 eur? Dnes ste to potvrdili, dnes ste o tom hovorili. Títo ľudia nevedia, že budú mať takúto mzdu aj na Slovensku?
A nielen vyššie odchody ľudí, ale aj narastanie extrémizmu. Pretože dlhodobo ignorujete všeobecné dianie a vôľu občanov. Za zvyšovanie extrémizmu zodpovedá vláda, ktorá nekoná v prospech občanov, ktorá nepočúva svojich občanov, ktorá sa zo svojich občanov vysmieva.
A teraz som sa chcela prihovoriť vo svojom príspevku k vám, panie poslankyne. Vážené kolegyne z vládnej koalície, ani jedna tu nie ste, ale verím, že ma počúvate pri televíznych obrazovkách. Chcem sa k vám prihovoriť ako žena politička ku vám ženám političkám. V Národnej rade Slovenskej republiky v VII. volebnom období je nás spolu 31 žien, teda 1/5. Každá sme sem prišli určite s dobrým úmyslom urobiť niečo prospešné pre občanov, pre ľudí. Veď sme im to sľubovali. Možno sme poukazovali práve aj na ten fakt, že sme ženy a že ženy do politiky určite patria. Politika sa však na mužskú a ženskú nedelí. Existuje iba politika, ktorá má byť spoločným dobrom pre všetkých. Neexistuje ani špinavá politika. Existujú iba špinaví, teda nečestní ľudia, ktorí v politike nepracujú pre spoločné dobro, ale iba pre svoje.
Predsa však máme ako ženy niečo viac ako naši kolegovia muži. Je to náš akýsi šiesty zmysel pre vnímanie nespravodlivosti. Oveľa skôr si všimneme aj najmenšiu skrivodlivosť nielen voči sebe a svojim blízkym, ale aj voči iným, cudzím. A potom bojujeme. Nešetríme čas ani peniaze, nehľadíme na námahu, nehľadíme, či prídeme o výhody, či dobrú pozíciu, dokonca aj o dobré meno.
A ešte niečo je pre nás charakteristické. My ženy pozeráme viac do budúcnosti, či už deti máme, alebo nemáme, viac ako ženy myslíme na ďalšiu generáciu, na generáciu detí a našich vnúčat. Jednoducho na budúcnosť. Možno sa to môže javiť ako naša slabosť, ale neverme tomu, to je naša sila aj v politike.
A preto na vás, poslankyne vládnej koalície, apelujem, aby ste pri dnešnom hlasovaní pamätali na mladých ľudí, na vaše deti, vnúčatá, ale aj rovesníkov, ako som už spomenula, ktorí museli odísť za prácou do zahraničia, a pritom by veľmi radi zostali v tejto krajine žiť a pracovať, aby ste týmto mladých ľuďom a ľuďom vôbec nezobrali poslednú nádej v spravodlivú krajinu.
Vážené panie poslankyne z vládnej koalície, Mária Janíková, Jana Laššáková, Oľga Nachtmannová, Jana Vaľová, Eva Antošová, Magdaléna Kuciaňová, Eva Smolíková, Edita Pfundtner, Irén Sárközy, Alena Bašistová, Katarína Cséfalvayová, k vám sa prihováram. Ženy majú v najkritickejších životných situáciách často väčšiu odvahu ako muži. Buďte aj dnes pri tomto hlasovaní odvážne. Myslite pri hlasovaní na budúcnosť detí a mladých ľudí, na Slovensko.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne. Pani Verešová hovorila ako žena a hovorila zároveň ako nová poslankyňa, ktorá v sebe ešte naozaj, a som to veľmi rád počúval, nesie posolstvo jednoducho ľudí žijúcich mimo túto budovu. Tí ľudia naozaj očakávali od parlamentu, ako sa zostavuje po minulých voľbách, že napriek všetkým prekážkam, lebo ten parlament je heterogénny, ale to je jeho zásada, to je jeho prirodzená vlastnosť, že budeme najmä pri vecných otázkach prekonávať názorové rozdiely a pomáhať Slovensku dostať sa dopredu. Namiesto toho sa stretáme od volieb s umlčiavaním kritiky. Aspoň verte vy, ktorí ste v koalícii, že keby ste boli na našej strane, tak by ste to inak nedokázali nazvať.
Expresívne vyjadrenia Igora Matoviča niekomu sedia, niekomu nie. Ale sami dobre viete, že je na nich tá vecná podstata a to je tá otázka, či naozaj chráni, alebo nechráni zlodejov. Bývať v tom Bašternákovom dome a platiť nájomné takémuto domácemu pánovi, to si už uvedomil premiér, že nie je ho hodné. Neviem, či ho presvedčili davy ľudí, ktoré chodili k domu, či ho presvedčili demonštrácie po Slovensku, kde chodili ľudia mu odkázať, že nech sa vysťahuje, alebo možno mu to pošeptal niekto pri Bratislavskom summite, ktorý mu dal dobrú radu, keď už nepočul na dobré rady od svojich občanov.
Nie je dobré, aby sme mali pochybnosti o čelnom predstaviteľovi, aby takého pochybnosti vôbec on nedokázal rozptýliť. Preto tu mal sedieť, preto mal reagovať na každý jeden príspevok s trpezlivosťou, aká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Myslím si, že veľmi dôležitý uhol pohľadu, ktorý som si vypočul na takpovediac, je ako keby aj jedno, z akej časti výkonu verejnej správy tá obžaloba zaznieva. Táto schôdza bola zvolaná prioritne kvôli tomu, že premiér Fico býva v byte daňového podvodníka a dalo by sa povedať, že aj z dôvodu toho, že máme problém s ministrom vnútra a takpovediac s výberom daní. Čiže ak by sme to generálne povedali, boli to ako keby ekonomické dôvody.
Ale aj tvoj uhol pohľadu pri mnohých iných zlyhaniach možno v sociálnej oblasti, pri politike rodiny a podobne sú tým dôležitým prvkom, ktorý treba pripomínať. Napriek tomu, že pán premiér veľmi zbabelo príde a snaží sa prekryť úplne iný typ problémov ako keby chválou, úspechmi svojej vlastnej vlády.
Myslím si, že je veľmi dobré, že si pripomenula, že veď ani my netvrdíme, že neexistujú nejaké čiastkové a parciálne úspechy, ale to, čo opozícia musí a má robiť, je poukazovať na tie zlyhania a tie zlyhania aj z tvojho uhlu pohľadu sú, a z môjho tiež a k tomu sa pridávam, sú brutálne, a preto by mala byť vyvodzovaná tzv. politická zodpovednosť. A ak ju necíti minister vnútra, preto tu dnes sedíme, pretože berieme na zodpovednosť hlavu vlády a jej odvolaním prípadne padá vláda ako taká.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Verešová, chcel by som sa v reakcii na tvoje vystúpenie vrátiť k tej tradícii, ktorú tu kedysi začal poslanec Miroslav Beblavý a nejako sme na ňu zabudli, ale myslím si, že práve teraz je vhodný čas sa k nej vrátiť.
A chcel by som vyzvať Roberta Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, pretože o čomkoľvek budeme rokovať v tejto snemovni, vrátane tohto bodu, je zaťažené a prekryté skutočnosťou, že v takej vysokej ústavnej funkcii naďalej sedí človek podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin. A vlastne aj tento bod programu je dôsledkom toho, že opozícia prišla s návrhom na to, aby sa uskutočnila mimoriadna schôdza, na ktorej by sa rokovalo o vyslovení nedôvery ministrovi Kaliňákovi a toto nám nebolo umožnené. Toto nám nebolo umožnené brutálnym spôsobom a podľa môjho názoru za cenu, za cenu porušenia rokovacieho poriadku, za cenu toho, že síce schôdza, ak o ňu požiada najmenej 30 poslancov, sa má uskutočniť do siedmich dní, tá schôdza začala, bola prerušená a bolo odsunutá o tri mesiace.
Rovnakým spôsobom bola potom, alebo rovnakým, podobným spôsobom bola prerušená schôdza o vyslovení nedôvery premiérovi Ficovi. Tá schôdza, ktorej pokračovaním alebo náhradou je tento bod programu, čo je aj tak trochu smiešne, že sa to deje až tri mesiace po tom, čo sme s tým prišli, a hovorí to veľa o spôsoboch súčasnej vládnej koalície.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa Verešová, som veľmi rád, že si vystúpila so svojím príhovorom. Tvoje slová boli ozaj slová, ktoré sa ma dotkli aj preto, že si vystúpila zase ako žena a ináč to preciťuješ ako niektorí muži poslanci. Je smutné, že vláda, premiér Fico tu nesedí a nepočul tvoje slová.
Je to naozaj zvláštne, pretože keď si spomínam na to, ako sme odvolávali premiérku Radičovú, teda ako strana SMER odvolávala premiérku Radičovú, tak ona tu neskutočných šesť hodín sedela, reagovala na všetky veci, ktoré sa na ňu hovorili, a takisto my, vtedy poslanci, ktorí sme boli v koalícii, sme ju obhajovali. Reagovali sme na príspevky poslancov strany SMER a snažili sme sa im to vysvetľovať.
Dneska to tu nevidíme. Vidíme prázdnu sálu, poslanci vládnej koalície odišli a jednoducho nechali nás tu samých, aby sme si sami odvolávali vládu a premiéra Fica.
Ďakujem ešte raz za tvoj príspevok.

Ďakujem kolegom za ich poznámky. Chcela by som len povedať, že naozaj je mi úprimne ľúto, že nemáme s kým rokovať. Ja som si myslela, že debata, diskusia má byť tu v pléne. Takto som vstupovala do politiky, že tu budeme rozprávať o zákonoch, tu budeme diskutovať, tu si budeme vyčitovať alebo podporovať, či je zákon dobre pripravený. Aj na mimoriadnej schôdzi diskutovať o tom, napríklad teraz by som očakávala, že možno niekto spochybní alebo povie iný údaj práve k tým, k tomu nárastu počtu ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia za prácou, a pritom je nám tu predkladané, že vraj tu vznikajú nové tisícky miest o mzde 850 eur, ale nie je s kým o tom diskutovať. A to mi je ľúto.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí mladí ľudia na balkóne, v dobrú dobu ste prišli, lebo o vás budem hovoriť, o nositeľke rána.
Keď nastúpila táto vládna koalícia k moci a rozprávali sme o programovom vyhlásení vlády, tak som povedal, že všetci, všetci obyvatelia tohto štátu potrebujú, aby táto vláda aspoň v niečom uspela. Pretože miera nedôvery občanov v predstaviteľov štátu je tak neskutočne vysoká, že to začína nahlodávať a ničiť samotné základy, na ktorých to, že tu v tejto sále môžeme sedieť, stoja.
Keď sa pozrieme na prieskumy, ktoré robí Globsec o dôvere k liberálnej demokracii, tak zistíme alarmujúcu skutočnosť, a to je to, že väčšina obyvateľov tohto štátu už berie liberálnu demokraciu za najlepšiu možnú formu spravovania spoločnosti len za predpokladu, že z toho má osobný profit. To znamená, že ten stred Gaussovej krivky, o ktorý sa liberálna demokracia dlhodobo mala opierať a ktorý v spoločnosti má vytvárať vždycky ten balvan, ktorý ju podrží a okolo neho sa budú odohrávať spory o jej ideologickom alebo inom smerovaní, tak ten stred Gaussovej krivky zrazu prestáva byť takto stabilnou istotou. A to je varovný signál a vysoko zdvihnutý prst.
Povedal som na začiatku tohto volebného obdobia, že, podobne ako to koniec koncov povedal aj prezident Kiska v tej dobe, že vláda má šancu zareagovať na nárast extrémistických tendencií v slovenskej spoločnosti a začať pracovať takým spôsobom, aby ľudia aspoň na základe jej čiastkových úspechov dokázali začať vnímať správu štátu ako niečo, čo sa deje v ich záujme a v ich mene.
Dôvod, prečo tu dnes sme, je, že po polroku sa deje presný opak. Kauza Bašternák nám ukázala, že Robert Fico a jeho suita sa nepoučili. Dokonca, keď sa pozrieme na vyjadrenia premiéra Fica, dá sa povedať, že stratil posledné zábrany. Jeho vyjadrenia o učiteľoch, o tom, kde boli dva mesiace a začínajú štrajkovať až teraz, keď prišiel september, jeho prazvláštne večerné videá, ktoré sú hlboko pod úroveň verejného funkcionára, nieto ešte druhého najvyššieho predstaviteľa štátu, alebo tretieho v jeho prípade, jeho výroky o tom, ako Únia dá Veľkej Británii vyžrať hlasovanie v Brexite, sú prejavom toho, že premiér Fico stratil zábrany a buď už je tak unavený, alebo už mu je to tak jedno, že už jednoducho šplechne čokoľvek.
Zároveň z vôle Roberta Fica vláda je neochotná akýmkoľvek spôsobom reflektovať podozrenia z korupcie, klientelizmu a podľa názoru niektorých až organizovaného zločinu. Minister vnútra, ktorý je predmetom trestného stíhania, zároveň riadi ľudí, ktorí ho majú vyšetrovať. Toto je vo vyspelej demokracii nemysliteľný fakt. Vo svetle toho, čo včera urobil kolega Daniel Lipšic, o to kontrastnejší. Pretože na to, aby niekto dokázal voči sebe vyvodiť zodpovednosť a vytvoriť priestor na čo najprehľadnejšie, najjasnejšie a najmenej spochybniteľné vyšetrenie okolností svojho vlastného podozrenia, musí opustiť verejný život. Bodka, basta, padla! Tudy, vážení, vlak nejede.
A to, že Robert Kaliňák za prispetia všetkých ministrov vlády a všetkých poslancov koalície v tejto snemovni je stále na svojom mieste, je fatálnym zlyhaním liberálnej demokracie na Slovensku, právneho štátu na Slovensku a politickej kultúry na Slovensku. Už len toto, čo som povedal doteraz, je dostatočným dôvodom, dostatočným dôvodom na to, aby Robert Fico naďalej nesedel na svojej stoličke, ak mieni Roberta Kaliňáka kryť ďalej.
Ale ide to ďalej. Nielenže v kauze Bašternák máme obrovské podozrenia kryté z najvyšších miest, ale aj v otázkach, ktoré aj pred voľbami v zásade zmenili náladu a, myslím si, že aj sa podpísali pod to, prečo napríklad strana SMER, tzv. sociálna demokracia, získala menej, než čakali, je, že naozaj dôležité témy stále nestoja ako priorita tejto vlády.
A ktorí má poznáte, viete, že sa venujem v prvom rade školstvu. Kde sú tie konkrétne kroky, na základe ktorých by sme mali teraz vidieť, že školstvo je prioritou? Áno, na ministerstve školstva sa pilne pracuje, čo sa týka prípravy Národného programu vzdelávania. Zatiaľ sme síce nevideli ani pracovnú verziu toho dokumentu, ale počuli sme, že existuje. Predpokladáme, že do konca roka sa nejaký draft ku nám dostane. Ale školský rok ako taký začal v legislatívne v tom istom prostredí, v akom sa končil ten minulý. Liberalizácia trhu s učebnicami, o ktorej sa toľko rozpráva, stále nie je ani len na stole. Samotná redistribúcia učebníc, s ktorou mali problémy všetky vlády odvtedy, čo tam sedel Mikolaj, nie je doteraz vyriešená. Informácia, resp. vytváranie priestoru na modernizáciu výučby hapruje a dokonca ešte aj tie priamo ovládané organizácie ministerstva školstva, ktoré mali v šuflíkoch projekty, ktoré mohli tú situáciu riešiť, boli politicky preobsadené a procesy na nich zamrznuté. Hovorím napríklad o metodicko-pedagogickom centre, kde boli naštartované procesy, ktoré mohli zlepšiť výučbu na školách cez systematickú prípravu pedagógov, ale kvôli tomu, že druhý kandidát na post ministra školstva potreboval byť niekde uprataný, tak bol uprataný na MPC-čko, sorry, áno, na MPC-čko, ktoré ako-tak fungovalo predtým, a odborníci z tej organizácie odchádzajú s projektami vo vačkoch, lebo sa nedajú realizovať. To znamená, že na úrovni tej mravenčej, malej práce už dnes vidíme, že vďaka rozhodnutiam ministerstva ešte aj procesy, ktoré mohli ísť dopredu, na ktoré boli predpoklady, na ktoré bol pripravený priestor, na ktoré boli peniaze a ktoré mohli začať realizovať, tak realizované nebudú, a to len z toho dôvodu, že bolo potrebné niekde upratať politického nominanta, ktorý je nespokojný, že sa nestal ministrom.
Najbližší možný, najbližší možný... No, páni, netvárte sa, že neviete, o čom hovorím.
Najbližší možný termín zmeny bude opäť 1. september budúceho roku a dovtedy môžme len čakať, jednak či z ministerstva príde balíček prvých konkrétnych krokov, jednak či ten balíček bude v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré malo nasmerovať školstvo na Slovensku k slobodnejšiemu prostrediu, k tomu, že v ňom bude väčší priestor pre samotnú činnosť pedagógov, a čo je dôležitá vec, že prostredie a atmosféra na školách sa zlepší tak, aby najmä medzi mladými ľuďmi začala byť dôvera v dobre spravovanú spoločnosť vyššia, než je doteraz.
Keď sa pozrieme na volebné výsledky napríklad strany Ľudové... Jak sa volá - Naše Slovensko? Ľudová strana - Naše Slovensko, tak výsledky tejto strany medzi mladými ľuďmi tiež sú alarmujúce. Ľudia, ktorí už nemajú na základe čoho historicky posúdiť skúsenosť s totalitným režimom, ktorý vďaka spôsobu, akým sa vyučuje dejepis na slovenských školách, ani o fašistickom štáte toľko toho nevedia, zrazu vnímajú fašistov v slovenskej politike ako rovnocennú alternatívu. A keď za mnou chodili po voľbách učitelia a riaditelia škôl a pýtali sa, pán poslanec, prosím vás, ako to teda máme spraviť, aby sa fašistom na Slovensku tak nedarilo, my by sme veľmi radi, máme zvýšiť dotáciu na hodiny občianskej náuky? A ja som sa ich pýtal: Povedzte mi, koľko ľudí u vás na škole je v študentskom parlamente? Aké má ten študentský parlament právomoci? Koľko návrhov zástupcu študentov v školskej rade prešlo k realizácii? Ako vyzerá diskusia na vašich hodinách? Toto sú dôležité parametre toho, či mladí ľudia opäť začnú dôverovať v demokraciu. Nie to, či sa bude občianska náuka vyučovať na šiestich, ôsmich, desiatich alebo dvanástich hodinách mesačne.
Toto všetko má byť predmetom toho, aby sa atmosféra v slovenskej spoločnosti zlepšila. A táto vláda zatiaľ neukázala, že by k tomu smerovala. Naopak, dôveru občanov v štát, v predstaviteľov verejnej moci a v zvolených zástupcov ľudí systematicky znižujeme.
To, čo som povedal na začiatku o Gaussovej krivke a o tom, že nám padá jej stred, nie je izolovaný problém Slovenska. Keď sa pozrieme na výsledok hlasovania ľudí napríklad v referende v Holandsku o Prístupovej dohode s Ukrajinou, keď sa pozrieme na výsledok hlasovania ľudí v prezidentských voľbách v Rakúsku, kde FPÖ stále má reálnu šancu obsadiť prezidentský úrad v druhom kole, keď sa pozrieme na spôsob, akým sa približujú preferencie Hillary Clintonovej a Donalda Trumpa v Spojených štátoch amerických, a keď sa pozrieme na výpovede podporovateľov napríklad Donalda Trumpa v Spojených štátoch amerických, tak uvidíme, že ten pomyselný stred Gaussovej krivky sa nám začína rútiť nielen na Slovensku, ale v globálnej západnej spoločnosti. A to je ešte nebezpečnejší signál než to, že to máme u nás doma. Lebo keď sa ohrozí základ liberálnej demokracie lokálne, vždy dokáže prísť dostatočne signál zvonku na to, že niečo nie je v poriadku. Keď si spomenieme napríklad Haidera v Rakúsku, tak tam bolo možno veľmi jasne sledovať ostrú reakciu zvyšku sveta a to, že tá situácia sa pomerne rýchlo vrátila do normálnych koľají. Ak však v najsilnejších štátoch sveta dôvera v liberálnu demokraciu už nemôže byť chápaná ako pevný a stabilný základ spoločenského usporiadania, tak máme problém všetci.
Slovensko je úžasnou krajinou v jednej veci, a to je, že keď sa vzchopí, dokáže rýchlo naprávať svoje vlastné chyby a rýchlo sa meniť k lepšiemu. Rovnako alebo podobne frustrovaní boli slovenskí občania, keď Vladimír Mečiar túto krajinu ťahal mimo euroatlantických štruktúr, keď hrozilo, že budeme čiernou dierou západného sveta, keď to vyzeralo, že všetky ostatné krajiny V4 vstúpia do Európskej únie a NATO a my ostaneme vonku. Vtedy sa Slováci dokázali, Slováci, občania Slovenska dokázali zmobilizovať a vďaka proreformnému úsiliu a obrovskej snahe ľudí, ktorí Mečiara v tomto štáte nahradili, sme dobehli a v mnohom predbehli krajiny, ktoré dovtedy boli pred nami.
Otázka je, kto a ako to tu môže urobiť teraz. Čo budú spoločné menovatele toho, akým spôsobom aj táto vláda prispeje k zlepšeniu renomé volených zástupcov ľudí medzi občanmi. Majú to byť ekonomické reformy? No po poslednom balíčku, kde sme sa dozvedeli, o koľko viac sa ľuďom zoberie, ale málo sa dozvedáme o tom, koľko viac sa ľuďom dá, zrejme na základe ekonomiky sa dôvera v štát nezvýši. Budú to sociálne reformy, ochrana najslabších? No po poslednom dianí v Čistom dni pochybujem, že sa najslabší občania v tomto štáte cítia dostatočne ochránení. Bude to na základe medzinárodného renomé? Po tom, čo sme vyhnali všetkých obyvateľov Bratislavy z tohto mesta a v zásade nikto nevie, čím Slovensko vstúpilo do histórie usporiadaním tohto summitu, cítime sa silnejšou a väčšou bodkou na mape? Myslím si, že nie. Bude to vďaka otvorenej náruči a príslovečnej slovenskej pohostinnosti? No pri tom, ako sme schopní integrovať jednak vlastných občanov, ktorí nežijú v tak dobrom prostredí ako tí ostatní, alebo ako vytvárame priestor na integráciu ľudí, ktorí utekajú pred vojnou alebo z veľmi ťažkých životných prostriedkov a podmienok, to tiež nebude.
Povedzte mi, prosím, vážení zástupcovia vládnej koalície, čo robí táto vláda pre to, aby sa dôvera občanov v to, akým spôsobom ju spravujete, zvýšila?
A keď sa vrátime naspäť k rozprave o programovom vyhlásení vlády, keď sa vrátime k tomu, aby sme zadefinovali aj ešte raz z úst prezidenta potrebu návratu dôvery občanov v správu štátu ako jednu z priorít, na ktorých mala stáť táto vláda, tak toto je jedna vec, v ktorej vláda zlyhala, zlyháva a za ktorú Robert Fico nesie plnú politickú zodpovednosť.
Kauza Bašternák je dostatočná na to, aby Robert Fico skončil. Ale v širšom kontexte podmínovanie dôvery občanov tohto štátu v schopnosť vlády dobre ju spravovať, frustrácia, ktorú občania majú, lebo nevedia, akým spôsobom majú prispieť k zlepšeniu svojho vlastného života, je z môjho pohľadu ešte oveľa dôležitejší signál, na základe ktorého by mal každý, kto sedí v tejto poslaneckej snemovni, hlasovať za odvolanie Roberta Fica z pozície premiéra Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si len dovolím pána kolegu Poliačika poopraviť ohľadom tej priamo riadenej rozpočtovej organizácie. Ide, ak máme na mysli tú istú osobu, o Štátny pedagogický ústav. (Reakcia poslanca.) To je ináč ústav, ktorý je priamo zodpovedný za tvorbu dokumentov, s ktorými majú narábať pri každej zmene vzdelávacej v školstve. Tam sa vytvárajú dokumenty jednak všetkých školských reforiem i inovácie, pri ktorých v komunikácii s učiteľmi a riaditeľmi dochádzalo k tomu, že napriek vznešeným cieľom sa vždy nejak, vypálilo to inak a strácalo to svoj zmysel. Ono celkovo zmysel, aj to, prečo tu sedíme, je v tom, o čom si aj, pán kolega, naznačil, celková nálada našej spoločnosti, kde sa ukotvilo slovíčko "nedá sa". Za tie roky rokúce ľudia jednoducho prestávajú veriť, že niečo sa reálne dá meniť. Ako keby sa im to dostalo pod kožu, ako keby to mali v svojich hlavách naplno zakódované. A úlohou nás všetkých je, aby sme sa zamysleli, pretože tak frustrovaná populácia, neviem, neviem, aká potom bude naša spoločná budúcnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, veľmi správne si poukázal na to, čím táto vláda alebo vládna koalícia na svojom úplnom začiatku odôvodňovala svoj vznik. Prečo sa dovtedajší protivníci po dlhých a dlhých rokoch a desaťročiach pôsobenia v slovenskej politike, teda SMER a Slovenská národná strana na jednej strane a MOST a dnes už nebohá SIEŤ, nech odpočíva v pokoji, dali dokopy? No preto, aby sa postavili extrémizmu, aby zabránili ďalšiemu nárastu extrémizmu.
A ako to vyzerá? Aká je situácia dnes? Je situácia lepšia? Dostali by dnes extrémisti menej hlasov ako vo voľbách? Dostali by dnes extrémisti menej hlasov, ako keby sa konali predčasné voľby miesto toho, aby vznikla takáto vláda? Je dnes nálada v spoločnosti priaznivejšia? Sú ľudia menej frustrovaní? Je vyššia dôvera v to, že štát funguje, že štátne inštitúcie konajú tak, ako majú, že politici konajú vo verejnom záujme?
Odpoveď na žiadnu z týchto otázok nie je áno. Je to nie, nie, nie a ešte raz nie. A koho je to vina? Čia je to zodpovednosť? Darmo vy tu budete hovoriť o nejakých nekultúrnych prejavoch opozície alebo stupňovaní napätia alebo nenávistnej rétorike. Je to predovšetkým a hlavne zodpovednosť vládnej koalície a vlády. A nielen tak všeobecne, ale konkrétne, najmä v spôsobe, akým sa reaguje na korupčné kauzy, ako sa tvárime, že nič také neexistuje, a aké máme spôsoby a maniere.