9. schôdza

Ďakujem, ja už len doplním, chcel by som, teda jak som tu vyzvedával, tak obzvlášť otvoriť možno aj tú otázku tej, toho liberalizmu, ak to tak poviem, že máme tu naozaj liberálnych kolegov, a nemyslím tým len kolegov zo strany Sloboda a Solidarita, ale môžu byť aj v širšom spektre. A myslím si, že toto je oblasť, kde sa možno práve rozchádzame, pretože rodina je ako keby spájaná s takým tým konzervatívnym myslením, ale nemyslím si, že to tak nevyhnutne musí byť, a určite by som rád počul, keby vystúpili aj kolegovia s liberálnejším zmýšľaním - a my tu budeme riešiť ďalšie zákony - a na túto tému s nami diskutovali aj tak verejnejšie, pretože myslím si, že práve niekde tak na pozadí tá diskusia medzi liberálmi a konzervatívcami na túto tému prebieha, myslím si, že niekedy aj tak tendenčne, poviem to, a je to škoda. A práve my tu môžeme do toho vniesť naozaj také rôzne zdravé pohľady.
Takže to len pre kolegov, že budeme tu mať ešte ďalšie dva zákony, ktoré sa týkajú rodinných otázok, a myslím si, že sa to dá v tej rozprave s tým spojiť, takže budem rád, keď vystúpia aj liberálnejšie ladení ľudia k tejto téme, aby sme mohli počuť, ako sa oni na to pozerajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážene kolegyne a kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., ktorý predkladáme ako skupina poslankýň z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu doteraz vo výške 30 % zo sumy životného minima na svoje nezaopatrené deti alebo nezaopatrené neplnoleté deti. Rodič teda teraz plní svoju vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 27,13 eur. Vzhľadom na vývoj cien, rast životných nákladov a stagnáciu výšky životného minima považujeme zákonom ustanovenú vyživovaciu povinnosť za nepostačujúcu, a preto navrhujeme upraviť stanovenú sumu, t. j. zmeniť percentuálny podiel, ktorým sa zistí minimálna, ktorým sa zaistí minimálna vyživovacia povinnosť rodiča voči deťom. Vzhľadom teda na vyššie uvedené navrhujeme upraviť túto výšku vyživovacej povinnosti, a to tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery bude musieť byť povinný túto vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50% zo sumy životného minima, t. j. vo výške 45,21 eur mesačne. K zmene zákona nás viedol úmysel ochrániť najslabších skupín spoločnosti, a to deti, ktoré sú nezaopatrené, neplnoleté alebo sa pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc rodičov. Dívame sa na to aj pohľadom rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám. Naozaj častou praxou je najmä z dôvodu bezodkladného riešenia vo veci samej, že sa sudcovia nezaoberajú finančnou situáciou rodičov a stanovia povinnému až do rozhodnutia, riadneho rozhodnutia vo veci samej iba minimálnu vyživovaciu povinnosť, čo často vedie k rapídnemu zníženiu životného štandardu neúplnej rodiny.
Mám k tomu naozaj aj príklad priamo zo zariadenia núdzového bývania, v ktorom sú poskytované služby krízovej intervencie takýmto neúplným rodinám, resp. osamelým matkám s deťmi. Poviem vám, matka s dvoma deťmi: výživné na prvé dieťa presne minimum 27,13 eur, na druhé dieťa rovnako minimum 27,13 eur. Matka s troma deťmi: výživné na prvé dieťa 30 eur, na druhé 27,13 a tretie 27,13 eur. Matka s jedným dieťaťom: 30 eur výživné.
Takže áno, je to tak chudobou ohrozené sú teda naozaj najviac jednorodičovské rodiny, musím povedať, že zo štatistík rovnako sú najviac ohrozené chudobou aj rodiny viacdetné s deťmi viac ako tri. Tak ale teraz v tomto návrhu zákona hovoríme o neúplných jednorodičovských rodinách. Vychádza to dlhodobo zo štatistických údajov a potvrdzuje to aj tohtoročná správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2015. Najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska príjmovej chudoby sú deti od 0 do 7 rokov a mladí ľudia od 18 do 24 rokov a pri sledovaní typu domácností, ako som už povedala, sú v riziku vylúčenia a chudoby najviac osamelí rodičia s jedným dieťaťom.
Je jasné, že chudoba a ekonomická zraniteľnosť týchto neúplných rodín súvisí s výpadkom príjmu. V tomto prípade z dôvodu rozpadu rodín. V mnohých prípadoch dokonca takáto neúplná rodina nemá ani jeden príjem zo zamestnania, nakoľko príjem jednorodičovskej rodiny môže v istom čase tvoriť iba materská, materské alebo rodičovský príspevok a prídavky na deti. V týchto prípadoch je riziko sociálneho vylúčenia obrovské a ešte si k tomu predstavme, že pri tomto príjme môže byť výdavok na bývanie v týchto rodinách aj viac ako 40-50 % z celého príjmu.
Preto vás chcem ešte potom, budem rada niečo k tomu hovoriť, ale vzhľadom na vyššie uvedené vás chcem teraz, vážené poslankyne a poslanci, poprosiť, aby ste tento predstavený návrh zákona podporili.
Ďakujem.

23.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby som návrh zákona, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol výbor ústavnoprávny s tým, ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, moja kolegyňa poslankyňa Erika Jurinová by bola rada tiež veľmi vystúpiť k tejto téme, ale vzhľadom k rôznym novým skutočnostiam v prípade o údajnom zneužití maloletej v resocializačnom centre sa venuje aj týmto povinnostiam ako poslankyňa Národnej rady.
K tomu návrhu zákona by som ešte rada povedala toto. Mnohí sa nás pýtajú, či chceme zvyšovať iba dávky sociálne, prídavky, materské, rodičovské, či vidíme tuná cestu podporovať rodinu. Chcem k tomu povedať, že rodinná politika alebo pohľad na rodinu v našom hnutí je komplexný a prierezový. My naozaj v prvom rade vidíme, že rodinu treba podporovať systematicky ako funkčnú rodinu, aby sme ju, aby sme vôbec ju uchránili od toho, aby upadla do nejakej chudoby alebo rozvratu. Dobre to povedal môj kolega Vašečka, ktorý povedal, že ministerstvo, ktoré sa zaoberá rodinou, by sa malo začínať v názve práve s rodinou ako ministerstvo rodiny, práce a sociálnych vecí. Totižto keď budeme podporovať rodinu, ktorá bude mať prácu, tak budeme mať naozaj minimum výdavkov na sociálnu pomoc, sociálne služby, zdravotníctvo a vôbec verejné služby ako také.
Naozaj je našou, našou priam povinnosťou poslancov Národnej rady, aby všetkými možnými legislatívnymi návrhmi vždy pozerali na to, aký bude mať tento návrh dopad na rodinu. Takže nielen dávky, nielen zvyšovanie príspevkov od štátu, ktorý chce rodinu podporovať, pretože je preňho najvýhodnejšou inštitúciou, tak nielen dávky, ale, samozrejme, všetko, čo sa týka zamestnania, aby nám rodina neupadla do chudoby. To znamená uľahčovanie podnikania, vôbec celý podnikateľský sektor, aby mali drobní a malí živnostníci uľahčené podnikanie, samozrejme, zosúladenie rodiny a práce pre ženy, pre rodičov, ktoré sa starajú o deti, podpora bývania pre mladé rodiny a podobne.
V tejto chvíli navrhujeme zvyšovať výživné kvôli neúplným rodinám, teda teraz hovoríme o určitej patológii v rodinách, o krízovej životnej situácii, ktorá sa stáva, deje a môže naozaj do nej ktokoľvek upadnúť, aby sme nenechali jednorodičovské rodiny, z ktorých ja v drvivej väčšine poznám, že sú to osamelé matky s deťmi, aby sme ich nenechali ohroziť chudobou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pani poslankyni Verešovej za jej príspevok a nielen vystúpenie v rozprave, ale myslím tým príspevok, ktoré spolu s kolegyňami priniesli do tejto témy, ktorou sa dlhodobo zaoberajú a prinášajú aj legislatívnu iniciatívu.
Musím povedať úprimne, že sa hanbím veľakrát ako muž, keď počúvam o situáciách, v ktorých veľmi často najmä ženy zostávajú osamelé s deťmi, kde muž ujde od zodpovednosti, kde ak je nejaká situácia ťažká, zvlášť nejaké zdravotné postihnutie alebo nejaké problémy, muž sa vyvlečie zo zodpovednosti. Nie je to vždy tak, ale veľmi často to tak je. A je mi to veľmi ľúto, a preto musíme takéto veci riešiť a nesmieme na ne zabúdať, tak ako to povedal aj môj predrečník.
Naozaj politikou budúcnosti je rodinná politika. Je potrebné robiť prevenciu. Ak rodina bude chránená pred rozvratom a chudobou, tým menej budeme musieť riešiť to, čo nazvala pani poslankyňa Verešová patológiou a kritickými situáciami. Na druhej strane, samozrejme, nemôžeme byť nerealistickí idealisti a tváriť sa, že takéto veci nebudú. Vždy sú, a preto ich treba veľmi reálne riešiť, pretože práve takéto jednorodičovské domácnosti alebo ľudia v takýchto situáciách sú najviac ohrození chudobou, či už ide teda o matky, prípadne otcov a ich deti.
Takže ďakujem za tento príspevok.

Ďakujem veľmi pekne. Zvlášť si vážim a cením to, že sa ozvali moji kolegovia muži, pretože naozaj je to pravdou, že sa, keď hovoríme o jednorodičovských rodinách, tak v drvivej väčšine ide o matky s deťmi. Nielenže nemôžu ísť pracovať, ale oni, aj keď už možno nastal ten čas, že môžu odísť od malinkých maloletých detí, tak oni aj tak musia zvažovať, aké zamestnanie si nájdu. Pretože ak zostávajú samé na starostlivosť a výchovu, napríklad nemôžu pracovať v noci alebo cez víkend, takže výrazne sa im naozaj zníži ekonomický príjem do rodiny.
A práve preto si myslím, že v prvom rade sme ako rodičia povinní sa postarať o deti, otec aj matka, a preto verím, že určite ženy poslankyne, ale aj všetci muži budete hlasovať za tento zákon, ktorým sa zlepší situácia jednorodičovských rodín.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak, kolegovia, som tu opäť. Nebudem vás chcieť nejako trápiť, ale táto téma je naozaj taká srdcová záležitosť pre mňa aj z hľadiska toho, čo som hovoril v tom, v tej, v tom prvom vystúpení. A chcel by som o tom možno trošku rozšíriť ten obzor. Je toto prvé čítanie, takže nebudem hovoriť veľa o detailoch, lebo verím, že... Respektíve poviem to ináč, pri niektorých zákonoch opozície nemám tu nádej, že by prešli do druhého čítania. Aj vďaka tomu, v akom štádiu momentálne opozícia a koalícia je, ale pri tomto nejakým spôsobom tú nádej mám. A poviem vám aj prečo.
Keď kolegyňa Verešová vystúpila s týmto návrhom a kolega Vašečka na ňu reagoval, tak, myslím, že to bol kolega Vašečka alebo pán Budaj, nie som si istý, tak hovoril, že... (reakcia z pléna), áno, pán Budaj to bol, že vlastne toto neni len politická agenda. To nie je o tom, že by sme tu chceli nejaké politické myšlienky sem prinášať, ale je to naozaj, ja by som tento návrh zákona úplne s čistým svedomím podľa toho, ako, ako pôsobí na mňa, nazval taký tzv. empatický zákon. Alebo dokonca by som ho prirovnal k takému barometru záujmu. A záujmu o čo?
A tu je práve to veľmi dôležité, si povedať, že kto je predmetom tohto zákona. Pretože mnohokrát nás môže napadnúť, áno, rodiny, ktoré, v ktorých sa teda rodičia už nevedia zhodnúť a ich cesty sa rozchádzajú. To nevie garantovať nikto, že sa mu také niečo nestane, takže treba mať pred tým veľký rešpekt. Aj z tohto dôvodu si myslím, že to vôbec nie je marginálny zákon. Ale nie toto je ten skutočný dôvod, prečo si myslím, že to nie je marginálny zákon. Ale dôvod, prečo si myslím, že toto nie je marginálny zákon, lebo má najväčší vplyv na dieťa, práve na dieťa, ktoré, kde sa hovorí, že obeťou toho vzťahu alebo proste je odkázané, áno, však, samozrejme, je odkázané na svojich rodičov. A my presne, ako aj kolega Vašečka hovoril, je to veľmi subjektívne, pretože mnohokrát otec povie, no ale ja nezarobím na to, aby som mohol dať výživné. Matka zase na druhej strane hovorí, že ale ja potrebujem tie peniaze. Muž na to mnohokrát argumentuje, ale ty ich použiješ na niečo úplne iné a ja ešte aj tak musím deťom kupovať veci a podobne. Tých argumentov by bolo mnoho a myslím si, že to neni to kľúčové, podľa čoho by sme sa mali orientovať a byť arbitrom v týchto konfliktoch.
Ale naozaj tu kolegyňa Verešová povedala, že takým bazálnym cieľom je práve tá chudoba, ten rozmer chudoby, čo je veľmi dobré a dôležité, ale myslím si, že my opäť nemôžeme pozerať len tak minimalisticky, pretože my, deti sú naša budúcnosť, či chceme, alebo nechceme. A to, ako vyrastú, ovplyvní do veľkej miery, ako sa budú v dospelosti správať. A to, ako sa budú v dospelosti správať, už nás musí dosť zaujímať, pretože keď sa niektoré deti stanú dospelákmi a ich správanie je nezvládnuteľné, tak potom s tým musíme jednať. A je to záťaž pre štát.
A z hľadiska tohto, tej zodpovednosti opäť výhľadovo tento rozmer tu musíme mať a musíme nad ním uvažovať. A preto si myslím, že to najdôležitejšie, čo pri tomto zákone musíme mať na pamäti, opäť zopakujem, kto je predmetom tohto zákona. Je to otec, je to matka alebo je to dieťa? A myslím si, že je to práve dieťa, ktoré si nevybralo to, a povedzte mi úprimne, koľko detí môže za to, že sa ich rodičia rozídu. Žiadne. Aj keby sme povedali, že je to nespratník, ktorý sa proste nedá zvládnuť, a ako sa hovorí, koho gény má, sa hľadá koľkokrát pri takýchto, odľahčene hovorím, konfliktoch a dalo by sa to ešte aj ináč povedať. Ale v skutočnosti vieme, že dieťa, to nie je jeho problém. Ale kto v skutočnosti na to najviac dopláca? A teraz nemyslím len okamžite. Nielen okamžite tým, že nemôže sa stretávať tak často s matkou aj s otcom, alebo podobne, ale z dlhodobého hľadiska. A naozaj je to umenie a vyslovene chcem oceniť rodičov, ktorí aj napriek takémuto rozchodu veľmi zodpovedne, a myslím, že veľmi dobre vychovávajú deti, a je to, je to krása vidieť, čo človek všetko dokáže. A vôbec nechcem takýchto ľudí odsudzovať, práve naopak, lebo je to, je to omnoho náročnejšie, si myslím, vychovávať deti, keď sú rodičia rozídení. Ale v konečnom dôsledku to má najväčší dopad na dieťa.
A dieťa, my sme boli deti, a opäť to opakujem a chcem to dať ako naozaj takého chrobáka do hlavy, aby sme toto niekde mali na pozadí a rozmýšľali nad tým, že jedného dňa nám tie deti budú vládnuť. A bude tu za chvíľočku zákon o opatere nielen detí, ale aj starších. A nevieme, ako budeme v starobe na tom, nevieme, kto sa o nás bude starať. Ale tie deti možno budú rozhodovať práve o zákone, ktorý bude mať na nás konkrétny dopad. Je to veľmi odľahčené. Ale čo tým chcem povedať?
Naozaj chcem zdôrazniť, že pri týchto zákonoch a práve pri tomto zákone hovoríme opäť nie o instantnom riešení, hoci to bude mať okamžitý dopad, a myslím, že omnoho citeľnejší ako možno akékoľvek strategickejšie návrhy. Ale zároveň tu ideme práve si odmerať aj vlastnú empatiu voči tomu, ako nazeráme na deti, ako nazeráme na ľudí, ktorí sa v týchto situáciách ocitajú, a tých, ktorí sú najviac týmito situáciami dotknutí, a to sú deti.
Takže ja som chcel tento apel tu pred vás predniesť, aby ste práve cez optiku, cez túto optiku na to pozerali alebo zvážili, či vám stojí za to pozerať cez túto optiku na tento zákon, pretože ono sa veľmi ľahko súdi zo svojho pohľadu tá situácia. A myslím si, že práve tu je výzva na akéhokoľvek človeka, vedieť sa vžiť do role ľudí, ktorí sa v nich nachádzajú, a vedieť im prísť pomôcť na ich úroveň. A toto ten zákon robí. Toto je skúseností, roky skúseností aj kolegyne Verešovej, ktorá sa medzi týmito ľuďmi pohybuje a ktorá napriek tomu, že takú vlastnú skúsenosť nemá, tak tej skúsenosti rozumie, vie, koľko ľudí v takejto situácii sa nachádza, a vie aj vidieť ten dopad, aký tento zákon môže reálne mať na budúcnosť aj súčasnosť našej krajiny.
To je všetko, ďakujem za pozornosť.

35.
Ďakujem. Pán poslanec Heger aj v predchádzajúcom vystupovaní spomínal, že možno by bolo dobre, keby sa vyjadrili aj liberáli, a dal to do takej polohy, že konzervatívci - liberáli. Ja som síce členom poslaneckého klubu liberálnej SaS, ale zároveň som predsedom konzervatívnej OKS, takže za liberálov sa vyjadrovať nemôžem, ale povedzme že za liberálnych konzervatívcov, a som pripravený oba tieto návrhy podporiť. Aj ten predchádzajúci, ktorým sa zvyšuje odvodový bonus na dieťa, aj tento, ktorým sa zvyšuje minimálna výška vyživovacej povinnosti.
A, a môžem povedať, že ja toto nevidím ako žiadny dramatický rozpor medzi konzervatívcami a liberálmi. Neviem, ako socialisti, ale však oni sa vyjadria prinajmenšom v hlasovaní. Lebo ten prvý návrh zároveň znižuje daňové zaťaženie a necháva viac peňazí v rukách ľudí, nie štátu. Možno by bolo ešte lepšie, keby došlo k zásadnému zníženiu daňového a odvodového zaťaženia pre všetkých, ale aj toto vnímam ako krok správnym smerom.
A ten druhý návrh, o ktorom práve teraz rokujeme, zasa zvyšuje zodpovednosť rodičov za vlastné deti a je to zodpovednosť, ktorá je aj tak na minimálnej úrovni, ktorá je aj tak úplne smiešna v porovnaní s reálnymi potrebami detí, takže opäť, toto nie je ani liberálne, ani konzervatívne, toto je zodpovedné a praktické a nevidím žiadny dôvod nepodporiť to.

37.
Ďakujem, pán kolega, za to, čo ste povedali, pretože ste to presne vystihli, a myslím si, že naozaj áno, pri takýchto témach, keď sa bavíme, nejde o to, či je človek liberál alebo konzervatívec, ide o to, či je človek a či má úctu k vlastnému potomstvu.
Takže ďakujem a súhlasím.

39.
Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade chcem poďakovať kolegom, že sa ukľudnila atmosféra. Veľmi ťažko sa rodia dobré veci, ak, ak je napätie. Takže toto, toto prostredie mne osobne vyhovuje, aj keď viem, že niekedy treba aj zvýšiť hlas, aj buchnúť do stola a podobne, ale, ale asi ťažko by sa mi hovorilo o vyživovacej povinnosti, keby sme sa tu všetci naháňali.
Takže každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to je teda vo výške 30 %, ako hovorila moja kolegyňa, zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa. Dnes je to vo výške 27,13 eura. My navrhujeme na 45,21 eura. Prečo?
Máme pomerne dosť podnetov od žien, ktoré sa rozviedli, ale pokiaľ ešte súd nestanovil vlastne záverečnú sumu, koľko bude ten druhý rodič platiť, spravidla ten súd určí tú minimálnu hranicu a tých 27,13 euro spôsobuje pre tie ženy naozaj problémy, pretože spravidla odchádzajú z toho bývania preč, musia mať nejaký nájom a to si všetko treba zaplatiť. To znamená, že naozaj tie ženy živoria. Kolegyňa aj hovorila aj konkrétne sumy, s ktorými musia vyživovať deti, a vidíte to aj v tých médiách, že skutočne je to reálny život, a, a je to smutné, vyživiť vlastne dneska dieťa za 27,13 aj s rodinnými prídavkami, prípadne ak má ešte nejaký rodičovský príspevok.
Z pohľadu typu domácnosti chcem upozorniť na to, že podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky k minulému roku sa ocitli na hranici chudoby práve osamelí rodičia s najmenej jedným dieťaťom, a to 27..., 29,7 %. Najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska príjmovej chudoby sú deti do 18 rokov a to predstavuje 20 %. Naozaj ide o percentá, ktoré nie sú zanedbateľné, ak hovoríme o deťoch, ak hovoríme o človeku, ktorý ostáva so všetkými problémami sám a má pri sebe len tie dietky, čo im dať jesť, takže naozaj už je to aj tu, aj ten náš kapitalizmus (povedané so smiechom) priniesol aj to, že tí ľudia naozaj sa ocitajú na hranici chudoby alebo pod hranicou chudoby.
Účelom toho, že to chceme zvýšiť, je najmä ochrana tých najslabších skupín. To znamená, nezaopatrené deti, neplnoleté deti, deti, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc svojich rodičov. V prípade neúplných rodín sú mnohokrát odkázané na finančnú pomoc druhého rodiča, ktorý ju zabezpečuje prostredníctvom tzv. minimálneho výživného. Hlavným predpokladom určenia tejto vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. To znamená, že v tejto minimálnej sume sa filozoficky zarátava bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské pomôcky, preprava dieťaťa, poplatky na krúžky a iné, 27,13 eura.
Ja som, ja som si priniesla aj možno jeden taký podnet, ktorý som dostala, ja som ho čítala teda aj na, na našom sociálnom výbore, lebo som aj vravela pánovi štátnemu tajomníkovi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sme naozaj pozerali na tie, na tie príležitosti aj pre ženy, ktoré sa naozaj ocitnú s tými deťmi po rozvode, aby sme neriešili to, čo, čo nám neprináleží, prečo sa to stalo a tak ďalej, ale aby sme nejakým spôsobom tým, tým ženám pomohli.
Takže ten príbeh veľmi krátko. Všetko, všetko vám teda neprečítam, ale možno len preto, prečo to výživné a prečo ma to tiež tak akože odštartovalo niečo pre tie ženy urobiť. Pozrite sa, neprejde to, tak neprejde, ale ja budem mať čisté svedomie, že som niečo pre tých, pre tie ženy a pre tie deti urobila.
Sme... "Sme rozvedení rok. Deti boli prisúdené mne a môjmu exmanželovi následne každú párnu sobotu do nasledujúceho týždňa utorku. Takže ich má osem dní v mesiaci. Keď sú deti pri otcovi a stretnem sa s deťmi, tak mi nesmú pozdraviť ani ma postískať, lebo im to zakazuje. Ak to urobia, keď prídu domov, veľmi na nich kričí a vyhráža sa im, že ku mne viac neprídu. Napriek tomu chcú k nemu ísť, lebo ich berie na výlety, vozí na motorke, čo si ja nemôžem dovoliť, lebo mám malý príjem, zarábam 320 euro mesačne. Starší syn chodí do prvého ročníka. Po novom súdnom rozhodnutí si exmanžel nezabezpečil družinu a syn stál pred školou dve hodiny, lebo nevedel, kde má ísť. Až keď išla jeho pani učiteľka domov, tak mi volala, že stojí pred školou, celý sa trasie a nevie, čo má robiť. Hneď som mu zavolala, povedal mi, že on bol v piatok poobede pri riaditeľke a ona mala družinu vybaviť. Vôbec ju neoboznámil so situáciou, že sme rozvedení a deti sú prisúdené mne. Dopadlo to až tak, že bol privolaný právnik. Ja ho do družiny nedávam, lebo mi to finančne nevychádza, nemám na to peniaze."
Toto je jeden z príbehov a máme ich dosť veľa. Takže naozaj, chcem vás poprosiť, aby ste podporili ženy, ktoré sa ocitli naozaj v núdzi. Ja viem, že najlepšie je mať úplnú rodinu s ockom, mamou a deťmi, ale život nie je ideálny, neni ani čierny, ani biely, a keď sa už ocitnú tie ženy v tejto situácii, tak keď už aj nevieme, aké sú, ale majú tam tie deti. A pomôžme im. Ďakujem veľmi pekne.