10. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Eštok, chcem vám poďakovať za kultivovaný prejav. Po obsahovej stránke, samozrejme, nemôžem súhlasiť a poviem aj prečo. V minulosti sa odvolávali rôzni členovia vlády zo strany SMER alebo SNS, alebo MOST, odvolávali sa za kauzy typu rozkrádanie, tunelovanie a spreneverovanie majetku. To boli dosť závažné veci. Vy dnes odvolávate Igora Matoviča napríklad, ako ste spomínali, za to, že vám vyhadzujeme vaše stranícke kádre z úradov, ktoré tam bačovali dlhé roky. A čo čakáte, že ich tam necháme ďalšie dlhé roky? Ja osobne som všetkými desiatimi za, aby sme to vymenili. A vám hovorím a budem trvať na tom, aby sa v tom pokračovalo ďalej, pretože je žiaduce a nevyhnutné, aby sa tieto úrady vymenili, aby tam nastúpila generácia ľudí, ktorí nie sú poškvrnení nejakou minulosťou, aby dostali šancu mladí ľudia, a jednoducho tí, ktorí tam bačujú 10, 15, 20 rokov po tých úradoch, tak je najvyšší čas, aby sa porúčali, pretože mnohí, nie všetci, mnohí tam narobili viac škody ako úžitku.
Ďakujem.

S reakciou, pán poslanec Matúš Šutaj Eštok, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán Gyimesi, to by bolo úplne v poriadku, keby pán Matovič prepadol, opakoval ročník tak ako tí velikáni, ktorých ste k nemu prirovnali, ale on ukradol diplomovú prácu. On nič nezopakoval, žiadny ročník. On sprosto ukradol diplomovú prácu, priznal sa k tomu a niekoľkokrát o tom klamal, čiže toľko asi k tomu. A tá neskutočná stopa, ktorú on v politike na Slovensku zachová, no on ju už ju zachoval. Je prvý premiér, ktorý je prvým človekom, ktorý je zároveň podvodník, zlodej, plagiátor a klamár na čele vlády. Myslím si, že tá stopa bude ozaj ohromná.
Pán Pčolinský, prosím vás, vy ste minulé volebné obdobie odvolali pána Danka za čo? Za čo? Za personálne nominácie alebo za to, že ukradol diplomovú prácu, tak ako ukradol aj pán Matovič?! Prosím vás táto schizofrénia, ktorú tu máte celá vládna koalícia, že sa nehanbíte. Presne ste to vo vašej faktickej poznámke vystihli. Vodu, víno kážete..., vodu kážete, víno pijete. A tie štátne, tie, tie nominácie do štátnej služby, som veľmi rád, že toto priznávate, že ste začali politické čistky ako v 50. rokoch. Ja som rád, že to hovoríte na rovinu. Mali ste to povedať vašim voličom, ale ešte pred voľbami, lebo ste sľubovali niečo úplne iné. Keby ste im vtedy povedali, vážení voliči, dajte nám váš hlas a my urobíme politické čistky ako v 50. rokoch, dneska by sme boli ticho. Vy ste sľubovali odpolitizovanie štátnej služby a tí ľudia, ktorých tam dávate, ak to sú odborníci, tak spánombohom. Sami dobre viete, že tie kádre nemáte, a je to jedna banda amatérov.
Ďakujem pekne.

Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Denisa Saková, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, ja sa priznám, že venovať sa diplomovej práci Igora Matoviča pokladám momentálne už za zbytočné, a nie preto, že by to problém nebol, to určite nie, veď Slovensko asi prvýkrát v histórii má vo funkcii premiéra plagiátora a zlodeja cudzích myšlienok, ako sa on sám nazval, ale skôr preto, že jeho túžba po moci je taká obrovská a jeho elementárna slušnosť je taká nízka, že akýkoľvek argument na jeho sebareflexiu by asi nebol dostatočne silný. Veď si stačí spomenúť na jeho slová, ktoré adresoval Andrejovi Dankovi na jeho rigoróznu prácu, a stačí si to porovnať so slovami, ktoré adresoval na diplomovú prácu Borisa Kollára, Branislava Gröhlinga a ktoré adresoval o sebe samom. A to na rozdiel od Andreja Danka opisoval z dvoch predlôh, pričom Andrej Danko opisoval z piatich.
Igor Matovič v podstate nikdy nevidel nijaký problém alebo nejaké brvno vo svojom oku, ale z triesok z očí iných ľudí skutočne vedel spraviť tlačovky a súkal ich ako z rukáva a pod hlavičkou boja proti všetkému a všetkým sa chytil v podstate do vlastnej pasce a myslím si, že jeho súčasný prerod troška tak privádza Slovensko do schizofrénie, a obávam sa, že kam táto spoločnosť pod jeho vedením vôbec dospeje.
Nie, nie som hodnotiteľkou diplomových prác ani jeho diplomovej práce a chcela som v mojom príhovore povedať niečo úplne iné. Ľudia si v demokratických voľbách zvolili človeka, do ktorého vkladali nádej, áno, je to pochopiteľné z viacerých dôvodov. Opotrebovanosť a niektoré problémy bývalých vlád boli živnou pôdou pre tohto obroditeľa, pre tohto spasiteľa morálky, čistoty, spravodlivosti a charakteru. No musím sa priznať, že po pár mesiacoch jeho vládnutia nepociťujem z ľudí a z víťazstva eufóriu. Skôr pociťujem beznádej a sklamanie. A pod pozlátkom tohto bojovníka proti zlu sa nám zrazu objavujú kontúry nekompetentného a krvilačného muža po moci, a nie šaša, ale skôr diktátora. Veď ako sa dá chápať jeho dvojaký meter? Ako sa inak dá chápať, že vyštval policajného prezidenta z jeho funkcie? Ako sa dá chápať účelová zmena zákona o voľbe generálneho prokurátora? Ako sa inak dá chápať menovanie nových prednostov okresných úradov len tak z ľudí, ktorí okolo idú v meste? Ako sa inak dá chápať nedostatočná pomoc živoriacim podnikateľom zápasiacim o prežitie a ako sa inak dá chápať takmer nulová pomoc rodinám, ktoré žijú v sociálnej neistote?
Priložme si ruku na srdce. Sústredená moc v rukách Igora Matoviča začína byť nebezpečnou pre nás všetkých. Občan sleduje jeho nekonečné tlačovky a s veľkou apatiou sa k nim aj vyjadruje. A miera jeho farizejstva niekedy otvára obyčajným ľuďom nožík vo vrecku. Áno, jeho diplomová práca skutočne asi neni ten najväčší problém. Najväčší problém je jeho chuť po absolútnej moci. A ja sa obávam a dúfam, že nenastane situácia ako v Nemecku v roku 1938. (Smiech v sále.)
Na záver by som pánovi premiérovi odkázala len toľko. Dôsledky vášho plagiátorstva a klamstiev si pose..., pos..., so sebou ponesiete celý život. Ja osobne vám som to schopná aj prepáčiť, ale možno by som mala jednu podmienku. Skúste sa ospravedlniť Andrejovi Dankovi. A nie preto, že by bol menší plagiátor ako vy, ale preto, že si to elementárna slušnosť zaslúži, lebo ste na jednej lodi. Skutočne doprajte tomuto národu aspoň trocha nádeje v slušnosť, veď je to tou poslednou útechou v tom nešťastí, ktoré sa tu momentálne na Slovensku šíri.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, na vyše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Ďalšou prihlásenou do písom..., písomne do rozpravy je pani poslankyňa Ľubica Laššáková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka kultúry dnes večer pred niekoľkými hodinami povylievala kýble špiny na ministerstvo kultúry pod mojím vedením. Ja pevne verím, že ak si ešte raz zo záznamu vypočuje, čo narozprávala, zistí, že konala v afekte a nepripravená a hlavne ani slovom nereagovala na to, čo je zmyslom dnešnej mimoriadnej schôdze. Takže dovoľte, ja sa budem venovať téme.
Naozaj nebýva zvykom odvolávať premiéra po štyroch mesiacoch pôsobenia na čele vlády, hlavne keď sme čelili pandémii a spoločnosť a vláda mali čo robiť, aby sa s tým vyrovnali. Dnes však na Slovensku vznikla mimoriadna situácia, ktorú nemožno nazvať inak ako zásadný rozpor medzi kultúrnosťou politiky a jej nekultúrnosťou. Rozpor medzi klamstvom a popieraním pravdy, medzi čistou zlodejčinou a jej radikálnou snahou legitimizovať ju v očiach verejnosti. Som zlodej, no a čo, pýta sa predseda vlády vo svojich statusoch a bohorovne sa tvári, že vlastne o nič nejde. Tvári sa, že je to dovolené v mene nastolenia akéhosi vyššieho princípu spravodlivosti, ktorá vedie k nastoleniu večného dobra. Vieme však, že nastolenie spravodlivosti cez nespravodlivosť či klamstvo je opäť len klamstvom. A každého to v konečnom dôsledku dobehne, čoho sme nakoniec dnes svedkami. Máme tu koalíciu plagiátorov bohorovných vo svojej moci a slabých vo svojej lži voči verejnosti a voličom, ktorým niečo sľubovali.
Dovoľte mi použiť vyjadrenia pani ministerky Milanovej, ktoré prezentovala v čase odvolávania predsedu Národnej rady Andreja Danka pre jeho plagiátorstvo. Vo svojom plamennom - v tom čase opozičnom - príhovore na tomto mieste rečnila o tom, akým je predseda Národnej rady negatívnym príkladom pre našich mladých študentov. Hovorila o tom, že legitimizuje klamstvo a rodičia od svojich dedí čelia otázke, keď môže on, teda Danko prečo nemôžeme my.
Dnes sa pýtam pani ministerky, kde je váš plamenný hlas, kde je vaše rozhorčenie nad nekultúrnosťou plagiátorstva a jeho negatívnych dopadov na vedomie mladých ľudí. O tomto ste, pani ministerka, mlčali. Chápem, týka sa to predsa vášho predsedu strany a vášho premiéra. Vo vašom hnutí sa pravda prestala nosiť, je zbytočnou príťažou a radšej sa treba sústrediť na udržanie moci ako na hovorenie pravdy vlastným voličom. Predsa len, pani ministerka, zaujímalo by ma jedno stále platia vaše slová o plagiátorstve ako o zle, stále platia slová o zlom výchovnom momente pre študentov? Ja vás vyzývam, aby ste odpovedali, nie mne, aby ste odpovedali svojim voličom, čo sa stalo s vašim presvedčením a vašimi zásadami. Vtedy ste zakončili svoj prejav slovami, že Danka neodvoláme pretože nám záleží na udržaní koalície. Naozaj dnes vaša odvaha siaha iba po dvere vašej ministerskej kancelárie? Mlčali ste a mlčíte, pretože sa snažíte zabudnúť aj na svoje výroky o Rómoch a ich nevyberaných chúťkach, predsa len k image ministerky kultúry sa takáto nekultúrnosť nehodí a tvárime sa, že sa nikdy nič také nestalo a nikdy nič také ani nebolo. Aj toto je dôkaz vašej dvojitej morálky, ktorú dnes voličom servírujete v priamom prenose. Vaše mlčanie nie je len znakom vašich postojov z krátkej minulosti vášho pôsobenia, ale je základným znakom, ktorý sprevádza aj dnes činnosť ministerstva. Ministerstvo kultúry totiž prestalo žiť, stíchlo, nepomáha, nepracuje. Našli ste naozaj, ako som už spomínala, na stole peniaze, ktoré mohli pomôcť vašim vlastným organizáciám a ľuďom, ktorí v nich pracujú. Našli ste nielen peniaze, ale aj rozpracované projekty, ktoré smerujú k obnove kultúrnych pamiatok. A výsledok, jedno veľké ticho.
Počúvam len, musíme zriadiť komisiu, musíme urobiť audit, musíme sa poradiť, prehodnotiť a uvidíme. Nahádžem špinu na Laššákovú, odvediem pozornosť od seba. Každý deň senzačné internetové PR, to vám veľmi dobre ide, virtuálna realita na výbornú, ľudia však žijú svoj každodenný reálny život. Zlyhali ste pri pomoci ľuďom v kultúre, pretože fakty hovoria, že celková sociálna a ekonomická pomoc je jedna z najslabších, najpomalších a najkomplikovanejších. Zlyhávate v tom základnom a to je viac ako smutné.
Naposledy ste prišli s konceptom reštartu kultúry a predložili ste materiál revízie výdavkov na kultúru a v čase, keď ľudia potrebujú každodennú pomoc od štátu, a teda aj od vášho ministerstva, hovoríte o ušetrení viac ako 19 mil. eur. Sami hovoríte, že ide o proces dlhodobý a tie peniaze sa budú hľadať len postupne. Takže dnešná pomoc nulová.
Poviem úprimne to, čo viac-menej povedal aj jeden zo známych hercov Slovenského národného divadla, a ako iste viete tak väčšina z nich ma vôbec nemilovala, ale napriek tomu sklamanie tento pán na margo vašej práce povedal niečo v zmysle: „Keď nás potrebovali, tak nás oslovovali, keď my potrebujeme pomoc, nechávajú nás tak.“
Kultúra totiž nie je firma, v ktorej optimalizujete náklady, je to živý organizmus, ktorý len veľmi ťažko vopcháte do excelovských tabuliek. Ak sa o to pokúsite, kultúru zadusíte. Mrzí ma, že dnes napríklad uvažujete o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov. To, že vaša vláda trestá dôchodcov, sme už niekoľkokrát povedali, to, že si ste si z nich urobili nepriateľa č. 1, vidia dnes už naozaj všetci, nechápem ale prečo. Po tom, čo ste im zobrali 13. dôchodok, verím, že im opäť nezriadite a nezvýšite koncesionárske poplatky, pretože mám pocit, že práve o tomto reálne uvažujete. Je to neprípustné a očakávam, že sa ako ministerka postavíte proti tomu a nebudete mlčať tak, ako to robíte v prípade kauzy vášho predsedu strany.
Rovnako ma mrzí, že siahate na Maticu slovenskú, je to duchovný zdroj života Slovákov a vy pokojne sledujete, aký nekultúrny dialóg sa o nej vedie. Hovoríte o inklinácii k histórii a na druhej strane k matici pristupujete tak, akoby mala byť zlikvidovaná.
Pri predkladaní programového vyhlásenia vlády ste hovorili, že kultúra je síce na jeho konci, ale vy urobíte všetko preto, aby to bolo opačne. Odvtedy sa ale nič nezmenilo, nekonáte a mlčíte. Žijete svoj vlastný virtuálny svet na Facebooku, ale to pre politický život nestačí. Mlčíte pri morálnych prešľapoch vládnej koalície, to je strašne málo. Prichádza čas, aby oproti vášmu tichu na Slovensku zaznel hlas.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vedenie..., vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Marian Kotleba.

Ja len chcem podotknúť, že opäť a zas tu nesedí pán premiér Matovič, tak ak je tu, mohol by prísť, aby sme predišli ďalšiemu naťahovaniu schôdze.

Pani poslankyňa zrejme nechce reagovať.
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ján Richter, nech sa páči, máte slovo.