16. schôdza

Pán poslanec Benčík.

Pán Blaha, na úvod chcem povedať, že nechcem byť osobný a vážim si každého demokraticky orientovaného politika – či už pravicovo, alebo ľavicovo orientovaného – a ľavicové názory považujem za plne legitímne a hodné rešpektu. Čo nepovažujem za hodné rešpektu, je demagógia, lacný populizmus či očividné klamstvá.. Vy ste tu v priebehu dvoch dní vyplakali za tri vedrá krokodílích sĺz nad údajným okradnutím úbohých dôchodcov. Preto si dovolím podotknúť, že aj ja som dôchodca a pred nástupom do parlamentu som už bol desať rokov v dôchodku. Keďže moje finančné zabezpečenie je od marca – rovnako ako podstatne dlhšie trvajúce vaše finančné zabezpečenie – na podstatne inej úrovni, nebudem argumentovať sebou, ale v mene trebárs mojej manželky a mnohých iných dôchodcov vám chcem povedať: Nehovorte za nás! Zbaľte si svojho Marxa, Lenina, Guevaru, Fidela, Cháveza aj Madura, zobrané statusíky, krokodílie slzy, kladivá aj kosáky, aj päťcípu červenú hviezdu a vete al infierno, companero Blaha.

Pán poslanec Urban.

Ja by som sa prihovoril ako taký nestranný pozorovateľ, lebo si pripadám ako z iného sveta. Dvanásť rokov tu vládol SMER a týždeň pred voľbami schválil 13. dôchodky aj vďaka SME RODINA. To, ako žijú dôchodcovia, za to sú zodpovedné aj predchádzajúce vlády, ale i terajšia vláda. Stratili sme, myslím, že úplne kontakt s realitou, stratili sme kontakt s chudobnými ľuďmi, úplne sme na nich zabudli.
Ja vám poviem príbeh, to bolo za vlády SMER-u teda. Pár rokov dozadu ku mne prišla pacientka, ktorá schudla viacej kilo, asi 10 – 15. Urobil som jej všetky vyšetrenia a po nejakých mesiacoch sa mi hanbila priznať, že schudla preto, že nemá čo jesť. Viete, aj takí sú, takí sú dôchodcovia. Keď zaplatia nájom, lieky a podobne, tí ľudia naozaj niekedy žijú od dôchodku k dôchodku a sú naozaj chudobní.
To, že sa nájdu peniaze na stíhačky, na opozíciu v Bielorusku, na mimovládky, to sa vždycky našli, na zbrojenie, na to sa nájdu aj pri predchádzajúcej vláde, aj pri terajšej. My zabúdame naozaj na tých najúbohejších, na chudobných a ľudí, čo žijú z minimálnej mzdy. Ja si však myslím, že dávam tomuto parlamentu možno dva týždne a po testovacom fiasku, rozšírení COVID-u, milión ľudí v karanténe, kolaps zdravotníctva, potom budeme riešiť úplne iné otázky.
Ďakujem.

Pán poslanec Linhart.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Blaha, opakovane vám poviem, že ja sa vyhýbam osobným útokom, pretože ja to nepovažujem, ja som nemal z toho včerajška vôbec nejaký dobrý pocit, čo sme tu sedeli a útočili sa, jedna strana, druhá strana. To je úplne jedno, jednoducho osobné útoky, myslím si, že do parlamentu nepatria. Ale pôjdem k veci. Boli sme tu zvolení, boli sme tu zvolení zato, aby sme slúžili ľudu, a nie útočili na seba a si tu hladkali egá.
Povedali ste, že seniori sú tá najdôležitejšia súčasť spoločnosti. Tak mi, prosím, vysvetlite, prečo moja vlastná mama musela za vašej vlády emigrovať skoro vo veku 70 rokov do zahraničia, pretože nedokázala vyžiť z 210 eur, ktoré jej bolo za vašej vlády pridelené, mesačne. A poviem vám aj iný prípad, iná pani, ktorá sa vrátila zo zahraničia, kde bola takisto z ekonomických dôvodov ako dôchodca nútená ujsť za vašej vlády, ako diabetik prvého stupňa dostávala 14 eur mesačne, keď si otvorila živnosť, pričom, myslím, že odvody platila okolo 280 mesačne, mala zaplatiť, preto to zabalila a takisto ušla. Takže hovoríte tu, že seniori sú tá najdôležitejšia súčasť spoločnosti. Zabudli ste síce na mladých ľudí, ja som tiež pol života prežil v zahraničí, ale budiš, ale áno, mali by, mali by si užívať dôchodok, mali by byť v pohode, mali by byť ekonomicky v pohode. Áno, ale prečo ste to neurobili za tých desať rokov? Čo sa vtedy stalo za to obdobie, prečo ľudia v sedemdesiatke museli utekať preč do zahraničia? Vyžili by ste zo 14 eur mesačne, pán Blaha? Štrnásť eur mesačne, diabetik prvého stupňa. Hanbite sa!

Pani poslankyňa Hudecová.

Pán poslanec Blaha, na úvod svojho výstupu ste povedali, že niektoré veci sa nedajú vysvetliť. A preto sa pýtam, ako chcete vysvetliť, že pred 12 rokmi ste sľúbili 13. dôchodky tým starým materiam a starým otcom, ktorých ste spomínali vo svojom výstupe. Pretože za tých 12 rokov nedostali 13. dôchodky, ale dostali vianočné príspevky. A pritom ste tvorili súčasť vlády, mali ste na to politickú silu, mali ste, ako tvrdíte, štát v dobrej, v dobrom finančnom stave, mali ste ministra sociálnych vecí a práce, mali ste ministra financií. Tak kde sa stala chyba? Preto v tejto; prečo v tej vašej politike nič neznamenali staré matere a starí otcovia, ktorí tento podľa; tento štát vybudovali? Prečo ste im tie 13. dôchodky za tých 12 rokov nedali? Na čo ste teda čakali? Na lepšiu chvíľu a tá nastala pred voľbami v roku 2020? Teda ako myslíte na ľudí? Alebo myslíte na percentá?
Ďakujem.

Pán poslanec Habánik.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Trinásty dôchodok nie je len ekonomická alebo finančná téma. V prvom rade je to sociálna téma. Trinásty dôchodok je ale najmä v súčasnosti o rešpekte k platnému zákonu, o úcte k našim seniorom a o vôli a ochote alokované zdroje vyplatiť. Nie je to finančný problém. Myslím, že to tu v tejto debate už bolo preukázané niekoľkokrát, preto prosím, vráťme sa z tejto cesty naspäť a dodržujme platné zákony.
Ďakujem.