16. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, týmto návrhom zákona reagujeme na aplikačné problémy, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní niektorých všeobecne záväzných právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky.
Návrhom zákona meníme viacero právnych noriem v pôsobnosti ministerstva kultúry a jeho cieľom je dočasne predĺžiť opatrenia prijaté zákonom č. 129/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva kultúry v súvislosti s ochorením COVID-19, ako aj upraviť nové opatrenia, ktoré zmiernia negatívne dôsledky pandémie na oblasť kultúry.
Tu by som len chcela možno veľmi v krátkosti povedať, že my sme na jar predkladali, my sme si to nazvali pracovne, covidovú novelu, ktorá chránila organizátorov verejných podujatí, predlžovali sme platnosť vstupeniek, dávali sme možnosť ich výmeny za vouchere, to znamená všetky tie termíny, ktoré boli stanovené v tej jednotke, sa ešte vzhľadom na situáciu súvisiacu s pandémiou predlžujú, plus sa zdobrovoľňujú príspevky dvojpercentné do umeleckých fondov po celý nasledujúci rok.
A ešte čo sme, čo sme naozaj z tej praxe považovali za nutné urobiť, je ako keby vypnúť isté obmedzenia, ktoré nám, nechcem povedať, že skomplikovali napríklad situáciu, keď sme vyhlasovali výzvy cez Fond na podporu umenia, ale naozaj tým, že ľudia sa častokrát už ocitli vo veľmi zlej situácii, možno im vznikli nejaké nedoplatky a podobné veci, tak tu všetky také tie administratívno-technicko-sociálne problematiky sme sa snažili čo najviac zosekať, tak aby tie fondy boli ešte pružnejšie v reakcii na situáciu spojenú s pandémiou, aby mohli poskytovať napríklad aj prevádzkové náklady. To znamená, že doteraz mohli poskytovať pomoc iba, keď divadlá hrali, na jednotlivé predstavenia, teraz budú môcť po novom poskytnúť aj pomoc iba čisto na prevádzkové náklady a Audiovizuálny fond bude oprávnený poskytovať podporu aj jednotlivcom, ako napríklad kameramanom, doteraz to taktiež nebolo možné. Plus pripravujeme pôdu pre vytvorenie nového registra, ktorý bude zahŕňať čo najväčší počet ľudí pôsobiacich v kultúrno-kreatívnom priemysle.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 303 z 19. októbra 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona (tlač 313) na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 18. schôdzi dňa 20. októbra 2020. Uznesením č. 65 z 20. októbra 2020 odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona schváliť.
Vážený pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národnej rade bola doručená žiadosť predsedu Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade dvoch kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to dve osoby iné ako sudca.
Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby predložili príslušné návrhy kandidátov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady v určenom termíne a následne po predĺžení tohto termínu oprávnené subjekty predložili dva návrhy iných osôb ako sudca.
Ústavnoprávny výbor na 38. schôdzi 20. októbra 2020 návrhy prerokoval a konštatoval, že navrhnutí kandidáti Jitka Hasíková a Anton Slamka spĺňajú podmienky ustanovené v zákone o sudcoch. Ústavnoprávny výbor zároveň odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady č. 498 zo 17. júna 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, vážení hostia, nikdy som si nemyslela, že raz budem v rozprave prednášať o kultúre, ale aktuálna situácia a z nej plynúce nezrovnalosti z nedostatku vedomostí mi nedávajú na výber. Že niečo nie je v poriadku, že väčšina obyvateľstva tejto krajiny ani len netuší, čo je to kultúra a kreatívny priemysel, som pochopila až v momente, keď sa ma jeden z kolegov spýtal, že ak teda kreatívny priemysel zarába, prečo si umelci pýtajú peniaze na koncerty a divadlá od samosprávy. Pri vysvetľovaní budem používať aj citáty zo stránky ministerstva kultúry, to sú tie webové stránky, na ktoré väčšina ľudí, ktorí počúvajú túto rozpravu, doteraz ešte ani nezabŕdla.
V súčasnosti sa kreativita stáva hnacou silou ekonomík. Význam kreatívnych odvetví v súčasnosti narastá. Kreatívny priemysel označuje tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho tvorivého vkladu či umeleckého nadania. Ide o sektor postavený na zhodnocovaní duševného vlastníctva, do ktorého možno zaradiť oblasti tvorivej činnosti ako architektúra, dizajn, film, hudba, ale aj tvorba počítačových hier či reklama.
Definičný rámec používaný Európskou komisiou je uvedený v štúdii Ekonomika kultúry z roku 2006, pričom podľa tejto definície sa celá oblasť delí na kultúrny sektor a kreatívny sektor.
Do kultúrneho sektoru patria oblasť tradičného umenia (to je výtvarné a divadelné umenie a kultúrne dedičstvo) a oblasť kultúrneho priemyslu (to je film, audiovízia, televízne a rozhlasové vysielanie, počítačové hry, hudba, vydavateľská činnosť). Do kreatívneho sektora patria kreatívny priemysel (a to je dizajn, architektúra a reklama) a príbuzné oblasti (napr. vývoj softvéru). Áno, kolegovia, aj vývoj softvéru patrí do kultúry.
Ak teda hovoríme o kultúre a kreatívnom priemysle, hovoríme o filmoch, ktoré pozeráte, o šatách, ktoré nosíte, o voňavkách, ktoré kupujete manželkám a priateľkám, o autách, v ktorých jazdíte, o domoch, v ktorých bývate, aj o nintende, na ktorom sa tak rady hrajú vaše deti.
Hovoríme aj o všetkých tých nezmyselných a nefungujúcich softvéroch takmer na každom ministerstve, o pesničkách, na ktoré tancujete na súkromných i straníckych žúroch, aj o reklame na Clavin, ktorý vám tak úspešne pomôže s erekciou a bez ktorej by ste nechodili ani na futbal, lebo bez reklamy by to žiaden klub neprežil.
To sú aj noviny, ktoré čítate, správy, ktoré pozeráte v televízore či Braňo Závodský naživo, kam niektorí radi a iní tak neradi chodíte, ale viete, že to všetko potrebujete, aby ste tu o štyri roky znova sedeli, buď tu, či na ministerstvách. Sú také aj onaké, viac či menej mienkotvorné médiá, ktoré tak rady nakupujú finančné skupiny, aby vás držali pod krkom, keď bude treba priškrtiť.
Kultúra a kreatívny priemysel sú aj šlabikáre, z ktorých sa vaše deti učia abecedu, ale aj knihy o Slovensku či vašich mestách a obciach, ktoré rak radi dávate svojim hosťom. Oficiálnym i neoficiálnym.
Lenže kultúra a priemysel, to sú najmä ľudia a firmy. A nielen tí, ktorých poznáte zo Smotánky, Nového času či Plusky. Sú to stovky stavačov scén, kresličov, ľudových rezbárov, zvukových technikov, strihačov, choreografov, animátorov, premietačov v kinách, programátorov, viazačov kníh, galeristov, vlásenkárok, šepkárok, asistentov produkcie, šoférov, odhadom takých 500 profesií. To je aj Radošinske naivné divadlo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, ale aj vás asi upozorním, že zrejme rozprávate už priamo k tomu vládnemu návrhu zákona, ktorým skrátime...

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Ja ho, ja to podporím tým.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Áno, ale teraz rokujeme o skrátení legislatívneho konania o, nie o tom vládnom návrhu.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Áno, ja chcem povedať, prečo to, prečo, prečo je dôležité, aby to...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pokračujte teda.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
... to je aj Radošinske naivné divadlo, hudobný klub Blue Note, Q 99, eventové agentúry, reklamné a PR agentúry. Teda ďalšie stovky zamestnancov odvádzajúcich svoje dane a odvody. Navyše o dve percentá viac, ako odvádzajú všetci ostatní, lebo ľudia z kultúry až doteraz odvádzali aj dve percentá povinné navyše do štátnych fondov.
Kultúrny a kreatívny priemysel je charakteristický tým, že vytvára pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť do zahraničia, pretože sa viažu na špecifické, kultúrne a historické zručnosti a sú späté s územím a tradíciami, ktoré ich určujú. Významná je tiež skutočnosť, že kultúrny a kreatívny priemysel prispieva viac ako akékoľvek iné odvetvie k zamestnanosti mladých ľudí a žien. Kultúrny a kreatívny priemysel takisto preukázal po kríze v roku 2008 väčšiu odolnosť v porovnaní s ostatnými odvetviami, čo potvrdila aj jeho schopnosť naštartovať pozitívne zmeny v iných hospodárskych odvetviach, napríklad v cestovnom ruchu, maloobchode a digitálnych technológiách.
Kreatívny priemysel sa čoraz viac stáva aj súčasťou dokumentov a politík Európskej únie. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu poskytuje kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii päť miliónov pracovných miest a predstavuje 2,6 % jej HDP.
Poďme ale domov. Kultúrny a kreatívny priemysel na Slovensku generuje do štátneho rozpočtu 1,7 % HDP, čo je reálne ročný rozpočet ministerstva obrany Slovenskej republiky. V tomto priemyselnom odvetví je aktuálne zamestnaných okolo 200-tisíc ľudí. Značná časť tohto priemyslu už od marca neprodukuje skoro nič a rovnaké skoro nič nateká do štátneho rozpočtu. Koronakríza zasiahla odvetvie najviac zo všetkých. Väčšina z ľudí pracujúcich v kultúrnom priemysle už stojí sedem mesiacov. Prví zatvorení, poslední otvorení. Taký je ich osud. Osud ľudí, ktorí majú deti, starých rodičov, ťažko choré manželky, hypotéky, pôžičky, musia platiť nájomné, elektriku, plyn i odvody. A ja sa pýtam z čoho.
Mnohí občania – a, áno, aj niektorí z vás – ich posielajú vykladať tovar do Lidla či k pásu. A možno by mali, lebo mnohí určite zarobia viac ako v kultúre. Veď kto by veril, že taký herec niekde v Spišskej Novej Vsi má na výplatu 680 eur čistého? Lenže nezdá sa vám, že štátnej kase by viac pomohli, keby sa vrátili k svojej práci? Keď ich teraz nepodržíme, nielenže tu budeme mať plno ľudí na pracákoch, ale bude veľmi ťažké a hlavne zdĺhavé toto priemyselné odvetvie znovu naštartovať a dostať do predpandemickej kondície. A tie peniaze nám budú chýbať viac, ako si myslíte.
Vráťme sa k číslam. Kultúrny a kreatívny priemysel patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia vo svete. O jeho významnom podieli na svetovom hospodárstve informovala 5. decembra 2015 Parížska konferencia, kde bol prezentovaný historicky prvý prieskum mapujúci dopad kultúrneho a kreatívneho priemyslu na svetové hospodárstvo. Konferenciu usporiadala Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov, čo je najväčšia sieť autorských spoločností, respektíve organizácií kolektívnej správy práv a ktorá združuje 230 členských organizácií zo 120 krajín a zastupuje štyri milióny tvorcov z celého sveta a zo všetkých umeleckých odvetví. Hudba, audiovizuálne umenie, divadlo, literatúra, výtvarné umenie. Kultúrny a kreatívny priemysel s tržbami vo výške 2 bil. 250 mld. amerických dolárov tvorí 3 % svetového HDP, vďaka čomu patrí s počtom 29,5 mil. vytvorených pracovných miest medzi najvýznamnejších svetových zamestnávateľov. Je to jedno percento aktívnej populácie sveta.
Komplexná štúdia spoločnosti éra kultúry analyzuje až 11 odvetví. Ak si vezmeme kultúrny a kreatívny priemysel naprieč Európou, Severnou Amerikou, Latinskou Amerikou, Áziou a Tichomorím, Afrikou a Stredným východom, v každom svetovom regióne má kultúrny a kreatívny priemysel svoju silu a vplyv.
Ja si vezmem do hľadáčika len Európu. Pre postavenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu je to postačujúce. V Európe predstavuje tento priemysel 32 % celosvetových tržieb z kultúrno-kreatívneho priemyslu. Tvorí 26 % pracovných miest v kultúrnej ekonomike. Základom je silná verejná podpora, vysoko vzdelaná populácia a veľká koncentrácia tvorcov. Podľa štúdie z roku 2017 kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii s obratom 535,9 mld. eur a so 7 mil. pracovných miest je porovnateľný so segmentom reštaurácií a pohostinstiev. Generuje 2,5-krát vyššiu zamestnanosť ako automobilový priemysel, vytvára vyšší počet pracovných miest než sektor spracovania kovov a oceliarstva, chemický priemysel či sektor telekomunikácií. Toto sú fakty, ktoré vo svojej práci Kreativita v kontexte znalostnej spoločnosti uvádza autorka Mária Kačírková z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Vážení kolegovia, my sa tu naozaj nebavíme o fazuľkách. Bavíme sa o celosvetovo najdynamickejšie sa rozvíjajúcom priemysle, ktorý sme kvôli epidémii korony zastavili a ktorý potrebujeme opäť rozhýbať. Budem rada, ak si tento fakt osvojí nielen celá vláda, celý parlament, ale všetci obyvatelia Slovenska, ktorí až dosiaľ mali umelcov a kreatívcov za šašov a darmožráčov. Myslím, že sme ako celok mentálne pokročili tak dopredu, aby sme si definitívne uvedomili, aké miesto tomuto silnému priemyslu reálne prislúcha. Zatiaľ za Európou pokrivkávame, ale verím, že do konca volebného obdobia spravíme obrovský krok vpred. Ale teraz, teraz potrebujeme kultúre a kreatíve pomôcť. Aby ľudia z tohto segmentu potom mohli pomôcť tejto krajine. Tak ja vás veľmi zdvorilo prosím o to, aby ste za oba zákony zahlasovali.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, so všetkým, čo povedala pani Monika Kozelová, súhlasím. So všetkým.
Ale v prvom rade sme v skrátenom konaní a ja sa budem pýtať, samozrejme, pani ministerka, v tom ďalšom kole, lebo priznám sa, mám s tým istý problém. Lebo na jednej strane, samozrejme, všetci chceme pomôcť kreatívnemu priemyslu a vôbec kultúre a všetkému, čo s tým súvisí, ale na druhej strane je tu, je tu veľké podozrenie z hľadiska toho návrhu, že budeme rušiť fondy, to znamená tie inštitúcie, ktoré práve by mali byť veľkou pomocou v prípade kreatívneho priemyslu, dokonca to majú aj v svojej priamej pôsobnosti. A mám na mysli hlavne Literárny fond, ale o tom budem hovoriť v tom ďalšom kole a budem sa pýtať, ak dovolíte, teraz sme v skrátenom konaní.
My tento návrh zákona v skrátenom konaní, poprosím svojich kolegov, aby sme ho podporili, lenže v tom ďalšom kole, ako nechajme si trošku otvorené dvere, lebo ja chcem počuť odpovede na svoje otázky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len naozaj veľmi krátko. Všetky otázky, ktoré aj budú súvisieť s týmto návrhom zákona, veľmi rada zodpoviem, keď prejde skráteným konaním. Takže som pripravená a budem sa tešiť aj na širokú diskusiu, ktorú budeme viesť, konštruktívnu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je deregulácia právneho prostredia rozhlasového vysielania. Musím povedať, že je to niečo, po čom už prostredie dlhodobo volá a ktoré sa nám ukázalo aj teraz v súvislosti s pandémiou ako niečo, čo treba urgentne riešiť, pretože naozaj to tomuto prostrediu pomôže.
Naša právna úprava umožňuje, aby jeden vlastník prevádzkoval viacero rozhlasových programových služieb, čo je doteraz vylúčené. Viacero programových služieb je však dnes už štandardom v televíznom vysielaní. TV Markíza má svoju programovú službu Doma, TV JOJ má napríklad Dajto a podobne a v rozhlasovom vysielaní v prípade verejnoprávneho vysielateľa RTVS má Rádio Slovensko, Reginu, Devín, Rádio FM. Navrhovaná právna úprava teda zjednocuje túto možnosť aj pre súkromných rozhlasových vysielateľov.
S týmto opatrením prichádzame po dlhších diskusiách so súkromnými rozhlasovými vysielateľmi, či už aj tými celoplošnými, ale aj tými lokálnymi. A naozaj hovorím, že tá požiadavka je na stole už dlhodobo a aj v súvislosti s pandémiou sa tie podmienky na existenciu či už celoplošných, alebo lokálnych médií zhoršili.
Touto úpravou očakávame transformáciu a konsolidáciu trhu, keď umožníme rádiám mať viacero programových služieb, bude to pozitívne vplývať aj na využívanie frekvenčného spektra pri zachovaní duálneho systému vysielania a plurality vysielania.
Ďalej naša navrhovaná právna úprava povedie k voľnejšiemu, flexibilnejšiemu a liberálnejšiemu trhu s rozhlasovými službami. Podnikateľom prinesie možnosť rozširovať a lepšie zacieľovať svoje služby a oslovovať nových klientov, čo prináša potenciál vyšších príjmov a ďalší zdroj daného trhu.
S tým súvisí aj navrhovaná liberalizácia podmienok poskytovania vybranej mediálnej komerčnej komunikácie pre rozhlasových vysielateľov, ktorá prinesie nové finančné zdroje pre rádia. Navrhujeme uvoľniť pre rozhlasových vysielateľov podmienky vysielania sponzorovaných programov, ako aj možnosť, aby bolo v programoch vysielaných v rámci rozhlasovej programovej služby povolené aj odplatné umiestňovanie produktov.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Príjemný dobrý deň ešte raz, pani ministerka. Zase veľmi krátko, ak dovolíte. Ja si myslím v tejto chvíli, a nie som sám, že trošku sa korona v rámci tohto návrhu zákona zneužíva, preto lebo si myslím, nie je jediný dôvod, aby sme tento návrh zákona prijímali v takomto, v takomto module skráteného konania. (Reakcia navrhovateľky.) Prosím? (Reakcia navrhovateľky.)
Ospravedlňujem sa, o to lepšie, nie je to skrátené konanie, čiže v tejto chvíli by som povedal len toľko, nemôžeme tento zákon prijať. Je to komercionalizácia prostredia mediálneho, je to hlavne teda obmedzenie pôvodnej slovenskej tvorby v tomto prostredí a všetky veci, čo s tým súvisia, a nepriamo je to atak na verejnoprávnu inštitúciu, v tomto prípade verejnoprávny rozhlas.
To je všetko.

Keďže mám skúsenosti s pánom Jarjabkom aj z výboru pre médiá a kultúru, nečakal som iné, nečakal som podporu. Je to klasická pesnička SMEROHLAS-u, všetko, čo predložíme, je zlé, všetko, čo predložíme, je absolútne proti ľudskosti, proti ľuďom. Toto je politika SMER-u a ten zákon absolútne nie je o tom, čo tu rozprával pán Jarjabek. Ten zákon je o pomoci, ten zákon je o tom, že naozaj chceme pomôcť tým ľuďom, ktorí teraz počas koronapandémie strádajú. Nič iné pán Jarjabek nepredviedol len to, čo predvádza SMEROHLAS na mediálnom výbore, populizmus. Nič iné, len populizmus.
Ďakujem veľmi pekne.