16. schôdza

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Jarjabek.

Veľmi jednoduchá faktická poznámka. Pán Pročko ako vždy rozpráva od veci. Ďakujem za pozornosť.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Laššáková.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja budem bez emócií úplne pragmaticky, pôjdem presne k tomu zákonu. Aj ja som, samozrejme, veľmi rada, že sa to podarilo a len nadviažem veľmi voľne na tie tri oblasti, o ktorých sme vlastne včera hovorili s pani ministerkou. Takže v podstate jedna oblasť je schéma, druhá oblasť je rozpočet a tretia oblasť je dátum, hej, doba.
Ak som dobre pochopila, to znamená, ak 16. novembra by mala výzva vyjsť, tak by sme mali vedieť presnú schému. Toto je vyriešená otázka, hej? Chcela by som poprosiť, ako teda ešte sa to bude riešiť financovanie, pretože v návrhu rozpočtu na rok 2021 toto financovanie nie je. Je ale možné, že to máte inak zariadené, ja neviem, európske, neviem aké peniaze, toto by som prosila, keby ste nám ozrejmili. A tá doba, hej? Keďže v návrhu tohto zákona je uvedené, že sa týka záležitosti do 31. decembra tohto roka, tak vlastne aká bude tá postupnosť? Tak toto som len chcela poprosiť. (Krátka pauza, rečníčka sa obrátila na predsedajúceho: "Môžem si sadnúť, hej? Hore? Mám byť tu?) Z mojej strany všetko.

Áno, nech sa páči, môžte sa vrátiť. Neevidujem faktickú poznámku na vaše vystúpenie. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Pani ministerka, chcete vystúpiť záverečnou rečou? Nech sa páči.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Áno, ešte sa nám tu objavilo pár vecí, ktoré asi ostali nevypovedané, a sú to tie (povedané so smiechom) zrejme najdôležitejšie, lebo keď ide o peniaze, ide o všetko, sa hovorí. V každom prípade chcem povedať, že tak ako sa ministerstvu podarilo získať tie extra peniaze v tejto ťažkej situácii od ministerstva financií, to znamená 10,7 milióna išlo do nezriaďovanej kultúry a 9,2 pre naše zriaďované inštitúcie, tak rovnako tak sme s ministrom financií dohodnutí, že vlastne tie peniaze, ktoré pôjdu na účely tohto nášho dotačného zákona a tejto našej schémy, nám tiež budú dané k dispozícii potom na základe toho, aká veľká suma nám vyjde podľa tých požiadaviek toho sektora. Takže áno, nie sú uvedené v rozpočte, pretože to budú extra peniaze navyše ešte pre tento rok.
Tento náš dotačný systém necháme, necháme fungovať aj do budúcnosti, lebo vieme, že tá situácia, s ktorou budeme konfrontovaní, bude trvať nieže že do konca tohto roka alebo na ďalší polrok, ale my vieme, že kultúre naozaj, ja si dovolím povedať dokonca, že tie štyri roky, ktoré nás čakajú, nebudú jednoduché, lebo my so samotnými následkami a situáciou súvisiacou s pandémiou budeme musieť čeliť nielen ten budúci rok, ktorý bude ešte, ešte naozaj veľmi zlý, treba byť na to pripravený, a potom, keď budeme musieť vzkriesiť to, čo možno sa nám nepodarilo zachrániť ešte v tom začiatku, tak nám to bude trvať ešte nasledujúce roky.
Toto všetko si uvedomujeme a preto počítame vlastne aj na budúci rok s, nazvem to, že s finančnou injekciou, nie je to vakcína, je to, žiaľ, iba injekcia, lebo vakcínu nevymysleli ešte ani na pandémiu, nieto ešte na záchranu celého kultúrneho kreatívneho priemyslu, ale myslím, že naprieč, naprieč svetom, keď sa pozrieme aj k našim susedom, ani tam to nie je zďaleka také ideálne, ako počúvame, že máme si brať príklad, treba vždy prihliadať aj na to, v akej hospodárskej, ekonomickej situácii sú tie krajiny a ako boli pripravené možno na tú pandémiu.
My počítame aj v nasledujúcom vlastne období, ktoré príde po roku 2021 a ďalšom, s peniazmi z reaktu, s novým programovým obdobím eurofondovým a taktiež teda máme ambíciu byť aj v pláne obnovy. Áno, nemá tam kultúra samostatnú kapitolu, ale ja taktiež beriem ako veľkú výzvu tie dve percentá, ktoré boli ustanovené aj v uznesení výboru. Povedzme si, ten výbor ako bol a myslím, že tu nemáme dôvod nejako chodiť okolo horúcej kaše, nie je úplne štandardné, aby výbor dával úlohy vláde, a to vy musíte vedieť, pán Jarjabek, fungujete v politike už nejaký ten rok, a ten precedens, že by všetky výbory teraz dávali úlohu vláde, no to by bola vláda výborov asi a nie vláda tak výkonná, ako by mala byť.
Takže treba prihliadať aj na ten fakt, ktorý je, ja chápem, že zámerne prehliadaný, ale je to ten, ten hlavný faktor, kvôli ktorému naozaj to, to uznesenie, ja tomu dokonale rozumiem, že nemohlo byť prijaté napriek tomu, čo obsahovalo, ale zase vráťme sa k tomu, čo to uznesenie obsahovalo. Obsahovalo to, že máme vytvoriť medzirezortnú skupinu z odborníkov z kultúrno-kreatívneho priemyslu a zo štátnych tajomníkov naprieč ministerstvom financií, hospodárstva, myslím MIRI, neviem, či tam dokonca MIRI nebolo v tej prvej fáze aj, aj vypadnuté.
Ja čo tvrdím, je, že tie rokovania a komunikácia s týmito ministerstvami aj štátnymi tajomníkmi na úrovni štátnych tajomníkov, na úrovni ministrov a štátnych tajomníkov je veľmi dobrá. My vo všetkom, čo riešime, vieme sa stretnúť o deň, o dva, keď si dohodneme, že á, vystal nám tento problém, poďme ho riešiť. Komunikácia so zástupcami kultúrneho kreatívneho priemyslu so všetkými takmer, ktorí boli prítomní na výbore, prebiehala už mesiace vopred, to si treba uvedomiť. Ten výbor nebol spúšťač komunikácie ministerstva s predstaviteľmi kultúrneho kreatívneho priemyslu. Možno to bol následok tej eskalovanej situácie, ktorá nastala, lebo naozaj v jednom tom období tá sínusoida tých nálad vystala, ale úplne prirodzene, úplne prirodzene zase sa začali komunikovať reštriktívnejšie opatrenia na celé Slovensko, aj na oblasť kultúry, takže ja tomu rozumiem, tým emóciám všetkým. Ale čo treba povedať, naozaj ministerstvo so zástupcami ľudí, ktorí boli aj prítomní na výbore, komunikuje už a veľmi intenzívne od augusta.
A čo sme mali úlohu, že do 30. 8. sa stretnúť s predstaviteľmi, stretli sme sa a aj na tomto stretnutí bola výsledkom už dohoda z predchádzajúcich stretnutí, že čo my potrebujeme. A to sme nevedeli vlastne dostať. A to je pre nás, to je alfa-omega, ten základný kameň úplne všetkého, ľudí, ktorým potrebujeme pomôcť. To bolo pre nás absolútne najťažšie a tam vlastne aj tie naše rokovania vždy nejakým spôsobom stroskotali, lebo sme sa nevedeli dohodnúť, že ako teda. A výsledkom sa stal náš formulár. To znamená, všetko sa hýbe, všetko ide, aj ten samotný formulár bol odkomunikovaný so zástupcami kultúrno-kreatívneho priemyslu tak, aby nám povedali, že či je naozaj dostatočne jednoduchý, či obsahuje všetko, aby sme tie identifikácie mali čo, čo najšpecifickejšie. Takže toľko k uzneseniu.
A áno, pán Jarjabek, spomenuli ste § 6, nepôjde o projekty. V tomto prípade naozaj nepôjde o projekty. Bude stačiť podať si žiadosť, vybaviť tie, tie základné administratívne náležitosti, ale nebude potrebné robiť naozaj žiadny projekt do budúcnosti alebo niečo podobné. A to je veľmi dôležité povedať, lebo tak ako bolo možno Fondu na podporu umenia vyčítané, že tí ľudia museli urobiť nejaký projekt, aj keď len veľmi jednoduchý, naozaj aj Fond na podporu umenia zľavnil z tej svojej latky, išiel nižšie, lebo sme sa dohodli, že to chceme otvoriť pre čo najširšiu skupinu ľudí, v tomto prípade nebude nutné robiť ani ten projekt. Ale, samozrejme, bude potrebné aspoň tie základné náležitosti administratívno-byrokratického charakteru zvládnuť.

Žiadate si záverečné slovo, pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu: "Ja len v krátkosti.")
Nech sa páči.

Ja len naozaj krátko. Hlavne k mojim kolegom umelcom, naozaj všetky zákony a všetky, všetka pomoc, ktorá sa pripravuje, je veľmi ťažké to robiť, pretože robíme to podľa zákona. Robíme to v rámci legislatívy. Nie je to jednoduché po tom klondajku, čo tu smerohlas dvanásť rokov robil. To bola katastrofa. A teraz to napraviť a nerobiť to tak, ako to chce predseda, je veľmi ťažké, ale spravodlivé. A ja za celú koalíciu môžem povedať, že takto to chceme robiť, takto, aby sme ukázali Slovákom, že spravodlivosť bude pre všetkých. Ďakujem veľmi pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 314, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 304.
Prosím pani ministerku kultúry Slovenskej republiky Natáliu Milanovú, aby vládny návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID - 19, tlač 314.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, asi v pôvodnom zložení viac-menej, v akom pri prvom dotačnom návrhu.
Ministerstvo kultúry nadväzuje vlastne na ten zákon, ktorý sme prijali v máji, ktorý mal vyriešiť situáciu hlavne organizátorom kultúrnych podujatí a festivalov, aby mohli predĺžiť platnosť vstupeniek na svoje akcie alebo podujatia alebo ich mohli vymeniť za vouchre alebo teda nejakým spôsobom podchytiť aj to, že pokiaľ ten daný človek sa rozhodne nevyužiť žiadnu z ponúkaných príležitostí, tak vrátiť späť peniaze. To znamená, teraz len predlžujeme tie lehoty, ktoré boli nastavené v tej jarnej várke, dopoviem, pretože je absolútne jasné a evidentné, že s pandémiou sa budeme potýkať ešte aj ďalší rok, takže tam sa nám predlžujú termíny.
Čo viem, že sa chystá na čo reagovať pán poslanec Jarjabek, je odpustenie, resp. zdobrovoľnenie 2 % do umeleckých fondov. My máme tri umelecké fondy: literárny, hudobný, výtvarný. Musím povedať, že ja som očakávala, aj keď pandémia vypukla, ešte v tých úplných začiatkoch, že práve tieto fondy sa postavia do tej prvej línie a budú ako keby tými pomocnými rukami, ktoré sa aj možno trošku proaktívne prihlásia a povedia, že my sme tu, my máme tú funkciu ako keby tej sociálnej pomoci pre tých ľudí, ktorí nám tie 2 % odvádzajú, a teda sme pripravení pomôcť. Vieme, samozrejme, že nedisponujú s megalomanskými čiastkami ony, ale predsa, predsa v celej tej bezútešnosti vedeli sme o tom, že tie tri fondy tu máme, ale reálne ich výkon práve v tom čase, kedy by sme očakávali, že majú byť tu pre tých ľudí k dispozícii, tak ako roky fungujú v nejakom režime, že teda sa podujmú nejakým spôsobom zlepšiť tú situáciu.
Pravda bola taká, že ja som sa stretla so všetkými vlastne troma vedúcimi predstaviteľmi fondov a sme sa rozprávali aj o ich možnostiach, ale čo napríklad my na základe tej našej pracovnej skupiny, ktorá prebiehala intenzívne v tej prvej vlne, sa nám začalo ukazovať ako veľmi často sa opakujúca taká námietka alebo možno taká, taká nespokojnosť, niekedy latentná, niekedy trošku teda výraznejšia bola, že ani tí samotní ľudia, ktorí 2 % do tých fondov odovzdávali, ako keby necítili tú spätnú väzbu a nejakú podporu. Takže tie hlasy o tom, že s tými fondami treba aj do budúcnosti niečo robiť a že tie 2 %, ktoré my tam naozaj máme navyše oproti všetkým ostatným, ktoré tam musíme platiť, by sa nám viacej zišli teraz možno takpovediac do kapsy na taký ten každý deň, ako ich odvádzať niekde, kde ktovie, kde tie peniaze vlastne skončia. Všetci sa nás pýtali, no kde tie peniaze vlastne skončia? Na nejaké ceny, možno na nejakú sociálnu pomoc, ale tá prehľadnosť v tom rozdeľovaní, ako to boli také časté otázky, ktoré sme dostávali, že jednoducho ani my sme nevedeli úplne dobre odpovedať a potom aj predstavitelia fondov majú také tie svoje zaužívané koľajnice, ktoré roky rokúce fungovali, ale neboli schopní nejako naozaj sa prispôsobiť trošku pružnejšie celej tej situácii.
Takže to zdobrovoľnenie bola už na začiatku požiadavka a možno aby som zodpovedala aj to B, že čo bude vlastne potom. A my sa ani netajíme tým, aj v programovom vyhlásení je to viac-menej explicitne uvedené, že sa chceme zaoberať transformáciou týchto fondov a to je fakt. Mali sme aj z dielne nášho kolegu Jozefa Viskupiča ešte taký pôvodnejší návrh, kde chcel tieto tri fondy zlúčiť do jedného kultúrneho fondu, aj v tom návrhu zákona prezentoval to financovanie, ktoré by tam malo byť nejakým spôsobom zabezpečené a myslím, že podľa jeho návrhu by ten fond mal disponovať asi 10 miliónmi eur.
My dnes vieme, že na budúci rok a teda aj do ďalších rokov by sme chceli vytvoriť systém, ktorý by v čase takýchto mimoriadnych situácií alebo v čase, kedy človek, lebo vieme, že ľudia, ktorí tvoria, sú konfrontovaní s rôznymi životnými obdobiami tým, že oni chcú pôsobiť slobodne. Oni sú neviazaní. To je, to je skrátka ich životný štýl, ale preto sú takí výnimoční. Preto robia tie krásne veci, ktoré my všetci môžme iba obdivovať, lebo nie sú, nie sú zahltení v nejakých hraniciach, proste sú to ľudia svojím spôsobom bezhraniční, ale tým pádom sa niekedy dostanú do životných situácií, ktoré náš ten systém pre všetkých nevie ako keby akceptovať, lebo, lebo je to niečo, čo trošku trčí, čo je niečo mimo.
Takže my aj na základe vzorov z iných krajín by sme chceli vytvoriť fond, naozaj jeden, ktorý by bol k dispozícii či už v čase mimoriadnych situácií takýchto celoplošných alebo ako pomoc pre jednotlivcov, ktorí sa ocitnú v ťažkej situácii. Preto tú transformáciu tých fondov berieme aj vážne, aby takýto nejaký mechanizmus tu vznikol a aby v prípade, že opäť by prišla nejaká, božechráň, nechcem tu nič už iné ako pandémiu a podobné extra záležitosti, ale keby náhodou, tak tu bude pripravený fond, kde budú peniaze a pojem helikoptérové peniaze zaznieva veľmi často, nebudú to tie úplne helikoptérové peniaze, ale ten človek, ktorý už bude v rámci toho fondu nejakým spôsobom oficiálne registrovaný, tak áno, bude mu tá pomoc vedieť byť pridelená.
Takže takouto cestou by sme sa chceli uberať, aby ste aj vy vedeli, že to, čo ideme teraz zdobrovoľňovať, je len to, že pracujeme na tom, aby sa vytvorilo niečo efektívnejšie, účelnejšie do budúcnosti. Takže ja chápem, že tie obavy tu sú, lebo naozaj sú umelci, sú ľudia, ktorí s tými fondami pracujú a ktorí aj keď dajú, že ich využívajú skrátka, požiadajú o žiadosť a tie peniaze dostanú. Ale myslím si, že ten systém, ktorý pripravujeme, bude ešte pre širšiu oblasť.
Ďalej tento náš návrh zákona, my to voláme pracovne, uvoľňuje ruky našim verejnoprávnym fondom, to sú zase iné fondy, to je Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond a Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
My už sme sa v rámci aj tej jednotky snažili im uvoľniť pravidlá tak, čo sme si mysleli, že by mohlo byť dostačujúce a stále ešte v intenciách zákona. Pandémia nás poučila, my už sme o krok ďalej, vieme, že potrebujeme ešte povypínať veci, ktoré boli bariérami. Možno aj pri žiadostiach teraz, ktoré boli spustené v septembri, pretože niektorých ľudí odradilo alebo teda tým, že nechceli porušovať zákon a tým, že tam bola napríklad vetička o tom, že musia mať doklad o tom, že nemajú nedoplatok v sociálke alebo niekde inde, tak áno, bol to, bol to v podstate pádny argument na to, že ten človek si tú žiadosť nepodal, lebo si uvedomoval, že tá situácia ho dohnala k tomu, že nejaký ten nedoplatok tam asi mal. Dalo sa to síce riešiť formou splátkového kalendára alebo nejakou inou formou, ale, ale teda žiaľ, no. Ale to znamená, že môže požiadať o pomoc cez náš dotačný systém.
Takže naozaj aj tie fondy, napríklad čo je, čo je taká novinka, doteraz nemohli byť čerpateľmi vlastne a využívateľmi eurofondov, po novom aj tým, že počítame s peniazmi z reaktu, tak aj oni budú mať priestor na to, aby tie peniaze vedeli poskytovať ďalej tým, ktorí ich potrebujú.
Napríklad keď sa bavíme o prevádzkových nákladoch, fond na podporu umenia doteraz nemohol ako keby financovať prevádzkové náklady divadiel. Mohol ich podporovať vtedy, keď divadlá tvorili, keď pripravovali nejaké projekty, nejaké predstavenia, niečo. Teraz bude fond mať možnosť vykrývať práve tie prevádzkové náklady, ktoré buď teda bude robiť ešte ministerstvo za tie výpadky, ktoré nám aj avizovali všetky nezávislé divadlá, tak, alebo teda Fond na podporu umenia, plus Fond na podporu umenia by malo byť miesto, kde register, ktorý, register profesionálnych umelcov, ktorý je tam vlastne doteraz, ale, žiaľ, tento register obsahuje asi no do tristo, do tristo mien obsahuje, čo je reálne, keď si porovnáte, že my sa tu bavíme o počtoch 220-tisíc ľudí alebo 66-tisíc ľudí pracujúcich v kultúrno-kreatívnom priemysle, tak len do tristo z nich je reálne zaregistrovaných v registri vo Fonde na podporu umenia.
To znamená, niekde je asi nejaká systémová chyba. My tento register chceme rozšíriť o profesionálov v kultúre, to znamená nepôjde iba o umelcov, ale aj o všetkých ľudí, ktorí v kultúrno-kreatívnom priemysle pracujú, práve aby sme mali tú evidenciu aj do ďalších rokov a vedeli tú pomoc poskytovať oveľa rýchlejšie a účelnejšie, ale na to my nemôžme ani na základe nášho formulára online alebo proste niečoho, čo my si vymyslíme, nemyslím, že rozdávať, my to potrebujeme mať legislatívne všetko ošetrené. To znamená, tá tvorba registra aj práve preto bude cez Fond na podporu umenia takýmto spôsobom zakódovaná a tam bude k dispozícii, plus napríklad Audiovizuálny fond bude môcť podporovať, nazvem to, že jednotlivcov, to, čo doteraz nemohol, ak sa ocitne kameraman v nejakej ťažkej situácii alebo teda iný aj tvorivý človek, tak bude môcť ísť formou podpory cez štipendiá. Takže aj vlastne tie fondy naše verejnoprávne budú takou predĺženou rukou oveľa nápomocnejšou, ako to bolo doteraz. Veríme, že sa nám podarilo vychytať už úplne tie najväčšie detaily, ktoré mohli byť brzdami v celom procese.
Nuž a tu by som asi skončila.
Takže ďakujem veľmi pekne.