16. schôdza

Pán kolega Kamenický to už povedal miesto mňa, fakt je tu také už historické okienko a sa tu predháňame o tom, že kto toho povie viac a lepšie, tak sa do toho, do tohto spolku pridám aj ja.
Pán kolega Blaha, aký máte názor na to, keď hovoríte, že tá sloboda prišla z východu, čo by na to povedali obyvatelia Varšavy, ktorí povstali proti okupantom, fašistom s tým vedomím, že na brehu Visly je prvý bieloruský front maršala Rokossovského, ktorý im určite pomôže. A oni si čistili kanady a výstroj, keď Nemci masakrovali obyvateľov Varšavy a ich tam zomrelo asi tridsaťtisíc, pokiaľ dobre viem. Takže oni asi nebudú súhlasiť s týmto vaším tvrdením, ale toto je len fakt taká odbočka.
Pokiaľ ide o tento zákon, mňa ste, mňa ste nepresvedčili vašou odpoveďou, že prečo chcete oslavovať deň zrady a zároveň zahlasujete za štátny sviatok 28. október.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pôjdem postupne.
Pán poslanec Szőllős, ja neobhajujem Stalina, ale obhajujem obetu Sovietov, obetu Červenej armády, obetu ruského národa. A myslím si, že keď niektoré historické súvislosti neviete pochopiť, tak je celkom dobrým zvykom zobrať historické knižky a doučiť sa problematiku. Nehanbite sa, naozaj, to je stále možné aj v 21. storočí.
Pán kolega Jano Richter, takisto ma urazilo asi ako každého, kto s úctou hľadí na Slovenské národné povstanie, že tu pán v maskáčovej uniforme na najsmiešnejšej tlačovke v dejinách slovenského národa, pán Krajniak, označil túto celonárodnú povinnú špajchlovačku za druhé Slovenské národné povstanie. On urazil všetkých hrdinov Slovenského národného povstania a mal by sa Slovensku ospravedlniť.
Pán Pročko, ja sa nevysmievam tomu, že ste telocvikár, ale vy ste sa tu smial z profesora histórie Roberta Servicea, tak som na to reagoval a príde mi neúctivé, keď takto reagujete na význačných intelektuálov podobne ako váš pán šéf Matovič, ktorý takto reaguje na profesorov zo Stanfordskej univerzity, akože on im vysvetlí na základe príbalového letáčika, ako to je s pandémiou. Takto jednoducho fungovať nemôže. Majte úctu k vzdelaniu.
Pán Stančík, v druhej svetovej vojne nás jednoducho oslobodil Sovietsky zväz. Čo bolo vzápätí, to teraz nie je vecou diskusie. My sa bavíme o Mníchovskej zrade. Sám už ste si odsúdili teraz Sovietsky zväz, tak teraz sa bavme o druhej svetovej vojne a tam nás oslobodila Červená armáda. Tak, preboha, nevieme poďakovať ruskému národu? A nevieme ukázať prstom na toho, kto nás zradil, že to boli západné mocnosti? Čo je na tom také problematické?
A pán Gyimesi, že si Rusi čistili výstroj, keď sa bojovalo o Varšavu? Nie, nečistili. Oni umierali za nás na Dukle! Oni zomierali za Slovákov na Dukle! Ospravedlňte sa ruskému národu! Toto je také zbabelé a také nemorálne, čo tvrdíte, že to je naozaj hanba.

Vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte, aby som na úvod ocenil, ako SMER - sociálna demokracia berie vážne to, čo deklaroval na začiatku schôdze, že nechce naťahovať a že by sme mali hovoriť iba o veciach, ktoré súvisia s COVID-om a že aj toto, ako pripomenul pán poslanec Fico, pojmeme iba tak veľmi stručne, a teda pán poslanec Blaha to svojimi dvoma vystúpeniami, ktoré vyvolali spŕšku faktických reakcií z koaličných, opozičných radov, to len potvrdil. Takže chcem to oceniť.
Bol som, priznám sa, že trochu zaskočený, že tento návrh zákona uvádzal pán poslanec Fico, lebo som ho vnímal ako iniciatívu pána poslanca Blahu, k nemu mi to tak sedelo, keď som si prečítal ten návrh zákona. Našťastie pán poslanec Fico vystúpil iba na úvod, a teda pán poslanec Blaha vystúpil dvakrát, takže mi potvrdil, že je to jeho srdcovka.
Návrh - vyhlásiť deň Mníchovskej zrady za pamätný deň Slovenskej republiky - považujem za takú snahu o infantilnú odpoveď pána poslanca Blahu na rozhodnutie vládnej koalície uctiť si formou pamätných dní obete komunistického režimu a vpád sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 a jeho obete. Nie je to nič prekvapivé. Pán poslanec Blaha systematicky sa takto snaží oslovovať voličov, ktorí odmietajú liberálnu demokraciu a našu príslušnosť k západu, ktorí nostalgicky spomínajú na obdobie komunistického režimu, na Sovietsky zväz a teraz s obdivom vzhliadajú k Putinovmu Rusku.
Ja budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona, nezdržím sa, ale to nie preto, že by som obdivoval Mníchovskú zradu, ale ju relativizoval.
Mníchovská zrada bola trestuhodným zlyhaním našich západných spojencov. Je to niečo, za čo sa môžu hanbiť a za čo sa aj hanbia. Nie je však pravda, ako sa píše v dôvodovej správe, že Veľká Británia a Francúzsko obetovali Československo v mene svojich vlastných mocenských záujmov. Veľká Británia a Francúzsko v Mníchove v roku 1938 obetovali Československo svojej mylnej a naivnej predstave, že ustupovaním zlu a agresívnej nacistickej totalite, ktorá vtedy vládla v Nemecku, je možné zachrániť mier v Európe. Bolo to naivné, bolo to hlúpe, bolo to nesprávne. Ale priam sa núka to porovnanie s paktom Molotov - Ribbentrop, ktorý tu pán poslanec Blaha je ešte aj dnes schopný obhajovať. Hovoriť o tom, ako nám v roku 1938 v čase Mníchova chcel Sovietsky zväz prísť na pomoc, akurát teda nemal, nemal kadiaľ, keďže nemali sme spoločné hranice v tom čase, ale ten istý Stalinov Sovietsky zväz o rok neskôr podpísal akože pakt o neútočení s Nemeckom, s ktorým nemal tiež spoločné hranice, takže ako môžete na seba útočiť, keď nemáte spoločné hranice? Ale súčasťou toho paktu bola aj dohoda o rozdelení Poľska a rozdelení sfér vplyvu vo východnej Európe a v Európe vôbec.
A keď si porovnáme tieto dve historické udalosti, Mníchov a pakt Molotov - Ribbentrop, tak dovolím si upozorniť na to, že je medzi nimi rozdiel, lebo je rozdiel medzi chybou, čo ako vážnou a tragickou na jednej strane a účasťou na zločine a páchaním zločinov. To prvé, vážna chyba, naivná chyba, chyba, ktorá mala tragické následky, to spáchali západné mocnosti. Ale nezúčastnili sa na zločine, lebo Sovietsky zväz pod vedením Stalina sa paktom s Hitlerom na zločine zúčastnil.
Pán poslanec Blaha tu hovoril o geniálnom Stalinovi, ktorý paktom Molotov - Ribbentrop oddialil vojnu o tri roky, o dva mimochodom, ale Stalin využil tie dva roky na to, aby krágľoval vlastných generálov a do poslednej chvíle neveril, že ho ten Hitler, ten jeho spojenec napadne. Prečítajte si, pán poslanec Blaha, historické knihy o tom, aký bol Stalin zaskočený tým, že Hitler ho naozaj napadol, že je to pravda.
A touto logikou by sme mohli povedať, že Chamberlain a Daladier v Mníchove tiež geniálne strategicky oddialili vojnu, lebo v 1938 ešte neboli pripravení na to, aby s nacistickým Nemeckom bojovali. To je úplne rovnaká logika.
Je zaujímavé, že aj západné mocnosti, ktoré nás zradili v Mníchove, aj Sovietsky zväz, ktorý sa s Hitlerom v 1939 spojil a rozdelil si s ním Poľsko, sa nakoniec ocitli vo vojne s nacistickým Nemeckom. Rozdiel je však v tom, že Sovietsky zväz sa ocitol vo vojne s nacistickým Nemeckom preto, lebo ho nacistické Nemecko napriek paktu o neútočení napadlo. Francúzsko a Británia sa ocitli vo vojne s nacistickým Nemeckom preto, lebo v 1939 sa už nesprávali tak chybne a zbabelo ako v 1938 a keď Hitler napadol Nemecko, tak Veľká Británia a Francúzsko sa postavili za svojho spojenca a vyhlásili Nemecku vojnu. Neurobili, neurobili príliš veľa v tom období, samozrejme, ale Sovietsky zväz v tom období, keď Veľká Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu, ako spojenec nacistického Nemecka napadol Poľsko z druhej strany a v strede sa pekne stretli a sovietsky a nacistický, nacistický vojaci si podali ruku a rozdelili si Poľsko.
A je tu ešte ďalší rozdiel medzi týmito dvoma udalosťami. Chamberlaina nahradil Churchill, ktorý bol kritikom Mníchovskej zmluvy, a od Churchillových čias nikto neobhajuje Mníchovskú zmluvu ako geniálny strategický, strategický ťah. Dodnes. Je to vnímané ako chyba. Je to vnímané ako niečo, z čoho sa môžme poučiť, že zlu netreba ustupovať.
Ale Vladimír Putin dodnes označuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu tragédiu 20. storočia a dokonca ešte i dnes sa nájdu ľudia, ktorí obhajujú zločinný pakt Molotov - Ribbentrop, ako nejaký geniálny strategický ťah. A robia to v Národnej rade Slovenskej republiky v roku 2020.
A to, čo je dôležité, že západné demokracie sa zo svojho zlyhania v Mníchove, lebo to bolo zlyhanie, v roku 1938 poučili a nielen tým, že si to potom vybojovali v druhej svetovej vojne, ale po druhej svetovej vojne začali spolupracovať a budovať pevné spojenecké zväzky, ktorých výsledkom je dnes Severoatlantická aliancia a Európska únia. A Severoatlantická aliancia a Európska únia sú zárukou našej bezpečnosti, napriek tomu alebo možno práve preto na ne pán poslanec Blaha s takou obľubou útočí a útočí na ne aj týmto návrhom zákona.
Chcem len povedať, že ak nechcete hlasovať za tento návrh zákona, pokojne hlasujte proti. Ak budete hlasovať proti, budete hlasovať proti infantilnej snahe Ľuboša Blahu spochybňovať našu príslušnosť k západnému svetu, nebudete hlasovať ani za fašizmus, ani za zlyhanie západných demokracií v roku 1938.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega, to je úplne surrealistické, že vy sa čudujete, prečo sa bavíme o pamätných dňoch, že keď sme sa chceli baviť iba o korone a pandémii, ale boli ste to vy, kto zarezal náš návrh, aby sme sa bavili iba o pandémii. Veď to je absurdné.
Viete, liberálni demokrati v roku 1938 našli dosť odvahy na to, aby odsúdili Mníchovskú zradu. Ale liberálni demokrati, ako ste vy, v roku 2020 takúto odvahu nájsť nevedia. A je to iba o tom. Buď ste za alebo ste proti. Z toho sa nevyšmyknete, pán kolega. Keď ste proti, tak vyjadrujete podporu Adolfovi Hitlerovi, Benitovi Mussolinimu a francúzskym a britským zradcom. Taká je pravda. A môžte si stokrát vymýšľať rôzne demagogické otočky a finty, ale taká je pravda. Máte možnosť zahlasovať za to, aby bol pamätný deň Mníchovskej zrady, ak to neurobíte, tak Mníchov podporíte. A viete, keď hovoríte o tom, že aké zlé Rusko, zase sme sa dostali k Rusku, ako keby sa to týkalo, neviem o tom, že by bol niekto zo Sovietskeho zväzu v Mníchove v roku 1938, ale v poriadku, tak keď sa o nich bavíme, tak Vladimír Putin, ktorého ste spomínali, sa osobne ospravedlnil za vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa. Ale od pána Johnsona ani pána Macrona sme ospravedlnenie za Mníchovskú zradu nepočuli. A to je možno ten zásadný rozdiel.
Čo sa týka paktu Molotov - Ribbentrop a Sovietsky zväz, naozaj to tu nechcem viesť do historickej diskusie, opakujem, prečítajte si Roberta Servica, je to britský profesor a nie žiadny, predpokladám, že ho obviníte, že to je nejaký ruský agent, ale to je naozaj svetoznámy profesor.
Len viete, v roku 1989 ste vy ako mladý zväzák do Nového slova nepísali proti Sovietskemu zväzu ani proti paktu Molotov - Ribbentrop. Hovorili ste o tom, aký významný a dôležitý je Socialistický zväz mládeže. Povedzte prečo.

Pán poslanec Blaha, naozaj je zaujímavé hovoriť o bizarnosti a ja by som nehovoril o tom, že ako SMER sa drží toho, že chce hovoriť iba o pandémii, keby to povedal na začiatku schôdze, ale pán poslanec Fico to tu povedal, keď uvádzal tento návrh, návrh zákona, že teda bude to, bude to iba veľmi stručné. Videli sme, videli sme ako veľmi stručné to bolo.
Briti aj Francúzi sa za Mníchov ospravedlnili a ospravedlnili sa tým, ako sa zachovali v druhej svetovej vojne. Rusom alebo teda Sovietsky zväz sa neospravedlnil a Rusom to trvalo veľmi, veľmi dlho. A teda to, o čom hovoríte, že Robert Service a historik, no ja neviem, aké je to nové geniálne zistenie o geniálnej stratégii Stalina tým, že podpísal pakt Molotov - Ribbentrop a oddialil tým napadnutie Nemecka, teda napadnutie Sovietskeho zväzu Nemeckom, keď toto, ja som sa učil na základnej škole ešte v čase toho komunistického režimu, presne takto nám vysvetľovali na základnej škole za čias komunistického režimu, že prečo sa ten Stalin musel dohodnúť s Hitlerom, lebo ešte nebol pripravený, no tak ešte oddialil, oddialil to napadnutie, takže neviem, neviem, či je to až také nové zistenie. Podľa mňa je to iba taká obohraná platňa. Ale podstata je stále tá istá.
Vy svojím návrhom iba infantilne reagujete na zákony, ktoré sme dnes schválili a ktorými si pripomíname zločiny komunistického režimu. Máte potrebu to nejako relativizovať? Mňa to nijako neprekvapuje. Úplne to ku vám patrí.
Ďakujem.

Pán podpredseda, dámy a páni, nečakal som, že toľko emócií bude k tejto téme, a preto bez toho, aby som si čokoľvek pripravoval alebo overoval, dovoľte mi pár poznámok z hlavy, pretože niektoré vaše vystúpenia si želajú určitú odpoveď.
Pán poslanec Dostál, chcem vás poprosiť o jednu vec. Zapamätajte si, že keď sa Robert Fico pod niečo podpíše, tak si za tým stojí. Ja sa nepotrebujem skrývať za iných poslancov a som človek, ktorý si stojí za svojimi názormi dlhodobo. Ja viem, pán poslanec Dostál, že vy si neviete predstaviť, že by ste ako predseda vlády vrátili vojakov z Iraku. Ja som to urobil. Lebo vojna v Iraku bola vojna za ropu a my sme s tou ropou a s americkým dobrodružstvom nechceli nič mať. SMER - sociálna demokracia hovorí opakovane, že nemôžeme uznať Kosovo. Máme na to dôvod, ale SMER - sociálna demokracia rovnako suverénne povedalo, povedal, aký máme názor napríklad na Krym. Takže, prosím, ja sa nepotrebujem skrývať za nikoho, tento návrh zákona som predložil s plným vedomím toho, čo predkladám a predovšetkým vedomý si historických súvislostí, ku ktorým došlo. Prosím, nebuďme ako v 70. rokoch. Všetko, čo je západné, je správne a dobré, všetko, čo je na východ, je zlé.
Páni a dámy z vládnej koalície, svet nemá iba jednu svetovú stranu a západ. Svet má 4 svetové strany. Aj sever, aj juh, aj východ. Nezabúdajme na to, prosím, pretože potom naše názory sú v mnohých otázkach veľmi také zakrpatelé a je to veľká škoda.
Opäť sa vyjadrím k pánovi poslancovi Dostálovi, ktorý povedal, že sa poučili veľmoci z toho, čo sa udialo v roku 1938. Pán poslanec, vy ste sčítaný človek, ja o tom nepochybujem, tak určite mi dovolíte tentokrát parafrázovať, lebo nepoznám ten výrok úplne presne, ale spočíva v tom, že história dejín sa dá zhrnúť do krátkeho konštatovania: Keď sú krajiny veľké a silné, tak nikdy nie sú spravodlivé. A keď chcú byť spravodlivé, už nie sú veľké a silné. Toto vždy určovalo obsah historických udalostí, a preto ja do nich nedávam žiadnu emóciu.
Prosím vás, ako sa poučili, pán poslanec, keď som ako predseda vlády sedel na opakovanom rokovaní Európskej rady, kde sme strašne chceli pomôcť Ukrajine, pretože Ukrajina bola devastovaná, podľa názoru západných premiérov, z východu, potrebuje pomoc. A najmä čo potrebovala Ukrajina? Potrebovala strašne veľa plynu, pretože ten plyn nemala a hrozilo, že tranzit, ktorý sa nebude realizovať cez túto krajinu, ohrozí životy ľudí na území tohto štátu. My sme sa postavili férovo a otvorili sme spätný chod plynu a pomohli sme. Ale viete, čo je šokujúce? Že v ten istý deň, v ten istý deň, ako všetci premiéri kričali Ukrajine treba pomôcť, Ukrajina, Ukrajina, Ukrajina, v ten istý deň veľké západné firmy z Nemecka, z Veľkej Británie, z Francúzska večer podpísali dohodu o Nord Stream 2. A bolo po veľkej pomoci Ukrajine. Viete, keď ste veľký a silný, kašlete na spravodlivosť. A keď chcete byť hrozne spravodlivý, tak vtedy už nie ste dostatočne silný a veľký na to, aby ste tú spravodlivosť mohli aj prekonávať.
Dámy a páni, mňa veľmi mrzí, čo sa udialo v auguste 1968, mal som 4 roky. A som presvedčený a my toto stanovisko opakujeme neustále, že keby nedošlo k okupácii vojskami Varšavskej zmluvy, tak Československo dnes je ďaleko, ďaleko pred Rakúskom. Československo je dnes možno štát, ktorý by sa vedel porovnať s ktoroukoľvek severskou krajinou, pretože to obdobie rokov ´67 - ´68 bolo tak čerstvé, tak dobré pre túto krajinu, že je veľká škoda, že normalizácia ho zastavila. Je to veľká škoda.
Rovnako chcem povedať, že ak sa pozerám na rok 1938 a keby nedošlo k mníchovskej zrade, že kde by sme dnes boli. Prosím, nezabudnite na to, že Československo v roku 1938 bola jediná demokratická krajina v strednej a východnej Európe. Jediná. Žiadna iná demokratická krajina tu nebola. Nezabúdajte, prosím, na to, že podľa štatistík Československo bolo desiata najvyspelejšia krajina na svete. Nezabúdajte na to, čo všetko sa dialo pokiaľ išlo o priemysel, zbrojársky priemysel a obranné postavenie. Keby nebola Mníchovská zrada, keby došlo k inému rozhodnutiu, malo by to podstatný vplyv na to, ako by vyzeral vývoj druhej svetovej vojny a malo by to podstatný vplyv aj na históriu nášho štátu. Hovorme o faktoch, nedávajme do toho toľko emócií.
Pán poslanec Dostál, veríte teórii, že prečo bol zabitý exilový premiér - poľský Sikorski v Gibraltáre? Alebo neveríte? Teória hovorí, že ho dali zabiť preto, lebo poľský exilový premiér chcel veľa hovoriť o Katyni. A to sa nepáčilo Britom, lebo nechceli nahnevať Rusov, lebo Rusov vtedy neuveriteľne potrebovali v boji proti fašizmu a písal sa rok 1943, ak si dobre pamätám, júl 1943. Zhodou okolností český pilot v lietadle, ktoré štartuje z Gibraltaru a dochádza k pádu lietadla, k zabitiu poľského exilového premiéra a jeho dcéry a ďalších ľudí. Do teraz sú o tom rôznorodé teórie. Mne sa ťažko pozerá na historické udalosti, ktoré sú preemotivované.
Dámy a páni, často pozeráme spoločne televíziu, napríklad bol nedávno dokumentárny film o tankovej vojne pri Kursku. A moderátor niekde zo západnej Európy hovorí: chudáci Nemci, v tom Kursku to bolo hrozné, však tí Rusi sa vyparovali jeden za druhým, jedného zabili, prišli ďalší šiesti. Nech mali Nemci najmodernejšie stroje, mali tam tigre a panciery, neviem aké všelijaké tanky a tí Rusi vyrábali tie T-34 v závode na výrobu traktorov a ničili tú najmodernejšiu nemeckú techniku. Čo to je za hovadinu? Však Kursk snáď bolo súhrnné územie vtedajšieho Sovietskeho zväzu. To ideme spochybňovať takéto veci? To ideme teraz spochybňovať, aké sú mocenské záujmy? Prečo bol teda otvorený druhý front? No snáď mi nepoviete, že tam boli nejaké morálne alebo etické záujmy. No druhý front bol otvorený preto, lebo sa báli, že Rusi prídu až na atlantické pobrežie. Však to bolo veľmi jednoduché. Mohli ho trikrát pred tým otvoriť a neotvorili ho. Na druhej strane chápem, prečo sa Rusi ponáhľali cez celú východnú Európu a oslobodzovali, lebo chceli byť prví v Berlíne, veď to sú normálne mocenské záujmy.
Tak dajme teraz preč etiku, dajme teraz preč morálku a nejaké pocity spravodlivosti a nespravodlivosti. Rok 1938 nebol žiadny podvod zo strany Hitlera. Britskí diplomati vrátane Chamberlaina pravidelne nahovárali československú vládu, aby pristúpila na podmienky Mníchovskej dohody. Viete, v čom tá dohoda spočívala? Odstúpenie severných častí Českej republiky, spočívala v odovzdaní obranných línií, spočívala v odovzdaní zbrojoviek a nakoniec české zbrojovky významnou mierou prispievali Nemecku pokiaľ išlo o zbrojenie veľmi kvalitnými zbraňami, mimochodom, v danom období. Môžeme dnes hodnotiť úlohu prezidenta Beneša, ale pre neho to bolo veľmi ťažké. On sa mohol rozhodnúť ísť do súboja, boli rôzne odhady, koľko by Československá armáda vydržala. Ale veľmi jasne vedeli a dostal to Beneš aj na papieri, aj ústne, že keď začnú Čechoslováci bojovať, nikto im nepríde pomôcť, nikto. A že môžu zdochnúť, koľko ich tam bude. Spôsobilo to obrovské množstvo tragédie medzi vojakmi, boli aj samovraždy dôstojníkov Československej armády kvôli tomu, aká to bola zrada. Nikto tomu nerozumel. Podpísané veľké zmluvy s Francúzskom, Veľká Británia. Pamätáte si toho Chamberlaina, ako mával tým papierom na letisku, keď priletel do Veľkej Británie a kričal priniesol som mier? Ale za akú cenu. Veľká zrada. Tak ako môžeme oprávnene plakať nad augustom 1968 a ja sa k tomu hlásim, nemám s tým žiadny problém. By som bol veľmi rád, kedy sme spoločne plakali aj nad Mníchovom. Nič iné nechceme, nič iné do toho nedávame. My len chceme, aby historický fakt, zrada, ponaučenie bolo v našom kalendári pamätných dní. Ponaučme sa, že keď pôjde o záujmy veľkých, nikdy nám nepomôžu, už to konečne pochopme.
Jediné, čo máme, je medzinárodné právo, jediné, čo máme, je, že môžeme sa opierať o princípy medzinárodného práva, ktoré dnes sa platia. My nemáme ani stíhačky, ani veľké armády. Máme len medzinárodné právo a máme suverénny názor, suverénny názor. A ak suverénne hovoríme, že anexia Krymu bola nezákonná a bola porušením medzinárodného práva. Ak suverénne hovoríme, že nechceme nič mať v Iraku s vojakmi, ak suverénne hovoríme o tom, že Líbya bola rozbitá ako štát a Kaddáfí zavraždený. Ak suverénne hovoríme o ďalších veciach, prečo suverénne nepovieme, že Československo 30. septembra 1938 bolo zradené.
My od vás nič iné nechceme. Dajte na bok emócie a fakty, ale nebuďte ako v 70. rokoch, že poznáte len západ. Ja poznám štyri svetové strany.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone čl. 1 zákon č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a mení sa a dopĺňa takto:
"Čl. 10 znie: Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 4 až 9, 11 až 13, 15 až 17, 19 až 23, 27, 31, 37, 41, 42, 47, 51, 53, 54, 57, 59 až 65, 69, 72, 84 až 86, 89, 90, 92, 93, 95, 97, 103, 104, 121, 122, 127, 129, 138, 139, 143, 145, 170 až 174, 176, čl. 2 a čl. 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2020, čl. I bodoch 26, 36, 40, 50, 52, 58, 75, 77, 82, 96, 101, 105, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. 1 v bodoch 73, 83, 140, 147, 148 a 175, ktoré nadobúdajú účinnosť 3. júla 2021, čl. I v bodoch 99 a 106, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022 a čl. 1 v bodoch 39 a 100, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023."
Čl. II: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2020.
Pán predsedajúci, skončil som, poprosím o vystúpenie v rozprave.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 250.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Cieľom predloženia tohto návrhu zákona je posunúť účinnosť ustanovení zákona o odpadoch, ktoré stanovujú povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného odpadu, komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný komunálny a kuchynský odpad.
Samotná smernica Európskeho parlamentu, Rada z 2018 851 z 30. mája 2018 stanovuje povinnosť členským štátom Európskej únie zabezpečiť, aby sa do 31. decembra 2023 biologický odpad buď triedil, alebo recykloval pri zdroji (napr. kompostovaním). Tento zákon, návrh zákona opätovne, možno nadviažem na mojich predchodcov, my sme netrvali na jeho prerokovaní práve v tejto situácii, ale ak by sme ho nepredložili, tak nebolo by ho možné prijať s účinnosťou od 1. 1. Tento zákon alebo návrh zákona sa práve týka, aby sa posunula účinnosť terajšej platnej legislatívy o jeden rok.
Samotné samosprávy na Slovensku počas tohto roka čelia niekoľkým vážnym výzvam. V prvom rade je to pandémia COVIDU a tak ako nielen sme posúvali niektoré zákony, čo sa týka delenie samotných ministerstiev, ale chcem upozorniť, že to je legislatíva, ktorá je platná a účinná a samospráva ju musí splniť k 1. 1. 2021.
Nechcem sa vyhovárať za všetky samosprávy, že to nezvládame alebo s tým nepracujeme, práveže naopak, každý v rámci svojej obce alebo v rámci svojho mesta vyvíja maximálne úsilie, aby naplnil tento návrh zákona alebo tento zákon, ktorý platí.
Mnohým obciam však vznikla aj objektívna prekážka aj zo strany štátu s prípravou samotného zabezpečenia triedeného zberu kuchynského odpadu. Ako príklad uvediem poskytnutie finančných prostriedkov formou dotácie na oblasť C: Rozvoj odpadového hospodárstva a obehového hospodárstva z pohľadu odpadov, ako aj na oblasť E: Environmentálna výchova vzdelávanie z Environmentálneho fondu. O podpore rozhodnutých žiadostí, ktoré splnili všetky zákonné povinnosti bolo rozhodnuté v marci 2020, avšak k reálnemu podpisu zmlúv ministrom životného prostredia Slovenskej republiky dodnes nedošlo, čo je viac ako päť mesiacov. Je to dosť značný odstup, ktorý jednoducho nás dostáva, samosprávy, do polohy, že očakávame tieto finančné zdroje, ktoré by nám mali prísť práve z európskych zdrojov alebo z vypísaných grantov cez ministerstvo životného prostredia, ale, žiaľ, tieto zdroje sme dodnes nedostali, nemôžme čerpať, tým pádom túto zákonnú povinnosť, ktorú máme splniť k 1. 1., nie sme schopní splniť k tomuto dátumu.
Práve predkladáme tento návrh zákona, ktorý túto povinnosť by oddialil o jeden rok. Samotnú výraznú úlohu pri realizácii tejto zákonnej povinnosti zohráva i prebiehajúca ekonomická kríza a s tým spojené zníženie finančných príjmov samospráv, ale musím podotknúť aj zníženie príjmov občanov Slovenskej republiky.
Tento návrh zákona prichádza, prináša a prichádza s posunutím účinnosti tých ustanovení zákona o odpadu, ktoré zavádzajú od 1. januára 2021 povinnosť vykonávať triedený zber komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Účinnosť predmetných ustanovení sa navrhuje posunúť o jeden rok na 1. január 2021 tak, aby mali obce a mestá dostatočne časový priestor na zavedenie a realizáciu týchto povinností. Nikto nenapadol ani nikto nechce rozporovať, že obce alebo mestá by nezaviedli túto povinnosť. Je tu žiadosť, aby sme túto povinnosť mali posunutú o jeden rok, práve z týchto nie subjektívnych, ale objektívnych dôvodov, ktoré aj argumentujeme.
Dovoľte, aby som vám predložil a prečítal aj stanoviská, resp. žiadosti stavovských organizácií ZMOS a Únie miest Slovenska. Konkrétne je to Združenie miest a obcí Slovenska - pán predseda Branislav Tréger, ktorý poslal všetkým poslancom list, aby rok 2021 bol pre mestá a obce v súvislosti s povinnosťou zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad nie zákonnou povinnosťou, ale nábehovým rokom s prechodným obdobím a zákonnou povinnosťou až od 1. 1. 2022.
Stanovisko únie miest na základe hlasovania v prezídiu, toto stanovisko takisto som vám posielal, mohli ste prečítať. Citujem: "Rozumieme tomu v akej zložitej situácii sa nachádza aj ministerstvo životného prostredia, keďže premietnúť všeobecné znenie zákona do vyhlášok je zložité. Avšak nemožno očakávať od samospráv splnenie povinností zo zákona 1. 1. 2021, keď nie je v silách ministerstva prijať potrebné predpisy a usmernenia, bez poznania, ktorých samosprávy nemôžu konať." Samosprávy musia prijať všeobecné záväzné nariadenia, ktoré upravia podmienky v oblasti odpadového hospodárstva na konkrétne podmienky v danom meste alebo obci. Zákonné lehoty na splnenie povinností pre prijatie týchto nariadení sú záväzné a keďže dnes je november, rokovania mestských zastupiteľstiev sú a navyše sú komplikované epidemiologickou situáciou, nepovažujeme za možné sa na nové povinnosti dostatočne pripraviť. Z týchto dôvodov požadujeme, aby bola prijatá taká zákonná úprava, ktorá vytvorí dostatočný časový priestor pre ministerstvo životného prostredia a následne aj pre samosprávy sa na nové povinnosti zodpovedne pripraviť.
Poviem vám aj konkrétny prípad z mesta Kežmarok, keďže som aj primátorom tohto mesta, my sme začali pripravovať kompostáreň, ktorá rieši tento problém degradácie tohto odpadu na kompost, už v roku 2016. V 2017. bola projektová dokumentácia, v 2018. sme podali žiadosť o nenávratný finančný príspevok na ministerstvo životného prostredia, konkrétne OPKŽP, čo bol operačný program. Šiesteho mesiaca 2018 boli tieto žiadosti doplnené. Aby som tu nešiel presne, chcem povedať, do dnešných dní prebieha kontrola na ministerstve životného prostredia, x-tá kontrola, už je to ex post, to znamená kontrola po kontrolách, čakáme na jej definitívne, by som povedal ten podpis a schválenie, aby sme mohli začať budovať kompostáreň v meste Kežmarok. Všetko nám prešlo, bola tu kontrola po verejnom obstarávaní, čakáme na poslednú ex post po podpise zmlúv.
Keďže dodnes nám neboli tieto zmluvy podpísané a nie sú zverejnené, nie sú účinné, my sme nemohli jednoducho začať túto kompostáreň stavať. Môžem verejnej prehlásiť, že od 1. 1. nevieme túto povinnosť splniť, ale nie z našich subjektívnych dôvodov, že nechceme. My na tom intenzívne pracujeme. Jednoducho tie zdroje, ktoré majú prísť vo výške 2,8 mil. eur do Kežmarku, aby sme vedeli túto kompostáreň postaviť, jednoducho nie sme schopní splniť. Zároveň chcem garantovať, že budúci rok, ak dôjde do konca roka k vyriešeniu týchto problémov, sme schopní túto kompostáreň postaviť a túto povinnosť vieme splniť k 1. 1. 2022. Toto je príklad nie mesta Kežmarok, toto je príklad stoviek až tisícov samospráv, ktoré momentálne čelia tomuto problému.
Dovoľte, aby som vám ešte aj pripomenul jednu vec, že po prijatí a trvaní na účinnosti od 1. 1. 2021, takisto mestá a obce musia prijať všeobecne záväzné nariadenia, kde budú navyšovať poplatky, pretože sa im zvýši obslužnosť zberu týchto odpadov a tým, že dupľom nebudú na to pripravenú budú musieť zvýšiť ich tak, aby si pokryli túto povinnosť. V čase dnešnej by to bolo veľmi nezodpovedné, pretože čelíme iným problémom - vysporiadať sa s touto epidemiologickou situáciou, ktorú máme, a týka sa to aj samospráv ale aj občanov mesta a nielen mesta ale celého Slovenska.
Po druhé, chcem povedať, nie je tá povinnosť, že to musíme splniť. Je to len vyhláška ministerstva životného prostredia, pretože európska smernica nám hovorí, že to musí byť splnené do 31. 12. 2023, aby sme nástojčivo, vlastne nenástojčivo trvali na tom, že musí to byť splnené, pretože od 1. januára každému jednému subjektu, ktorý túto povinnosť nesplní hrozí pokuta 80tisíc eur na mieste a plus na druhej strane občania budú zaťažení zvýšenými poplatkami za zber odpadu. Nechceme aby bola zrušená táto povinnosť. My žiadame o predĺženie účinnosti o jeden rok. Zároveň môžem citovať, že som dostal aj vyjadrenie pána ministra Budaja z 22. októbra 2020, ktorý konštatuje svoje dôvody alebo dôvody prečo ministerstvu to trvá. Chcem povedať, ten záväzok nie je jeho záväzkom, to je záväzkom aj predchádzajúcich vlád, ktoré boli, je to smernica Európskej únie, my ju plne rešpektujeme, ale on práve vyjadruje tam, že vo vyjadrení pre Európsku komisiu k tomuto konaniu sme uviedli, že zrušíme výnimku ustanovenú § 81 ods. 21 písm. d) s účinnosťou od 1. 1. 2021. To je jednoducho, je to výnimka vo vyhláške, to nie je smernica, ktorá nám to diktuje, že to musí byť. Po druhé, takisto vyjadruje, že chápe, že v tomto čase môžu mať obce a mestá nedostatok času na to, aby svoje systémy zberu biologicky rozložiteľných odpadov zosúladili s touto vyhláškou a z tohto dôvodu upravujeme túto vyhlášku tak, aby obce a mestá mali možnosť v prechodnom polročnom období zosúladiť svoje systémy triedeného zberu biologicky rozložiteľných odpadov, prípadne ich nastaviť v súlade s touto vyhláškou. Vyhláška nám neurčuje povinnosť a chcem povedať, že polročná lehota je krátka aj na príklade, ktorý som vám konkrétne uviedol na meste Kežmarok, my nie sme schopní túto povinnosť splniť ani po polročnom nejakom oddialení možno účinnosti.
Preto, kolegovia a kolegyne, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona aj možno, by som to zdôraznil, týchto udalosti, ktoré sa udiali aj počas víkendu, kde keď sa malo oprieť o samosprávu, samospráva zabrala, poskytla svoje kapacity a dokázala pretestovať alebo pomohla aj vláde, aj celkovo pri tej myšlienke testovania. Bez pomoci samosprávy by jednoducho ani táto akcia neprebehla a môžem vám garantovať, že by bola veľkým fiaskom. 85 až 90 % práce odviedli starostovia a primátori v záujme pre ochranu svojich občanov.
My žiadame len jedno, aby aj parlament prihliadol, aj vládna koalícia prihliadla na tieto jednoducho na okolnosti, ktoré sú. Máme zvýšené nároky aj finančné, máme zvýšené nároky aj kapacitné, ktoré musíme do konca roka ešte spraviť. Žiadame len, aby parlament schválil túto novelu s predĺžením účinnosti o jeden rok.
To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcel by som oceniť príspevok pána poslanca Ferenčáka, ktorý vychádza naozaj aj z aplikačnej praxe. A som veľmi rád, že aj v opozícii sa venujú niektorí poslanci práve problematike odpadového hospodárstva. V postate som sa len chcel spýtať jednu otázku a tú už ste spomínali v závere, teda že existuje stanovisko ministerstva životného prostredia, ktoré nakoniec malo aj tlačovú konferenciu a malo ju aj s pánom prezidentom ÚMOS-u - Rybníčkom, kde navrhli teda riešenie nejakého odkladu, ktoré budú riešiť v tej vyhláške, o ktorej sa tu hovorilo.
A teda mám, z toho som nejak mal dojem, že ÚMOS viac-menej súhlasí s týmto riešením, čiže to je moja prvá otázka, že či máte takú istú informáciu. A moja druhá otázka je, že či ste tento svoj návrh najprv prerokovávali nejakým spôsobom s ministerstvom životného prostredia na základe nejakej konzultácie a či ste z toho mali nejaký výsledok. Lebo si myslím, že by bolo celkom fajn, keby sme rozbehli takúto debatu v týchto vyslovene odborných otázkach, ktoré nie sú ani vpravo ani vľavo, ktoré sú praktické vykonávanie niektorých opatrení. Keby sme to rozvinuli tak širokospektrálne v rámci celej opozície aj koalície.
Ďakujem.