16. schôdza

Ďakujem, pani ministerka. Opäť evidujem záujem o faktické poznámky, ale ešte nebola otvorená rozprava, takže nemôžem udeliť slovo. A prosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pána poslanca Jozefa Pročka, aby predniesol spravodajskú informáciu z výboru.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali ihneď.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som opäť nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Kozelová, pán poslanec Nemec. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Ako prvý vystúpi ústne v rozprave pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa budem snažiť byť veľmi stručný, lebo nakoniec pani ministerka poodhalila ten problém, resp. tú možno názorovú nezrovnalosť, resp. inakosť názorov. Ja sa priznám, že ja zastupujem tých, ktorí si myslia, teda z tej umeleckej obce, aj po teda konzultáciách rôznych, ktoré som mal hlavne v posledných dňoch, že tie tri fondy, hlavne teda hovoríme o tých troch fondoch a hovoríme v podstate o tých troch fondoch a hovoríme o dvoch, do dvoch percentách, hej? Dve percentá, to bola debata, ktorá sa tuná objavovala niekoľkokrát. Vždy prišiel niekto s návrhom, teda že či tie 2 % áno alebo nie, preto lebo je to istá, istá nadbytočná položka v rámci toho zdaňovania príjmov, ktorá u umelcov existuje, len vždy sa povedalo len to A, nepovedalo sa aj to B, na čo tie 2 % vlastne slúžia, že tie 2 % vlastne slúžia na podporu týchto fondov, ktoré vlastne si robia na základe toho nejakú svoju činnosť.
Tá činnosť je v tejto chvíli pre mňa nezanedbateľná, lebo nech by to bolo teda akokoľvek, tá činnosť, ktorú robia tie fondy, je, no myslím si, že veľmi potrebná pre kultúrno-umeleckú obec a ja sa pýtam, kto ju bude robiť nasledovne, keď tieto fondy nebudú existovať? Okrem toho tieto fondy majú, majú, resp. mali, Literárny fond ešte stále má majetok, ktorý nie je zanedbaniahodný, ktorý sa dá využiť a využíva sa, tak teraz už nie, lebo dostali stopku, ale napríklad spomeňme si na Moravany, koľko tvorivých výtvarníkov bolo v Moravanoch, ktorí platili vlastne ako honorár za ten svoj pobyt, za tie svoje aj štipendiá, ktoré dostali, Moravany, plný les, plná lúka, plné to, to, ako ten dvor, ktorý bol predtým, sú plné rôznych sôch, ktoré tam títo umelci vtedy robili a vlastne ich nechávali v tej záhrade ako svoj honorár za to, že tam vôbec mohli byť. Vieme, akým spôsobom fungovali Budmerice, koľko literátov bolo v Budmericiach s veľkými menami na rôznych pobytoch. Vieme, ako fungovala Dolná Krupá, aké skladby, akí muzikanti, akí komponisti. Samozrejme, o tomto sa málo vie, o tomto sa nepíše. To sú všetko veci (reakcia ministerky kultúry), no tak Moravany dnes neexistujú, takisto tie Moravany sú zlikvidované, povedzte. To, to sú, to sú, to sa nedá porovnať s tým, čo tam všetko, čo tam všetko bolo, ako to proste žilo, hej? Dnes je to, dnes je to úplne iné, čo je škoda.
No ale, ja len ako by som chcel pripomenúť, aby som tu zbytočne neprednášal, proste čo sa vlastne stalo a prečo tu, prečo tu v tejto chvíli tak trošku v rozpakoch stojím, ten návrh zákona, ktorý vláda Slovenskej republiky pripravila a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré teda zákony v pôsobnosti ministerstva kultúry, v zmysle § 25d pripravenej novely má Literárny fond i naďalej poskytovať štipendiá, tvorivé odmeny, prestížne ceny, cestovné príspevky, iné formy podpôr, o tom som teda hovoril, a to sú tie 2 %.
Vyvstáva otázka, odkiaľ na to ten fond finančné prostriedky v tejto chvíli, keď ešte neexistuje iný fond, ktorý by to kompenzoval, kde na to zoberie? V roku 2019 mal fond príjmy z 2 % 879 797 euro. No a celkove toto bolo rozdelené, samozrejme, sekciám, celkové náklady na priamu a nepriamu podpornú činnosť Literárneho fondu boli v roku 2019 1 518 025 euro. A to sa teraz prerozdelilo medzi tie všetky profesie podporované Literárnym fondom a ja ich budem len menovať, aby sme vedeli to množstvo tej práce.
Napríklad výbor sekcie pre pôvodnú literatúru, ktorý podporuje autorov pôvodných slovenských diel z odboru poézie, prózy a dramatických umení, počet podporených osôb za roky 2015 až 2019 je 2 531 s ročným priemerom 506 osôb. Výbor sekcie pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy, počet podporených osôb z roku 2015 - 2019 je 1 933, ročný priemer 386 osôb. Výbor sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu, ktorý podporuje autorov publicistických prác pre tlač, rozhlas a televíziu opäť skrátene 2 957 osôb, ročný priemer 591 osôb. Výbor sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia 2 849 osôb, priemer 569 osôb. Výbor sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie a filmu 2 254 osôb, ročný priemer 450 osôb. Výbor sekcie pre umelecký preklad, ktorý podporuje prekladateľov umeleckej literatúry, 1 178 osôb, ročný priemer 235 osôb. Výbor sekcie pre vedecký a odborný preklad, ktorý podporuje prekladateľov vedeckej a odbornej literatúry, 678 osôb, ročný priemer 135 osôb. Podpora mladým, začínajúcim autorom, je to Wolkrova Polianka, Jašíkove Kysuce, mohol by som takto hovoriť o programe Alfa, o programe Beta, o programe Alfa plus atď., atď., proste je to len časť tej činnosti, ktorú Literárny fond pokrýval a pokrýva dodnes.
Pani ministerka hovorila, nemám jej prečo neveriť, že v príprave je, v existencii, teda v príprave existencie ministerstva kultúry je nový fond, ktorý by mal všetky tieto činnosti, ktoré som vymenoval, pokryť. Ja sa ale pýtam, čo nastane teda v tom budúcom roku, keď ešte tento fond veľký nie je, keď Literárny fond v podstate má všetky tieto finančné prostriedky oklieštené tak, že nieže nebude môcť túto činnosť robiť, neprežije, a to vlastne v konečnom dôsledku bude dôvod na jeho zrušenie.
No ja si neviem dosť dobre predstaviť ten nasledujúci rok, ktorý bude teda nesmierne ťažký z pohľadu aj všetkých kultúrnych záležitostí a programov, tak ako som ich vymenoval, a keď ešte v tejto chvíli nemáme alternatívny fond, resp. alternatívnu inštitúciu, ktorá všetko toto bude pokrývať, čo sa stane? Ako to vlastne všetko bude v tej kultúre v tom roku ďalšom vyzerať? A to je moja otázka na pani ministerku kultúry.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Ďalší prihlásený rečník do rozpravy je pani poslankyňa Monika Kozelová.
Nech sa páči, máte slovo.

Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani ministerka, pán predsedajúci, vidím, že môj, moja včerajšia rozprava a žiadosť o prosbu, a teda žiadosť o pomoc pre kultúru padla na úrodnú pôdu, lebo vidím, že tuto ani noha, to sú presne tí, ktorí vykrikujú o tom, že treba zachovať to kultúrne dedičstvo slovenské. My by sme ho radi zachovali, dobré by bolo, keby počuli, čo, čo tu hovoríme. (Reakcia z pléna.) Napríklad tu z ĽSNS ani noha. A ďakujem veľmi pekne našim kolegom z výboru pre kultúru, že naozaj tu sedia a že ich to zaujíma a verím, že aj prenesú ďalej do svojich poslaneckých klubov.
Ja by som sa vrátila k tomu, čo povedala pani ministerka a k tomu, čo povedal pán, môj pán predrečník Dušan Jarjabek, vrátim sa k fondom najskôr.
Čo sa týka tých fondov, pre mňa v podstate nie je rozhodujúce, v akom, v akej forme tie fondy budú fungovať, či budú fungovať samostatne, alebo budú fungovať pod, pod jedným fondom. Pre mňa je dôležité to, aby sme si uvedomili, že do tých fondov každý jeden z umelcov zo svojich peňazí odvádza o 2 % navyše, ako odvádzajú bežní ľudia dane. To znamená, že to je niečo, čo oni platia navyše. Normálny umelec je zdaňovaný dvadsiatimi dvoma percentami, na toto chcem upozorniť. Pre mňa je teraz ale dôležité, aby sme si uvedomili tú nezrovnalosť, že kultúra je to, do čoho dávame najmenej, ale najviac od nich chceme. A ja mám pocit, že toto je niečo, čo treba, samozrejme, čo treba zastaviť.
Čiže z môjho hľadiska je napríklad dôležité to, aby tie 2 %, ktoré oni odvádzajú navyše, nešli navyše do tých štátnych fondov, lebo povedzme si na rovinu, ony idú do štátnych fondov, aby nešli navyše, ale aby išli z tých 20 %, ktoré sa zdaňujú normálne, ktorými sa zdaňuje každý jeden človek. Takže môj návrh, prvý z tých návrhov je ten, aby tie 2 % išli z riadnych daní a nie navyše.
Je super, že budeme prijímať nové zákony, ktoré pomôžu, ale pomôžu solitérom, to si treba priznať, nepomáhame stále firmám v kultúre, firmám. Tých firiem je strašne veľa. Ja som včera upozorňovala na to, že kultúra, to sú aj počítačové hry, to sú aj softvéry, a tieto, toto všetko generuje 1,7 % HDP a znova opakujem, to je ročný rozpočet ministerstva obrany. Čiže toľko peňazí nosí kultúra do štátneho rozpočtu a my im nedávame v podstate nič. Ja budem rada, že konečne aspoň niečo tí ľudia dostanú. My ich nemôžeme nechať padnúť na hubu, však to nie je normálne.
Kultúrny a kreatívny priemysel je najdynamickejšie sa rozvíjajúci priemysel vôbec na svete. Zamestnáva viac ľudí, ako zamestnáva automobilový priemysel, to som vám včera hovorila. Viem, že vy to viete, pretože vy ste tu sedeli aj včera. Mne je smutno za tých kolegov, ktorí tu nie sú, ktorí to nepočujú, nechcú to počuť a je im to úplne jedno. Ale to sú peniaze, ktoré majú tiecť do nášho štátneho rozpočtu. Oni sú sedem mesiacov zavretí, a tak ako sú zavretí a nič nevyrábajú, nič nenateká do štátneho rozpočtu. Aj to si treba uvedomiť.
Tu je ale otázka aj na ministerstvo hospodárstva, pretože to je presne to ministerstvo, ktoré by tiež malo pomôcť kultúre, a to sa teraz, to teraz hovorím o firmách ako, lebo nie každý je solitér, nie každý je umelec v slobodnom povolaní, freelancer, sú to mnohé firmy, a tým treba pomôcť. Tie zatiaľ nedostali nič, a takisto stoja sedem mesiacov.
Nehovorím o, nie všetky, samozrejme, počítačové firmy môžu fungovať, vývojári môžu fungovať, ale, ale nie všetky.
Máme tu firmy, ktoré napríklad prenajímajú techniku. Tá technika ide nesmierne dopredu, čiže ony sú neustále v nakupovaní novej techniky, aby udržali krok aj s okolitými krajinami a nevládzu to platiť, pretože sedem mesiacov stoja. To sú firmy, ktoré zabezpečujú technicky festivaly, ktoré zabezpečujú veľké akcie. Nemáme ani festivaly, ani veľké akcie a ony musia platiť splátky a nemajú z čoho, pretože sedem mesiacov stoja a my sme ich nepustili. Takže toto sú ďalšie veci.
Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme, tak ako sme to napísali aj programovom vyhlásení vlády, naozaj začali pracovať na zákone o sponzoringu. Predpokladám, že už možno aj nejaké nástrely sú, pani ministerka by určite vedela povedať a ďalšia vec, ktorá nás dostihla, je štatút profesionálneho umelca, ten nemáme. To je to, čo nás tu pribrzdilo, čo my nevieme identifikovať, koľko tých umelcov vlastne je, pretože tých foriem fungovania tých umelcov je nesmierne veľa. Veď my ani nevieme, koľko ich máme poriadne. A nabehla by som aj, aj na to, čo povedal, povedal Dušan Jarjabek, áno, Moravany, Budmerice, Diviaky, to sú, to sú len tri kultúrne ustanovizne, teda majetky, ktoré, ktoré, ktoré mali už v správe či už Matica slovenská, či už fondy, a tie sa proste za tie roky a boli naozaj fungujúce a pomáhali tým, tým umelcom a samozrejme, že sa rozpustili do nejakých krásnych rúk, súkromných ideálne. Lebo však to boli kaštieliky, no tak ako, prečo by sme to mali nechať umelcom, že? Takže toľko k tomu.
Pekne poprosím, pomôžme tej kultúre, pretože ak jej nepomôžeme, tak aj my padneme dolu. Naozaj znova upozorňujem, kultúra a kreatívny priemysel vyrába 1,7 % HDP. Pokiaľ im nepomôžeme a necháme ich padnúť, nemusím vám hovoriť následky, dôsledky, všetko ostatné.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Andrea Letanovská.

Ďakujem pekne za slovo. Nebudem sa vyjadrovať vecne k tomu návrhu, pretože sa primárne venujem inej oblasti, a tej rozumiem trošku lepšie. Som zdravotník v nemocnici, naďalej pracujem ako lekárka a sedím tu dnes a takto vás pozorne počúvam, pretože mám veľký strach a veľmi som dúfala, že pristúpime k niečomu, čo vy nazývate záchranným fondom. Ja tomu moc nerozumiem, ale je to niečo, čo môže zachrániť po korone celú krajinu. Pracujem v nemocnici a mám strach nie z korony, pracujeme, zvládneme to, je to ťažká kríza a prekonáme ju, ako ľudstvo prekonalo vojny a vo fáze revitalizácie a obnovy krajiny, na ktorú musíme dnes myslieť, bude hrať kľúčovú úlohu práve kultúra. A keď je, práve som sa dozvedela, že prispieva 1,7 % do HDP. V období revitalizácie bude prispievať možno sto percentami k tomu, aby sa z nás znova vyvinul a pozviechal po tejto kríze citlivý, slušný a národ ľudí, ktorí sú vnímaví a ktorí prestanú hľadieť len na to, aby v tej chvíli uspokojili svoje základné potreby, aby neboli hladní.
A pokiaľ, a mám veľký strach, pretože dnes sa v nemocnici stretávam aj kade-tade inde s tým, že kultúru a šport treba vypnúť. Zbytočne teraz len berú peniaze, dajme všetko do zdravotníctva. To je ako ovocný sad. Keď ho prestaneme polievať, vyschne a o rok si nemôžme myslieť, že ho znova zapneme a budeme mať z neho jablká, ovocie. Budeme ho znova od piky pestovať dlhé roky a dovtedy sa náš národ môže úplne zvlčiť a budeme úplne inou krajinou, ako pred touto krízou. Takže ja si, ja som veľmi vďačná za to, že sa takého niečo robí. Preto tu počúvam, lebo nádejam sa a dúfam, že niečo také bude a že nenecháme padnúť a úplne vyschnúť našu kultúru.
Ďakujem.

Pán poslanec Dušan Jarjabek.

Ďakujem pekne. Pani Letanovská to veľmi pekne povedala, hoci teraz trošku porušujem rokovací poriadok. Ale aby som teda reagoval na Moniku Kozelovú, na pani poslankyňu, trošku si zabŕdla do toho návrhu zákona, o ktorom sme hovorili pred tým, ako si prišla, ale všetko so všetkým súvisí. Čiže ako berme to tak. Ja beriem absolútne ten tvoj návrh s tými 2 %, čo hovoríš, že všetci v rámci umeleckej činnosti v rámci toho veľkého balíka o 2 % menej. Práve, a tie 2 % práve tam, kde sa ony dávajú teraz a pochopiteľne pod nejakou inou a väčšou kontrolou, aby teda tá nedôvera v spoločnosti nebola taká, aká je, preto, lebo je pravdou, že časť umeleckej obce tú nedôveru má. Preto spochybňuje tie 2 %. Ale existuje potom druhá časť tej umeleckej obce, ktorá sa im snaží vysvetliť, na čo všetko sa tie 2 % používajú. Takže len toľko.
No a potom ten štatút umelca, ja som bol dva razy pri tých debatách o štatúte umelca, je to nesmierne ťažké spraviť a všetci to pochopia, ktorí s tým prídu do kontaktu, aj pani ministerka, keď tieto veci bude chcieť riešiť. Viete, dať dokopy výtvarníkov, literátov, hudobníkov v rámci jedného štatútu umelca a vymyslieť pre nich jedny pravidlá, vy sa dostanete v konečnom dôsledku do situácie, keď jedni nebudú akceptovať druhých. Proste toto je ten, toto je ten najväčší problém preto, lebo nie každý, nie každá tá, tá, tá, tá sekcia toho umenia, nazvime to tak to škaredo, sa bude v tom štatúte vidieť rovnako. Toto bol najväčší problém, že vlastne tí, ktorí sa zúčastňovali tých rokovaní, mnohých, sa nakoniec nevedeli sami dohodnúť. Tie snahy boli, každý minister, verte mi, každý minister tie snahy mal od začiatku, len skončilo to vždy na nedohode. Hovorím, bol som pri dvoch, teda nie ministroch (povedané s úsmevom), ale pri dvoch debatách, hej?