17. schôdza

Pani poslankyňa Šuteková.

Vážený pán kolega, mne by sa páčil váš prejav, len on bol vymenený. Vymenili ste si strany. Vlastne ste hovorili o sebe. Lebo ak tu niekto nedodržiava veci, ak sa tu niekto správa ako nadčlovek, tak to ste v prvom rade vy. Robíte si čokoľvek. Nedodržujete zákony, nedodržujete nariadenia. Navádzate ľudí na anarchiu. Manipulujete s verejnou mienkou. Hazardujete s verejným zdravím. Nemáte ani toľko ohľaduplnosti, aby ste nehazardovali aj so zdravím nás kolegov, keď sme od vás chceli len základnú vec, aby ste nosili rúška, aby ste nás neohrozovali. Nakoniec vidíte, ako ste viacerí z vás dopadli a... (Reakcie z pléna.) Jasné. (Zaznievanie gongu.)
Takže ak pre niekoho zákony neplatia v tejto krajine, tak podľa mňa ste to vy a je to veľmi nebezpečné a arogantné voči tomuto národu a voči nám. Nedodržujete zákony, porušujete karanténu a liečite sa smiešnym spôsobom. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Letanovská.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Kotleba, ocenila by som viac vecnosti vo vašich vystúpeniach, lebo myslím, že práce je veľa, času málo a tieto vaše výlevy tu len plytvú (plytvajú, pozn. red.) našou energiou a silami a časom.
Neviem si celkom predstaviť, resp. čo konkrétne vám vadí na tomto návrhu, lebo ste to nepovedali. Ale mňa nenapadajú príhodnejšie podmienky na skrátené legislatívne konanie ako epidémia, ktorú nemáme pod kontrolou, a zdravotníctvo má svoje kapacity, ktoré sa blížia k ich hraniciam, k limitom. Neviem, neviem, prečo sa smejete. Máte o tom asi oveľa menší prehľad ako ja. V priebehu 24 hodín sme prijali v našej nemocnici troch pacientov na ARO. Ja netvrdím, že to je trend a že to bude každý deň, ale rozhodne to nemáme pod kontrolou.
Tento zákon prináša rozšírenie kapacít zdravotníckych systémov, a to je presne to, čo nám povie, koľko ľudí zomrie, koľko nezomrie. Čiže nechajte, prosím, pracovať ministra. Ak máte vecné výhrady, povedzte.
Ja netrpím nedostatkom kritiky voči návrhom ministerstva zdravotníctva na legislatívne zmeny, ale tuná som nenašla jednu jedinú. Je to užitočný, rozumný návrh, ktorý nám zvýši kapacity a budú zomierať menej ľudia. Nechajte ich pracovať, prosím. (Potlesk.)

Pán poslanec Šefčík s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Vy ste sa ale snažili spochybniť konkrétny zákon, o ktorom ste tvrdili, že je nejakým paškvilom. Len neuviedli ste žiadnu konkrétnosť. Nič konkrétne, čo by ste zákonu vytkli a takto povedala moja predrečníčka. Ona vám to už povedala: Čo vám na tom zákone konkrétne prekáža? To ste nepovedali. Ďakujem.

Pán poslanec Ďurica s faktickou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel povedať, že zaujímavé na tejto vláde a na vládnych poslancoch je to, že oni dokážu vyhlásiť za úspech ešte aj celoplošné testovanie, ale prehliadajú a nechcú vidieť to, že ľudia tam boli nahnaní skutočne nasilu.
Skúste si niekedy ísť medzi tých ľudí, vypočuť ich názory, vypočuť ich nálady a možno budete trošku zorientovanejší, pretože vy tu podávate informácie tak, ako sa vám hodí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, na vystúpenie pána poslanca Kotlebu by ste mali teraz reagovať.

Ďurica, Ondrej, poslanec NR SR
Zareagujem. A preto som rád, že pán Kotleba vystúpil, a teraz už na neho reagujem, a povedal, povedal to, čo skutočne vnímajú občania, čo nevnímajú poslanci, ktorí naozaj, mám pocit, odišli z reality, absolútne, absolútne sa nevedia vcítiť do príbehov a osudov občanov, ktorí trpia týmito panickými, chaotickými nariadeniami. Pýtajú sa, kedy to konečne skončí.
Takže aj nad týmto by sa bolo treba zamyslieť a nielen, nielen jednoducho hlasovať, stláčať a odobriť všetko, čo príde.
Ďakujem.

Pán poslanec Šimko.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, opäť tu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, teda prijímame zákon. Nie som si istý, že či práve tento zákon má byť prijatý práve takouto formou.
Ale ak dovolíte, ja by som zareagoval na slová pána predsedu Kotlebu. Áno, vážení páni a dámy, žijeme skutočne veľmi zlú dobu. My v podstate máme za sebou 45-dňový krízový stav a opäť vláda Slovenskej republiky prijala ďalších 45 dní, kde nariadila núdzový stav v rámci celej Slovenskej republiky. Ja nie som si istý, že či tento núdzový stav, ako to povedal aj pán Kotleba, či je potrebné, či to bolo potrebné vôbec nariadiť.
Vážení priatelia, nože sa skúsme zamyslieť, akou formou sa to riešilo posledné dva týždne. Vieme veľmi dobre, že koncom októbra a začiatkom novembra, 31. a 1. novembra, došlo k celoplošnému testovaniu o týždeň opäť. Zistilo sa, že tá situácia nie je taká kritická v rámci celej Slovenskej republiky, ako to v podstate vláda nám predkladá.
Ale čo sa vlastne stalo? Nariadili jednoznačne, že občania Slovenskej republiky nemôžu vstúpiť na cintoríny, ale pritom v radoch nabité ako muchy občania mohli stáť na testovanie. Neviem si predstaviť, prečo vlastne takéto nariadenie bolo prijaté.
My ako v Rimavskej Sobote, jediný primátor Slovenskej republiky som nariadil, že moja mestská polícia nebude ukladať pokuty pre občanov, pre naše starenky za to, že vstúpi na cintorín.
Dámy a páni, uvedomte si jednu vec. Pán minister podal na mňa trestné oznámenie, pán minister vnútra, a situácia je taká, že chce, v danom prípade chceli našim občanom, starkám, starým rodičom ukladať 1 000-1 500-korunové pokuty, čo som v žiadnom prípade nemohol dopustiť.
Škoda, že mám len dve minúty, takže ďakujem pekne za slovo.