18. schôdza

Tak ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, ako som avizoval v mojom predchádzajúcom vystúpení, dôležitým balíkom zmien v aktuálne prerokovávanom zákone o dani z príjmu je aj legislatívna úprava uplatňovania pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, tzv. CFC pravidlá, aj na fyzické osoby. Zámerom je zamedziť odkláňaniu príjmov do zahraničia do štátov s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením.
Tu je však veľmi dôležité precízne rozlišovať, je nespochybniteľné, že existujú subjekty, ktoré hľadajú možnosti odkláňania príjmov dosiahnutých na území Slovenskej republiky cez spoločnosti založené v štátoch s nízkym daňovým zaťažením, avšak sú aj podnikateľské subjekty, ktoré zakladajú zahraničné spoločnosti, aby expandovali na ďalšie trhy, aby rozvíjali svoju podnikateľskú činnosť aj mimo Slovenskej republiky, hľadali investičné príležitosti, častokrát aj spolu so zahraničnými partnermi.
Predkladaný pozmeňujúci návrh k návrhu zákona má za cieľ zosúladiť text zákona tak, aby bol v súlade s cieľmi, ktoré deklarujeme aj v dôvodovej správe, teda zámerom týchto pravidiel nie je zamedziť voľnému pohybu kapitálu ani brániť slobode usadiť sa a podnikať v zahraničí, ale zabezpečiť, aby bol na územie Slovenskej republiky vyplatený podiel na zisku (dividenda) zo zahraničnej spoločnosti alebo subjektu, ktorých príjmy neboli zdanené aspoň minimálnou úrovňou efektívnej sadzby dane, alebo teda sídlia v nespolupracujúcich štátoch.
Teraz si dovolím pár vysvetľujúcich slov k jednotlivým bodom pozmeňovacieho návrhu, ktorý v závere prečítam.
Tak po prvé. Vzhľadom na to, že ide o špecifický prístup k zdaňovaniu príjmov fyzických osôb v podobe priraditeľného príjmu z kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, navrhuje sa účinnosť tohto opatrenia až od 1. januára 2022. Opatrenie sa prijíma s ročnou legisvakačnou lehotou odporúčanou aj v medzinárodnom kontexte, čím sa daňovníkom zabezpečí dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s pripravenou legislatívnou úpravou. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti pre fyzické osoby sa uplatnia prvýkrát od 1. januára 2022 na priraditeľný príjem fyzickej osoby z výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vykázaného za zdaňovacie obdobie končiace počas roka 2022.
2. Zamedzujeme“... (Poslanec Lehotský doniesol rečníkovi fľašu s minerálkou.) Ďakujem. „Zamedzujeme viacnásobnému zdaneniu toho istého príjmu u daňovníka, fyzickej osoby pri viacúrovňovej vlastníckej štruktúre. Ak preukáže, že príjem zahraničnej spoločnosti spĺňajúcej podmienky definície kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, napríklad pri nepriamom a nepriamo odvodenom podiele zahrnú do svojho osobitného základu dane a daň zaplatil.
3. Mení sa sadzba dane zo 7 % na 25 %, ktorou sa budú zdaňovať priraditeľné príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov skontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 51h zákona o dani z príjmov.
Štvrtá oblasť. Navrhovanou úpravou sa v § 51h ods. 3 písm. b) ustanovuje prednosť pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti uplatňované na právnické osoby pred pravidlami pre kontrolované zahraničné spoločnosti uplatňované na fyzické osoby. Ak slovenská fyzická osoba je závislou osobou vo vzťahu k slovenskej právnickej osobe, pričom obe vlastnia podiel na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá spĺňa definíciu pre fyzickú osobu aj pre právnickú osobu, uplatnia sa iba pravidlá podľa § 17h zákona, teda CFC pravidlá pre fyzické osoby sa neuplatnia.
Ďalej týmto navrhovaním alebo predkladaním pozmeňovacích návrhov sa upravuje v § 51h ods. 3 písm. c) zdaňovanie priraditeľných príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, sa teda neuplatní, ak fyzická osoba preukáže, že kontrolovaná zahraničná spoločnosť dosahuje príjmy reálne vykonávanou činnosťou, ktorú vie aj preukázať, napríklad zamestnancami, priestormi a podobne, bez ohľadu na to, v ktorom štáte je kontrolovaná zahraničná spoločnosť daňovníkom. Táto výnimka sa však nevzťahuje na kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ktorá je daňovníkom nespolupracujú-ceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona. Pri posudzovaní skutočne vykonávanej činnosti sa budú zohľadňovať iba rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, prípadne iné medzinárodné štandardy.
Záverom si dovolím jedno porovnanie. Všetky spomínané úpravy majú za cieľ, aby sme pri vylievaní vody z vaničky nevyliali aj dieťa.
Teraz prečítam úplné znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Tomáša Lehotského, Milana Kuriaka a Jozefa Hlinku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 199.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Po prvé. K čl. I, doterajší bod 7. Doterajší bod 7 znie: 7. V § 3 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) suma príjmu priraditeľná daňovníkovi podľa § 2 písm. d) prvého bodu z“ prvého kladného...
„1. kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zníženého o daň z príjmov právnickej osoby, preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere, v akom by mu pri priamej účasti prináležal podiel na zisku, (dividenda), ak by mu bol vyplatený, alebo iný príjem (výnos) v dôsledku skutočne vykonávanej kontroly nad kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou. Ak nemá nárok na podiel na zisku (dividendu) a pri výplate skutočného podielu na zisku (dividendy) by sa na tento príjem pri zamedzení dvojitého zdanenia neuplatnila metóda vyňatia príjmu, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku (dividenda) prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h u daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu, a to v rozsahu, v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom alebo v ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období, alebo
2. kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zníženého o daň z príjmov právnickej osoby preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere jeho nepriamej účasti na základnom imaní podľa § 51h ods. 2 písm. a) na tejto spoločnosti alebo v pomere skutočne vykonávanej kontroly, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť nemá základné imanie, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku (dividenda) prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h u daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu, a to v rozsahu, v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázanom v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom alebo v ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období.“
2. K čl. I, nový bod. Za doterajší bod 16 sa vkladá nový bod 17, ktorý znie: 17. V § 15 sa písmeno a) dopĺňa 7. bodom, ktorý znie:
„7. 25 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51h ods. 4.“
Doterajšie body 17 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nový bod 17 nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
3. K čl. I, doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 v § 51h ods. 3 písmená b) a c) znejú:
„b) kontrolovaná zahraničná spoločnosť podľa odseku 2 je zároveň u daňovníka podľa § 2 písm. d) 2. bodu alebo daňovníka podľa § 2 písm. e) 3. bodu, ktorý je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) 1. bodu, kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 17h,
c) kontrolovaná zahraničná spoločnosť nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu a daňovník podľa § 2 písm. d) 1. bodu preukáže, že sumu príjmov priraditeľných podľa § 3 ods. 1 písm. h) dosiahla kontrolovaná zahraničná spoločnosť skutočne vykonávanou ekonomickou činnosťou, na ktorú má v danom štáte personálne vybavenie, priestorové vybavenie, hmotný majetok a nehmotný majetok.“
4. K čl. I, doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 sa v § 51i ods. 1 a 2 za slovo „podiele“ vkladajú slová „podľa § 2 písm. o) 1. bodu“.
5. K čl. I, doterajší bod 51. V doterajšom bode 51 v § 51i sa vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 4 sa primerane prečísluje.
6. K čl. I, doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa v § 52zzi vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 5 sa primerane prečíslujú.
7. K čl. I, doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 sa doterajší § 52zzj dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. h), § 15 písm. a) 6. bodu a 7. bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát použijú na sumu príjmu priraditeľného daňovníkovi z výsledku hospodárenia kontrolova-nej zahraničnej spoločnosti vykázaného za zdaňovacie obdobie končiace počas roka 2022.“
8. K čl. I, zmena účinnosti bodov. V čl. I doterajšie body 7, 16, 42 a § 51h a § 51i v bode 51 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam body 3, 11, 27 a 29 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. (Krátka pauza.) Mám otázku na pána poslanca, preto som čakal, kým dohovorí s pánom ministrom.
Pán poslanec, veľmi pozorne sledujeme, čo idete učiniť týmto zákonom, to sú šialené veci, ale je to vaše rozhodnutie a chcem vám položiť jednoduchú otázku. Keďže ste plne zaangažovaný do tvorby tohto zákona, čo je evidentné, pretože ste predložili už druhý vážny pozmeňujúci návrh veľmi rozsiahly. Predpokladám, že máte všetky potrebné informácie ako predseda finančného výboru o pozadí a prijímaní tohto návrhu.
Mohol by som od vás dostať kvalifikovaný odhad, koľko na tomto chcete zarobiť? Koľko chcete zarobiť na tom, že zavádzate dane pri 13., 14. plate, že znevýhodňujete zamestnávateľov pri ubytovaní svojich ľudí, že idete likvidovať odpočítateľné položky, pokiaľ ide o turistický ruch a tak ďalej a tak ďalej, koľko to je? Na koľko ste si to ohodnotili, že v čom vám to tak strašne pomôže? Aká to je brutálna suma, ktorá dnes má pohnúť štátnym rozpočtom? Pretože boli ste pri tom, pán poslanec, v júli, keď ste si zdvíhali deficit štátneho rozpočtu o 8,5 mld. Vy máte peňazí ako pleviel. Môžte ich míňať krížom-krážom.
Takže prosím si kvalifikovaný odhad, pretože my sa to z návrhu zákona nevieme dočítať, pretože dochádza k významným posunom, ktoré tu teraz predkladáte, preto považujem za veľmi korektné sa vás spýtať, čo to vlastne v praxi znamená. Koľko zarobí štátny rozpočet na týchto antisociálnych opatreniach voči ľuďom a zamestnávateľom?

Ďakujem pekne. Začnem, pán kolega Fico, treba pozerať, čo sa týka, čo sa týka rekreačných poukazov, tam práve že žiadna zmena nenastane, takže nelikvidujeme ani turistický ruch. Ako som aj povedal v rozprave, že nepovažujeme to síce za systémové riešenie, ale v danej situácii je dobré, aby zostal aktuálne navrhovaný stav, to znamená, áno, v spoločnej správe ten návrh bol a teraz vlastne týmto pozmeňovákom ho teda vlastne odtiaľ dávame preč, takže tuto sa nič nemení.
A takisto – ešte stihnem asi reagovať na, na daňový bonus – to je robené spolu s obedmi zadarmo a celé, celé vlastne teda zrušenie obedov, plošné zrušenie obedov zadarmo a zvýšenie daňového bonusu je rozpočtovo neutrálne.
Ak sa ideme baviť o 50 eurách zvýšenia daňového základu pri kúpeľníckom poukaze, čo v horizonte roka a jedného daňovníka znamenalo asi 9,50 zvýšenia jeho príjmov, tak si myslím, pán kolega, že tie papiere a, a tá účtovníčka a vôbec toto celé, nezmyselnosť systému, a to jeho pokrivenie, ktoré sa robilo na konci minulého volebného obdobia, je ďaleko viac presahujúce a, a kaziace systém než to, že to teraz rušíme.
Takže toľko, toľko ku tým kúpeľným poukazom a, a to je asi všetko.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, pán podpredseda vlády, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k prerokovanému zákonu. Je to jednoduchý pozmeňujúci návrh, ktorý nejakým spôsobom reaguje na mimoriadne udalosti a opatrenia s tým súvisiace.
Týka sa super odpočtu, čiže úpravy, ktorá umožňuje zvýhodniť daňový základ pre organizácie, ktoré investujú do výskumu a vývoja. Teda cieľom navrhovanej úpravy je umožniť zahrnovanie aj tých mzdových nákladov do odpočtu výdavkov na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, ktoré boli podporené z prostriedkov verejných financií v rámci aktívnych opatrení na trhu práce v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov. To znamená, že tú časť výplaty, ktorú poberajú tieto organizácie, ktoré podporujú teda výskum a vývoj od štátu, tak aj túto si budú môcť zahrnúť do tohto odpočtu výdavkov.
V rámci tohto druhu aktívnych opatrení na trhu práce však ide len o podporu prostredníctvom paušálneho príspevku na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca, čiže tzv. opatrenie 3B, nakoľko tento typ podpory sa neodvíja od neodpracovaného času alebo prekážok na strane zamestnávateľa. Pri odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je, okrem iných požiadaviek stanovených v § 30c, potrebné aplikovať aj podmienku, že do odpočtu sa zahrnujú výdavky, ktoré vznikli pri realizácii projektu výskumu a vývoja, a teda v rámci mzdových nákladov. Ide o náklady za odpracovaný čas pri realizácii projektu výskumu a vývoja, a teda ktoré sú súčasne daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) zákona.
Pozmeňujúci, teda návrh hovorí aj o tom, že toto opatrenie sa prvýkrát uplatní pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2020, to jest už za zdaňovacie roku 2020.
Dovoľte mi teraz prečítať kompletné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Mariána Viskupiča, Milana Krajniaka (Milana Kuriaka, pozn. red.) a Jozefa Hlinku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, to je tlač 199.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňovací a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. K čl. I, nový bod. Za doterajší bod 26 sa vkladá nový bod 27, ktorý znie: 27. V § 30c ods. 5 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem príspevku podľa osobitného predpisu^46a) na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb,“.
Doterajšie body 27 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nový bod 27 nadobúda účinnosť 1. januára 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
2. K čl. I, doterajší bod 52. V doterajšom bode 52 v § 52zzi ods. 2 sa slová „písm. d)“ nahrádzajú slovami „písm. d) a j)“, slová „§ 13 ods. 2 písm. k), § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu 1a. a § 50 ods. 1 písm. b)“ sa nahrádzajú slovami „§ 13 ods. 2 písm. k) a § 30c ods. 5 písm. a)“ a na konci sa pripája táto veta: „Ustanovenie § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu 1a. v časti, ktorá ustanovuje rozsah zdaniteľných príjmov (výnosov), v znení účinnom od 1. januára 2021, sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2020.“
V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam body 30 a 31 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujeme, skončil som.

Och, pardon, predkladateľom je Milan Kuriak.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, čakali sme, čakali, až sme sa dočkali. Musím povedať, že tými troma pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu boli dnes predložené, tak celý tento, v podstate celý zákon sa dá povedať, že je úplne prekopaný odhora dole. A myslím, že podstata tohto zákona momentálne väzí práve v tých pozmeňujúcich návrhoch.
Čo sa týka samotných, samotnej, keď si pozrieme dôvodovú správu, tak je tam dopad, negatívny dopad asi 2,2 mil. tuším na rok 2020 a potom je tam len pár nejakých 100-tisíc na ďalší rok. Tento dopad, ktorý tu v podstate ste urobili na základe týchto pozmeňujúcich návrhov, bolo by dobré, keby bol vyčíslený, lebo skutočne by sme potrebovali vedieť, aký je, bude, predpokladám, pozitívny, bude, predpokladám, určite vyše 10, možno 20 mil. eur.
Pýtam sa, že či teda to, čo ste tu urobili, vám stálo za to, za tých 20 mil., ktoré ste, ktoré dostanete do, do rozpočtu.
Len pre vašu informáciu, ja som si pozeral materiál NKÚ, ktorý hovorí o tom, že 14. 7. tohto roku ste si navýšili výdavky štátneho rozpočtu o 7,8 mld. eur. Aktuálne, a to zase citujem z ich správy, „aktuálne plánované výdavky na štátny rok 2020 boli k 31. 10.“, to znamená dva mesiace pred koncom tohto roka, „vo výške 29,8 mld.“, keď to porovnáme s pôvodným návrhom rozpočtu, tak to bolo okolo 18,5 mld., „vrátane presunutých prostriedkov z minulých rokov“. Samozrejme, nejaké prostriedky sa budú presúvať pravdepodobne ešte aj do ďalšieho roku. „K tejto sume sa k rovnakému dňu vyčerpali iba 54,7 % prostriedkov.“ To znamená, že ak teda odrátame to, čo sa minulo do desiateho mesiaca, tak k dispozícii v tejto súvislosti NKÚ Slovenskej republiky upozorňuje na to, že „na posledné dva mesiace rozpočtovaného roku má štát k dispozícii 13,5 mld. eur. Pre porovnanie schválené výdavky štátneho rozpočtu na celý rok 2018 boli okolo 15,96 mld. eur.“ Čiže to je zo správy NKÚ, to som si nevymyslel, lebo budem zase počúvať, jak klamem.
Takže čo idete zmeniť týmto zákonom? Tak keď si pozrieme, čo ste už urobili, že s čím sa môžte pochváliť, tak to je v podstate zrušený platný zákon o 13. plnohodnotnom dôchodku, kde ste pripravili ľudí asi o 280 mil. eur. napriek tým zvýšeným výdavkom, ktoré ste si odsúhlasili v rozpočte. Po znížení platnej minimálnej mzdy, hej, kde ste teda okradli ľudí asi tak o jednu, vyše 1 mld. eur práve na rôznych príplatkoch, ktoré dostávali, tak ste si lajzli aj zrušenie obedov zadarmo.
A hovoríte tu o tom, že máte, nebudem sa o tom veľmi podrobne rozoberať, mám málo času, hovoríte o tom, ako ste to vykompenzovali. Musím povedať, že, samozrejme, na daňový bonus nemajú nárok ľudia, ktorí nepracujú.
Nebudem hovoriť o tom, že ste pripravili samosprávy, vzhľadom na, že daňový bonus práve znižuje dane z príjmu fyzických osôb, ste samosprávy pripravili o desiatky miliónov eur. Myslím si, že len tam, kde ja žijem, tak v Ružinove to robí vyše 1 mil. eur, za to sa vám určite starostovia poďakujú.
Čo idete ďalej urobiť? To, čo bolo doteraz bez daní a bez odvodov, tvrdili ste teda, že vy budete znižovať dane, tak zodvodníte a zdaníte. Hovoríme o 13., 14. platoch. A keď už hovoríme o daniach, jak ste hovorili, že vy ste zástancami nízkych daní, tak doteraz tí živnostníci a podnikatelia na základe platného zákona, ktorí mali obrat do 100-tisíc eur, mali znížené dane na 15 %. Čo idete robiť práve týmito pozmeňovákmi, ktoré ste tu prijali? No urobíte to, že tí, ktorí majú obrat, a to oznamujem celému Slovensku, a tým podnikateľom, živnostníkom, ktorí majú obrat od 50-tisíc eur do 100-tisíc eur, že odteraz nebudú mať 15-percentné dane, ale 21-percentné dane.
Takže toto je message vášho zákona, ktorý ste si tu dneska pripravili.
Nebudem hovoriť o likvidácii tripartity. Zajtra budeme mať štátny rozpočet. O komunikácii, ktorá nefunguje, proste sociálny dialóg tu absolútne zlyháva. A toto je práve obraz toho, aká je antisociálna vláda Igora Matoviča.
Vy ste dokonca siahli týmto zákonom ešte aj na tých 50 eur daňovo odpočítateľnej položky na podporu kúpeľníctva. A zrušili ste aj zvýhodné odpisovanie robotníckych a kúpeľných budov. Môžme sa baviť o zmysluplnosti, nezmysluplnosti, ale na druhej strane, keď si zoberiete, načo robíte takého opatrenia, ktoré v podstate ľuďom berú peniaze?
Sme tu v kríze, hovoríme o tom, že ste nevyčerpali ešte 46 % výdavkov štátneho rozpočtu a vy potrebujete 20 mil. zobrať ľuďom, ktorí kŕkajú, ktorí nemajú pomaly z čoho žiť, a týka sa to napríklad aj toho cestovného ruchu, o ktorom sa bavíme.
Prijali ste zákon, najprv pozmeňovák, v ktorom ste to proste narúbali, všetko ste pozrušovali. Dnes prezentujete, že akí ste veľkodušní, že nechali ste bez odvodov tie rekreačné poukazy a športové poukazy, ktoré boli aj doteraz bez odvodov a bez daní. Čiže toto je prínos tohoto celého zákona.
Teraz, ak si pozriem, dnes bol prieskum jednej agentúry, nebudem ju menovať, aby som nerobil, nerobil reklamu, a prečítam vám len jednu vetu: „Až 60 % občanov Slovenska si myslí, že vláda Igora Matoviča podcenila druhú vlnu koronakrízy.“
Takže v tejto situácii vy idete zobrať ľuďom peniaze, to sú peniaze, ktoré potrebujeme na naštartovanie spotreby. By ste mali presný opak urobiť. Vy robíte presný opak urobiť, vy robíte presný opak toho, čo by ste mali robiť. Vy ste tým ľuďom mali dať tie peniaze, aby sa tá spotreba naštartovala, len tak sa dostaneme z krízy. Vy to zoberete. Ja nechápem, nechápem, prečo tento postup, akú to má logiku?
Ja možno poprosím pána ministra, nech nám to tu vysvetlí, ja netuším. Vy miesto toho, aby ste urobili povedzme vouchere pre ten cestovný ruch, aby ste, aby to minuli na Slovensku, ten voucher, napríklad pri zakúpení nejakých, nejakých, ja neviem, možno, možno minú to niekde, keď budú otvorené reštaurácie, alebo to minú na nejakú kultúru, šport, aby ste podporili domácu, domácu spotrebu. Tak vy ešte aj, ešte aj tie gastrolístky idete zrušiť alebo ich idete nastaviť tak, aby ľudia zobrali hotovosť, netušiac, čo sa bude diať. V budúcnosti o žiadnych gastrolístkoch už nikto nebude tušiť, aj gastrolístky budú zarátané v mzde a každým bude hovoriť, nezarábate 1 000 euro, ale zarábate 1 000-, neviem koľko, -70, lebo sme vám gastrolístky, lebo gastrolístky, na tie už všetci zabudli. Nebudem hovoriť o tom, že gastrolístky, ja, nie sú dobré. Nech sú, nech sú v elektronickej forme, nech sú to karty. Nech sú to, nech sú to napríklad, nech sú tie poplatky nízke, nech to robí štátna spoločnosť, nech na tom nikto nezarobí, len štát a na náklady takej spoločnosti, ktorá to bude prevádzkovať.
Ale tie gastrolístky vám podporia to, gastrolístok musíte minúť na Slovensku. Podporíte tým domácich podnikateľov, to je prvá vec. A druhá vec je, že tie peniaze sa minú a ešte pre pána, dobrá správa pre pána ministra, že ak sa použije karta napríklad, tak verte, neverte, ide to cez eKasu, idete to cez zúčtovanie, čiže tam budete mať vždycky legálny príjem. Nebude to o tom, že niekomu dáte 4 eurá za obed a ten vám nevydá žiadny blok. Čiže ešte aj na tom máte benefit, že by sa to takto spravilo. Vy to rušíte.
Rušíte všetky tie veci, o ktorých som hovoril, a myslím si, že, že sa vám to zbiera a ja vám môžem povedať za seba, že budem si robiť zoznam všetkých takýchto nelogických, antisociálnych opatrení a budem na to poukazovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Kamenický, ja mám jednu reakciu, ale, nedovolí mi, aj druhú reakciu, lebo teda vy sa častokrát vyjadrujete schizofrénne na rôznych schôdzach, lebo na jednej hovoríte teda, že máme vysoký dlh a zbytočne zadlžujeme túto krajinu. Dnes ste nám hovorili zasa o tom, že máme peniaze rozdávať. Tak neviem úplne, že kde je systematičnosť v týchto vašich konštatovaniach.
Ale chcel som povedať teda inú vec. Vy ste na začiatku povedali, že či nám to stálo za to, tieto pozmeňujúce návrhy a úpravy dane, keď to podľa vás žiadne peniaze nedonesie. Ja si nemyslím, že všetky úpravy zákonov alebo daňových zákonov majú byť o tom, že majú prinášať nejaké peniaze. Je v poriadku, keď prinesú, je v poriadku, keď viac peňazí pôjde rodinám alebo uľahčí, uľahčí život podnikateľom. Ale napríklad tak daňový bonus je opatrenie, ktoré je jasným príkladom toho, že tie opatrenia nemusia byť len o peniazoch, ktoré štát vyberie, ale aj o tom, že pomoc, ktorá má ísť tým, ktorí si ju, ktorí ju naozaj potrebujú, je, je efektívna, je spravodlivá a je cielená. A toto je napríklad jedno z tých opatrení, ktoré si myslím, že aj keby hneď neprinieslo viac peňazí do kasy, možno práve naopak, tak je priamo ukážkou toho, ako štát má efektívne pomáhať rodinám s deťmi.
To znamená, že nie každé opatrenie, ktoré táto vláda v daňovej politike prinesie, musí peniaze naozaj prinášať.
Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa domnievam, že daňové zákony by mali byť pre ekonomické subjekty čitateľné, mali by byť predvídateľné. V tomtom prípade nielen pre tie dotknuté subjekty, ale aj pre územnú samosprávu, tak ako poznamenal pán poslanec Kamenický.
Naviac musíme si uvedomiť, že väčšina zamestnancov u nás pracuje v trojzmenných, možno štvorzmenných prevádzkach, a preto aj regenerácia pracovnej sily je v tomto ohľade mimoriadne dôležitá. Preto sa čudujem, že sa rušia odpočítateľné položky, ktoré slúžili práve na to, aby sa mohla podstatná časť pracovnej sily regenerovať. Je to dôležité pre našu budúcnosť, je to dôležité pre zdravie, pretože potom sa nám, samozrejme, tie náklady prejavujú v zdravotníctve.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kamenický, len sa vyjadrím, lebo ste spomenuli v rozprave k téme gastrolístkov. Už som sa aj na poslednej schôdzi k tomu vyjadroval. Reagoval som na pána poslanca, pána poslanca, pána Richtera.
Naozaj, naozaj nič na tom nevidím zlé, že ľudia majú právo v demokratickej krajine sa rozhodnúť medzi gastrolístkami, alebo teda k príspevku v hotovosti. Práve to sa mi páči na tom, že, že ten občan si môže vybrať a môže sa rozhodnúť, či preňho budú výhodnejšie a transparentnejšie gastrolístky alebo, alebo samotná hotovosť.
Tie elektronické karty, ktoré ste tiež vraveli v rozprave, ony dnes úplne až tak veľmi nefungujú, lebo nie všetky tie reštaurácie, nie všetky tie služby ich úplne akceptujú.
A veľmi sa mi páčila aj rozprava pána poslanca zo SaS-ky Mariána Viskupiča, ktorý práve porovnával tie, tie plusy a tie, tie nevýhody, čo sa týka aj tých samotných gastrolístkov. A tie gastrolístky dneska majú svoje firmy, ktoré, bohužiaľ, na tom viac ryžovali, ako boli transparentné.
Čiže čo chcem len povedať, je, že vďaka Bohu, že občan bude mať možnosť si dnes vybrať v slobodnej krajine, v demokratickej, či sa rozhodne pre financie, alebo teda príspevok k financiám, teda hotovosti alebo gastrolístkom. Toto mi príde veľmi, veľmi transparentné a slobodné za každého občana.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne.
Pán poslanec Kamenický, no tak ja, ja neviem, že chvíľami nás teda haníte za strašne vysoký deficit rozpočtu, potom chvíľami zas, že teda sme veľa neminuli, tak je to také, že asi čo sa kedy hodí, neviem. Ale len jedna vec z toho môže byť, buď bude vysoký deficit, alebo teda sú peniaze neminuté. Oboje naraz nejde.
Daňový bonus. Áno, jasné, môže si ho uplatniť iba pracujúci človek, ale zároveň aj ja som v rozprave spomínal, pre deti rodičov nepracujúcich, z nízkopríjmových skupín, z marginalizovaných skupín majú stále nárok na obed zadarmo. Ten im nikto nezobral a tam je to zmysluplné, aby ten obed zadarmo mali, pretože majú problém si ho dovoliť.
No, kúpeľníctvo. Ja sa k tomu ešte raz vrátim. Fakt si myslíme, že ak si jeden daňovník v jednom roku na základe kopy papierov teda z kúpeľov môže zvýšiť svoje proste daňové náklady o 50 euro, z čoho teda bude mať asi 9,5 eura reálnu úsporu a že to je správne a tak to má byť? No tak to je asi potom ale, ako máme rôzne pohľady, no. Veci by mali byť jednoduché a zmysluplné.
Gastrolístky, už tu bolo povedané. Ja len spomeniem, pevne verím a som presvedčený, že ľudia vedia jesť aj bez gastráčov a so slobodou je, samozrejme, aj, aj prítomná aj zodpovednosť. Takže dajme ľuďom pekne priestor, aby si vedeli so svojimi financiami sami, sami rozhodovať o nich.
No a výber DPH, ja by som sa rýchlo ešte k tomuto dostal. No, paradoxne aj pri dosť výraznom poklese ekonomiky je v podstate výber DPH oveľa lepší ako minulý rok. A možno to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)