18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, veľmi pekne ďakujem za tvoj odborný príspevok, ktorý mal naozaj to, čo každý jeden odborný príspevok by mal mať. Dotkol si sa problematiky financovania vysokých škôl, dotkol si sa problematiky nedostatočnej školskej dochádzky. Áno, úplne súhlasím, nakoľko na prstoch jednej ruky by som dokázal spočítať mesiace, ktoré deti na základnej alebo na strednej škole naozaj reálne do školy tento školský rok aj minulý, koncoročný školský rok chodili.
Mám asi tú smolu, že som otcom bývalých deviatakov a bývalého štvrtáka (zaznievanie gongu), ktorí sa preklenuli na prvý ročník strednej školy alebo do piateho ročníka, to znamená na druhý stupeň základnej školy. Informácie, ktoré im neboli dostatočne poskytované, informácie, ktoré nemohli prostredníctvom klasického vyučovacieho procesu získať, už nikdy tieto deti nedobehnú. Môžu sa učiť dištančne 27 až 28 rokov, nikdy tieto informácie nebudú schopné absorbovať tak ako pri klasickom vyučovaní.
Jules Verne, keď písal svoju knižku Dva roky prázdnin, nikdy sa mu ani len nesnívalo, že trnavský blázon toto naozaj skoro zariadi. Tieto deti do školy nechodia, dištančná forma vzdelávania jednoducho je nefunkčná, nikdy nemôže nahradiť klasickú formu vyučovania. Teraz podľa jeho najnovších vyjadrení, nášho experta na školstvo pána Igora Matoviča, jednoducho chce tieto deti posielať do škôl, on berie celý plán ich školského vzdelávania na seba, pod svoje ruky, pretože nikto ničomu nerozumie, on jednoducho sa bude teraz pasovať do roly nejakého svetospasiteľa. Teraz ich chce poslať do školy, keď som začal chápať slovné úlohy, násobenie dvojciferným číslom, delenie mi už ide super, teraz ich chce posielať do školy?
Vďaka pekne.

Prepáčte. Odchod študentov do zahraničia ja by som tak nevnímal až tak veľmi negatívne, lebo teraz tí študenti, keď odídu na štúdiá a vrátia sa späť na Slovensko, tak to je úplne super, dobrá vec, lebo naberú skúsenosti a tie skúsenosti, ktoré sú na iných univerzitách, dokážu uplatňovať v našej krajine, tak je to úplne super. A keď aj zostanú aj v rámci Európskej únie, stále to hovoríme, že tá Európska únia, nejako sa k nej hlásime, že je naša, tak tí študenti neodchádzajú do Ameriky alebo kdesi mimo Európy, ale zostávajú kvázi, ako by som to možno tak povedal, že takmer doma.
Ale čo horšiu vec ako vnímam, nie ten odchod tých študentov do zahraničia, ale to, že tí študenti odišli zo škôl dnes úplne a nieže odišli, ale my sme ich vyhnali. Stále operujeme tu nejakým COVID-om-19, ale de facto realita je taká, že my tých študentov sme vyhnali zo škôl. Dištančné vzdelávanie, no niekedy to sú také úplne humorné a absurdné udalosti, ktoré sa dejú, to mi minule rodičia rozprávali, ako ich dieťa školopovinné na základnej škole malo online telocvik. Na stoličke skákalo doma vo svojej izbe a cvičilo s pani učiteľkou, ktorá bola tiež, asi skákala kdesi tiež po tej stoličke, ale proste ak my neinvestujeme do toho vzdelania, do vzdelania sa najlepšie, je to najlepšia investícia, keď do neho investujeme, vráti sa nám to v podobe vzdelaných ľudí a uplatniteľných na trhu práce.
Čo sa týka vysokoškolských učiteľov a spomenuté to tu bolo, to prepúšťanie tých učiteľov, namiesto navýšenia platov a zvyšovania platov my týchto učiteľov vyhodíme zo škôl, prepustíme ich. (Hluk v sále. Zaznievanie gongu.)

Ďakujem pekne kolegom za všetky faktické poznámky. Som rád, že sa to udržalo vo vecnom tóne. Ak dovolíte, nebudem ich všetky komentovať. Dám na záver len jednu, jednu myšlienku, ktorá bola uvedená od ministra školstva: "Dosť bolo písania stostranových dokumentov. Pracujeme na modernom školstve v oblasti digitalizácie. (...) Digitalizácia patrí medzi najambicióznejšie oblasti. (...) Cieľom digitalizácie je, aby boli v školách digitálne technológie k dispozícii pre učiteľov aj žiakov v špeciálnych učebniach s možnosťou zapožičania techniky aj domov."
Chce to už iba jedno číslo. Rozpočet na rok 2021 oproti roku 2023 na informačné technológie v regionálnom školstve -17,3 %.
Ďakujeme pekne.

Pán podpredseda, ja som predložil písomne návrh kvôli ekonomike času, aby sme voľbu pod tlačou 339, ktorá má ísť teraz, vykonali súčasne s voľbou, ktorá je uvedená ako tlač 338 a 340, to je voľba predsedov výborov a voľba generálneho prokurátora, pretože teraz budeme hodinu a pol sčítavať hlasy a stratíme čas. Logiku má pokračovať v rozprave o štátnom rozpočte a potom zajtra alebo pozajtra hlasovať alebo voliť členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Iba kvôli ekonomike času.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, chcel by som navrhnúť, aby sme nebrali do úvahy správu výboru pre kultúru a médiá a aby, navrhujem, aby zasadlo poslanecké grémium a prerokovalo otázku toho, že bol zvolaný výbor pre kultúru a médiá v čase zasadnutia pléna dnes o tretej aj rokoval dnes o tretej a prijal uznesenie v rozpore so základnými princípmi rokovania Národnej rady, ktoré, aj keď nie sú výslovne uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ale vyplýva to zo slobodného výkonu poslaneckého mandátu, kedy poslancovi nie je možné brániť v rokovaní v pléne a v tom čase nemôžu zasadať výbory, kde má poslanec takisto povinnosť a má mať aj možnosť sa zúčastniť. A malo by sa teda rozhodnúť, že či takéto konanie je v súlade alebo nie, lebo potom všetci predsedovia môžu zvolávať výbory počas schôdze pléna.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som poprosiť všetkých členov výboru pre kultúru a médiá, zvolávam výbor hneď v miestnosti, kde sa, teda tuná zadná miestnosť, kde sa robí grémium a taktiež kde sa hlasuje. Takže výbor hneď. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo dňa 2. decembra 2020.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných a 120 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za Jozefa Bednára hlasovalo za 11, proti 70, zdržalo sa 39;
– za Ivana Bindasa: za 1, proti 69, zdržalo sa 50;
– za Tomáša Cabana: za 0, proti 70, zdržalo sa 50;
– za Andreu Cocherovú: za 79, proti 14, zdržalo sa 27;
– za Karola Farkašovského: za 21, proti 68, zdržalo sa 31;
– za Jána Füleho: za 0, proti 71, zdržalo sa 49;
– za Henrietu Hrubú: za 4, proti 68. zdržalo sa 48;
– za Petra Chmelu: za 22, proti 64, zdržalo sa 34;
– za Pavla Izraela: za 81, proti 13, zdržalo sa 26;
– za Lenku Jakubčovú: za 77, proti 15, zdržalo sa 28;
– za Petra Kováča: za 29, proti 61, zdržalo sa 30;
– za Ivana Kubiňáka: za 0, proti 72, zdržalo sa 48;
– za Dušana Marušáka: za 1, proti 71, zdržalo sa 48;
– za Pavla Prikryla: za 41, proti 56, zdržalo sa 23;
– za Natašu Slavíkovú: za 2, proti 73, zdržalo sa 45;
– za Moniku Suchaničovú Janigovú: za 30, proti 60, zdržalo sa 30;
– za Mariána Šinkoviča: za 0, proti 72, zdržalo sa 48;
– za Norberta Vrabca: za 0, proti 72, zdržalo sa 48;
– za Katarínu Začkovú: za 80, proti 13, zdržalo sa 27 a
– za Andreja Zmečeka: za 1, proti 70, zdržalo sa 49.
Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolení – a teraz to prečítam priamo z uznesenia – podľa § 6 ods. 1 a § 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov:
– dvoch členov Rady pre vysielanie a retransmisiu na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 17. decembra 2020, pán Pavel Izrael a pani Katarína Začková;
– jeden člen rany, jeden člen Rady pre vysielanie a retransmisiu na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 14. januára 2021, pani Andrea Kocherová (reakcia z pléna), Cocherová pardon, Cocherová, okej, po slovensky;
– a jeden člen Rady pre vysielanie a retransmisiu na funkčné obdobie do 26. 1. 2025, ktoré začne plynúť dňom jeho zvolenia Národnou radou Slovenskej republiky, pani Lenka Jakubčová.
Týmto ma zároveň... kde sme. (Rečník listoval v podkladoch.) Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, pán spravodajca, dámy a páni, kultúra ako vždy na konci, deň sa blíži ku koncu a znovu máme tuná teda čosi hovoriť o kultúre v takomto krátkom čase, ale pokúsim sa byť stručný aj vecný. Ja len vychádzam ako pri týchto mojich úvahách z vyhlásenia vlády, z kultúry, ktorá hovorila o tom, že teda kultúra je na chvoste, a teda všetko možné chce spraviť pre to, aby nebola. No a samozrejme, taká prvá veta, nebudem tuná ďalej teda vykladať z toho programového vyhlásenia vlády, čo všetko bolo o kultúre povedané a na čo všetko tuná budem narážať a v podstate pýtať sa, či sa to dá za takýchto okolností pri tomto návrhu realizovať.
Jednoznačne treba povedať, že kultúra sa vždy tak chová a bude sa tak chovať počas toho roka, akého máme ministra financií. Keď ten minister financií má vzťah ku kultúre, tak kultúra úplne inak vyzerá. Keď ten minister vzťah ku kultúre nemá, tak, bohužiaľ, tá kultúra je na chvoste. A ja som presvedčený, že súčasný minister financií má vzťah ku kultúre a len akosi pani ministerka kultúry v tejto chvíli ako istá prevodová páka nevedela isté veci zabezpečiť.
A teda k veci a k rozpočtu. Predložený návrh rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry na roky ´21 – ´23 svojimi základnými parametrami len konzervuje kritickú finančnú situáciu, do ktorej sa dostal sektor kultúry a kreatívneho priemyslu v dôsledku koronakrízy a prijatých protiepidemiologických opatrení. Nielenže negarantuje navýšenie rozpočtových prostriedkov na budúci rok, ale nezakladá ani jasné priority a strategické zámery ministerstva na nasledujúce obdobie. Početné reformy a strategické zámery, o ktorých sa hovorí v programovom vyhlásení vlády za oblasť kultúry, nenachádzajú teda v návrhu rozpočtu ministerstva kultúry finančnú oporu.
Spomeniem len niektoré zo záväzkov obsiahnutých v tomto základnom programovom dokumente vlády pod bombastickým titulkom Životaschopná a sebavedomá kultúra, ktorá napomáha rozvoju kreatívneho a ekonomického potenciálu Slovenska:
a) posilniť viaczdrojové financovanie štátnej kultúry,
b) znížiť pamiatkový dlh,
c) zaviesť efektívny sponzoring v kultúre,
d) vytvoriť systém strategického plánovania a prijať národný investičný plán v oblasti kultúry a tak ďalej.
Samozrejme, tie reči o tom, "prázdna špajza" a tak ďalej a tak ďalej, "najväčšia hospodárska kríza od čias druhej svetovej vojny", o necelom roku pri vláde a podobne, už teda čakám reakcie, my však neschvaľujeme len rozpočet na budúci rok, ale aj finančný rámec rozvoja kultúry na nasledujúce trojročné obdobie.
Moje tvrdenie, že uvedené a ďalšie záväzky z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky nemajú v tejto chvíli reálny ekonomický základ, dokumentuje aj výhľad výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky podľa programovej štruktúry, ktoré vo väčšine položiek na roky ´22 a ´23 stagnujú na úrovni návrhu rozpočtu na rok ´21. Minimálny nárast rozpočtových zdrojov predstavuje len navýšenie kapitálových výdavkov na zavŕšenie rekonštrukcie sídelných budov Slovenskej národnej galérie, Štátnej opery v Banskej Bystrici, hradu Krásna Hôrka a Spišského hradu.
Vzhľadom na neadekvátny rozsah a neefektívnosť realizácie doterajších podporných nástrojov na kompenzovanie dôsledkov protiepidemiologických opatrení na kultúru a kreatívny priemysel vidím len veľké potenciálne riziko návrhu rozpočtu ministerstva kultúry na roky ´21 až ´23 aj v nedostatočnom zabezpečení inštituciálnej podpory štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, mnohé z ktorých už v priebehu tohto roku zápasia s veľkými finančnými problémami v dôsledku výpadku plánovaných príjmov. Je evidentné, že bez výraznej dodatočnej finančnej podpory nedokážu naše najvýznamnejšie národné kultúrne inštitúcie prekonať dôsledky krízy a plnohodnotne plniť svoje nezastupiteľné poslanie.
Z návrhu rozpočtu na rok ´21 však nie je zrejmé, ako chce ministerstvo kultúry saturovať tieto objektívne požiadavky. Očakávaná výška podpory sa nedostane ani tzv. neinštitucionálnej kultúre, kreatívnym odvetviam a samostatným umeleckým tvorcom, lebo návrh rozpočtu nepredpokladá navýšenie finančných prostriedkov ako dodatočný systém, ako dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tak ani príspevkov do existujúcich podporných fondov (Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry národnostných menšín), navyše zrušením základného zdroja financovania umeleckých fondov (t. j. Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení) až do konca roku 2021 sa fakticky paralyzuje ich rozmanitá podporná činnosť, ktorú využívali spisovatelia, herci, výtvarní umelci a predstavitelia ďalších kreatívnych profesií nielen v uplynulých rokoch, ale aj po vypuknutí koronakrízy.
Keďže Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v návrhu rozpočtu neplánuje v roku ´21 kompenzovať umeleckým fondom výpadok uvedených príjmov, počíta pravdepodobne s ich likvidáciou.
V tejto chvíli by som chcel poznamenať len jednu vec. Dámy a páni, za dvanásť rokov tej vlády, na ktorú tak vehementne nadávate, nebola zrušená jedna jediná kultúrna inštitúcia. Všetky inštitúcie, posledné inštitúcie, ktoré boli zrušené, boli zrušené za ministrovania ministra kultúry Kňažka, a boli to súbory ako, a hudobné súbory, samozrejme, opereta Novej scény, Komorná opera, nezmyselné prehodnotenie toho tzv. Moyzesovho kvarteta spod filharmóniou, keby vtedy nebola, keby neexistovala v tejto chvíli Senica ako mesto... (reakcia z pléna), pardon, Skalica, prepáčte, pardon, pardon, ospravedlňujem sa (reakcie z pléna), Skalica, Skalica, ďakujem veľmi pekne, pani primátorka, Skalica, tak v tejto chvíli by ako toto kvarteto neexistovalo. Veľká vďaka Skalici, že sa tak stalo, preto lebo špičkoví muzikanti, ktorí vtedy ako komorné teleso boli pod Slovenskou filharmóniou, by asi už dnes neboli. Čiže len vďaka naozaj Skalici, a vôbec, Skalici treba poďakovať aj za iné hudobné druhy a za Janka Blaha a všetko, čo s ním súvisí a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, ale o tom vy viete oveľa lepšie ako ja, takže pokračujem, bohužiaľ, ďalej s týmito negatívnymi správami.
Výraznejšou podporou, výraznejšiu podporu pri obnove zastaralého technologického zázemia treba urýchlene poskytnúť napríklad Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, ktorá poskytuje širokú škálu služieb verejnosti v oblasti agentúrneho spravodajstva. Kolabujúci informačný systém ohrozuje plnenie poslania Tlačovej agentúry Slovenskej republiky ako osvedčeného nástroja pravdivých informácií zo všetkých oblastí spoločenského, spoločensko-politického života na Slovensku i v zahraničí, čo sa bezprostredne vzťahuje aj na zabezpečenie proklamovaných úloh v boji proti dezinformáciám a konšpiračným informačným zdrojom.
Schválením zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry sa zmenila štruktúra programov dotačného systému, čo predložený návrh výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry na roky ´21 až ´23 nereflektuje. V súvislosti s tým navrhujem upraviť programovú štruktúru dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súlade s novým zákonom a zabezpečiť tak finančné krytie novoustanovených programových titulov. V opačnom prípade si vôbec neviem predstaviť toto naplnenie.
Absolútnou prioritou nového zákona bolo vytvoriť v štruktúre dodatočného, dotačného systému ministerstva kultúry samostatný program zameraný na odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov mimoriadnych situácií na oblasť kultúry, ktorý sme všetci podporili. V predloženom návrhu rozpočtu však nie sú na tento účel vyčlenené žiadne finančné prostriedky. Navrhujem teda, aby sa v blízkej budúcnosti rozpracoval návrh, aby sa do návrhu výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zaradil uvedený výdavkový titul s adekvátnym finančným zabezpečením na roky ´21 – ´23 a analogickým spôsobom odporúčam vyrovnať sa aj s ďalšími novými programovými prvkami dodatočného systému, dotačného systému ministerstva kultúry, ktoré predstavuje aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ako i podpora rozvoja mediálnej výchovy vrátane boja proti dezinformáciám.
Pán minister, mohol by som pokračovať tuná rôznymi tabuľkami, ktoré som si prečítal, avšak na záver môžem povedať len jednu jedinú vec. Rozpočet nepočíta vôbec s krízovým scenárom tretej vlny COVID-u v roku ´21. Nepočíta so stratami na iných príjmoch pre vlastné divadlá s vynútenými reštrikčnými opatreniami vo vzťahu ku COVID-u. Plánovaný rozpočet pre divadlá je voči ostatným rozpočtom, rozpočtovým kapitolám absolútne nevyrovnaný. A je mi ľúto, že to musím takto povedať. Tých 10 %, ktoré bude chýbať Slovenskému národnému divadlu a iným divadlám, pocítime v tej ďalšej sezóne, už to vlastne cítime teraz. A nebudeme to cítiť ani na sólistoch, ani na zborákoch, ani na činohercoch, budeme to cítiť na tom obslužnom personáli, preto lebo tieto zložky sa nám budú rozpadať, ktoré už dnes proste pracujú za hranicou svojich možností, preto lebo oni idú priamo, sú napojené aj tie výkonnostné odmeny, ktoré dnes neexistujú a ktoré takto idú dole (rečník urobil rukou pohyb zhora nadol), preto lebo jednoducho sa nehrá.
Čiže my nielenže sme zrušili takýmto spôsobom stú sezónu Slovenského národného divadla a s tým vlastne všetky ostatné divadlá, ktoré na to nadväzujú, ale sme vlastne zrušili aj tú ďalšiu sezónu, preto lebo tá príprava nie je vlastne žiadna. Zmluvy sa nepodpisujú, hrajú sa len náhradné komorné diela s dvomi-tromi ľuďmi. No neviem, ja som, ja som skutočne z tohto všetkého veľmi smutný a úprimne, proste všetko toto pôsobí likvidačne predovšetkým na Slovenské národné divadlo. V investičných zámeroch nepočíta sa s rekonštrukciou starej budovy SND ani technického parku a novej budovy Slovenského národného divadla. Ministerstvo kultúry uprednostňuje, uprednostňuje investičné výdavky v čase krízy napriek nekrízovému stavu infraštruktúry Slovenskej národnej galérie, hradu Krásna Hôrka, ktorý je už stabilizovaný, Spišský hrad, Banská Bystrica a tak ďalej.
Ministerstvo kultúry nestabilizuje a nesanuje vlastné inštitúcie v zriaďovaní, v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. Ministerstvo kultúry nepočíta so sanovaním nezriaďovanej kultúry v oblasti umenia a kultúry prostredníctvom fondu pomoci, rozpočet nie je navýšený vo formáte covidovej pomoci. Ministerstvo kultúry, paradoxne, uprednostňuje len úzke spektrum tzv. kultúrneho priemyslu a to len, to len ako audiovizuálny priemysel. Ostatné ako keby neexistovali. Rozpočet je nekoordinovane navyšovaný v priebehu rokov ´21 až ´23.
A už len takú, takú perličku na záver si vám dovolím prečítať, čo som si našiel vo výročnej správe Slovenského národného divadla. Podľa výročnej správy z roku 2019 SND malo príspevok na mzdy plus odvody pre 915 zamestnancov 15 mil. eur. Rómske hliadky, ktoré majú 816 členov, dostali 19 miliónov. Ja netvrdím, že rómske hliadky dostali veľa, ja tvrdím, že Slovenské národné divadlo dostalo málo. A to je veľký rozdiel.
Jednoducho takýmto spôsobom sa veľmi obávam vôbec o to, aká bude, ako bude slovenská kultúra na Slovensku vyzerať v tom ďalšom roku. Pokiaľ nezachránime aspoň erbové inštitúcie, tak v tejto chvíli hrozí zánik, no a to si slovenská kultúra po sto rokoch svojej existencie aj so svojimi erbovými inštitúciami naozaj nezaslúži.
Takže, pán minister financií, držím vám palce a dúfam, že niečo s tým spravíte, lebo je to len a len vo vašich rukách. Ministerka kultúry je na tieto veci slabá a poslanci, na ktorých sa tuná obraciam s dôverou, z výboru pre kultúru a médiá asi tiež, lebo jednoducho je to, je to skutočne len na vás a je to i určenie si istých, istých priorít aspoň v rámci kultúry a v rámci erbových inštitúcií, keď už nehovorím o ďalších veciach.
Ďakujem za pozornosť, dámy a páni.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dušan, správne si poznamenal, že kultúra je taká, aký je s ňou kamarát minister financií. V našej prvej televíznej debate s pani ministerkou kultúry niekedy na jar tohto roka som jej odporúčala v dobrom, aby sa veľmi skamarátila s pánom ministrom financií. Potešila som sa, keď som nedávno v jednej tlačovej besede zachytila informáciu, kde sa hovorilo o tom, že kultúra dostane toľko peňazí, koľko potrebuje. V návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky to však zreteľné nie je. Chce sa mi veriť, že sa mýlim, ale, bohužiaľ, teda pri čítaní toho rozpočtu nadobúdam dojem, že asi mám pravdu.
Mám pripraveného toho, samozrejme, podstatne viac, ale viac poviem v rozprave, do ktorej som písomne prihlásená.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dušan, ja nebudem s tebou súhlasiť teraz, pretože tá kultúra je už 30 rokov v takomto stave, v akom je, a naozaj nikto nemôže chcieť zázraky, aby za osem mesiacov tejto vlády sa to dalo postaviť hneď na nohy. Takže viem, že minister financií naozaj robí, čo môže a hasí tam.
Viem, aj mňa to osobne trápi, že to takto vyzerá, ako to vyzerá, ale ja verím tomu a som presvedčený, aj s pánom ministrom som sa rozprával o tom, že naozaj do tej kultúry pôjde viacej. Nehovorím, že teraz hneď, naozaj treba hasiť to najdôležitejšie, lebo po tých rokoch, ktoré... a teraz nebudem ja útočiť na nikoho, ale všetky vlády dozadu, ktoré tu boli pred nami, sa naozaj na tú kultúru pozerali pomedzi prsty. Verím tomu a všetkých chcem aj ubezpečiť, že táto vláda a tento minister a s nami poslancami, nie sme naozaj slabí, urobíme všetko pre to, aby tá kultúra sa dostala tam, kam patrí. Preto som sem aj išiel, aj Monika, pretože sme chceli tú kultúru podvihnúť vyššie, nech má, nech má väčší zástoj, ako mala doteraz. Takže to je tak všetko. Ja verím tomu, že to s pánom ministrom financií aj s pani ministerkou zvládneme a nastavíme to do dobrých čísiel.
Ďakujem.