18. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán Susko, povedali ste, že vládna koalícia má čas, že má ústavnú väčšinu. Povedali ste, že má čas tri roky. No ja si myslím, že nemá. Ich čas sa kráti. Čas týchto rozhádaných pubertiakov vrátane výtržníkov sa kráti, a práve preto chcú meniť ústavu a prispôsobiť si ju pre svoje účely.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem pekne. Zareagoval by som na pána poslanca Dostála.
Ja som nepovedal, že všetci odborníci. Ja som povedal, že väčšina, o ktorých som ja čítal alebo s ktorými som sa bavil, a sú to právnici, ústavní právnici, a dokonca bývalí členovia Ústavného súdu alebo sudcovia Ústavného súdu, ktorí dokonca hovoria, že takéto obmedzovanie a zásah do základných princípov právneho štátu môže v konečnom dôsledku aj viesť ku konzekvenciám zo strany Európskej únie, kedy Európska únia dnes má tú tendenciu posudzovať jednotlivé krajiny a v prípade, že, že zistí, že sú tam porušované alebo ohrozované základné princípy právneho štátu, demokracie, tak na to viaže aj poskytovanie európskych fondov.
Čiže môžme sa naozaj... a to nie je môj názor. To je názor aj bývalého ústavného právnika, ktorý, ktorý toto tvrdí. Takže vystavujeme sa tu aj takémuto riziku.
Takže myslím si, že nie je správne, že sa s týmto ponáhľame a naozaj sa nebavíme o tom, že ako vymedziť tie limity. Ako ste povedali, že si to viete predstaviť, tak sa bavme o tom a poďme rozbehnúť diskusiu o tom, ako nastaviť tie limity pre Ústavný súd, kedy môže a kedy nemôže.
Ale nie som za to, aby sme to najprv upravili reštriktívne a potom sa bavili o limitoch. Však keď to nevieme dnes, tie limity, vydefinovať, lebo neprebehla o tom diskusia, tak sa najprv bavme a diskutujme o tom, ako ich limitovať, až potom ich, potom ich nejakým spôsobom zadefinujme v ústave. Ale považujem ten proces opačný za, za úplne nesprávny.
Ďakujem.

O možnosť vystúpiť v rozprave požiadala pani ministerka ako navrhovateľka. Nech sa páči, máte slovo.

Ja vás veľmi pekne poprosím, pán poslanec, aby sme tu nestrašili, že nebudeme môcť čerpať z fondu obnovy. Je to veľmi jednoduché, samozrejme, čelíme tomu, vidíme, že je o tom veľká debata v Európskej únii práve v súvislosti s fondom obnovy, s princípmi právneho štátu. Ale toto je veľmi nebezpečné podľa mňa, čo ste tu rozpútali, hej? A podľa mňa to, čo ste urobili, vôbec nie je ani v záujme Slovenska, lebo tu strašíte niečím, čo, ako to nezaznelo ani od pána predsedu Ústavného súdu. Tu nezaznelo, že ideme teraz proti princípom právneho štátu.
Je tu normálny, v úvodzovkách, legitímny boj medzi Ústavným súdom, ktorý si prisvojil právomoc, ktorú nemal z ústavy, to znamená, ústavodarca mu ju nedal, takže on nad rámec toho, čo ústava hovorí, strážca ústavnosti si povedal, ja toto mám. Ako skúsil to, hej? Dobre. Myslím si, že tí, ktorí sa venujeme trošku ústavnému právu, asi máme zhodu v tom, že tak ako to urobil, bol exces.
Existuje k tomu naozaj množstvo odborných článkov, z ktorých je to zrejmé, že je väčšina, takže to teraz nie je o tom, že by sme si vyberali, ale väčšina sa zjavne priklonila k tomu, že Ústavný súd to, čo urobil, urobil exces. To znamená, že vyložil si, jednak si zobral právomoc, ktorú nemal v ústave, pretože z ústavy mu nijako nevyplýva ani dnes, že by mohol posudzovať ústavu s ústavnými zákonmi. Takže zobral si túto právomoc. Vyložil si ju excesne, extenzívne, to znamená, takým spôsobom si potom vyložil tento... Najprv si ho zobral, ktorý ani nemal, a potom ešte povedal, že môžem to urobiť. A podľa mňa to nie je v súlade, pretože toto je tým materiálnym jadrom a je zhoda u tej väčšiny, že tým materiálnym jadrom proste sa sekol. A dosť výrazne. Že tam proste dal niečo, čo tam nepatrí.
To znamená, že my teraz len hovoríme v zmysle tejto navrhovanej právnej úpravy, že nechávame ten stav, ako bol. A to, čo vy hovoríte, je absolútne legitímna debata, aby sme sa rozprávali že do budúcna, či dáme alebo nedáme Ústavnému súdu aj posudzovanie ústavy s ústavnými zákonmi. Môže byť. Môžme uvažovať týmto smerom, ale okolo toho je naozaj potrebných veľa debát. To nie je len o tom, že tam dáme nejaké pojmy a povieme si, že tak tento priestor to je. Lebo ako treba s tým narábať naozaj veľmi opatrne, aby to bolo predvídateľné pre všetkých. Aj pre Ústavný súd, aj pre ústavodarcu. Pretože teraz sme vlastne na takej veľmi krehkej, by som povedala, pôde, kedy sa bavíme o tom, kde vlastne má v budúcnosti fungovať Ústavný súd a kde ústavodarca. Kto je ten, ktorý teda určuje, čo v tej ústave je a čo v nej má byť, ak to nemá byť ústavodarca?
Tak keď si povieme, že to ústavodarca je, a on je naozaj ten a je k tomu kompetentný a má k tomu naozaj ten zdroj moci priamo od ľudu, pretože od nich to priamo máme, tak že sme tu na štyri roky a sme zodpovední s ohľadom na všetko, ako konáme, čo činíme. Ale Ústavný súd tu máme na nejaké obdobie, a to nie je taká, to nie je s takou tou legitímnou, s takýmto silným mandátom, ktorý máme my od ľudu. Takže v tomto je absolútne legitímne si povedať, my sme ten ústavodarca a chceme to mať tak, ako to bolo povedané na začiatku v tej ústave. Nevnímame, že dnes Ústavnému súdu je namieste dať takúto právomoc. To je všetko. Nič viac a nič menej. My mu nič neberieme. My len hovoríme jasne, čo v ústave bolo.
A čo sa týka toho legislatívneho procesu, ešte raz. A páči sa mi, že keď sa nám, keď, keď je tu nespokojnosť zo strany zákonodarného zboru s tým, s čím prichádza predkladateľ, tak, samozrejme, najjednoduchšie je nabúrať proces. Ako to je najlepší spôsob obrany, samozrejme, vždy aj v každom právnom spore. Potom pôjdeme do obsahu, ale najprv skúsme nabúrať proces, pozrime sa, či by sme to nemohli skúsiť. Ako skúšate to, ale podľa mňa to je, je to, absolútne to nesedí, pretože návrh išiel, ako som povedala, začiatkom, začiatkom leta. A to, čo sa udialo, je, že áno, s týmto návrhom prišiel jeden zo subjektov v rámci rozporového konania. Ako podľa mňa úplne legitímne.
Tak si potom povedzme, že v rámci legislatívneho procesu sa nesmie hýbať s návrhom, ktorý ide do MPK. Lebo išiel jasne návrh do MPK. Jasne upravoval aj kompetencie Ústavného súdu. Súviselo to aj s vymedzením Najvyššieho správneho súdu, mali sme k tomu aj významnú debatu aj s Ústavným súdom. Takisto, ako povedal aj pán predseda Ústavného súdu, veľa vecí práve z tej debaty, ktoré sme mali z Ústavnému súdu, s Ústavným súdom, sme zobrali vlastne do toho samotného návrhu a potom normálne v rámci rozporového konania bola debata v rámci toho vymedzenia a z toho vyplynulo, že je tu podnet od jedného z pripomienkujúcich subjektov, aby sme to rozšírili ešte o takúto oblasť. Ako podľa mňa úplne legitímne. Ako potom ideme poprieť celý legislatívny proces a nemáme pri, nemáme vôbec žiadne pripomienky brať do úvahy? Nemáme na základe toho vôbec uvažovať o rozširovaní? Tak potom dobre, tak si to povedzme a potom takto treba upraviť legislatívny proces. Ale tu úplne potom popierame možnosť vlastne upravovať materiál, ktorý ide do MPK.
Lebo keď hovoríte, že na začiatku to... no nebolo to v tom prvotnom návrhu. To máte pravdu. Ale bolo to už potom v návrhu, ktorý šiel do legislatívnej rady, ktorý išiel do vlády, ktorý išiel do parlamentu. Takže je tu naozaj veľmi dlhé časové obdobie, kedy sa o tom bavíme, a ten priestor na diskusiu tu je. A je úplne legitímne v rámci procesu, že to predkladateľ navrhuje. Takže popierať tu legislatívny proces podľa mňa je, úplne nie je na mieste.
Ja súhlasím s tým, že máte na to iný názor. Veď to je v poriadku. Ale nesúhlasím absolútne, keď tvrdíte, že legislatívny proces bol popretý, lebo to nie je pravda.

Pani ministerka, na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem pekne. Ja som nepovedal, pani ministerka, že bol popretý. Ja som povedal, že v prípade, že sa takýmto zásadným spôsobom mení ústava – nebavíme sa o bežnom zákone, ústava – tak by bolo vhodné a správne, ten legisl... ten medzi, to medzirezortné pripomienkové konanie zopakovať. Keďže sa tí, ktorí sa, ako ste hovorili, že ste diskutovali aj s predsedom Ústavného súdu a s Ústavným súdom, ale oni ten návrh nevideli vtedy, takže nemohli sa k nemu vyjadriť. A že keď takýto zásad... takáto zásadná zmena v rámci MPK vyplynie z toho, tak by, pri ústave by sa patrilo to MPK zopakovať, aby sa ostatní k tomu mohli vyjadriť podľa môjho názoru. To je, to je jedna vec.
Ja som nepovedal, že to je porušenie legislatívnych pravidiel. Akože legislatívne pravidlá to umožňujú. Ja som povedal, že by to bolo vhodné a slušné.
A čo som povedal, že bol porušený legislatívny proces a že to je znásilnenie legislatívneho procesu, som povedal, to, čo tu bolo predložené z hľadiska zmeny charakteru prokuratúry ako štátneho orgánu zadefinovaného v ústave, takto pokútne, v pléne, bez akejkoľvek diskusie. Tak s tým nemôžem súhlasiť a to tvrdím, že je znásilnenie legislatívneho procesu aj porušenie, pretože tam chýba osnova vykonávacieho predpisu.
A pokiaľ ste povedali, že tu straším alebo že vytváram nejakú paniku, tak, pani ministerka, to nie je len môj názor. To je názor bývalého ústavného sudcu a predsedu Súdnej rady pána Drgonca. Ja ho si dovolím zacitovať: "Keď slovenská vláda rozhodne, že núdzový stav" bude u nás preskúmať... "nebude u nás preskúmateľný súdnou mocou, lebo im to tak vyhovuje, Brusel nám môže zabuchnúť dvere k prístupu k európskym dotáciám. Namiesto miliárd eur, o ktorých sa tu tak veľkoryso hovorí, nám zostanú prázdne ruky." Vytrhol som z kontextu a ten kontext je o tom, že Ústavný súd nebude mať možnosť preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou.
Takže, pani ministerka, nehovorte, že ja tu vyvolávam paniku alebo straším. To hovoria bývalí členovia, sudcovia ús... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktickú poznámku bude reagovať pani ministerka Kolíková. Nech sa páči, máte slovo.

Jasné, ja ešte raz, pán poslanec, k tomu legislatívnemu procesu. No, ja rozumiem, že môžme sa rozprávať o tom, že bolo by asi najjednoduchšie aj pre poslancov, keby tie zmeny boli veľmi jednoduché, ale ten legislatívny proces to umožňuje. Takže akože to ja aj rozumiem, čo vravíte, samozrejme, ja vás rozumiem. Čo sa týka ale tejto časti k tomu súladu ústavy s ústavnými zákonmi, tam si myslím, že naozaj ten priestor bol obrovský. Jednoducho v tom je nezhoda. Si myslím, že nech by sme o tom diskutovali aj ďalšie mesiace, proste tú zhodu tu nenájdeme. Ale rozumiem, áno, bol by priestor baviť sa o tom, že či prípadne to neotvoriť a skúsiť vymedziť ten priestor. Ale na to treba naozaj veľmi vážnu dlhú, dlhú debatu.
Takže ja hovorím, v rámci tohto priestoru je namieste povedať si, toto ústavodarca chcel. V rámci tohto priestoru, kým sa to neupraví, tak jednoducho tomu Ústavnému súdu to nepatrí, lebo ten priestor nie je jasný. Hej? Akože teraz, keď hovoríte, nechajte to tak, to znamená, že nech si robí Ústavný súd, čo chce. Lebo akože vlastne toto mi hovoríte. A to, akože to mi vlastne hovoríte, hej? To, ja som to hovorila aj pánovi predsedovi Ústavného súdu, keď sme sa o tom spolu rozprávali, že ako to teraz nie je o tom, že či ja dôverujem alebo nedôverujem Ústavnému súdu. To je o tom, že mám tu nejaké rozhodnutie, v rámci ktorého to použil a ja z neho vychádzam.
Ja teraz ako nehovorím, že do budúcna to neurobí lepšie. No, samozrejme, ja verím tomu, že to urobí stále lepšie a lepšie. Som optimista, ale ako ústavodarca je namieste si povedať, toto som zatiaľ Ústavnému súdu nedal. Tak ja mu to zatiaľ nedávam. A keď mu to dám, no tak mu to dám aj s tým vymedzením, ale toto sa zatiaľ neudialo. To je všetko.

O možnosť vystúpiť v rozprave požiadal pán spravodajca Ondrej Dostál. Nech sa páči, máte slovo.