18. schôdza

Príjemný, dobrý deň, prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil písomne prihlásený v rozprave a napriek tomu, že tá rozprava býva mnohokrát emotívna, dovoľte mi, aby som si využil túto príležitosť a prezentoval stanovisko, s ktorým sa stotožňujem, ale je to stanovisko, ktoré napísali a ktoré napísali stavovské a profesné, odborové, pacientske a mnohé iné organizácie a ktoré majú požiadavku ku úprave štátneho rozpočtu, a dovoľte mi potom, aby som predniesol aj pozmeňujúci návrh.
Situácia v celej Európe je kvôli koronakríze kritická a táto situácia sa, samozrejme, dotýka aj rezortov zdravotníctva európskych krajín a dotýka sa aj nášho rezortu. Sme svedkami toho, že zdravotníci melú z posledného, odkladajú sa operácie, odkladajú sa výkony, ktoré by za normálnych okolností boli robené. Ľudia týmto doplácajú na stav, ktorý kvôli koronakríze nastal, a naozaj sa mnohokrát aj znižuje kvalita zdravotnej starostlivosti, pretože nejde tak v takom poradí a tak rýchlo, ako by za normálnych okolností mala ísť.
Aj preto vznikla iniciatíva „Stop hazardu so zdravím“ a podporili ju organizácie, ktoré zastupujú desiatky tisíc zdravotníckych pracovníkov, ale aj pacientov a reprezentujú asi 80 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
V tejto iniciatíve sa sťažujú a navrhujú konkrétnu úpravu, čiže nie sú len deštruktívni, nie sú vôbec deštruktívni, ale práve konštruktívni, navrhujú aj konkrétnu úpravu, čo by sa s rozpočtom dalo dať, dalo robiť.
A tým druhým dôvodom je aj to, že nenašli odozvu na ministerstve zdravotníctva. Píšu, že mnoho mesiacov sa snažili stretnúť a prekonzultovať základné témy rezortu zdravotníctva, ale dvere na ministerstvo zdravotníctva im neboli otvorené. Minister zdravotníctva s nimi nekomunikoval a dokonca aj rozpočet, ktorý pre zdravotníctvo pripravil, nekonzultoval so zástupcami stavovských ani profesijných, ani odborových alebo pacientskych organizácií a odborná diskusia nebola žiadna.
Čo sa týka rezortu zdravotníctva a návrhu rozpočtu, žiadajú o jeho prehodnotenie aj preto, lebo vychádza z nadhodnotených príjmov od ekonomicky aktívnych občanov, pri ktorých nie je dostatočne zohľadnený vplyv pandémie, nezamestnanosť, výpadky na odvodoch. Aj pri tomto nadhodnotenom odhade je plánovaný nárast príjmov len 3,48 %, v roku 2022 len 1,97 %, a aj keď platba štátu rastie, po novom má byť za poistenca štátu 39 eur. Na porovnanie, v Českej republike bude asi 66 eur za poistencov štátu.
Čo sa týka rastu výdavkov na zdravotníctvo vo výške 4,4 %, toto nestačí ani na krytie prirodzeného každoročného nárastu súvisiaceho so starnutím populácie, infláciou či rastom miezd. Prostriedky potrebné na investície, zvýšenie kvality hodnoty pre pacienta v rozpočte nie sú alebo sú podmienené nereálnymi a nevykonateľnými úspornými opatreniami. Napriek tomu je ale v rozpočte rezerva na negatívne vplyvy pandémie vo výške miliarda 41 miliónov eur a prostriedky vyčlenené pre štátne nemocnice vo výške 223 mil. eur.
Preto v mene zdravotníkov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zástupcov pacientov, profesných aj odborových organizácií chcem požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu a dovoľte mi, aby som ho teda predniesol.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho, Róberta Puciho a Erika Tomáša k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021, vládny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 (tlač 307).
Po 1. V prílohe č. 6 sa v riadku „Rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19“ suma „1 041 000 000 eur“ znižuje o sumu „500 000 000 eur“ a zmena rezervy sa premietne aj v riadku „Spolu“. Zároveň zmena vykonaná v prílohe č. 6 sa premietne aj v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 (§ 1 ods. 6).
Odôvodnenie: Zmena rezervy na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19, ktorá je rozpočtovaná v kapitole Všeobecná pokladničná správa, sa premieta aj do prílohy č. 6 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 (§ 1 ods. 6).
V prílohe č. 7 v riadku „Celková platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie“ sa suma „1 432 968 028 eur“ zvyšuje o sumu „500 000 000 eur“.
Odôvodnenie: V záujme zachovania stability vo financovaní zdravotnej starostlivosti sa zvyšuje celková platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie. Dlhodobé podfinancovanie zdravotníctva na Slovensku spôsobené neustále sa znižujúcimi platbami štátu za svojich poistencov sa v dôsledku pandémie koronavírusu dostáva na kritický bod.
Tuto signatári tejto iniciatívy sú teda, ako som povedal, Asociácia na ochranu práv pacientov, Slovenský pacient, ambulantní poskytovatelia, Asociácia súkromných lekárov, Asociácia nemocníc, Asociácia jednodňovej chirurgie a mnohých ďalších vrátane Slovenskej lekárskej komory.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie je žiadna reakcia s tým, že len klasicky edukatívne uvediem, že pozmeňujúce návrhy treba uvádzať tak, že najprv ich odôvodnite a končí sa to už iba prečítaním paragrafového znenia. Viem, že to nie je úplne logické, ale to je rezíduum bývalého predsedu Národnej rady.
Ako ďalší mal vystúpiť pán poslanec Blaha, ale on je dnes ospravedlnený.
Takže ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hlavnou témou dnešných dní je rozpočet verejnej správy, dôležitý a hlavný zákon aj pre kapitolu kultúry. V návrhu rozpočtu na budúci rok je uvedené, že hlavným cieľom kultúrnej politiky je budovanie citlivej, otvorenej, informovanej a odlišnosti akceptujúcej spoločnosti. Podpora a šírenie umenia, kreatívnych aktivít, ochrana a sprístupňovanie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a rozvoj kreatívnej ekonomiky.
Dozvieme sa, že pokiaľ ide o výdavky Slovenska na kultúru za roky 2011 až 2018, sú porovnateľné, až mierne vyššie, ako je to v európskych krajinách 28-ičky. Je tu ešte niekoľko informácií, ako to vyzerá s návštevnosťou kín, divadiel, múzeí, galérií. Dozvieme sa, aká je účelová podpora kultúry, ako vyzerá dotačný systém aj niektoré investičné akcie v rámci rezortu. Teda dozvieme sa to, akoby kultúra a kultúrne inštitúcie mohli pri všetkej skromnosti, ako sme boli zvyknutí, fungovať za normálnych okolností.
My však tieto normálne okolnosti nemáme. Máme tu desaťtisíce ľudí a desiatky kultúrnych inštitúcií, ktoré veľmi výrazne doplatili na pandémiu koronavírusu.
Rozpočet kapitoly kultúry vyzerá, že sa nič neudialo a vlastne ani nedeje. Naďalej pracuje so sumou okolo 300 mil., ktorú som nechala vlani na rok 2020.
V návrhu rozpočtu som nenašla žiadnu schému na vytvorenie systému finančných administratívnych opatrení, ktoré budú kompenzovať dôsledky protiepidemiologických opatrení na kultúru a kreatívny priemysel v roku 2021. Nikde sa nepíše ani o priklepnutých percentách finančných prostriedkov, ktoré by mohli a mali byť vyčlenené z mechanizmu obnovy a odolnosti na kultúrne a kreatívne obdobie.
V strane HLAS – SD sme vždy v tomto parlamente hlasovali za zákony, ktoré akýmkoľvek spôsobom naznačovali zlepšenie života našich obyvateľov počas pandémie, aj za zákony, s ktorými prišla pani ministerka kultúry, či už to bol vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky alebo vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie, ale napríklad aj za návrh zákona o fondoch a podobne. Napriek tomu sa uvedený návrh rozpočtu ministerstva kultúry na rok 2021 tvári, že korona neexistuje.
Tento návrh rozpočtu nemá veľmi ambíciu zlepšiť podmienky pre rozvoj kultúry na Slovensku ani v období pandémie, ale ani po nej. V legislatívnej oblasti nie je žiadny návrh zákona, ktorý by takéto podmienky pripravil a zaručil. Úprava dotačného zákona, s ktorým prišlo vedenie ministerstva kultúry v uplynulých týždňoch, je len veľmi úsporným doplnením roky jestvujúceho dotačného zákona. Teda žiadna novinka, ktorá navyše v novom rozpočte nie je ani zreteľná.
Ambíciu postrádajú akékoľvek návrhy nových rekonštrukcií. Opäť opakujem, že rozpočet kapitoly ministerstva kultúry je z väčšej časti rozpočtom, ktorý pripravil rezort pod mojím vedením a predpokladala som, že pri 8-miliardovom zadlžení ekonomiky sa niečo nájde aj na jednu-dve, možno na tri väčšie rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky. Možno sa deklarovaná pomoc týkala iba podpory zamestnancov a kultúrno-kreatívnych pracovníkov a inštitúcií, tým to naozaj netreba závidieť, pretože ostali na kolenách.
Ja mám ale v súčasnej situácii pocit, že sa to netýka ani ľudí, ani ich skromných, momentálne v drvivej väčšine nulových zárobkov, ale netýka sa to, žiaľ, ani nehnuteľných pamiatok. Aspoň v rozpočte o tom nie je ani zmienka. Dokonca som si prečítala, že rozpočet ráta len s investičnými akciami, ktoré prijalo ministerstvo pod mojím vedením v rokoch 2018 a 2019 na nasledujúce roky. Sú to štyri veľké investičné akcie aj s pôvodnými rozpočtami na ich rekonštrukciu a k tejto téme sa ešte určite niekoľkými vetami vrátim.
Takže žiadne financie navyše, ktoré by súviseli s rozvojom štátom zriadenej kultúry po pandémii COVID-u. Rovnako žiadne ani pre tie nezriadené, ktoré v predchádzajúcich rokoch od štátu pomoc nepotrebovali. Dokonca boli na to hrdí, že ju nepotrebujú a že si dokážu na svoju existenciu sami zarobiť, ale v súčasnosti potrebujú túto pomoc aj oni.
Úplne z rozpočtu vypadli vedecké knižnice napríklad, a to aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo uvedené, že pani ministerka chce zvýšiť návštevnosť knižníc o 5, návštevnosť múzeí a galérií dokonca o 50 %. Nenašla som ale spôsob, akým spôsob... nenašla som spôsob, ako vlastne toto, toto chce učiniť. Myslím si, že ak to nie je v rozpočte, potom to zrejme nebude vôbec, pretože rozpočet sa nedá ani nafúknuť, ani dopĺňať podľa nálady a podľa okolností. Proste treba ho dodržať ako základný zákon každej inštitúcie od tej najmenšej až po tú najväčšiu, ako sú ministerstvá.
Nedočítala som sa napríklad, čo s verejnoprávnymi inštitúciami, čo s dofinancovaním podriadených organizácií, ktorých má ministerstvo kultúry 31, čo napríklad s prirodzeným rozvojom a obnovou v týchto inštitúciách, čo s novou technikou v pamäťových a fondových inštitúciách. Ako a za čo uchopíme napríklad vzdelávanie v nich, lebo každý rok sa tam istá čiastka na vzdelávanie pracovníkov v týchto inštitúciách nachádzala. Teda žiadne vízie, žiadne plány, žiadny pokrok pre slovenskú kultúru, tak ako som to po prečítaní rozpočtu vnímala ja.
Primeraný, ale ambiciózny rozpočet je naozaj základným zákonom, ktorý sa musí dodržiavať, a spoliehať sa na to, že veď ho odovzdáme a potom priebežne doplníme alebo zmeníme, prerobíme podľa peňazí, to nie je dobré a určite nie je ani zákonné. Ak rozpočet ministerstva kultúry na nasledujúce obdobie nemá ambíciu prepracovania a rozšírenia, tak nie je to pre slovenskú kultúru dobrá vyhliadka.
A teraz, ak dovolíte, by som niekoľkými vetami spomenula veľké rekonštrukcie, investičné akcie ministerstva kultúry. Možno aj preto, že pán minister Heger na tomto mieste, myslím, že dvakrát alebo trikrát spomenul, že v kapitole kultúry musia začať odznova v rekonštrukcii niektorých národných kultúrnych pamiatok, pretože predchádzajúca vláda sa im nevenovala. Napriek tomu v rozpočte sa spomínajú iba tie štyri, ktoré sme rozpracovali my.
Pripomeniem teda zopár faktov, pán minister, ktoré by vám možno mali nabudúce dať do diskusie tí, ktorí vám pripravovali túto diskusiu. Ide o veľké rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, národnej kultúrnej pamiatky Štátnej opery Banská Bystrica, Slovenská národná galéria a havarijný stav hradného brala na Spišskom hrade.
Takže naozaj veľmi telegraficky.
Štátna opera Banská Bystrica. Projekt rekonštrukcie prijatý vládou v júli 2019, stavebný zámer vypracovala Technická univerzita v Košiciach, protokol o vykonaní štátnej expertízy na stavebný zámer, verejné práce schválilo v marci 2020 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Uznesenie vlády doteraz platí, nikto ho nezrušil a, opakujem, v návrhu rozpočtu na rok 2021 je táto rekonštrukcia uvedená aj s rozpočtovanými finančnými prostriedkami, ktoré zostali z čias vedenia ministerstva kultúry, teda za mojich čias.
Krásna Hôrka. Veľmi sledovaná, veľmi pertraktovaná téma. Opäť zopár vetičiek. Pod mojím vedením ministerstva sme sa po siedmich rokoch rozhodli spustiť projekt obnovy a bolo to v lete 2018. Reštartovala sa príprava projektu Krásna Hôrka za účasti renomovaných odborníkov Slovenskej technickej univerzity a prizvali sme aj špecialistov a odborníkov, ktorí sa venujú iba obnove národných kultúrnych pamiatok. Podpísala sa zmluva o združení s obcou Krásnohorské Podhradie, pretože práve táto zmluva umožnila začať územné konanie. V januári, teda takmer, v januári 2020, teda takmer pred rokom, bolo prijaté uznesenie vlády s narozpočtovanými financiami a prvá časť projektovej dokumentácie. Podľa harmonogramu, ktorý sme odovzdali novému vedeniu, bolo možné začať s verejným obstarávaním v podstate okamžite, ale korektne som toto rozhodnutie nechala na nové vedenie rezortu. Kvalitu nového projektu potvrdila aj pani ministerka Milanová, keď sa pre médiá vyjadrila, citujem: „Je tu nový projekt, ktorý je lepší ako ten predtým a je podľa mňa realizovateľnejší a prospešnejší pre hrad.“ Koniec citátu. Aj keď v máji verejne potvrdila pani ministerka snahu pokračovať v pripravených zámeroch, dodnes sa vlastne na Krásnej Hôrke nič nedeje. V návrhu rozpočtu na tento rok sú opäť len naše projekty aj naše rozpočtovanie, žiadna pridaná hodnota tejto vlády.
Podobne by som mohla pokračovať, aj pokiaľ ide o rekonštrukciu hradného brala Spišského hradu. V rozpočte pracujete s uznesením našej vlády z októbra 2019, ktorá na výjazdovom zasadnutí okamžite po tom, ako som bola informovaná o havarijnom stave hradného brala, vyčlenila 1 500-tisíc eur na sanáciu hradného brala a na obnovu ďalších častí hradu a hradiska. Ďalšie financie, pretože zatiaľ bolo na účet Spišského hradu prostredníctvom Slovenského národného múzea zaslaných, teda do konca roka 2019, 300-tisíc eur. Ministerstvo financií zareagovalo veľmi promptne, my sme dali rozpočtové opatrenie, peniaze nám prišli, my sme ich poslali na Spišský hrad okamžite, ako sme tie peniaze dostali. Takže takáto je situácia.
Ten 1 500-tisíc plus ďalšie 2 mil. sú rozpočtované na sanáciu Spišského hradu podľa našich starých rozpočtov – a ako som zistila – aj podľa nových rozpočtov až do roku 2022. Takže sú to naše sumy, všetky štyri sumy sú naše spred roka, len zopakujem, že na drobné sa doteraz nerozmenili, to je jeden fakt. Druhý fakt, žiadna pridaná hodnota, žiadne financie navyše. Po zime sa pokojne, po zime 2019 – 2020 sa pokojne mohlo pokračovať v obnovách.
Takto nejako je to aj s rekonštrukciou a obnovou Slovenskej národnej galérie. Nenašla som ani čiarku navyše, nechcem sa opakovať, ale pokiaľ ide o kapitolu ministerstva kultúry, tak návrh rozpočtu pracuje s tými financiami, ktoré sme tam nechali my, opakujem, neupravili ste ani čiarku a robíte s našimi návrhmi.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa. Chcú na vás reagovať traja páni poslanci.
Ako prvý pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

Pani poslankyňa, hovorili ste vo svojom vystúpení o absencii vzdelávania v kultúre, no ale (zasmiatie sa rečníka) ako, ako chcete od tejto vlády, aby zabezpečovala nejaké vzdelávanie v kultúre, keď vláda nedokáže zabezpečiť ani obnovenie výchovno-vzdelávacieho procesu v školách, čiže ak nevieme naštartovať vzdelávanie v školách, tak asi nemôžme očakávať, že sa bude vzdelávať ešte aj v nejakých iných mimoškolských oblastiach.
Ale s niečím, pani poslankyňa, nemôžem s vami súhlasiť, a to je hrad Krásna Hôrka. Bol vypálený 10. marca 2012. Osem rokov vláda SMER-u mala na to, aby ten hrad zrekonštruovala. Počas Rakúska-Uhorska hrady bežne rekonštruovali v tom čase technológiami za dva-tri roky. Za osem rokov, za osem rokov sa pri oprave hradu Krásna Hôrka nič výraznejšie neurobilo a iba všetci rozprávajú, naťahujú, dvíhajú rozpočty, dvíhajú rozpočty a ľudia vidia len to, že nie kvôli korone teraz, ale vtedy kvôli neschopnosti vlády jednoducho ten turistický ruch, ktorý v tom regióne okolo Rožňavy bol, úplne vykapal.
Takže toto je vaše maslo a ja neverím tomu celkom, že táto vláda s tým niečo urobí, lebo je to nejaké smutné dedičstvo.

Pani poslankyňa Kozelová.

Ó, pani poslankyňa, ako fakt nežartujte s tými pamiatkami, tuto kolega Kotleba vám už povedal tú prvú časť. Pravda je taká, že na Krásnej Hôrke sa prešustrovali milióny a nie je to vidno, to je jedna vec.
A druhá vec, ja vás len chcem upozorniť, spomeňte si, prosím vás, túto na Keltov na Hrade, čož bola pamiatka nevyčísliteľnej hodnoty, ktorá skončila pod betónom, pod tou nádhernou záhradou tereziánskeho typu, ktorá vyzerá ako reklama na betonárku pána Širokého.
Takže ja verím tomu, že peniaze, ktoré sú momentálne rozpočtované v štátnom rozpočte, skutočne pôjdu na pamiatky, a nie, ako som povedala, do betónu pána Širokého.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko.

Milá pani poslankyňa, ja vám niečo prečítam: „V čase, keď už vznikla nová vláda Igora Matoviča, sa na internete objavili zmluvy na dotácie podpísané vtedajšou ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou zo SMER-u. Peniaze z eurofondov získali firmy, ktoré s kultúrou často veľmi spoločné nemajú. Ministerstvo schválilo podporu pre 280 projektov celkovo za 42 690-tisíc eur.“
Milá pani poslankyňa, vo vašom prejave ste rozprávali o tom, ako sú to vaše peniaze, ako vy ste dali tuná, ako to my hospodárime s vašimi peniazmi. To nie sú vaše peniaze, vás musím upozorniť, to sú peniaze celého Slovenska, daňovníkov, ale vaše peniaze, teda naše peniaze končili, ako tuná píšu, v rukách oligarchov. Vy ste porozdávali ľuďom, ktorí s kultúrou nemajú nič spoločné, a tie peniaze teraz chýbajú. Namiesto toho, aby ste boli šetrili, ste v čase, keď už vznikla nová vláda, rozdali obrovské peniaze, obrovské milióny svojim ľuďom.
Pani Laššáková, ja len na vašom mieste by som si naozaj spytoval svoje svedomie, pretože tie peniaze teraz chýbajú. Vy nemáte žiadne morálne právo rozprávať o tom, absolútne celý SMEROHLAS, môžete sa na mňa pozerať, koľko chcete, žiadne morálne právo nemáte vy, váš SMEROHLAS alebo HLASOSMER zato, čo ste tu robili tých 12 rokov, ako ste tu okrádali národ. A vy tu idete rozprávať o tom, že chýbajú peniaze na kultúru, že chýbajú peniaze na pamiatky. No kde sú tie peniaze? Kto ich rozkradol, kto ich dal svojim ľuďom? No SMEROHLAS. Môžete sa hanbiť, naozaj sa môžete len a len hanbiť.

S reakciou pani poslankyňa Laššáková.