18. schôdza

Ďakujem všetkým kolegom za poznámky a zhodnotil by som to možno takto, že tí ľudia, tí zúfalí majitelia, prevádzkovatelia tých reštaurácií, fitnescentier, oni sa nerozhodli zo dňa na deň, že ideme robiť zle Matovičovi, že nejdeme rešpektovať vládu, oni čakali trištvrte roka, trištvrte roka, pán minister, trištvrte roka, kolegovia z koalície, že pre nich nájdete nejaký plán na, keď nieže rozvoj, na záchranu, aby mohli normálne fungovať aj keď v skromnosti, ale aby mohli aspoň trošku normálne fungovať. Po trištvrte roku sa nedočkali ničoho, len sľubov, prázdnych sľubov, ale o to silnejších vyhrážok, o to silnejšieho vydierania zo strany vlády, zo strany, ako to vnímajú ľudia, zo strany štátu.
Tak sa im dnes nečudujte, neurážajte ich a hlavne ešte raz vám úplne v pokoji a v kľude vravím, neskúšajte, neskúšajte to na nich s pokutami.

Toľko na vystúpenie pána poslanca Kotlebu.
A ďalší v rozprave ústne prihlásený – pán Tomáš Taraba, nech sa páči.

Ctené snemovňa, vážený pán minister, finalizujeme rozpravu o štátnom rozpočte a trochu mi je tak ľúto, že vy osobne to schytávate za celú vládu, pretože myslím si, že ako minister ste v podstate jediný, ktorý s opozíciou komunikuje, a je škoda, že tak v krízovej situácii, akou Slovensko prechádza, tak naozaj ste jediný, ktorý predkladá aj opozícii návrhy vopred, sa môžme vyjadriť a myslím si, že toto je jediná cesta. A keby a takto, ako to robíte vy, postupovalo aj na začiatku toho volebného obdobia, kedy, kedy sme sa začali boriť s pandémiou, tak možná aj tá nálada mohla byť v spoločnosti iná, prinajmenšom medzi opozíciou a koalíciou mohla byť iná.
Rozpočet, ktorý máme, tak je z môjho pohľadu úplne štandardný v tom rozsahu, v akom prechádzajú všetky ostatné krajiny a ktorá odzrkadľuje také dve alebo tri základne reality.
Tá prvá je, že všetky krajiny Európskej únii sa veľmi výrazným spôsobom zadlžili v uplynulom roku. A zadlžili sa až do takej miery, že naozaj vyvstáva reálna otázka, či ešte niekedy budeme schopní sa postaviť na vlastné nohy v tom zmysle, že budeme vedieť financovať svoje verejné financie bez toho, aby Európska centrálna banka neustále pumpovala nové peniaze. Je to realita. A keďže to realitou je a netýka sa to len Slovenska, ale týka sa to úplne všetkých krajín Európskej únii, tak sme sa dostali do polohy, že zrejme budeme konfrontovaní s čoraz viac peniazmi, ktoré na Slovensku budú chodiť ako natlačené. A na druhej strane už len tá, to množstvo, o ktorom rozprávame, že má prísť z Európskej únie, tak sa presne rovná v podstate množstvu v tej, v tej čistej hodnote týchto dlhov, ktoré tu boli urobené.
Rozpočet, ktorý má 7 mld. deficit a má o 23 mld. narásť dlh, tak jednoducho, myslím si, finančný armagedon, ktorý takto pred rokom ešte nikoho z nás nenapadol, že by sa mohol stať.
To, čo oceňujem pri tomto rozpočte, a to myslím, že tu ešte nezaznelo, že je tvorený úplne novou metodikou. To znamená, aj tie investičné projekty, ktoré pôjdu, tak budú, budú refinancované v podstate tie, ktoré vyhodnotí úrad pre hodnotu za peniaze ako najlepšie. Z toho vyplýva, že my dnes nevieme ani pri tých jednotlivých kapitolách sa na druhej strane vyjadriť, že, že ktorý rezort reálne aké projekty bude realizovať, pretože sa to ešte bude vyhodnocovať podľa dopadu prínosov, aký pre štátny rozpočet tu bude. Ale toto je tá infraštruktúrna stránka.
Ja na začiatku volebného obdobia som tu povedal, že nikdy nebudem, pán minister, vás kritizovať za dlh, ktorý vznikne, ak ten dlh bude použitý ad jedna v oblasti infraštruktúry pre projekty, ktoré Slovensko reálne posunú dopredu a ktoré budú potrebné. A po druhé nebudem kritizovať žiadne sociálne programy, ktoré v čase tejto pandémie budú určené Slovákom.
Realita dnes je taká, že veľmi výrazne potrebujeme financovať projekty, pán minister, aj v oblasti železníc. Rozprával som sa tu na chodbe nedávno s pánom ministrom dopravy, ktorý z toho rozpočtuje, zdá sa mi zo všetkých ministrov asi najmenej spokojný. Kontaktovalo ma veľmi veľa ľudí, ktorí pracujú v železniciach. Infraštruktúra je v absolútne dezolátnom stave. Tento rozpočet je za sedem rokov asi najhorší pre Železnice Slovenskej republiky a každý, kto v tej oblasti pôsobí, tak vám povie, že začína byť, nechcem to až maľovať ako, ako čerta na stenu, ale začína byť veľmi vážny bezpečnostný problém, pretože sa neudržujú na Slovensku ani koľajnice. A toto je práve tá oblasť, kde by som vás osobne chcel poprosiť, aby, keď budete pozerať na infraštruktúrne investície, aby ste práve do tejto oblasti výrazným spôsobom vstúpili.
Druhú oblasť, ktorú, ktorá pred nami je a ktorú tu budeme riešiť, je otázka dlhovej brzdy. Je jasné, že vzhľadom na to, ako sa financie vyvíjajú, nebude možné predložiť Slovensku rozpočet týchto kvalít, ak sa dlhová brzda jednoducho nezruší. Myslím si, že návrh, s ktorým prichádza ministerstvo financií, je nateraz asi jediný, ktorý, ak chceme, aby aké-také sociálne projekty boli financované v tejto oblasti, tak je jediný, ktorý budeme môcť predstaviť, pretože, a podporiť, pretože v opačnom prípade, ak by dnes mal byť predložený vyrovnaný štátny rozpočet, tak malo by to obrovské sociálne dopady práve na tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
A preto osobne, pán minister, by som chcel poprosiť, aby ste vy sa zasadili možno za to, aby sa tá normálnosť života na Slovensku vrátila čo najrýchlejšie do, do takých parametrov, aby ľudia dokázali svoje prevádzky bez akýchkoľvek sankčných pokút, bez akejkoľvek hrozby realizovať. Samozrejme, že tie výpadky príjmov sa v najbližších mesiacoch kvôli pandémii nedosiahnu. A buď sa nebojme tým ľuďom pomôcť, áno, aj napriek tomu, že výrazným spôsobom narastie dlh, ale my sa dnes nachádzame v situácii, že my ručíme de facto za dlhy aj Španielska, aj Portugalska, aj Talianska, a preto si myslím, že by sme nemali šetriť primárne na svojich občanoch a sekundárne niesť dlhy týchto ostatných krajín.
Takže tento rozpočet má, by som povedal, veľkú volatilitu, pretože nevieme presne sa vyjadriť k jednotlivým kapitolám, ktorá sa skutočne do akej výšky bude realizovať, pretože nevieme, ktoré projekty nakoniec schválené budú alebo nebudú. Ale ak narastiete všetku pomoc, ak posilníte pomoc, ktorá má ísť na vykrytie výpadkov príjmov najzraniteľnejších častí hospodárstva, služieb, ktoré tento rok pod koronou najviac trpeli, tak jednoducho vtedy ten rozpočet – aj napriek tomu, že ten dlh narastá – budeme môcť považovať, že je dobrý.
No a pokiaľ ide o samotnú výšku dlhu, to ešte nehovorí o tom, že či štát je, alebo nie je v dobrej kondícii. Ja by som napríklad poukázal na to, že Dánsko, Nórsko, Holandsko, to sú všetko krajiny, kde napríklad dlhy domácností dosahujú 200, 300 %. To znamená, dlh vie predstavovať aj pozitívny jav, pokiaľ ten dlh je použitý na rozvoj v oblastiach, ktoré štát potrebuje.
A ja keď som si teraz tak narýchlo pozrel ten plán obnovy, s ktorým jednotliví ministri prichádzajú, tak myslím si, že je tu veľké riziko, že tie peniaze na Slovensku použité dobre nebudú. Počúvam o všelijakých projektoch, o vodíkovej ekonomike a podobne. Ja si myslím, že to sú také úlety, ktoré nás všetkých budú stáť neskutočne veľké peniaze, miesto toho, aby sme boli pri zemi, aby sme hasili to, čo najviac potrebujeme.
A toto je možno druhá oblasť, že, pán minister, ak budete vyhodnocovať jednotlivé projekty, nebudujme nejaké vzdušné zámky, ktoré, nechcime byť možno pápežskejší ako pápež, netvárme sa, že my vybudujeme tú teraz najznalostnejšiu ekonomiku, aká kedy je. Proste to sú, vidíme za tie posledné roky, to sú čierne diery, to sú, to sú peniaze, ktoré proste vylievame von okom miesto toho, aby sme, aby sme pomáhali úplne možno v tých jednoduchších projektoch, ale v tých projektoch, ktoré proste Slovensko reálne potrebuje. Rozprávame tu o vodíkovej ekonomike, do ktorej majú ísť stovky miliárd. Na druhej strane naše vlaky musia chodiť 40-50-kilometrovou rýchlosťou, lebo sa neopravujú ani koľajnice. Takže možno, možno toto je tá oblasť, kde buďme radšej pri zemi a riešme naozaj každodenné veci, ktoré riešiť máme.
No a tretia vec. Veľa ľudí tu hovorí o tom, že ste mohli oveľa viac minúť, že máte rezervu. Ak sa dá, tak miňte pre ľudí. Ale na druhej strane ja považujem za pozitívum aj to, že nechcete minúť úplne všetko. To, že môžete minúť a neminiete, to je, to je znakom toho, že zrejme rozmýšľate o tom, na čo to použiť chcete. Ale nešetrime na ľuďoch. Nešetrime dnes na tých, ktorí, ktorí už si pomôcť nevedia, a nesnažme sa ich tlačiť, týchto ľudí, do kúta.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Chcem sa spýtať, že či pán poslanec Kotleba má tiež faktickú. To je procedurálny. Tak najskôr faktické poznámky.
Pán Radovan Kazda, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Taraba, ja by som chcel tak ako doplniť. Bol to veľmi vecný príspevok. Chcel by som len doplniť, asi ste čítali aj správu NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu. A NKÚ konštatuje, že v kontexte medzinárodného porovnania ohlásenej pomoci v súvislosti s odstraňovaním dopadov pandémie sa momentálne nachádza Slovensko na chvoste. To znamená, že tých fiškálnych opatrení nie je toľko ako v iných krajinách v pomere teda k percentám HDP. Je to k 11. septembru. Nevieme, aký bude ten konečný výsledok. Zrejme to asi ešte vzrastie. To neviem. Ale v každom prípade ten, tie výdavky nie sú až také obrovské ako v iných krajinách teda v pomere, v pomere k HDP. A, samozrejme, v tomto, v tomto súhlasím. Je dôležité, je dôležité šetriť a nie zadlžovať sa.

Ďakujem.
Pán poslanec Taraba bude reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

Pán Kazda, ja plne súhlasím, ale podľa mňa netreba šetriť v tejto fáze na ľuďoch. Samozrejme, že sú krajiny, ako napríklad Kanada, ktorá funguje tak, že, že na dennej báze dostávajú úhrady podnikatelia rozdielom medzi príjmami, ktoré majú v tomto období pandémie, a ako to bolo pred rokom. Len, samozrejme, že tieto krajiny majú úplne iné zdroje, finančné rezervy, majú úplne iné prírodné zdroje a tak ďalej, majú úplne inú štruktúru aktív, ako je Slovensko.
Ale my nešetríme dnes na ľuďoch. Samozrejme, šetrime na nezmyselných projektoch, ktoré Slovensko nikam neposunú. Budú nás stáť obrovské miliardy peňazí. A práve v tomto ten nápad, ktoré tlači SaS, o nejakej vodíkovej ekonomike, je pre mňa úplne ten, ten pioniersky príklad toho, že tade cesta určite nejde. To zhltne miliardy, miliardy eur. Dnes vodík nie je niečo, že sme vynašli raketu. Veď vodík sa normálne vyrába. Len problém vodíka je ten, že, že musíte ho vyrábať z fosílnych palív na 95 %, lebo je tak drahý, že jednoducho ho neviete dnes utiahnuť. To znamená, že, že, v poriadku, ak to bude časť ekonomiky, ktorá sa, na seba vie zarobiť, nebude potrebu ju neskutočne dlho dotovať, tak potom v poriadku. Ale takéto projekty sa potom realizujú samy od seba. Ale nerobme to, že budeme zabúdať na pomoc obyčajným teraz ľuďom, ktorí jednoducho, Slovensko, viete, že v eurozóne najviac vzrástla zadlženosť domácností. To znamená, tí ľudia sa už nemajú kde zadlžovať sami od seba. Oni nemajú kde veľmi niesť rezervy. Máme v rámci domácností jednu z najnižších mier finančných rezerv.
To znamená, toto je to, kde, kde my vás môžme len prosiť a určite vás za toto by opozícia nemala, a verím, že ani nebude, kritizovať, ak jednoducho ten dlh bude následkom toho, že sa masívne pomáha ľuďom.
Ďakujem.

S procedurálnym návrhom pán poslanec Marian Kotleba, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja vás chcem len poprosiť, že či nie je možné dať vyžehliť tú štátnu vlajku po vašej ľavej ruke, lebo je tak dokrčená, že sa na to zle pozerá a ešte o to viac, keď je tam pri tej okupačnej handre, tak to vyzerá, ako keby tá štátna vlajka bola nejaká druhoradá. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, nemalo to charakter procedurálneho návrhu. Ale pevne verím, že tí, ktorí to majú na starosti, sa určite na to pozrú.
Ďalší v rozprave je pán poslanec Ján Richter. Nech sa páči, ujmite sa slova.