18. schôdza

Áno. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím z 8. decembra pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu ústavného zákona (tlač 356) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 50. schôdzi dňa 9. decembra 2020. Uznesením č. 194 odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu ústavného zákona schváliť.
Vážený pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní na prijatie ďalšieho ústavného zákona v tomto režime.
Treba povedať, že opäť nejde o obyčajný zákon, ale ide o novelizáciu základného zákonu štátu, ústavy pretože ústavný zákon, keď bude prijatý, stáva sa súčasťou ústavy, preto si myslím, že v núdzovom stave schvaľovať opäť ďalší ústavný zákon – zmenu ústavy v skrátenom legislatívnom konaní – nie je správne. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je odôvodnenie tohto skráteného legislatívneho konania. Keď si pozriete návrh na skrátené legislatívne konanie, tak podľa zákona o rokovacom poriadku by tento návrh mal odôvodniť, že tu máme mimoriadnu situáciu a na základe tejto mimoriadnej situácie sú ohrozené základné ľudské práva alebo slobody alebo že hrozia značné hospodárske škody štátu. Treba povedať, že my tu mimoriadnu situáciu máme, ale tá mimoriadna situácia, tak ako sa vyjadrili aj niektorí ústavní právnici vo verejných vyjadreniach, neznamená, že to je mimoriadna situácia ako taká, ale že to je situácia, ktorá nastala bezprostredne. To znamená, že to je situácia, ktorá nastala možno pred týždňom, pred mesiacom, pred dvomi, ale my tu máme mimoriadnu situáciu, ktorá tu trvá od marca, a už po skončení prvej vlny všetky predpovede epidemiológov nielen na Slovensku, alebo na celom, ale na celom svete hovorili o tom, že príde aj druhá vlna, a že tá druha vlna bude ďaleko horšia ako tá vlna prvá.
A z tohto dôvodu si myslím, že tento návrh zákona, vláda mala predpokladať, že takáto situácia príde, a v septembri, kedy už boli jasné predikcie o tom, že ten, tá krivka pôjde, bude stúpať, tak vláda vedela, že takáto situácia bude, a pri diskusiách už pri ich predlžovaní núdzového stavu, ktorý máme dnes, kedy sa predlžovalo zo 45 dní na ďalších 45 dní, bolo jasné, že tá situácia sa nezmení, resp. nezlepší do konca roka, a že sa bude len zhoršovať. Z tohto pohľadu, si myslím, že tu nemáme mimoriadnu situáciu, ktorá bezprostredne teraz vznikla, na ktorú by bolo odôvodnené reagovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale že tu mal byť štandardný legislatívny proces, pretože v skrátenom legislatívnom konaní neprebehlo žiadne MPK, teda medzirezortné pripomienkové konanie, kde by mali možnosť sa vyjadriť všetky povinne pripomienkujúce subjekty, ako aj verejnosť k takémuto návrhu, zdôrazňujem, ústavného zákona. Z tohto dôvodu si myslím, že v súčasnosti nie sú dôvody, aj keď tá situácia je zlá, samozrejme, sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, o tom ako asi nie, nie, nemôžme polemizovať, že to právo na, na ochranu života a zdravia tu je, ale tá situácia nevznikla včera.
A teda keďže teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, ja sa nebudem teraz vyjadrovať vecne, pretože, samozrejme, máme pripomienky aj k obsahu vecnému tohto návrhu zákona, ale to budeme preberať v prvom a druhom čítaní, ale z hľadiska skráteného legislatívneho konania sa domnievam, že bol dostatočný čas na to, aby tento návrh ústavného zákona, resp. iný návrh, ktorý by riešil túto situáciu, prišiel v riadnom legislatívnom konaní, a že teda nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. A okrem toho ani v návrhu samotnom to nie je dostatočne zdôvodnené. Je tam jedna veta, ktorá hovorí o tom, že je potrebné ho prijať čo najskôr. To je síce pekné, ale to nie je v zmysle zákona o rokovacom poriadku zdôvodnenie toho, že máme o tomto návrhu rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ja upozorňujem ešte raz, ide o ústavný zákon, nie obyčajný zákon.
Ďakujem pekne.

Na vyše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Milan Mazurek.

Pán poslanec Susko, mali ste pravdu, čo sa týka toho skráteného legislatívneho konania, len vy ste to povedali tak podľa môjho názoru veľmi jemne, že nie je správne schvaľovať ústavné zákony v núdzovom stave, a to o to viac, ak to ide v skrátenom legislatívnom konaní. Táto vláda to robí neustále, ja nemus..., nemôžem povedať, že by to nebolo správne, ono je to obludné a nechutné, čo vlastne vystrájajú, pretože my dnes nevieme, či zajtra neprídu s ďalším nejakým ústavným zákonom, veď oni ich tu vytvárajú zo dňa na deň, hádžu ich tu v skrátených legislatívnych konaniach a poslanci na to majú jeden deň po tom, čo to predložia do parlamentu, lebo Igor Matovič si zmyslel a ideme nato. Proste potrebujem schváliť zmenu ústavy za dva dni! Za dva dni v núdzovom stave! Veď to je úplne možno bezprecedentné, možno niekde v Severnej Kórei sa môžu na takéto praktiky chytať. Ono je to, ono je to naozaj smutné a obludné.
A hovorili ste o tom, že tu je nedostatočné odôvodnenie tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, no to je samozrejmé, celá tá situácia, ktorá tu je, možno by sme ešte mohli akceptovať, ak by tu existoval nejaký núdzový stav v určitých nemocniciach, v zdravotníctve, ale núdzový stav plošne na celé územie Slovenskej republiky dnes nemá žiadne odôvodnenie. Keď to budú odôvodňovať tak, ako to odôvodňujú dnes, tak ich takéto odôvodnenie oprávni pokračovať v núdzovom stave kľudne aj celé štyri roky a toto je to najhoršie, čo môže reálne nastať. Takto prišli k moci diktátori, ktorí tvrdili, že tu existuje bezprostredné ohrozenie, na ktoré potrebujeme reagovať zmenou legislatívy, ktorá im umožní mať aktívne kompetencie na to, aby sa vedeli s týmto nebezpečenstvom vysporiadať, a toto, bohužiaľ, dnes hrozí aj na Slovensku. A pri povahe Igora Matoviča určite nemôžme byť v nejakom pokoji.
A myslím si celkovo, že doťahovať s touto vládou o skrátenom legislatívnom konaní alebo bežnom legislatívnom procese nemá zmysel, pretože ja nemám pocit, že koaliční poslanci nejak premýšľajú, uvažujú nad tým, čo vlastne schvaľujú, ako to bude mať dlhodobý charakter a vplyv na Slovenskú republiku, proste im povedia a schvaľujú, hlasujú a nestarajú sa o to, čo bude.

Pán poslanec Susko, chcete reagovať na faktickú poznámku?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len v stručnosti.
Ešte som možno zabudol povedať, čo je veľmi dôležité, že nielenže ide o skrátené legislatívne konanie k ústavnému zákonu, ale z hľadiska obsahu toho zákona, ten zákon zásadným spôsobom zasahuje a obmedzu..., ale na základe neho je možné obmedziť základné ľudské práva a slobody, že to nie je len obyčajný ani zákon, ani obyčajný ústavný zákon, ale ústavný zákon, ktorým, opakujem, na základe ktorého je možné z hľadiska exekutívy vlády obmedzovať základné práva a životy, pardon, slobody, a to zásadným spôsobom, či už ide o zásah do obmedzenia, alebo obmedzenie slobody pohybu a pobytu, alebo zhromažďovania sa, alebo ďalších základných práv.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že naozaj takéto skrátené legislatívne konanie je nad rámec súčasného zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem, vidím, že všetci ostatní rečníci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, sa odhlásili, tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nechce.
Žiada si spravodajca zaujať stanovisko?
Nech sa páči, máte slovo.

Ja by som len stručne chcel povedať, že ja v zásade súhlasím s pánom poslancom Suskom, že by bolo lepšie, keby sme mali na rokovanie o novele ústavného zákona väčší časový priestor, ale to, s čím nesúhlasím, podľa môjho názoru je úplne zjavné, že sú ohrozené základné práva a slobody. A je ohrozené právo na život, je ohrozené právo na ochranu zdravia, je to úplne zjavné. A úplne zjavné je aj to, že sme v mimoriadnej situácii.
Samozrejme, napriek tej mimoriadnej situácii bolo možné postupovať, postupovať možno rýchlejšie, neviem si veľmi predstaviť, ako by sme, ako by sme robili úplne štandardné legislatívne konanie od, od medzirezortného pripomienkového konania v štandardnej dĺžke až po rokovanie v troch čítaniach v štandardnej dĺžke na pôde Národnej rady. Ale, ale teda áno, ten priestor mohol byť, mohol byť trochu väčší. A, a naozaj čísla sú také, že na jar sa naozaj mohlo zdať, že 90 dní núdzového stavu bude pokračovať, bude postačovať a nebude potrebné, potrebné ho, ho predlžovať, myslím si, že z tohoto nie je nikto extra šťastný, že, že sa k tomu pristupuje, že sa vytvorí legislatívna možnosť pre predlžovanie núdzového stavu, ale vynútila si to situácia, vynútila si to situácia, tak ako sa tie čísla vyvíjajú, vyvíjajú na jeseň.
Čiže z môjho pohľadu aj, aj napriek tomu, že som kritikom skrátených legislatívnych konaní, a napriek tomu, že uvedomujem si, že toto je ústavný zákon, ale som presvedčený, že sú zákonom o rokovacom poriadku ustanovené dôvody naplnené v tomto prípade.

Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať nasledujúcim bodom programu, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.. Návrh vlády má parlamentnú tlač 358. Poprosím opäť podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Štefana Holého, aby návrh vlády odôvodnil, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z., tlač 358.)