18. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kotleba.

Ďakujem za poznámky. Veľmi stručne. Milo Urban, ďakujem za naozaj konštruktívny príspevok a myslím, že tí, čo počúvali, tak naozaj si z toho mohli niečo zobrať.
Pán poslanec Herák, no dnes aj v mojom vystúpení bola reč o víruse a o nejakých, nejakých súvislostiach s ním. Ale o tom, že je tu vládny návrh na predlžovanie núdzového stavu, ktorý z parlamentu robí štatistov a ktorý Ústavný súd vypustil úplne, čiže vy ste buď nepochopili môj príspevok, alebo, alebo jednoducho je to mimo vaše chápanie.
A, pán poslanec Dostál, no tak čo už s vami? Aký poslanec, taký príspevok. Vy ak by ste počúvali to predošlé vystúpenie poslanca Čepčeka, tak by ste možno pochopili, že medzi lehotami na vyhlásenie núdzového stavu alebo mimoriadneho stavu a medzi lehotami na jeho predĺženie je vždy nejaká súvislosť. Buď sa to predlžuje o polovicu, o tretinu, o dvojnásobok, ale, pán poslanec Dostál, viete, vám ako absolventovi odboru filozofia a sociológia to asi budem zbytočne vysvetľovať. Čiže ak máte záujem o tomto niečo viac vedieť, prihláste sa na doučovanie a môžme sa dohodnúť.

V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Marcinčin.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja mám iba taký krátky pozmeňujúci návrh. Pri doterajšom vyhlasovaní núdzového stavu nebolo jednoznačné, či možno núdzový stav vyhlásiť na celom území Slovenskej republiky, pretože časť odborníkov mala za to, že je to možné len v určitej oblasti alebo lokalite, resp. v určitom sektore národného hospodárstva napríklad zdravotníctvom. S cieľom spresniť znenie ústavného zákona v tejto otázke sa navrhuje uviesť, že tak výnimočný stav ako aj núdzový stav, ak je to nevyhnutné, možno vyhlásiť aj na celom území Slovenskej republiky.
Takže teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Radovana Marcinčina k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 357.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V čl. IV ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.».
V čl. 4 ods. 4 úvodnej vety sa za slovo «území» vkladá čiarka a slová «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky».
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 1 v čl. 5 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.»."
3. V čl. 1 bode 2 v čl. 5 ods. 3 úvodnej vete sa za slovo „území" vkladá čiarka a slová „ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky".
A na záver v čl. I bode 5 v čl. V ods. 4 sa za slovo „území" vkladá čiarka a slová „ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky".
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Áno. Takže pán spravodajca ešte vystúpi so záverečným slovom.
Nech sa páči.

Pán poslanec Valocký sa pýtal, že či ten argument, ktorý platí na parlament, že by sa nemohol zísť a nemohol by sa predĺžiť núdzový stav, neplatí aj na vládu. No neplatí na vládu, lebo vláda má vytvorené aj právne aj technické podmienky na to, aby rozhodovala na diaľku. Parlament také podmienky vytvorené nemá.
Pán poslanec Mizík položil niekoľko zaujímavých otázok vo svojej faktickej poznámke. No a ak odsúhlasí schválenie tohto ústavného zákona, tak všetky tie konkrétne otázky bude môcť klásť členovi vlády, ktorý sem príde si požiadať o súhlas vlády alebo súhlas parlamentu s rozhodnutím vlády o predĺžení núdzového stavu, lebo na základe toho núdzového stavu budú prijímané nejaké opatrenia, tak môžte sa, môžte sa na toto, pán poslanec Mizík, pýtať.
Pán poslanec Faič hovoril o tom, že však jak sa to dotýka poslancov aj to predlžovanie núdzového stavu. No áno, dotýka sa to a práve preto bude parlament vyslovovať súhlas.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem schôdzu do 14.00 hodiny, kedy budeme pokračovať pravidelnou hodinou otázok.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ctená snemovňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Poslanci písomne predložili do včera dvanástej hodiny osem otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Na predsedu vlády nebola adresovaná ani jedna otázka. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Igor Matovič sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorého prosím, aby oznámil, kto za členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Pán podpredseda (reakcie z pléna), pán podpredseda, nech sa páči, udeľujem vám slovo.

Dobrý deň prajem, dámy a páni. Vážený pán predsedajúci, ctení poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády. Neprítomní sú: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský, minister obrany Jaroslav Naď, ktorý je na pracovnej ceste, minister životného prostredia Ján Budaj, minister vnútra Roman Mikulec, ktorý má pracovné povinnosti, a ministerka kultúry Natália Milanová, ktorá má tiež pracovné povinnosti, a všetkých týchto piatich ospravedlnených ministrov spája to, že nie sú na nich položené žiadne otázky. Ďakujem pekne.