23. schôdza

Ďakujem pekne.
Ako ďalší v rozprave je pán poslanec Szőllős.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi povedať pár slov k Správe o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a jej dopadov v Slovenskej republike.
Ako už tu bolo povedané, prerokovanie tejto správy nepovažujem ani ja za prerokovanie petície Klíma ťa potrebuje, ktorú podporuje viac ako 120-tisíc ľudí. Na rozdiel od kolegu Kazdu oceňujem iniciatívu organizátorov petície. Našou úlohou ako politikov je reagovať a vyžadovať od iniciátorov petície kvantitatívnu nákladovú analýzu považujem za nefér. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dopadov na Slovenskú republiku, ako aj informáciu o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach. A preto vítam iniciatívu ministerstva životného prostredia pri vypracovaní tejto správy, ktorá skutočne ponúka veľmi kvalitný prehľad toho, ako môže legislatíva intenzívnejšie reagovať na potreby ochrany klímy na Slovensku.
Správa uvádza základnú charakteristiku problému zmeny klímy, strategický a legislatívny rámec a z neho vyplývajúce medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky. Charakterizuje kľúčové legislatívne a nelegislatívne opatrenia na národnej úrovni v systéme Organizácie Spojených národov a predovšetkým Európskej únie.
Ako globálna, ale aj slovenská populácia stojíme pred veľkými výzvami súvisiacimi so zmenou klímy. Je dôležité, aby sa verejnosť a inštitúcie zapojili do diskusie a hľadania riešení. Privítam otvorenú, slušnú a odbornú diskusiu k tejto problematike. Mojou snahou, a to priznávam, je zvýšiť klimatické ambície tejto vlády a parlamentu s dôrazom na konkrétne záväzky, zodpovedné a realistické, ale konkrétne.
Ďakujem pánovi ministrovi, že má také ambície. My môžeme na Slovensku prijať prísnejšiu redukciu skleníkových plynov a stanoviť dosiahnutie klimatickej neutrality na skorší termín. Bez prijatia ambicióznych cieľov a vízie zelenej a spravodlivej transformácie budú ľudia na Slovensku, ktorí už teraz pociťujú dopady klimatickej krízy, zasiahnutí čoraz viac. Bez ráznych krokov nás totiž čakajú niekoľkoročné suchá, nedostatok vodných zdrojov či zdraviu nebezpečné horúčavy, ktoré vedú napríklad aj k lesným požiarom.
Ako vedeckého pracovníka Slovenskej akadémie vied ma zaujímajú fakty a najmä názory fundovaných odborníkov. Sledujem túto problematiku už od začiatku 90. rokov minulého storočia, najmä prácu medzinárodného panelu vedcov pre zmeny klímy, ktorej cieľom je vyhodnocovať riziká zmeny klímy a publikovať špeciálne správy o stave klímy na základe vedeckých dát a dostupných analýz. Počas tohto obdobia sa to postupne zvyšovalo. Najprv varovanie, ak neprijmeme opatrenia, rastie to 0,5 stupňa, potom to bol 1 stupeň, teraz sme už na 1,5 až 2 stupňoch. Rozdiel medzi zvýšením priemernej teploty o 1,5 až 2 stupne podľa vedcov a odborníkov z tohto panelu predstavuje niekoľkonásobne vyššie ohrozenie života ľudí a nenapraviteľných zmien v ekosystémoch, ktoré sú nevyhnutné pre naše prežitie. Tých 0,5 stupňa Celzia, ten rozdiel spôsobí ohrozenie až trojnásobne väčšej populácie extrémnymi horúčavami či dvakrát väčší úbytok živočíšnych a rastlinných druhov, pričom súčasné opatrenie nás smerujú k viac ako 2 stupňom.
Pokiaľ má byť Slovensko schopné zodpovednej a kontinuálnej transformácie na bezuhlíkovú ekonomiku, musí prijať konkrétne strategické, časové a legislatívne opatrenia, ktoré sú súčasťou predkladanej správy. Oceňujem snahu ministerstva životného prostredia, ktoré sa v predkladanej správe zaviazalo v priebehu roka 2021 vypracovať vlastný klimatický predpis, zákon, aktualizovať nízkouhlíkovú stratégiu Slovenska do roku 2030, pripraviť akčný plán adaptácie Slovenska na zmenu klímy, ktoré bude implementačným dokumentom Národnej adaptačnej stratégie, návrh koncepcie vodnej politiky a legislatívne zmeny v stavebných predpisoch. Je potrebné možno doplniť niektoré strategické dokumenty schválené na úrovni Európskej únie v rámci balíčka Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý tvorí bázu energetickej politiky Európskej únie.
V tejto súvislosti nemôžem opomenúť síce obsahovo platnú, avšak koncepčne zastaralú energetickú politiku Slovenska z roku 2014, ktorú je potrebné nanovo vypracovať v kontexte uvedenej energetickej politiky Európskej únie.
Považujem za dôležité, aby ministerstvo hospodárstva podobne ako ďalšie rezorty boli do tohto úsilia pri príprave legislatívnych opatrení na zmiernenie klimatických zmien plne zapojené. A oceňujem snahu ministerstva životného prostredia urobiť to prierezovo v rade vlády pre zelenú dohodu. Vzhľadom na potrebu zvýšiť ambície v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v Parížskej zmluve, Európska rada prijala ten nový cieľ. Dohodli sa lídri EÚ, aby do roku 2030 bolo to zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %.
Európska únia bude svoje ambície v oblasti klímy zvyšovať tak, aby sa podnietil udržateľný hospodársky rast, vytvárali pracovné miesta, zabezpečili zdravotné a environmentálne prínosy pre občanov EÚ presadzovaním inovácie v oblasti zelených technológií, aby sa prispelo k dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti v hospodárstve Európskej únie.
Je jasné, že potrebné zmeny ohľadom energetickej infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energií, obehového hospodárstva a tak ďalej bude vyžadovať veľké investície. A prostriedky z plánu obnovy môžu byť injekciou, no nie komplexným riešením. A vlastne v porovnaní s tým financie pri odstraňovaní škôd v budúcnosti budú však omnoho väčšie. Preto je potrebné prijať opatrenia a začať čím skôr. Získame náskok, pri ktorom môžeme len získať. Tie náklady, výdavky na dôsledky klimatických zmien a odstraňovanie následkov povodní, požiarov a podobne sú veľké už aj teraz.
Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov preukázala, že každé investované euro do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie 3 až 8 eur výhod. Čiže už teraz sa ukazuje, že celý tento biznis ohľadne klimatických zmien môže priniesť aj veľké zisky.
Na záver by som chcel vyzvať všetkých kolegov, aby predkladanú správu o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a jej dopadov zobrali na vedomie, teraz nejde o politickú nomináciu, ale o životné prostredie, v ktorom žijeme všetci spoločne a ktoré zanecháme svojim potomkom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. Žiadne faktické poznámky. Vy ste boli posledný písomne prihlásený v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne.
Pani Zemanová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Aj mojím predrečníkom vrátane pána ministra Budaja, ktorý mal nielen úvodné slovo, ale aj v rozprave venoval problematike klímy, klimatickej zmeny a v jeho ponímaní a vyjadrovaní aj až klimatickej krízy, možno tým by som začala s takou prosbou, že možno práve pri tejto problematike by sme mali byť veľmi opatrní s týmito pojmami a vyjadrovaním sa. Pretože nikto nespochybňuje asi, že klimatická zmena tu je, je to nejaký jav, ktorý je aj prirodzený, ale ani nikto nespochybňuje, že človek svojou činnosťou výrazným spôsobom prispieva k urýchľovaniu prejavov klimatickej zmeny.
Avšak hovoriť o klimatickej kríze, resp. až o klimatickej núdzi, ako sa hovorí v petícii občanov, si myslím, že na pôde parlamentu alebo ľudí, ktorí sú zodpovední za stav krajiny, si vyžaduje istú takú väčšiu obozretnosť. Pretože aj také vyjadrenia ako klimatická núdza alebo klimatická kríza môže spôsobovať beznádej ľudí, skutočne pocity toho, stratenej generácie. Už sa hovorí aj o diagnózach, ktoré hovoria o tom, že naši mladí ľudia sa boja budúcnosti, nechcú si zakladať rodiny, nechcú mať deti, aby neprivádzali svoje deti do beznádejnej budúcnosti, ktorá môže byť spôsobená s tým, že nebude tu vzduch, nebudeme mať vodu, že tu budú (bude, pozn. red.) nejaká apokalypsia (apokalypsa, pozn. red.), proste tie fakt fatalistické vízie.
Preto by som chcela, aby sme naozaj hovorili o tom, že je tu klimatická zmena ako nejaký prírodný jav, ktorý je umocňovaný činnosťou človeka, a to sa dá povedať naozaj od prvej priemyselnej revolúcie, kedy sa začali vo veľkom spaľovať fosílne palivá. Avšak aj človek svojou činnosťou, keď si včas uvedomí, dokáže aj zabrániť niektorým tým negatívnym prejavom. A príkladom toho je takzvane pred možno 15 rokmi, že sa hovorilo o tom, o ozónovej diere, ktorá bola aj nad Slovenskom, a bolo preukázané, že je spôsobená niektorými, používaním niektorých látok, najmä freónu, ktorý bol zakázaný. A v súčasnosti sa hovorí, že tá ozónová diera sa zatvorila. Čiže naozaj, keď človek identifikuje správnym spôsobom ten svoj príspevok, tak, a urobí opatrenia, výrazným spôsobom vie zamedziť tým nepriaznivým javom.
To sa týka aj vrátane emisií do ovzdušia z našej činnosti nielen priemyselnej, ale aj z dopravy alebo z poľnohospodárstva a podobne. A musíme si byť vedomí, je nás čoraz viacej, už len za našu generáciu fakticky dvojnásobok ľudí na Zemi pribudlo, to znamená, ľudia potrebujú viac jesť, ľudia chcú žiť čoraz v lepších podmienkach, a nielen výstavba, ale aj naša každodenná existencia je veľmi náročná na suroviny a s tým je spôsobená aj istá exploatácia prírodných zdrojov, a to nielen vody ako pitnej vody, ktorú potrebujeme pre svoj život, pretože bez vody nieto života, ale sú to aj nerastné suroviny. Je to aj drevo ako prírodná surovina, ktorá sa používa na výstavbu alebo na ako ďalší úžitkový materiál. A práve to sú činnosti, ktoré odoberajú schopnosti našej planéty, keď budeme hovoriť o Zemi ako takej, nielen o Slovensku, ktoré sú schopné dosahovať prírodnú rovnováhu, ktorá je nevyhnutná na to, aby, aby tá nielen spoločnosť, ale aj naša existencia bola trvalo udržateľná.
To, že teraz tá rovnováha nie je, je, je zrejmé to, že nám postupne tá, tá biologická rozmanitosť sa mení a že dôkazom sú aj vymieranie niektorých druhov, premnožovanie iných, ale ukázal nám to aj ten maličký neviditeľný, takmer neviditeľný vírus, ktorý v priebehu niekoľkých mesiacov by bol schopný vyhladiť veľkú časť ľudskej populácie a takýmto spôsobom si príroda možno aj chcela urobiť aj nejaké poriadky.
Vrátim sa na Slovensko a chcem uvítať plán ministerstva životného prostredia, ktorý je predložený k tejto správe, kde sa hovorí o jasných legislatívnych krokoch. To, čo som ja v minulosti vytýkala ako poslankyňa Národnej rady, ale nielen ako poslankyňa, ale aj ako aktivistka v životnom prostredí, boli rôzne stratégie, kde sme ako prví, vždy sme, my sme prví podpísali, my sme prví pristúpili k takému dohovoru, my sme podpísali takú stratégiu a všade sme chceli byť prví a ísť príkladom, ale, žiaľ, len na papieri. Ako sa hovorilo, v životnom prostredí mnohokrát skutek utek a verím, že v našom prípade tak to nebude a že spoločnými silami nielen zvládneme tú legislatívnu výzvu, ktorá je potrebná k tomu, aby sa mohli dotiahnuť aj tie praktické kroky, ktoré, ktoré našu spoločnosť nejak doladia do tej trvalo udržateľnej rovnováhy. Máme plán teraz legislatívny, máme plán, ktorý sme spoločne tvorili v programovom vyhlásení vlády, kde sú konkrétne kroky, ktoré pomôžu, pomôžu zabezpečiť, aby sa tá klimatická zmena na Slovensku a potom následne aj teda v Európe a na, na svete spomalila a aby sme naozaj mali jasný plán, akým spôsobom pripravíme Slovensko na adapt... a budeme adaptovať Slovensko na klimatickú zmenu, pretože tá je tu, tú nezastavíme, musíme sa adaptovať, ale musíme urobiť aj tie realizačné kroky, aby sme naozaj dosiahli čím skôr uhlíkovú neutralitu tak, aby tá naša príroda, ekosystém bol trvalo udržateľný.
To je výzva, apel nielen na vládu, ale aj na samosprávu, na podnikateľský sektor, na obce, na každého jedného z nás, pretože všetci sme súčasťou tohto systému. Nikto z nás, ani prezidentka, ani prezident inej krajiny, ani my nedokážeme žiť bez vzduchu, nedokážeme žiť bez vody, a tým pádom nedokážeme žiť cez, bez prírodných ekosystémov tam, kde sa ten vzduch a voda tvorí.
Preto je namieste, a som veľmi rada, že nie prvýkrát v tomto pléne Národnej rady sa hovorí čoraz viacej o životnom prostredí, je to naozaj čoraz väčší dôraz na tieto témy. V minulosti som bola s pánom ministrom, boli sme takí osamotení bežci, ale pevne verím, že aj táto správa napomôže k tomu, že budeme môcť robiť odpočty konkrétnych, konkrétnych krokov, ktoré zmiernia prejavy klimatickej zmeny.
Možno toľko, toľko k tej správe.
Ešte tu bola spomínaná petícia, ktorá bola doručená do Národnej rady. Množstvo ľudí sa hlási k tejto problematike a vnímajú ju ako veľmi citlivú záležitosť, osobnú, ale aj cítia tú zodpovednosť za budúcnosť pre naše deti, pre našich vnukov. Aj ja som stará mama, mám už dve vnučky a nie je mi ľahostajný, ľahostajná naša, naša budúcnosť. Toto mňa vždy viedlo aj v mojej práci ako aktivistky a neskôr aj v profesnom živote v životnom prostredí, že som chcela priložiť ruku k dielu k tomu, aby naozaj život na Slovensku, čo sa týka prírody, bol trvalo udržateľný a aby to smerovalo k lepšiemu. A myslí si, že krok za krokom sa to aj darí, nebude to rýchle, ale musíme byť vytrvalí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie dvaja páni poslanci.
Pán poslanec Kazda, nech sa páči.

Ďakujem, pani poslankyňa. Vidím, že v našom klube SaS máme veľmi podobné videnie problematiky globálneho otepľovania. Vidíme tú potrebu očistiť od pátosu tému klimatických zmien, očistiť ju od hľadania nejakého vnútorného nepriateľa alebo nejakého fiktívneho nepriateľa a ísť po riešeniach, po efektívnych riešeniach adaptácie na zmenu klímy.
Mám veľkú obavu, že práve aj tí ľudia, ktorí podpísali túto petíciu, tak trochu v pozadí tam cítim, že požadujú práve nejaký lockdown, lockdown v oblasti celej ekonomiky, globálnej svetovej ekonomiky, že požadujú veľmi prísne regulácie, ktoré sú už de facto, de facto útokom na slobodnú trhovú výmenu, na konkurencieschopnosť ekonomiky. Práve útokom na to, čo im práve prináša blahobyt, vďaka čomu aj napríklad mladí ľudia môžu cestovať, môžu študovať v zahraničí, majú lacné letenky, majú obrovské možnosti vlastnej, vlastnej, vlastného zvyšovania vlastného vzdelania a vlastnej kariéry.
Toto považujem za veľmi dôležité, aby sme opakovali neustále mladým ľuďom aj aktivistom, aj tým ľuďom, ktorí sa podpíšu pod nejakú petíciu, že robíme konkrétne opatrenia, že sa snažíme robiť adaptačné opatrenia, ale že to nie je bezodná nádoba, že tam môžeme napchať nekonečne veľa peňazí a že nemôžeme, nemôžeme ísť cestou tvrdého lockdownu, absolútneho vypnutia ekonomiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Karahuta, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Nemyslím si, pani poslankyňa Zemanová, že ľudia nebudú chcieť mať deti a že nebudú chcieť rodiť, pokiaľ budeme rozprávať o klíme, to si myslím, že je trošku nadnesené. Skôr si myslím, že pokiaľ nebudeme hovoriť o klíme alebo pokiaľ budeme hovoriť tak, že sa nič nedeje, tak je to z našej strany nezodpovedné. Pretože aj Sahara, ktorá je dnes plná piesku, bola niekedy zelená. Aj oblasť Palestíny a Nazaretu a Jordánska bola niekedy zelená a práve ľudskou činnosťou došlo k tomu, že tieto oblasti vyzerajú tak, ako vyzerajú, pretože pravdepodobne asi boli nezodpovedné.
V roku 1918, keď bola španielska chrípka, na Zemi žilo jeden a pol miliarda obyvateľov, dnes je ich sedem. Keď si zoberieme, že 30 % potravín vyhodíme pri spotrebe potravín pre sedem a pol miliardy ľudí, vieme si asi predstaviť, čo to robí s našimi prírodnými zdrojmi. Preto rozprávať o klíme znamená hovoriť aj rozprávať o tom, ako, akým spôsobom si ušetríme naše prírodné zdroje, pretože dobre vieme, že väčšina prírodných zdrojov má charakter neobnoviteľných. To znamená, ak ich zničíme, už to naspäť asi dostaneme veľmi ťažko, a to už nehovorím iba o pôde, môžme sa baviť o vode a kopu, kopu ďalších vecí.
Takže ja nie som za extrémizmus, určite nie a, ale nebral by som klimatické zmeny na ľahkú váhu. A čo sa týka nejakých globálnych snáh o globálne narušenie ekonomiky, čo sa týka špeciálne poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, ja som stále na strane lokálnej produkcie, ako na nejakej veľkej globálnej, mám to v sebe, má to svoje odôvodnenie. Kopu, kopu vecí, informatika a tak ďalej je dobrá, keď je globálna. S tým súhlasím. A zase veci, ktoré súvisia priamo s prírodnými zdrojmi, buďme trošku lokálpatrioti, chráňme si ich a využime... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Zemanová s reakciou, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, pán kolega Rado Kazda, ľudia požadujú, majú na to právo. To je právo ľudí, občianskej verejnosti, oni môžu požadovať, žiadať nás, aby sme čokoľvek urobili, je to ich plné právo. Avšak našou zodpovednosťou ako politikov či v parlamente, alebo vo vláde je rozumným spôsobom a správnym spôsobom tieto požiadavky posúdiť a hľadať odpovede, ale hlavne aj prinášať riešenia. Tie nemôžu byť náhle, tie by nemali byť v panike a slová ako klimatická núdza alebo kríza vyvolávajú pocit paniky, že poďme aspoň niečo urobiť, len aby sme niečo urobili, aby, aby bol pokoj. My musíme všetko, zobrať rozum do hrsti a tú krajinu cez aj tieto vyjadrenia ľudí vyviesť a poukázať na to svetlo na konci tunela, akým spôsobom by sme mali cez tú klímu vyjsť von.
To, že je nadspotreba, to súhlasím s obidvoma mojimi predrečníkmi, a že tu je treba, aby každý sám od seba pristúpil k svojmu spôsobu života, pretože presne, ako ste povedali, pán kolega Karahuta, tak naše zdroje sú vyčerpateľné, hej. Nie všetky sú obnoviteľné. Aj voda síce je obnoviteľná, ale do istej miery, keď poškodíme ten ekosystém, aj tá voda môže, môže byť, že sa vytratí.
To znamená, úplne s vami súhlasím, treba mať rešpekt, úctu, pokoru k prírode, ale zase nesmieme pristupovať s panikou a s nejakými takými, á, prístupom, že poďme len niečo urobiť, aby sme vyhoveli. Nie je to možno populárne, ale musí to byť vecné.