23. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si ctím a rešpektujem názor pani poslankyne a dokonca s mnohými argumentami, ktoré použila, by som aj súhlasil, ale predsa len, aby som sa mohol kvalifikovane rozhodnúť v tejto veci, by som potreboval poznať aj názor profesných organizácií pracujúcich v regionálnom školstve, možnože aj názor štátnej školskej inšpekcie a možnože aj ďalších, iných subjektov. Určite máme veľmi veľa pozitívnych skúseností s vzdelávaním na druhom stupni základných škôl, myslím, s individuálnym vzdelávaním, ale predsa len tieto skúsenosti máme na jednej strane pozitívne, ale rovnaký obsah aj negatívnych skúseností s individuálnym vzdelávaním, preto si myslím, že je dobre vyvážiť tento názor aj o tieto reprezentat..., názor alebo postoj týchto reprezentatívnych profesných združení.
Ja verím, že keď tento materiál príde po prvom čítaní do výboru pre vzdelávanie, tak bude priestor na takú odbornú, odbornú diskusiu. Nebudeme sa možno vracať k diskusii k tomu návrhu spred deviatich rokov, ale pokúsime sa na to pozrieť práve s odstupom tých deviatich rokov a skúsime prehodnotiť všetky tie vecné za a proti tomuto návrhu. Takže toľko som chcel k tejto diskusii odznieť. Určite existuje strašne veľa rozdielnych názorov a verím, že tak ako pri iných legislatívnych normách, tak aj teraz vo výbore vlastne dokážeme prijať nejaké stanovisko alebo osvojiť si možno nejaké stanovisko.
Ja som tak, ako som aj predkladateľke návrhu povedal na výbore, zatiaľ nie som nejak presvedčený o tom, že to je dobrý, dobrý návrh alebo dobrá úprava, ale, ale nehovorím, že toto je moje definitívne stanovisko v tejto chvíli. Určite si nechám ešte poradiť a nechám si veci vysvetliť.

Vymazať rámček !!!

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Janka, ďakujem ti veľmi pekne za tento vstup. Ja som sa nestihla prihlásiť predtým do rozpravy, takže s tým, čo si hovorila, samozrejme, dlhodobo súhlasíme. Je tu ale, tak ako si vravela, množstvo otázok, ktoré ešte treba doriešiť. Hovoríme, že sme dnes v prvom čítaní, čiže si myslím, že bude aj priestor na to, aby sme ešte vedeli doriešiť presné podmienky, podmienky, ktoré už otvorila predchádzajúca rozprava financovania, podmienky presného nastavenia, ako to bude.
A áno, každý máme na to mať právo svoj vlastný názor. Ale zároveň sme v roku 2021, a aby demokratická krajina v strede Európy nedávala túto možnosť pre rodičov, a tí musia potom hľadať kľučky, ako tie svoje deti vzdelávať doma, lebo ten rodič si tú možnosť nájde, to mi pripadá neprístojné v podstate takejto, takejto krajiny. Takže som veľmi rada, že sa táto téma otvára.
Áno, ja ako riaditeľka školy môžem mať na to taký alebo onaký názor, ja mám názor, že táto možnosť tu musí pre deti existovať, pretože jednoducho tieto deti, je množstvo detí, množstvo rodín, množstvo detí so špecifickými potrebami, množstvo detí rôznym nastavením psychologickým. Je množstvo dôvodov, prečo táto možnosť musí na Slovensku existovať.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za tento tvoj vstup.

Ďakujem veľmi pekne. Tak asi som bola príliš veľká optimistka, keď som hovorila, že tu panuje taká harmónia, predsa sa len našiel ďalší Kolesík, ktorý teda má iný názor na tie argumenty, že individuálny študijný plán áno, no ale však to majú deti aj ktoré sú integrované na školách. Hej? Čiže to sa nejedná len o deti, ktoré majú domáce vzdelávanie.
Pokiaľ ide o socializáciu, ja som spomínala, tieto deti naozaj nie sú odtrhnuté od svojich rovesníkov, však nakoniec vyrastajú v nejakom prostredí. Áno, teraz je pandémia, čiže možno majú menej nejakých osobných kontaktov, ale to majú aj deti, ktoré sú normálne v dennom, alebo teda ktoré chodia do školy. Bozkávanie pod, teda na chodbách školy (povedané so smiechom), myslím, že je úplne také isté ako bozkávanie sa pod bránou, čiže nič im nebráni naozaj zažívať aj príjemné chvíle počas tej spomínanej puberty.
Pokiaľ ide o to, že aký názor majú aj jednotlivé reprezentatívne organizácie, samozrejme, že však je relevantné sa o tom baviť, pokiaľ viem, tak inšpekcia nemá voči tomu výhrady a taktiež, ako som spomenula, doposiaľ keď boli vykonané nejaké kontroly, tak nebolo zistené, že by sa tento inštitút zneužíval.
A áno, samozrejme, tak ako môžu byť negatívne skúsenosti pri takomto type vzdelávania, tak máme ix negatívnych skúseností pri klasickom type vzdelávania. Máme množstvo šikán na škole. Máme deti, ktoré majú zdravotné postihnutia, ktoré sú odmietané v školách, ktorým sa nedostane to vzdelanie, ktoré by si zaslúžili, nemáme dostatok podporného personálu, čiže ja by som bola veľmi nerada, ak by sme aj celkovo túto tému domáceho vzdelávania nejako zužovali, alebo teda hovorili, že je teda určená najmä pre deti so špecifickými potrebami. Práve naopak, tieto deti my potrebujeme dostať čo najviac do škôl, aby sa mohli socializovať, aby sa mohli začleniť a aby tí rodičia neboli zaťažení vlastne tou výučbou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, pani predkladateľka, pán spravodajca, musím povedať úprimne, že tento návrh zákona z dielne predkladateľov, ktorý tuná prezentovala pani kolegynka Šofranko, ma veľmi milo prekvapil. A keď som si ho čítal, tak som bol viac ako prekvapený, ako tento zákon môže v značnej miere pomôcť, a vôbec nie je nadstavená tak, ako troška tuná bolo nám povedané, že bude niečím negatívny.
Práve chcem povedať, že tento zákon bude mať veľa pozitív a tých negatív bude naozaj minimum, pretože umožniť deťom individuálne vzdelávanie v rámci domova aj na druhom stupni je viac ako nutné, a príkladom sú nám krajiny, ktoré sú nám či už ďalej, alebo bližšie. Tým najbližším je naozaj tá Česká republika, kde je do tisíc detí. Ja osobne poznám rodičov, ktorí takto deti zapísané v Českej republike majú, vychovávajú ich, vzdelávajú ich, tie deti dosahujú naozaj veľmi, veľmi kvalitné výsledky pri rozdielových skúškach a každý zodpovedný a kvalifikovaný rodič vie zvážiť pre, vie zvážiť proti, či to dieťa je vhodné na výučbu individuálnu, to znamená, ako kolega Suja mi nedávno povedal, že veľmi veľa športovcov, či už vrcholoví, alebo ktorí, by sa chceli venovať vrcholovému športu, tento program a tento projekt výučby využíva, ale sú tu aj iné segmenty ľudí. Sú tu ľudia z umeleckého prostredia, ktorí sa chcú venovať tejto umeleckej brandži, a potom sa zase musíme baviť o skupinke detí, ktoré sú nejakým spôsobom znevýhodnené, či už je to fyzická znevýhodnenosť, alebo je tam nejaké, nejaká kombinovaná, kombinovaný súbeh postihnutia alebo sú to deťúrence, ktoré majú určitý, určitý problém v autistickom spektre.
Čiže ja tento zákon naozaj vnímam ako veľmi komplexný, ako veľmi vhodný, ako kolegynka pani riaditeľka školy poznamenala, je dôležité sa rozprávať o tom, ako bude prebiehať to financovanie, lebo každé toto dieťatko je viazané na určitý školský normatív, a či tá škola bude nejakým spôsobom na tej výchove u toho dieťaťa alebo vzdelávaní participovať alebo či to budú znášať tak, ako to doteraz znášali len výlučne rodičia. Hovorím, sú to technické veci, ale tieto veci treba doriešiť a treba jednoducho do tohto zákona možno aj zapracovať, pretože bolo by to len, len, len na dobro celému tohto procesu.
Čiže hovorím, odliv, odliv detí z klasického prezenčného vyučovania nepredpokladám, ale, naopak, hovorím, že každý jeden rozumný rodič vie zhodnotiť potreby svojho dieťaťa, a, naopak, vie negovať poprípade aj úplne vyvrátiť alebo vylúčiť prípadne nedozerné následky, ktoré by taká alebo inaká forma prezenčného alebo domáceho vyučovania mohla na dieťa mať alebo mohla zanechať.
Čiže v tomto ohľade, čo tu bolo doteraz prezentované, súhlasím, že takáto forma, ktorá bude zákonná, bude veľmi vhodná a bude naozaj prínosom pre tento celý školský systém. Rodič určite zhodnotí, aký, aký vyučovací proces by bol pre to dieťa vhodný, ak sa rozhodne, že to dieťatko je vhodné, aby bolo vzdelávané doma, dokáže tomu prispôsobiť svoje možnosti, svoje schopnosti, vie nájsť kvalifikovaného učiteľa, pedagóga, či už na 1 - 4, alebo 5 - 12, a vieme úplne kvalifikovane ísť v súbehu so štátnym vzdelávacím programom.
Ja tam nevidím žiadne rozdiely medzi vyučovaním doma a vyučovaním prezenčnou formou. Prezenčná forma v škole, v klasickej triede, jasné, sú tam určité interakcie, či už sociálne, alebo priamy kontakt učiteľa so žiakom na väčšom priestore, ale to sa dá docieliť maličkou skupinkou aj doma, aj keď je to troška iné vyučovanie a troška ináč to vníma aj ten učiteľ aj to dieťa. Ale naozaj nevidím, aby som v tomto znení, v akom je tento zákon predkladaný, aby som, aby som mal voči nemu nejaké zvláštne výhrady alebo aby som tam videl nejaké záľudnosti, alebo, alebo kadečo iné.
Treba poznamenať ďalšiu vec. Do škôl sa nám tlačia kadejaké nebezpečné ideológie a vlastne rodič, ktorý chce dieťa niečomu takému uchrániť, alebo aby podprahovo to nebolo vsúvané a podsúvané, tak jednoducho radšej sa rozhodne pre tú výučbu doma, ak zhodnotí, že tento stav je už taký, ako sa to deje niekde na Západe, a je takýchto prípadov značne dosť. A bude pokračovať to dieťa jednoducho vyučovaním v domácom prostredí, urobí klasické rozdielové skúšky, či už sú to na pol rok alebo na koniec roka a bude postupovať ročníkovo stále vyššie.
Čiže v tomto, pani kolegyňa, máte moju naozajstnú podporu, budem vám fandiť, aby sa to podarilo presadiť a skúsme to.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Edo, súhlasím plne s tvojím vystúpením a takisto podporím tento návrh zákona. Takisto veľmi správne si podotkol na to podprahové podsúvanie rôznych informácii našim deťom, ktoré sa potom takto doma hockedy dozvedáme.
Keď nás to nebude baviť ako rodičov alebo nebudeme s tým súhlasiť, máme právo tie deti zobrať domov, vyučovať ich doma, ak na to budeme mať možnosti a kapacity, takže voľba nikdy nie je zlá. Keď máme možnosť voľby, to je vždy vítané. Takisto ako sa predtým vyjadril, hovoril si asi o tisíc ľu..., o tisíc deťoch, ktoré sú zapísané v Čechách, ale pritom sú na Slovensku. Ale to je tritisíc ľudí, lebo tí rodičia sú väčšinou dvaja, tak vlastne minimálne tritisíc ľudí, k tým tritisíc ľuďom a plus starým rodičom uľahčíme ten život, uľahčíme ten život, keď môžeme sa legálne tu prihlásiť do školy a mať to.
A ja hovorím aj o finančných, finančnej výhode, ktorá bude vlastne z toho plynúť. Hovoríme o športovcoch, ktorí sú profesionálni, chodia s rodičmi, venujú sa im v zahraničí. Už malé deti športujú tam, kde sú podmienky na to vytvorené, a učia ich. Už teraz si rôznym spôsobom vybavujú výnimky rôzne. Budú to mať oveľa ľahšie. Takisto si podotkol, umelcov. Veľká pravda, takisto umelci. Aj malé deti chodia do rôznych speváckych spevokolov a toto do Viedni, tam sa vzdelávajú s rodičmi na cestách. Takisto im to, oveľa ľahšie bude pre nich, zjednodušíme im to. A o zdravotne postihnutých ani nehovorím.
Mám skúsenosti, kamarátka vyučuje autistov doma, tie výsledky sú neporovnateľné. Rodičia z celého Slovenka chodia do jednej malej dedinky v okrese Detva k nej, aby tie deti učila. Chodia tam na týždeň, na dva, sú tam s nimi. Sú tie výsledky tak skvelé, že to nie je možné. Ale nedalo by sa to v normálnej škole a zapájajú sa tie deti do normálneho života.
Takže ešte raz, plný súhlas.

Edo, rovnako sa pripájam k tomu, čo si hovoril, a tiež budem hlasovať za tento návrh zákona, predovšetkým z toho hľadiska, o ktorom ste už hovorili.
A taktiež ako všetci s nejakým národným, konzervatívnym, kresťanským presvedčením so zdesením vnímam určité udalosti, ktoré sa dejú v západnej Európe a v Spojených štátov amerických a celkovo v tom západnom svete, kedy rôzne osoby, nazvime to takto, chodia už aj do materských škôlok, základných škôl a hovoria tam deťom veci, s ktorými sa ja skrátka neviem stotožniť. Veci o ideológiách o zmenách pohlavia, sexuálna výchova a ďalšie veci, ktoré sa v západných štátoch stávajú v podstate štandardom, a ja si myslím, že by deti mali mať právo byť uchránené od týchto mnohokrát perverzností, ak s tým rodič skrátka nesúhlasí.
Jednoducho ak je to moje hlboké kresťanské presvedčenie, tak predsa mám právo nesúhlasiť s tým, aby môjmu dieťaťu niekto v škole alebo v škôlke vysvetľoval, že on sa nerodí ani ako chlapec, ani ako dievča, že si to pohlavie môže zvoliť.
Keby to bol len nejaký hororový alebo nejaký komediálny film, tak by sme sa zasmiali alebo vydesili, lenže, bohužiaľ, je to v západných štátoch realita.
A presne z tohto hľadiska to vnímam ako otec malého dieťaťa, že keby sa to aj na Slovensku malo uberať týmto smerom a nepodarilo by sa nám politickým zápasom zastaviť tieto ideológie, ktoré sú presadzované z rôznych smerov, rôznych strán a mimovládnych organizácií, a dopadlo by to takto, že by v školách naozaj týmto deťom bola táto ideológia sexuálna výchova a ďalšie rôzne veci, s ktorými sa neviem stotožniť pretláčaná spôsobom, ktorý vidíme na Západe, chcem mať právo vyučovať to dieťa doma a uchrániť ho od týchto vecí, ktoré podľa môjho názoru veľmi, naozaj veľmi negatívne vplývajú na výchovu detí v západnej Európe.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Veľmi pekne ďakujem kolegom za doplnenie, za vyjadrenie podpory pre tento návrh zákona.
A ešte raz musím poznamenať, tento návrh zákona je naozaj veľmi kvalitne spracovaný. Technické veci vieme doriešiť prostredníctvom ďalších debát, ďalšieho dialógu, v tomto nevidím žiaden problém. Ale hovorím to, čo ma najviac oslovilo aj spomínala to kolegynka Žitňanská, jednoducho dieťa, ktoré je znevýhodnené, malo by mať právo nielen vzdelávať sa doma, pretože musí, ale aj v škole, pretože chce.
Hovorím, toto je taká moja srdcová záležitosť a z toho ja jednoducho nemienim upustiť ani teraz, ani zajtra, ani o dva týždne. Čiže tieto možnosti máme, tieto možnosti musíme presadiť a hovorím, každé dieťa je vzdelávateľné, len každé dieťa je vzdelávateľné iným spôsobom. K tomuto dieťaťu si musíme nájsť cestu, či už je to dieťa také, onaké alebo úplne iné.
Čiže hovorím, vzdelávanie detí v domácom prostredí či už je to športovec, či je to umelec, či je to dieťatko znevýhodnené, ku každému musíme mať prístup individuálny, umožniť mu vzdelávať sa v primárnom vzdelávaní aj v sekundárnom v rámci základnej školy, ale zároveň umožniť aj domáce vyučovanie, keď splní, samozrejme, rodič všetky náležitosti, ktoré ukladá školský vzdelávací program, a zároveň bude ho vyučovať kvalitný pedagóg. Týmto deťom v žiadnom prípade nebude ani ublížené. Naopak, myslím si, že takéto deti dosahujú veľmi dobré výsledky, povedal by som, že až nadpriemerné výsledky, aspoň čo mám osobnú skúsenosť.
A ešte raz sa vrátim k deťom, ktoré naozaj sú momentálne v školách nechcené, alebo je obrovský problém ich umiestniť, tak tam musíme hľadať cestu, ako nielen tú školu motivovať, aby takéto dieťatko vzala, ale vytvoriť všetky podmienky, aby tento rodič bol troška daný, bolo by mu jednoducho uľahčené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcela by som sa veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili do diskusie, a sme v prvom čítaní a, samozrejme, sme otvorení zodpovedať všetky otázky, o ktoré máte záujem, a máme k dispozícii aj správu zo školskej inšpekcie. Momentálne máme novú hlavnú školskú inšpektorku, s ktorou som sa už o tejto téme rozprávala, máme nachystané stretnutie, takže veľmi sa teším vašej podpore a ďakujem veľmi pekne za kvalitnú debatu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedla ako poverený člen (ruch v sále a zaznievanie gongu) skupiny poslancov návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače č. 389. Bol doručený Národnej rade 8. januára 2021 a podpísalo ho 20 poslancov naprieč všetkými koaličnými stranami.
Okrem mojich kolegov z klubu OĽANO chcem poďakovať kolegom z partnerských koaličných strán za podporu, menovite pani Letanovskej, pani Cigánikovej, pánovi Cmorejovi, pani Šebovej.
Návrh zákona obsahuje dva novelizačné články a dotýka sa ustanovenia § 25 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, a účinnosť sa navrhuje od 1. júna 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.