23. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán podpredseda, túto kompetenciu samospráva už mala, pretože jej to štát preniesol. Tu je možno tá otázka, sa aj do budúcna rozprávať o tom, keď štát vlastne prenesie výkon štátu na samosprávu, aby ho aj zaplatil. Lebo my máme vlastne problém v tom, že niet dostatočné, nie sú dostatočné finančné prostriedky a my musíme uhradiť tie úhrady z originálnych kompetencií alebo z originálov a tým pádom vlastne porušujeme zákon. Aby štát, keď prenesie a dá takúto zodpovednosť samosprávam, aby dal aj finančné prostriedky, aby si mohli zabezpečiť ľudí, ktorí dokážu aj naplniť v zmysle stavebného zákona všetky tie postupy. Lebo to nie je jednoduché dneska vychovať si možno takého úradníka na stavebnom úrade, to znamená, že musí mať skúsenosti a musí poznať aj vlastne problematiku stavebného zákona. Takže keď nemáte finančné prostriedky, tak to musíte potom látať. A ja verím, že štát, keď prenesie vlastne výkon na samosprávy, tak ho aj zaplatí.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou chce reagovať aj pán poslanec Ján Benčík. Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem predkladateľom za návrh tohoto zákona, ktorý rieši vec, ktorá teda skutočne zohyzďuje už dlhé roky veľmi peknú našu slovenskú krajinu. Teší ma aj to, že kompetencie majú prejsť viac do rúk samosprávy, ktorá je predsa len bližšie k občanom a pozná lepšie ich názory a potreby.
Chcem povedať, že ja v rámci svojich zamestnaní, kde som pôsobil, či to bolo pred rokom ´89, alebo po roku ´89, som prešiel Slovensko krížom-krážom, z východu na západ, zo severu na juh a najazdil som po ňom v rámci práce viac ako milión kilometrov. No pred rokom ´89 sme nemali bilbordy, ale snáď pred každou dedinkou a mestom stáli nejaké ohyzdné kladivá, kosáky, červené hviezdy a podobné monštrá, no a po roku ´89 ich plynule nahradilo množstvo bilbordov, megabordov a tejto, týchto nepekných vecí, ktoré nám skutočne hyzdia pohľad, pohľad na našu krajinu.

Poslednú faktickú poznámku na príspevok pána podpredsedu má pani poslankyňa Anna Mierna. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredsedajúci. Takisto chcem poďakovať pánu podpredsedovi za tento príspevok, ale teda hlavne predkladateľom zákona.
Som takisto predstaviteľka samosprávy a myslím si, že my v našom meste, v Skalici, to nemáme až tak hrozné, ale človek prechádza Slovenskom a vidí, súhlasím aj s kolegyňou, Bratislavu, Vysoké Tatry, tak úplne sa chytá za hlavu, že ako vyzerá vlastne naša krajina, pretože sa nám to nepáči.
Smiala som sa trošku, lebo teda pán podpredseda asi počul, ako hovoril o tej Viedni, ja som to pred tým chvíľočku hovorila kolegovi. Ja si pamätám, ako som sa pozerala v Ríme zvrchu na to, ako mesto vyzerá. Tam sa mi zdali ešte aj muškáty rovnaké a takýto ten smog tam absolútne nebol.
Takže ja veľmi rada uvítam, a nie sú to len bilbordy, ale aj to, čo v centrách miest sa nachádza. Nebudem hovoriť také tie relatívne veľké mestá a dediny okolo Bratislavy. Ja keď tam prechádzam, tak je to fakt hrozné, a budem veľmi rada, keď samospráva bude mať túto kompetenciu. A nechcem teda, nemám reagovať na faktickú poznámku, ale určite je to aj o tom, že samospráva dostala obrovské množstvo kompetencií a vždycky budeme, budeme radi, budeme to radi plniť, ale prosíme teda štát, aby nám dal k tomu aj finančné prostriedky.
A ešte teda poslednú poznámku, čo chcem k tomu povedať. Tak ako to aj bolo povedané, my sa skutočne na samospráve potýkame s tým, že aj vychovať si kvalitných ľudí vôbec na to, my spravujeme obrovský majetok tohoto štátu, a teda ja to zoberem napríklad aj teda na tom stavebnom úrade, dokedy si vychováte človeka, ktorý je tam odborník, nemôžem ho poriadne zaplatiť a neni to také jednoduché, potom vám ho niekto zoberie a jako my sme, my sme často s problémami.
A poviem napríklad aj druhú vec takú, že trebárs dostať ekonóma do samosprávy neni jednoduché. My sme v takom stave, že keď vyjde niekto strednú ekonomickú školu, tak môže ísť kdekoľvek robiť, ale nie do samosprávy. Pretože samospráva má absolútne iné pravidlá a znova vychovávame ľudí tak, že ja by som sa určite rada a budeme sa určite pritom venovať aj 369, aby sme samosprávou sa komplexnejšie veno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda Juraj Šeliga chce reagovať na faktické. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, za reakcie. Ja len doplním nad rámec toho, že momentálne Slovensko – ako celý svet – bojuje s vírusom COVID-19 a zamestnáva to do značnej miery našu pozornosť, no súčasťou programového vyhlásenia vlády je aj reforma verejnej správy, s ktorou nevyhnutne súvisí, samozrejme, reforma samosprávy. Podľa mňa toto je vec, a poviem to úplne na rovinu a hádžem vám tu rukavicu, koaliční starostovia, starostky, primátorky a primátori, je vec, ktorej sa musíme venovať, lebo máme historickú šancu veci posunúť dopredu.
Tá reforma, ktorú začal Nižňanský, ak to takto môžem povedať, nie je dokončená a je treba v nej pokračovať. A nie je to len otázka politickej pohodlnej väčšiny, je to aj otázka odvahy a odbornosti. Vláda dostane na stôl nejaký materiál, premiér sa bude rozhodovať, ktorým spôsobom sa bude realizovať reforma verejnej správy a s tým súvisiaca reforma samosprávy.
Za seba hovorím, cesta je posilňovať samosprávy. Úplne súhlasím s vami, dámy, v tom, čo hovoríte, nemôžme len naváľať kompetencie na samosprávy a nedať im peniaze. Ale samospráva sa raz a navždy musí stať partnerom tejto vlády, ona nie je podriadená vláde, dokonca častokrát z tých ľudských skúseností, ktoré máme, stojí nad vládou, pretože podáva pomocnú ruku tam, kde vláda len začína rozmýšľať o tom, čo by mohla urobiť. Toto je proste fakt.
To celoplošné testovanie nám to ukázalo, my musíme podporovať samosprávu, lebo to súvisí nielen s otázkou regulácie, to súvisí s otázkami, ktoré sú oveľa širšie. To je otázka prostredia, kde žijeme, otázka výchovy mladých, otázka vzdelávania a otázka kultúry ako takej, ktorá vplýva na atmosféru v štáte. Na toto musíme pamätať, na toto treba tlačiť, a opakujem to, lebo je tu veľa aj starostov, aj primátorov, aj starostiek, aj primátoriek.
Ďakujem.

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ľuboš Krajčír, ktorému týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovensko je naozaj, žiaľ, kráľovstvom bilbordov. Ulice, fasády, prírodu pri diaľniciach nám zasiahla naozaj reklama, ktorá púta pozornosť a zarába na našich pohľadoch. Myslím si, že táto absolútne tvrdá regulácia, za čo ďakujem kolegom, je absolútne nevyhnutná. Častokrát momentálne kritizované hlavné mesto prejdeme, má plus-mínus 2 000 legálnych bilbordov a okolo 500 nelegálnych. Tie, samozrejme, sa nedajú úplne presne identifikovať a tam sa samospráva potýka s tým najväčším problémom, a to je ich odstraňovanie. Samozrejme, aj tých nelegálnych.
Ja som tiež predstaviteľ samosprávy, som aj mestským poslancom v hlavnom meste a vnímam to ako absolútny problém už aj z toho hľadiska, že bilbordy ako reklamný smog je naozaj za hranou. Na každom rohu narážame na reklamu, či už ideme peši, v dopravnom prostriedku alebo automobilom.
Vizuálny smog nie iba ničí a znižuje hodnotu nášho verejného priestoru, ale aj častokrát aj ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky. Dlhé rady bilbordov, megabordov, city lighty, nelegálne, pololegálne bilbordy, naozaj je toho množstvo. Bratislava je tým veľkým príkladom. Útočia na naše zmysly, naozaj častokrát zakrývajú výhľad na kultúrne pamiatky a históriu. Mnohokrát som si povedal, v čom je iné, keď ideme do iných miest, ako je Viedeň, alebo do Holandska, alebo kdekoľvek do západných krajín, ako to na nás pôsobí, že tam naozaj také množstvo tej reklamy z každej strany na nás neskáče a naozaj veľmi je to príjemné psychologicky.
Nenechajme si privatizovať náš verejný priestor, naozaj vzhľad námestí v hlavnom meste Bratislavy alebo kľúčových dopravných tepien by mal byť pre nás jednou z priorít, hlavne predstaviteľov samospráv.
Tak ako sa nám podarilo regulovať hazard, verím tomu, že sa nám bude, podarí aj regulovať tieto bilbordy, a naozaj myslím si, že nielen hlavné mesto Bratislava, ale aj všetky obce a mestá na Slovensku si zaslúžia, aby ten vizuál bol trošku pre tých občanov a nie, aby naozaj na nás z každej strany tá reklama vyskakovala. Žiaľ, bežným koloritom našich miest naozaj sú neni tie historické pamiatky, ale reklama.
Tak ako tu aj podpredseda pán Šeliga spomínal, som rád, treba posilniť tie samosprávy, samosprávy nemajú byť žiadnym podriadeným štátu alebo vlády, samospráva má byť partner, s ktorým sa bude diskutovať. Dnes tie samosprávy majú absolútne zviazané ruky na odstraňovanie aj tých nelegálnych bilbordov. Ten schvaľovací proces, naozaj, keď sa dnes rozhodol niekto alebo v minulosti mať ten bilbord, žiaľbohu, mal, či legálny, alebo nelegálny. Dnes je nástroj na to, a plne ho podporujem, aby sme posilnili tie samosprávy a aby sme spravili tú tvrdú reguláciu s bilbordmi.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, na vaše vystúpenie tri faktické poznámky.
Pani poslankyňa Drábiková, nech sa páči.